Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Kaashe Gbeyei! Maye Mabuao!”

“Kaashe Gbeyei! Maye Mabuao!”

ŊƆƆ lɛ akɛ, je ena waa ni onyiɛ gbɛ kɛmiiya he ko. Shi trukaa lɛ, oyɔse akɛ mɔ ko nyiɛ osɛɛ. Kɛ́ owa odamɔ shi lɛ, kɛkɛ lɛ, lɛ hu ewa edamɔ shi. Kɛ́ obɔi ohe shamɔ lɛ, kɛkɛ lɛ, lɛ hu ebɔi ehe shamɔ. No hewɔ lɛ, otsui fã, ni osha foi kɛtee onaanyo ko ni shĩa yɔɔ nakai akutso lɛ mli lɛ ŋɔɔ. Be ni onaanyo lɛ gbele bo ni obote mli lɛ, otsui nyɔ omli waa, ejaakɛ ole akɛ agbɛnɛ lɛ, oyɛ shweshweeshwe.

Ekolɛ oyajeko shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli pɛŋ. Shi eeenyɛ efee akɛ, naagbai komɛi ni okɛkpeɔ yɛ shihilɛ mli lɛ ehã ohao. Ekolɛ, oyɛ su gbonyo ko ni oobɔ mɔdɛŋ ni oye nɔ shi onyɛɛɛ. Aloo be saŋŋ nɛ ni ookpa shi ootao nitsumɔ shi onáaa. Aloo ekolɛ oogbɔ, ni kɛ́ osusu helai ni gbɔlɛ kɛbaa lɛ ahe lɛ, ehãa oyeɔ otsui. Aloo ekolɛ oyɛ naagba kroko ni wɔtsĩko tã yɛ biɛ ni ehã ohao.

Ekɔɔɔ he eko nɔ naagba ni okɛkpeɔ lɛ, ehi akɛ obaaná naanyo ko ni obaanyɛ okɛ lɛ asusu onaagbai lɛ ahe ni eye ebua bo. Ani ole akɛ oyɛ naanyo ko ni tamɔ nakai? Lɛ ji Yehowa! Yesaia 41:8-13 lɛ hãa wɔleɔ akɛ, Yehowa ye ebua enaanyo anɔkwafo Abraham, ni nakai pɛpɛɛpɛ etaoɔ efee ehã bo hu. Yɛ kuku 10 kɛ 13 lɛ mli lɛ, Yehowa miikɛɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ: “Kaashe gbeyei, shi mi, mikɛo yɔɔ! Kaakwɛkwɛɛ ohe, shi mi ji o-Nyɔŋmɔ lɛ! Mawajeo, ni maye mabuao; ni mahiɛ omli kɛ mijalɛ ninejurɔ lɛ. Ejaakɛ mi, Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mihiɛ oninejurɔ mli, ni miikɛɛo akɛ: Kaashe gbeyei! maye mabuao!”

“MAHIƐ OMLI”

Wiemɔi nɛɛ shɛjeɔ mɔ mii waa. Bo lɛ, feemɔ nɔ ni Yehowa kɛɔ wɔ yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ he mfoniri okwɛ. Ekɛɛɛ akɛ eninejurɔ hiɛ wɔnine abɛku mli, oookɛɛ wɔnyiɛ emasɛi. Moŋ lɛ, ekɛɛ ‘ejalɛ ninejurɔ lɛ’ hiɛ ‘wɔninejurɔ mli,’ tamɔ nɔ ni wɔyaje oshara ko mli ni eesha wɔ kɛmiije mli. Ŋmalɛ lɛ kɛfata he akɛ, be ni Yehowa feɔ nakai lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ. Ekɛɔ wɔ akɛ: “Kaashe gbeyei! maye mabuao!”

Ani onaa Yehowa akɛ o-Naanyo? Ani onaa lɛ akɛ o-Tsɛ, akɛ mɔ ko ni sumɔɔ bo, ni baaye abua bo kɛ́ ohe fi bo? Yehowa susuɔ ohe waa, osane kã etsui nɔ, ni eesumɔ ni eye ebua bo. Yehowa sumɔɔɔ ni wɔtsui yeɔ kɛ́ wɔkɛ naagbai kpe. No hewɔ lɛ, eyeɔ ebuaa wɔ yɛ “fimɔi amli.”​—Lala 46:2.

KƐ́ OTSUI MIIBU BO FƆ YƐ ESHAI NI OFEE BE KO NI EHO LƐ AHEWƆ

Mɛi babaoo feɔ yeyeeye yɛ tɔmɔi komɛi ni amɛtɔ̃ be ko ni eho lɛ ahewɔ, ejaakɛ efeɔ amɛ akɛ Yehowa kɛ amɛhe ekeko amɛ. Kɛ́ okɛ naagba nɛɛ miikpe lɛ, susumɔ nuu anɔkwafo Hiob he. Hiob wie akɛ, etɔ̃ yɛ eblahiiaŋ. (Hiob 13:26) Lalatsɛ David hu nu he nakai, ewie akɛ: “Kaakai miblahiiaŋ eshai kɛ nɔtɔmɔi lɛ.” (Lala 25:7) Wɔ fɛɛ wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ wɔ fɛɛ ‘wɔfee esha ni wɔnyɛɛɛ wɔjie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo.’​—Rom. 3:23.

Be ni Yehowa wie sane ni yɔɔ Yesaia yitso 41 lɛ, no mli lɛ, Israelbii lɛ ekɛwieɔ lɛ. Israelbii lɛ fee eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ amɛshi Yehowa, no hewɔ lɛ, ehã aŋɔ amɛ nom kɛtee Babilon koni ekɛgbala amɛtoi. (Yes. 39:6, 7) Shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ewo amɛ shi akɛ, ebaahã amɛteŋ mɛi komɛi aku amɛsɛɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ esusu amɛteŋ mɛi ni baatsake amɛtsui be ni aŋɔ amɛ nom sɛɛ lɛ ahe! (Yes. 41:8, 9; 49:8) Ŋmɛnɛ hu lɛ, Yehowa sumɔɔ mɛi fɛɛ ni tsakeɔ amɛtsui koni amɛfee esuɔmɔnaa nii lɛ asane ni enaa amɛ mɔbɔ.​—Lala 51:3.

Susumɔ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Takuya lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. * Be ko ni eho lɛ, Takuya kwɛɔ ponografi ni ekɛ efɔmɔ nii lɛ shwɛɔ aahu kɛyashi ehe baa. Ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaaye jeŋbai gbohii nɛɛ anɔ, shi enáaa lɛ mlɛo. Te enu he ehã tɛŋŋ be fɛɛ be ni ebaagbee eshai nɛɛ amli? Ewie akɛ: “Minu he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ ko, shi miyaa Yehowa hiɛ yɛ sɔlemɔ mli ni mikpaa lɛ fai ni ekɛ mihe eshai ake mi. Kɛ́ mifee nakai lɛ, ewajeɔ mi ni eshɛjeɔ mimii.” Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ewaje lɛ ni eshɛje emii lɛ? Asafoŋ onukpai ni yɔɔ Takuya asafo lɛ mli lɛ kɛɛ lɛ akɛ, be fɛɛ be ni ebaafee eshai nɛɛ, etswa amɛ. Ewie akɛ: “Mináaa lɛ mlɛo kwraa akɛ matswa amɛ, shi be fɛɛ be ni matswa amɛ lɛ, ewajeɔ mi.” Sɛɛ mli lɛ, asafoŋ onukpai lɛ to gbɛjianɔ koni amɛkɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ayasara Takuya. Kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ kɛɛ Takuya akɛ: “Jeee mi diɛŋtsɛ mite shi akɛ miiba biɛ. Asafoŋ onukpai lɛ ni to gbɛjianɔ akɛ miba biɛ, ejaakɛ amɛmiisumɔ ni maye mabua bo.” Takuya wie akɛ: “Eyɛ mli akɛ mi mitɔ̃ Yehowa nɔ moŋ, kɛ̃lɛ, etsɔ asafoŋ onukpai lɛ anɔ eye ebua mi.” Takuya ye esui gbohii lɛ anɔ, ebatsɔ daa gbɛgbalɔ, ni amrɔ nɛɛ eesɔmɔ yɛ Betel. Kɛ́ bo hu ofee esha ko be ko ni eho lɛ, Nyɔŋmɔ baaye abua bo, taakɛ eye ebua nyɛmi nuu nɛɛ.

KƐ́ ONÁAA NITSUMƆ

Mɛi babaoo feɔ yeyeeye waa kɛji amɛnitsumɔ ŋmɛɛ amɛ, loo amɛmiitao nitsumɔ ni amɛnáaa. Kwɛ bɔ ni eyɔɔ dɔlɛ akɛ obaayabi nitsumɔ ni abaakɛɛ bo akɛ eko bɛ. Mɛi komɛi yɛ ni kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, amɛnuɔ he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baanyɛ aye abua bo kɛ́ oyɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli? Ekolɛ, ehaŋ bo nitsumɔ amrɔ nɔŋŋ, shi ebaaye ebua bo ni okai Maŋtsɛ David wiemɔi lɛ. Ewie akɛ: “Sá lɛ gbekɛ ji mi ni agbɛnɛ mitsɔ nuumo, shi minako jalɔ ko ni akwa lɛ loo ni eseshibii miisisɛ̃ aboloo pɛŋ.” (Lala 37:25) Ojara wa hã Yehowa, ni ekɛ ‘ejalɛ ninejurɔ lɛ’ baawa bo ni oná nibii fɛɛ ni baaye abua bo ni oya nɔ osɔmɔ lɛ.

Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa baanyɛ atsɔ eye abua bo kɛ́ onitsumɔ je odɛŋ?

Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Colombia, ni atsɛɔ lɛ Sara lɛ ná enɛ mli niiashikpamɔ. Be ko ni eho lɛ, etsuɔ nii yɛ nitsumɔhe wulu ko, ni enáa shika waa. Shi nitsumɔ nɛɛ hãaa ená deka kwraa. No hewɔ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaakpa nitsumɔ lɛ, koni etao nitsumɔ ko ni heŋ ebe tsɔ, bɔ ni afee ni enyɛ ekɛ be babaoo asɔmɔ Yehowa akɛ daa gbɛgbalɔ. Shi efee aahu enáaa eko. No hewɔ lɛ, ebɔi aiskrim hɔɔmɔ, shi eyayeee omanye. Sara wie akɛ: “Afii etɛ sɔŋŋ baho ni mibɛ nitsumɔ, shi Yehowa duromɔ naa lɛ, minyɛ mitsɔ mli.” Sara bayɔse akɛ, jeee nibii ni etaoɔ lɛ fɛɛ ahe hiaa lɛ, ni ebana akɛ esaaa akɛ efeɔ yeyeeye yɛ wɔ he. (Mat. 6:33, 34) Sɛɛ mli lɛ, onukpa ni yɔɔ he ni no mli lɛ etsuɔ nii yɛ lɛ tswa lɛ akɛ eku esɛɛ eba. Shi ekɛɛ nitsumɔtsɛ lɛ akɛ, kɛ́ eku esɛɛ eba lɛ, ebaatse be ni ekɛtsuɔ nii lɛ nɔ, ni kɛfata he lɛ, ebaasumɔ ni ahã lɛ be ni ekɛya shiɛmɔ kɛ asafoŋ kpeei. Eyɛ mli akɛ Sara náaa shika pii tamɔ bɔ ni enáa be ko ni eho lɛ moŋ, shi ehiɛ egbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli. Ewie akɛ, yɛ efimɔ be lɛ fɛɛ mli lɛ, Yehowa kwɛ lɛ ni eye ebua lɛ.

KƐ́ OOYE OTSUI YƐ NAAGBAI NI GBƆLƐ KƐBAA LƐ AHE

Naagba kroko ni yeɔ mɛi atsui waa ji, gbɔlɛ. Mɛi babaoo shwieɔ amɛyiŋ kɛji amɛbaaná shika ni fa bɔ ni sa ni amɛkɛkwɛ amɛhe kɛ́ amɛba pɛnshɛŋ. Amɛsusuɔ helai ni amɛkɛbaakpe kɛji amɛgbɔlɔ lɛ hu ahe. Eeenyɛ efee akɛ, David ji mɔ ni kpa Yehowa fai akɛ: “Kaashɛ́ mi ofɔ̃ yɛ migbɔlɛ be lɛŋ; kɛ́ mihewalɛ tã lɛ, kaakwa mi.”​—Lala 71:9, 18.

Mɛni baaye abua Yehowa tsuji koni amɛkafee yeyeeye yɛ amɛgbɔlɛ beiaŋ? Esa akɛ amɛya nɔ amɛhã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa, ni amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaahã amɛ amɛhiamɔ nii be fɛɛ be. Yɛ amɛteŋ mɛi ni be ko ni eho lɛ amɛyɔɔ nii waa lɛ agbɛfaŋ lɛ, ehe baahia ni amɛhã amɛshihilɛ afee mlɛo, ni amɛmii ashɛ heloonaa nibii fioo ni amɛyɔɔ lɛ ahe. Ekolɛ, amɛnáŋ “tsina ni ewo fɔ” amɛye dɔŋŋ, shi moŋ amɛbaaná “shwie” loo baai kɛ aduawai, ni enɛ baanyɛ awa amɛ ni amɛná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa. (Abɛi 15:17) Kɛ́ okɛ ojwɛŋmɔ kɛ otsui fɛɛ ma Yehowa sɔɔmɔ nɔ lɛ, ebaakwɛ bo yɛ ogbɔlɛ beiaŋ.

Tony, José, Rose, kɛ Wendy

Susumɔ nyɛmi nuu José kɛ eŋa Rose he okwɛ. Amɛkɛ naagbai srɔtoi ekpe yɛ afii 65 ni amɛkɛsɔmɔ akɛ be fɛɛ sɔɔlɔi lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ehe bahia ni amɛhi Rose papa he ni amɛkwɛ lɛ leebi kɛ gbɛkɛ. Agbɛnɛ hu, José baná kansa, ni ehe bahia ni afee lɛ opireshɛŋ ni ahã lɛ tsofai komɛi ni naa wala waa. Ani Yehowa kɛ eninejurɔ lɛ ye ebua etsuji anɔkwafoi nɛɛ? Hɛɛ, etsɔ nyɛmi nuu ko ni yɔɔ amɛsafo lɛ mli, ni atsɛɔ lɛ Tony lɛ kɛ eŋa Wendy nɔ eye ebua amɛ. No mli lɛ, Tony kɛ Wendy yɛ tsũ ko ni amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛbaahã be fɛɛ sɔɔlɔi tswaa koni amɛhi mli. Tony kai akɛ, be ni eyɔɔ sɛkɛndre skul lɛ, efɔɔ José kɛ Rose namɔ ni amɛnyiɛ shiɛmɔ nɔ. Ekãa ni amɛyɔɔ lɛ hã ebasumɔ amɛsane, ni ená enɔ hewalɛ waa. Akɛni José kɛ Rose esɔmɔ Yehowa amɛwala gbii fɛɛ hewɔ lɛ, Tony kɛ Wendy kɛ amɛtsũ lɛ hã amɛ koni amɛhi mli. Amrɔ nɛɛ, José kɛ Rose eye aaafee afii 85, ni amɛhi Tony kɛ eŋa lɛ masɛi afii 15 sɔŋŋ. Nuumo José kɛ yoomo Rose kɛɛ amɛnuɔ he akɛ, Tony kɛ Wendy ji nikeenii ni jɛ Yehowa ŋɔɔ.

Ŋmɛnɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ekpã ‘ejalɛ ninejurɔ lɛ’ mli ehã bo hu, ni eekɛɛ bo akɛ “Kaashe gbeyei! maye mabuao!” Ani obaamɔ enine mli?

^ kk. 11 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.