Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Bɛmmasulo Na Mebaboa Bɛ”

“Bɛmmasulo Na Mebaboa Bɛ”

FA YE kɛ ɛlua nɔɔzo. Akee ɔyɛ wɔ kɛ awie doa wɔ. Saa ɛgyinla a, ɛnee ahenle mɔɔ doa wɔ la noko ɛgyinla. Saa ɛyɛ kɛ ɛtia ndɛndɛ a, zɔhane ala a ɔdaye noko ɔyɛ a. Akee ɛbɔ ɔ bo kɛ ɛnriandi wɔahɔ ɛ gɔnwo bie mɔɔ bikye ɛkɛ la sua nu. Saa ɛ gɔnwo ne buke anlenkɛ ne maa wɔ na ɛwolo a, ɛgu ɛnwomenle kpole ko.

Bie a zɔhane edwɛkɛ ne bie ɛtɛtole wɔ ɛlɛ, noko ninyɛne gyɛne bahola amaa adwenleadwenle adɔ ɛ nwo. Kɛ neazo la, asoo ɛlɛbɔ mɔdenle kɛ ɛbali sinlidɔlɛ bie azo, noko nvonleɛ ko ne ala a ɛyɛ ɔ? Asoo wɔbɔ mɔdenle mekɛ tendenle kɛ ɛkpondɛ gyima noko ɛnnyia bie ɔ? Asoo kpanyinli mɔɔ ɛlɛyɛ nee wɔ kpɔkɛdelɛ nwo adwenleadwenle a ɛdɔ ɛ nwo ɔ? Anzɛɛ debie gyɛne a ɛlɛgyegye wɔ ɔ?

Ɔnva nwo kɛzi ngyegyelɛ ne de la, saa ɛnyia awie mɔɔ ɛka wɔ ngyegyelɛ ne ɛkile ye a ɔbahola yeaboa wɔ a, asoo ɔnrɛyɛ wɔ fɛ? Ɛlɛ agɔnwolɛ zɛhae bie ɔ? Ɛhɛe! Ayezaya 41:8-13 kile kɛ kɛ mɔɔ ɛnee Gyihova le tete selɛ Ebileham agɔnwo la, zɔhane ala a ɔbayɛ ɛ gɔnwo a. Wɔ ngyɛnu 10 nee 13, Gyihova ka kile ye azonvolɛ kɛ: “Bɛmmasulo, ɔluakɛ me nee bɛ lua; bɛmmamaa bɛ ahonle tu, medame a mele bɛ Nyamenle a. Mebamaa bɛ anwosesebɛ, mebaboa bɛ, mebava me konimlilɛ tumi ɛsalɛ ne meazɔ bɛ. Ɔluakɛ medame, [Gyihova] bɛ Nyamenle, melɛ bɛ sa fema ne anu. Medame yɛɛ melɛka meahile bɛ a: Bɛmmasulo na mebaboa bɛ.”

‘MEBAZƆ BƐ’

Asoo zɔhane edwɛkɛ ne ɛmmaa wɔ anwosesebɛ ɔ? Pɛ ye nvoninli kɛ Gyihova ɛzɔ ɛ sa. Ɛhye le edwɛkɛ kpalɛ ɛdeɛ, noko wɔ ɛke, bɛanga ye kɛ asɛɛ ɛ nee Gyihova ɛlɛtudu agyakɛ la. Saa ɛ nee Gyihova ɛlɛtudu agyakɛ a, anrɛɛ ɔbava ɔ sa fema ne yeazɔ ɛ sa bɛne ne. Noko, ɔse Gyihova badende ye ‘konimlilɛ tumi anzɛɛ tenlene ɛsalɛ fema ne’ yeazɔ ‘ɛ sa fema ne’ kɛ asɛɛ ɔtwe wɔ yeavi tɛnlabelɛ ɛsesebɛ bie anu la. Mekɛ mɔɔ ɔlɛyɛ zɔhane la, ɔka ɔkile wɔ kɛ: ‘Mmasulo na mebaboa wɔ.’

Asoo ɛnwu Gyihova kɛ Selɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ nee Agɔnwolɛ mɔɔ saa ɛ nwo kyele wɔ a ɔbaboa wɔ ɔ? Ɔkulo wɔ edwɛkɛ yɛɛ ɔdwenle ɛ nwo na ɔkpondɛ kɛ ɔboa wɔ. Saa ɛ nwo kyele wɔ a, Gyihova ɛmkpondɛ kɛ ɛ rɛle bɔ ɔluakɛ ɔ nee wɔ lua kɛ ɔboa wɔ. Ɔle “mgbemgbene nu boavolɛ wɔ anwongyelelɛ nu.”​—Edw. 46:1.

ASOO WƆ ADWENLE TƐBUA WƆ FƆLƐ Ɔ?

Bie mɔ ɛbɛla mɔɔ bɛbɔle ye dɛbadɛba la tɛgyegye bɛ too mɔɔ bɛngola bɛnnwu ye saa Nyamenle ɛva ɛhyɛ bɛ bɔbɔ a. Saa zɔhane a ɔde wɔ wɔ afoa nu a, dwenle nɔhavo Dwobu mɔɔ ɔhanle kɛ ɔdi ye “mgbavolɛ nu ɛtane ne mɔ anwo” fɔlɛ la anwo. (Dwobu 13:26) Edwɛndolɛnli Devidi noko dele nganeɛ zɔhane na ɔzɛlɛle Gyihova kɛ: “Mmakakye me mgbavolɛ nu ɛtane ne mɔ mɔɔ menyɛle” la. (Edw. 25:7) Kɛmɔ yɛnli munli la ati, yɛ ‘kɔsɔɔti yɛyɛ ɛtane na yɛnfɛta Nyamenle anyunlunyia ne.’​—Wlo. 3:23.

Bɛlimoale bɛhanle edwɛkɛ mɔɔ wɔ Ayezaya tile 41 la bɛhilele Nyamenle tete azonvolɛ. Bɛyɛle ɛtane kpole kpalɛ, yemɔti Gyihova bɔle kpɔkɛ kɛ ɔtea bɛ ɔlua nlɔnu mɔɔ bɛhɔle wɔ Babelɔn la azo. (Aye. 39:6, 7) Noko ɛnee Nyamenle ɛlɛdwenle mekɛ mɔɔ ɔbalie bɛ nuhua ne mɔɔ bɛbanlu bɛ nwo na bɛazia bɛara ye ɛkɛ la anwo! (Aye. 41:8, 9; 49:8) Gyihova se menli mɔɔ bɛnlu bɛ nwo nɔhalɛ nu la anwunvɔne zɔhane ala.​—Edw. 51:1.

Suzu Takuya, * mɔɔ ɛnee ɔlɛbɔ mɔdenle kɛ ɔbagyakyi nlanwonvoninli ɛnleanlɛ yɛɛ bɛ nwo ɛbɔlɛ la anwo. Fane dɔɔnwo ne ala, ɔyɛ a ɛnee ye sinlidɔlɛ ne ɛra bieko. Kɛzi ɔdele nganeɛ ɛ? “Mendele nganeɛ kɛ menrɛhola, noko mɔɔ menzɛlɛle Gyihova kɛ ɔva me ɛtane ɔhyɛ me la, ɔzɔle me sa na ɔmaanle me zo.” Kɛzi Gyihova yɛle ye ɛ? Mgbanyima mɔɔ bɛwɔ Takuya asafo ne anu la zele ye kɛ saa ye bɛtɛɛyɛlɛ ne ba bieko a, ɔha ɔhile bɛ. Takuya se: “Ɛnee ɔnla aze kɛ mebaha meahile bɛ, noko saa meyɛ zɔ a, ɔmaa menyia anwosesebɛ.” Akee mgbanyima ne mɔ yɛle ngyehyɛleɛ kɛ maangyebakyi zo neavolɛ ne ɛhɔkpɔla Takuya. Maangyebakyi zo neavolɛ ne zele ye kɛ: “Tɛ kɛ meravinde ɛke arɛlevilɛ nu ala. Mgbanyima ne mɔ kulo kɛ meba ɛke la ati a mera a. Bɛyɛ ngyehyɛleɛ kɛ membakpɔla wɔ.” Takuya se: “Medame a melɛfo a, noko Gyihova ɛlɛdua mgbanyima ne mɔ anwo zo aboa me.” Takuya nyianle anyuhɔlɛ rayɛle dahuu adekpakyelɛnli na kɛkala ɔwɔ Bɛtɛle. Saa ɛtɔ aze a, Nyamenle bamaa wɔ zo, kɛ mɔɔ ɔyɛle ɔmaanle adiema ɛhye la.

ALEƐLILƐ NWO ADWENLEADWENLE

Adwenleadwenle ɛdɔ menli dɔɔnwo anwo ɔluakɛ bɛnnyia gyima bɛnyɛ. Bie mɔ gyima ɛzɛkye yɛɛ ɔyɛ se kɛ bɛbanyia fofolɛ. Saa ɛkɔ gyima biala anu na bɛanva wɔ a, nea kɛzi ɛbade nganeɛ la. Saa menli bie mɔ kɔ tɛnlabelɛ ɛhye bie anu a, ɔmmaa bɛmbu bɛ. Kɛzi Gyihova bahola aboa wɔ ɛ? Bie a ɔnrɛmaa wɔ gyima fofolɛ ɛkɛ ne ala ɛdeɛ, noko ɔbahola yeaboa wɔ ɔlua Belemgbunli Devidi edwɛkɛ ne mɔɔ ɔbamaa wɔahakye la azo: “Ɛnee mele kakula, na kɛkala meyɛ kpanyinli; na metɛnwunle kɛ bɛkpo tenlenenli ɛlɛ; yɛɛ metɛnwunle kɛ ɔ mra ɛlɛsɛlɛzɛlɛ aleɛ ali.” (Edw. 37:25) Nɔhalɛ, Gyihova bu wɔ kɛ ɛsonle bolɛ, na ɔbava ye ‘konimlilɛ tumi anzɛɛ tenlene ɛsalɛ fema ne’ yeaboa wɔ yeamaa ɛ sa aha mɔɔ ɛhyia na wɔahɔ zo wɔazonle ye la.

Saa wɔ gyima fi ɛ sa a, kɛzi Gyihova bahola aboa wɔ ɛ?

Sara, mɔɔ ɔde Colombia la nwunle kɛzi Gyihova boale ye la. Ɛnee ɔyɛ gyima mɔɔ bɛtua ye kakɛ kpalɛ, noko ɛnee ɔdie ye mekɛ. Ɛnee ɔkpondɛ kɛ ɔyɛ dɔɔnwo ɔmaa Gyihova, yemɔti ɔgyakyile ye gyima ne na ɔyɛle adekpakyelɛnli. Noko ɛnee ɔyɛ se kɛ ɔbanyia gyima mɔɔ ɔnlie ye mekɛ la. Ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔtɔne ice-cream noko yeangyɛ ye ezukoa wiele yemɔti ɛnee ɔwɔ kɛ ɔgyakyi. Sara se: “Meannyia gyima too ɛvolɛ nsa kpalɛ, noko Gyihova moalɛ zo mengyinlanle kpundii.” Ɔbɔle mɔdenle kɛ ɔbanwu ngakyile mɔɔ wɔ anwonyia nee ninyɛne mɔɔ ɔhyia nwo la anu la, amaa yeandwenledwenle ɛhyema anwo. (Mat. 6:33, 34) Amozi, ye gyima menle dɛba ne vale ye gyima nu bieko. Ɔhanle ɔhilele ye gyima menle ne kɛ saa ɔbamaa yeava mekɛ ne bie yeayɛ gyima na yeava bie yeayɛ ye sunsum nu ninyɛne a, yemɔ ɔbayɛ. Kɛkala ezukoa mɔɔ Sara nyia la anzo kɛ dɛba ne la ɛdeɛ, noko ɔkola ɔyɛ adekpakyelɛ gyima ne. Wɔ ɔ muala anu, ɔse: “Menwu ɛlɔlɛ nu mɔɔ Gyihova vile boale me la.”

KPANYINLIYƐLƐ NWO ADWENLEADWENLE

Ngyegyelɛ bieko noko a le kpanyinliyɛlɛ. Saa ɔdwu mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ menli bie mɔ kɔ pɛnhyɛne a, bɛngola bɛnnwu ye saa bɛbanyia ezukoa mɔɔ bɛbahola bɛava bɛanlea bɛ nwo a. Eza bɛdwenle bɛ kpɔkɛdelɛ nwo. Devidi noko zɛlɛle Gyihova kɛ: “Mmakpo me wɔ me mrelera nu; saa me anwosesebɛ wie a, mmakpo me.”​—Edw. 71:9, 18.

Kɛ ɔkɛyɛ na Gyihova azonvolɛ adwenle agyinla wɔ bɛ mgbanyinli mekɛ nu ɛ? Ɔwɔ kɛ bɛnyia diedi nee anwodozo wɔ Nyamenle anu kɛ ɔbali bɛ ngyianlɛ nwo gyima. Nɔhalɛ, saa mekɛ bie mɔɔ ɛze ɛhɔ la ɛnee bɛlɛ nwonane afoa nu ninyɛne dɔɔnwo a, ɔbahyia kɛ bɛtete ninyɛne zo na bɛmaa bɛ kunlu dwo ekyi mɔɔ bɛlɛ la anwo. Bie a bɛbanwu kɛ saa ‘bɛdi nya nya’ tɛla kɛ “bɛkɛli ɛnlankɛ dɔlera nane” a ɔbaboa bɛ yɛɛ eza ɔbamaa bɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ! (Mrɛ. 15:17) Saa ɛfa wɔ adwenle ɛsie Gyihova ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ zo a, ɔbanlea wɔ wɔ mekɛ mɔɔ wɔyɛ kpanyinli bɔbɔ la.

José nee Rose yɛɛ Tony nee Wendy

Fa José nee Rose mɔɔ bɛva ɛvolɛ mɔɔ bo 65 bɛzonle Gyihova wɔ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne anu la kɛ neazo. Ɛvolɛ dɔɔnwo mɔɔ ɛze ɛhɔ la, ɛnee ɔwɔ kɛ bɛnea Rose papa mɔɔ ɔnle kɛ bɛgyakyi ye ɛkɛ bɛkɔ ɛleka biala la. Bieko, ɛnee ɔwɔ kɛ José gyinla kansa apelehyɛne ne nee nwolɛ nyile ne mɔ anloa. Asoo Gyihova ɛdende ɔ sa fema ne yeboa agyalɛma ɛhye mɔɔ bedi nɔhalɛ la ɔ? Ɛhɛe, noko wɔ adenle boni azo? Ɔmaanle Tony nee Wendy, agyalɛma bie mɔɔ bɛwɔ asafo ne anu la maanle bɛ sua. Ɛnee Tony nee Wendy kpondɛ kɛ bɛfa sua ne bɛmaa adekpakyelɛma mɔɔ bɛnlie bɛ ezukoa a. Mekɛ bie mɔɔ ɛze ɛhɔ mɔɔ ɛnee Tony kɔ sukulu la, ɛnee ɔta ɔnwu kɛ José nee Rose ɛlɛkɔ daselɛlilɛ. Ɔ nye liele kɛzi bɛbɔ mɔdenle la anwo, na ɛhye nyianle ɔ nwo zo tumi kpole. Kɛmɔ agyalɛma ɛhye mɔɔ bɛyɛ mgbanyinli la ɛva bɛ mekɛ kɔsɔɔti ɛzonle Gyihova la ati, ɔmaanle Tony nee Wendy liele bɛ wɔ bɛ sua nu. Wɔ ɛvolɛ 15 mɔɔ ɛpɛ nu la anu, bɛhɔ zo bɛboa José nee Rose mɔɔ bɛwɔ bɛ ɛvolɛ 80 ne anu la. José nee Rose bu moalɛ mɔɔ Tony nee Wendy ɛva ɛmaa bɛ la kɛ ahyɛlɛdeɛ mɔɔ vi Gyihova ɛkɛ.

Nyamenle ɛlɛtende ye ‘tenlene ɛsalɛ fema ne’ yeazɔ ɛdawɔ noko. Asoo ɛbazɔ Ahenle mɔɔ ɛbɔ wɔ ɛwɔkɛ kɛ: ‘Mmasulo na mebaboa wɔ’ la asa?

^ ɛden. 11 Tɛ bɛ aluma kpalɛ ɔ.