Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Nǔsisɔ Towe ka Nɔ Sɔ́ Mawu Sù À?

Nǔsisɔ Towe ka Nɔ Sɔ́ Mawu Sù À?

“Mi bló [nǔ] bǐ, bo dó sɔ́ Mawu sù.”​—1 KƆ. 10:31.

HAN LƐ: 34, 61

1, 2. Etɛwu Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ ma ka nɔ sɔ́ nǔsisɔ dó da ayihun na ǎ? (Kpɔ́n fɔtóo e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.)

XÓJLAWEMA Allemagne tɔn ɖé ɖɔ dó kplé sinsɛngán lɛ tɔn ɖé wu ɖɔ: “È nɔ mɔ nǔsisɔ vɛ̌donúnǔ tɔn gègě, ɖò taji ɔ hwenu e yǒzo gbɛ́ é.” É lɛ́ ɖɔ: “Nǔ ka ɖò mɔ̌ ɖò kpléɖókpɔ́ ɖaxó Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ tɔn jí ǎ. . . . Sunnuví lɛ kpo sunnu lɛ kpo nɔ dó vɛ̌si kpo kɔla kpo, bɔ jipu e nyɔnuví lɛ kpo nyɔnu lɛ kpo nɔ dó é nɔ . . . ɖò jlɛ̌ jí, bo ka nɔ cá ǎ.” Nugbǒ ɔ, è nɔ kpa Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ hwɛhwɛ ɖó ye nɔ sɔnǔ “lee é jɛxa gbɔn é, ɖò yɛ̌yi mɛ, ɖò jlɛ̌ jí . . . lee é jɛxa ɖɔ [mɛ] e nɔ sí Mawu lɛ ni nɔ bló gbɔn é.” (1 Tim. 2:9, 10) Nyɔnu lɛ wɛ mɛsɛ́dó Pɔlu ɖò xó enɛ ɖɔ na wɛ, amɔ̌, nugbodòdó enɛ kàn Klisanwun sunnu lɛ lɔmɔ̌.

2 Ðó mǐ nyí togun Jehovah tɔn wutu ɔ, nǔsisɔ e sɔgbe é ɖò taji nú mǐ bo lɛ́ ɖò taji nú Mawu e mǐ nɔ sɛ̀n é. (Bǐb. 3:21) Nǔ e Mawuxówema ɔ ɖɔ dó nǔsisɔ kpo acɔ́biba kpo wu é xlɛ́ céɖécéɖé ɖɔ Nǔbǐwukpétɔ́ wɛkɛ ɔ tɔn ba ɖɔ mɛ e nɔ sɛ̀n emi lɛ é ni xwedó nugbodòdó ɖagbe e kúnkplá nǔsisɔ lɛ é. Enɛ wu ɔ, nǔsisɔ kpo acɔ́biba mǐtɔn kpo ɖó na jinjɔn nǔ e mǐ nɔ yí wǎn na lɛ é jí kpowun ǎ. É ɖó na lɛ́ jinjɔn nǔ e nɔ nyɔ́ Aklunɔ Nǔbǐwukpétɔ́ Jehovah nukúnmɛ lɛ é jí.

3. Etɛ Sɛ́n e Mawu na Izlayɛli-ví lɛ é ka sixu kplɔ́n mǐ dó nǔsisɔ wu?

3 Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖò Sɛ́n e Mawu na Izlayɛli-ví lɛ é mɛ ɔ, akpáxwé sɛ́n ɔ tɔn ɖé lɛ cyɔn alɔ ye jí ɖò gbɛ̀ blíblí e akɔta e lɛlɛ̌ dó ye lɛ é nɔ zán gannaganna lɛ é mɛ. Sɛ́n ɔ xlɛ́ lee Jehovah gbɛ́ wǎn nú nǔsisɔ e ma nɔ ɖè vogbingbɔn xlɛ́ ɖò sunnu kpo nyɔnu kpo tɛntin ǎ é sɔ́ é. (Xà Sɛ́nflínmɛ 22:5.) Sɔgbe kpo alixlɛ́mɛ e Mawu na dó nǔsisɔ wu é kpo ɔ, mǐ mɔ gannaganna ɖɔ nyɔnu’cɔ́ e sunnu nɔ ba é, sunnu’cɔ́ e nyɔnu nɔ ba é, alǒ acɔ́biba e ma nɔ ɖè vogbingbɔn xlɛ́ ɖò sunnu kpo nyɔnu kpo tɛntin ǎ é kún nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ ó.

4. Etɛ ka sixu d’alɔ Klisanwun lɛ bɔ ye na wá gbeta ɖagbe lɛ kɔn dó lee ye na sɔnǔ gbɔn é wu?

4 Nugbodòdó ɖěɖee na d’alɔ Klisanwun lɛ bɔ ye na site dó nǔ ɖagbe jí, dó lee ye na ba acɔ́ gbɔn é wu é ɖò Xó Mawu Tɔn mɛ. Mɔ̌ wɛ e nɔ nyí gbɔn, enyi ye na bo nɔ nɔ fí ɖebǔ, ɖó aca ɖebǔ, alǒ enyi ayǐ mɛ na bo nɔ cí ɖebǔ ɖò fí e ye nɔ nɔ é ɔ nɛ. É byɔ ɖɔ è ni slɛ́ nǔsisɔ e sɔgbe lɛ é kpo ee ma sɔgbe ǎ lɛ é kpo nú mǐ dandan ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, nugbodòdó Mawuxówema ɔ tɔn ɖěɖee yí gbè nú nǔ e jló mǐ lɛ é wɛ nɔ xlɛ́ ali mǐ. Mi nú mǐ ni gbéjé nugbodòdó Biblu tɔn e sixu d’alɔ mǐ bɔ hwenu e mǐ ɖò nǔ e mǐ na dó lɛ é cyan wɛ é ɔ, mǐ na tuùn ‘jlǒ Mawu tɔn, e nyí nǔ ɖagbe; nǔ e nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ bo sɔgbe bɔ nǔ bǐ vɔ ɖ’ewu é’ é.​—Hlɔ. 12:1, 2.

“MǏ NƆ ÐEXLƐ́ ÐÒ NǓ BǏ MƐ ÐƆ MǏ NYÍ AZƆ̌WATƆ́ MAWU TƆN”

5, 6. Etɛ lee mǐ nɔ sɔnǔ gbɔn é ka ɖó na wà nú mɛ ɖevo lɛ?

5 Mawu sɔ́ d’ayi mɛ nú Pɔlu bɔ é tɛɖɛ̌ nugbodòdó taji e ɖò 2 Kɔlɛntinu lɛ 6:4 mɛ é jí. (Xà.) Nǔsisɔ mǐɖesunɔ tɔn nɔ ɖɔ xó gègě dó mɛ alɔkpa e mǐ nyí é wu. Linlin e mɛ gègě nɔ ɖó dó mǐ wu é nɔ jinjɔn “nǔ e ɖò wěxo” bɔ nukún mɔ é jí. (1 Sam. 16:7) Enɛ wu ɔ, ɖó mǐ nɔ sɛ̀n Mawu wutu ɔ, mǐ mɔ nukúnnú jɛ wu ɖɔ nǔsisɔ mǐtɔn kún nyí ɖɔ mǐ na sɔ́ nǔ e nyɔ́ nú mǐ bɔ mǐ yí wǎn na é ɖé kplá kpowun ó. Nugbodòdó e mǐ mɔ ɖò Xó Mawu Tɔn mɛ lɛ é ɖó na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na nyì alɔ nú nǔsisɔ e fyɔ́n mɛ, ɖè mɛ̌ xlɛ́, alǒ na fɔ́n xóɖóxámɛ sín jlǒ dó lanmɛ nú mɛ lɛ é. Tinmɛ tɔn wɛ nyí ɖɔ mǐ kún ɖó na dó nùɖé b’ɛ na ɖè sunnuxwé mǐtɔn alǒ nyɔnuxwé mǐtɔn jɛ wěxo alǒ ɖè ye ɖó vo ɖò mǐ wu ó. Nǔsisɔ mǐtɔn ɖó na doya nú mɛɖé alǒ zɔ́n bɔ mɛɖé na gbɔ bo jɛ fí ɖevo kpɔ́n jí ǎ.

6 Enyi nǔ e mǐ dó é ɖò páan, mɛ́, ɖò jlɛ̌ jí, lobo lɛ́ jɛ acɔ́ ɔ, mɛ lɛ na mɔ ɖɔ mǐ ɖò Aklunɔ Nǔbǐwukpétɔ́ Jehovah sɛ̀n wɛ nugbǒ, lobo na ɖó sísí nú mǐ. Enɛ sixu zɔ́n bɔ ye na ba na sɛkpɔ Mawu e sɛ̀n wɛ mǐ ɖè é. Gɔ́ na ɔ, nǔsisɔ ɖagbe mǐtɔn na zɔ́n bɔ mɛ lɛ na nɔ ɖɔ xó ɖagbe dó tutoblonunu e sín afɔ mǐ sɔ́ ɖó te é wu. Wǎgbɔ tɔn ɔ, mɛ lɛ sixu ɖò gbesisɔmɛ bo na nɔ ɖótó hwlɛngán sín wɛn e jla wɛ mǐ ɖè é.

7, 8. Hwetɛnu wɛ é ka ɖò taji tawun ɖɔ nǔsisɔ mǐtɔn ni sɔgbe?

7 Ðó Mawu mímɛ́ mǐtɔn, nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo mǐtɔn gbigbɔ lixo tɔn lɛ, kaka jɛ mɛ e ɖò xá mǐtɔn mɛ lɛ é jí wutu ɔ, mǐ ɖó na nɔ dó nǔ e na wlí yɛ̌yi nú wɛn e jla wɛ mǐ ɖè, bo lɛ́ sɔ́ Jehovah sù lɛ é. (Hlɔ. 13:8-10) Enɛ ɖò taji tawun hwenu e mǐ ɖò Klisanwun sín azɔ̌ lɛ wà wɛ é, ɖi hwenu e mǐ xwè kplé lɛ alǒ mǐ ɖò Mawuxó ɖɔ wɛ é. Mǐ ɖó na sɔnǔ “lee é jɛxa ɖɔ [mɛ] e nɔ sí Mawu lɛ ni nɔ bló gbɔn é.” (1 Tim. 2:10) É ɖò wɛn ɖɔ nǔsisɔ e sɔgbe ɖò xá ɖé mɛ é sixu nɔ ma sɔgbe ɖò xá ɖevo mɛ. Enɛ wu ɔ, gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ ɔ, togun Jehovah tɔn nɔ wà nǔ sɔgbe kpo xá ɔ mɛ sín aca lɛ kpo bo ma t’afɔ mɛ ɖevo lɛ jí ó.

Lee a nɔ sɔnǔ gbɔn é ka sixu zɔ́n bɔ mɛ ɖevo lɛ ɖó sísí nú Mawu e sín afɔ a sɔ́ ɖó te é à? (Kpɔ́n akpáxwé 7 kpo 8 kpo)

8 1 Kɔlɛntinu lɛ 10:31. Hwenu e mǐ xwè kpléɖókpɔ́ lɛdo tɔn lɛ alǒ kpléɖókpɔ́ ɖaxó lɛ é ɔ, nǔsisɔ mǐtɔn ɖó na sɔgbe bo lɛ́ ɖò jlɛ̌ jí, é ɖó na ɖè gbɛ̀ ɔ sín nǔsisɔ e nɔ zɛkpá lobo ɖò zo ɖu wɛ lɛ é xlɛ́ ǎ. É tlɛ nyí hwenu e mǐ ɖò otɛli ɖé alǒ fí e mǐ mɔ adɔ̌tɛn ɖó é, abǐ hwenu e mǐ ɖò sà ɖi wɛ jɛ nukɔn nú kpléɖókpɔ́ sín akpáxwé lɛ alǒ ɖò akpáxwé lɛ gudo é ɔ, mǐ ɖó na nyì alɔ nú nǔsisɔ vɛ̌donúnǔ tɔn lɛ. Enɛ ɔ, mǐ na gó bo ɖexlɛ́ ɖɔ mǐ nyí Kúnnuɖetɔ́ Jehovah Tɔn lɛ. Nugbǒ ɔ, mǐ na vo bo ɖekúnnu hwenu e ali tɔn hun nú mǐ é.

9, 10. Etɛwu mǐ ka ɖó na zán nǔ e ɖò Filipunu lɛ 2:4 mɛ é ɖò nǔsisɔ mǐtɔn mɛ?

9 Filipunu lɛ 2:4. Etɛwu Klisanwun lɛ ka ɖó na lin nǔ kpɔ́n dó lee nǔsisɔ yetɔn nɔ wà nǔ dó Mawu sɛntɔ́ hàtɔ́ yetɔn lɛ jí gbɔn é wu? Hwɛjijɔ lɛ ɖokpo wɛ nyí ɖɔ togun Mawu tɔn dó gǎn syɛnsyɛn bá xwedó akpágbánúmɛ Biblu tɔn elɔ: “Hǔn, mi bo sú nǔ e nyí ayikúngban jí tɔn ɖò ayi mitɔn mɛ lɛ sín kún dó; nǔ enɛ lɛ wɛ nyí: agalilɛ, nùblibliwiwa, jlǒ agbaza tɔn lɛ.” (Kolo. 3:2, 5) Mǐ jló na wà nǔ e na zɔ́n bɔ wěɖexámɛ enɛ xwixwedó na vɛwǔ nú nùɖitɔ́ hàtɔ́ mǐtɔn lɛ é ǎ. Nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖěɖee ko zán nùblibliwiwa gbɛ̀ wá yì lɛ é sixu kpó ɖò xwi ɖí xá jlǒ nyanya lɛ wɛ. (1 Kɔ. 6:9, 10) Mǐ jló na bló bonu ahwan e fun wɛ ye ɖè é na syɛn d’eji ǎ, kabǐ?

10 Hwenu e mǐ ɖò kpɔ́ xá nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn Klisanwun lɛ kpo é ɔ, lee mǐ sɔnǔ gbɔn é ɖó na zɔ́n bɔ agun ɔ na nyí bibɛtɛn ɖé ɖò walɔ mímɛ́ linu. Enyi mǐ yì kplé lɛ alǒ ɖò ninɔmɛ e ma nyí aca tɔn ǎ é ɖé mɛ ɔ, mɔ̌ wɛ nǔ ɖó na nyí gbɔn é nɛ. Mǐ vo bo na ɖɔ nǔ e mǐ na dó é. É ɖò mɔ̌ có, mǐ bǐ sín azɔ̌ wɛ é nyí ɖɔ mǐ ni nɔ dó nǔ e na d’alɔ mɛ ɖevo lɛ bɔ ye na kpó ɖò mimɛ̌ jí lobo na zunfan nugbodòdó mimɛ̌ jí ninɔ tɔn Mawu tɔn lɛ ɖò linlin, xóɖiɖɔ, kpo zinzan kpo mɛ lɛ é. (1 Pi. 1:15, 16) Wanyiyi adodwé “nɔ wà winnyanú ɖebǔ ǎ; é nɔ ba ɖɔ emiɖokponɔ géé tɔn jɛn na nyɔ́ ǎ.”​—1 Kɔ. 13:4, 5.

NǓ E SƆGBE É DÍDÓ ÐÒ HWENU E JƐ É KPO FÍ E JƐ É KPO

11, 12. Nǔ e ɖò jlɛ̌ jí é tɛ jí mǐ ka na lin nǔ kpɔ́n dó hwenu e mǐ ɖò tamɛ lin dó nǔ e mǐ na dó lɛ é jí wɛ é?

11 Hwenu e Mawu sɛntɔ́ lɛ ɖò tamɛ lin wɛ dó nǔ e ye na dó é jí é ɔ, ye nɔ flín ɖɔ “nǔ e nɔ jɛ lɛ ɖokpo ɖokpo ɖó hwenu; nǔ e è nɔ wà lɛ ɖokpo ɖokpo ɖó hwenu.” (Nùt. 3:1, 17) Nugbǒ wɛ ɖɔ nǔ e mǐ nɔ dó é nɔ sín lee ayǐ mɛ ɖè é kpo hwenu e mǐ ɖè é kpo wu. Mɔ̌ ɖokpo ɔ wɛ ninɔmɛ mǐtɔn lɛ kpo gbɛzán mǐtɔn lɛ kpo gbɔn vo gbɔn é nɛ. Amɔ̌, nugbodòdó Jehovah tɔn lɛ nɔ ɖyɔ sɔgbe kpo lee ayǐ mɛ nɔ cí é kpo ǎ.​—Mal. 3:6.

12 Ðò fí e yǒzo nɔ gbɛ́ ɖè lɛ é ɔ, nǔ e wlí yɛ̌yi bo xwè ali lobo ɖò jlɛ̌ jí lɛ é didó sixu vɛwǔ nú mǐ. Enɛ wu ɔ, enyi mǐ nyì alɔ nú awu e nɔ fyɔ́n mɛ dín lɛ é didó, alǒ ee è dovɛ̌ na sɔmɔ̌ bɔ ye nɔ ɖè mɛ̌ xlɛ́ lɛ é didó ɔ, é na sù nɔví sunnu mǐtɔn lɛ kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn lɛ kpo nukúnmɛ. (Jɔb. 31:1) Gɔ́ na ɔ, hwenu e mǐ ɖò gbɔjɛ yí wɛ ɖò xuta alǒ tɔlɛdo ɖé nu é ɔ, nǔ e mǐ na dó dó lin tɔ̀ na é ɖó na ɖò jlɛ̌ jí. (Nùx. 11:2, 20) Enyi mɛ e ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ lɛ é gègě na bo nɔ dó awu e nɔ ɖè mɛ̌ xlɛ́ lɛ é dó lin tɔ̀ na ɔ, nǔ e mɛ lɛ na lin dó Jehovah Mawu mímɛ́ e mǐ yí wǎn na bo nɔ sɛ̀n é wu é wɛ nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ.

13. Etɛwu mǐ ka ɖó na xwedó wěɖexámɛ e ɖò 1 Kɔlɛntinu lɛ 10:32, 33 mɛ é ɖò nǔsisɔ mǐtɔn mɛ?

13 Nugbodòdó taji ɖevo lɛ́ ɖè bo na d’alɔ mǐ hwenu e mǐ ɖò nǔsisɔ e sɔgbe lɛ é cyan wɛ é. É wɛ nyí sísí e mǐ nɔ ɖó nú ayixa mɛ ɖevo lɛ tɔn é, nú ye nyí Mawu sɛntɔ́ hàtɔ́ mǐtɔn lɛ alǒ ye ma nyí ǎ ɔ nɛ. (Xà 1 Kɔlɛntinu lɛ 10:32, 33.) Azɔ̌ e nyí mǐtɔn bɔ mǐ na nyì alɔ nú nǔsisɔ e sixu t’afɔ mɛ ɖevo lɛ jí é ɔ, mǐ ɖó na sɔ́ ylɔ ɖɔ nùjɔnǔ. Pɔlu wlan ɖɔ: “Ðokpo ɖokpo mitɔn ɖó na ba na nyɔ́ ɖò nɔzo tɔn sí, nú ɖagbe nɔzo ɔ tɔn, bonu é na yì nukɔn ɖò nùɖiɖi mɛ.” Enɛ gudo ɔ, é gɔ́ hwɛjijɔ elɔ na: “Ðó Klisu ɔ wà nǔ bo na nyɔ́ ɖò éɖée sí ǎ.” (Hlɔ. 15:2, 3) Nugbǒ ɔ, alɔdido mɛ ɖevo lɛ nɔ mya nukún nú Jezu hugǎn jlǒ éɖesunɔ tɔn lɛ; alɔdido mɛ ɖevo lɛ wɛ zɔ́n bɔ é wà jlǒ Mawu tɔn. Hǔn, nǔzinzan alǒ nǔsisɔ alɔkpa e mǐ yí wǎn na bɔ ye ka sixu d’akpà ayixa mɛ e mǐ nɔ ɖekúnnu na lɛ é tɔn é ɔ, mǐ na nyì alɔ na.

14. Nɛ̌ mɛjitɔ́ lɛ ka sixu kplɔ́n vǐ yetɔn lɛ bɔ ye na kpa susu nú Mawu ɖò lee ye nɔ sɔnǔ gbɔn é mɛ gbɔn?

14 Mɛjitɔ́ Klisanwun lɛ ɖó na kplɔ́n xwédo yetɔn lɛ bɔ ye na nɔ zán nugbodòdó Biblu tɔn lɛ. Enɛ byɔ ɖɔ ye ni nɔ mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ ye kpo vǐ yetɔn lɛ kpo nɔ dó gǎn bo na hɛn xomɛ Mawu tɔn hun, gbɔn nǔsisɔ kpo acɔ́biba e ɖò jlɛ̌ jí é kpo gblamɛ. (Nùx. 22:6; 27:11) Mɛjitɔ́ lɛ sixu kplɔ́n vǐ yetɔn bɔ ye na ɖó sísí jɔ sísí nú Mawu mímɛ́ e ye nɔ sɛ̀n é, gbɔn kpɔ́ndéwú ɖagbe sísɔ́ ɖ’ayǐ nú ye kpo alixlɛ́mɛ ɖagbe e wanyiyi kpé lɛ é nina ye kpo gblamɛ. Enyi mɛjitɔ́ lɛ kplɔ́n fí e vǐ yetɔn lɛ na mɔ awu ɖagbe lɛ ɖè lɛ é kpo lee ye na mɔ gbɔn é kpo ye ɔ, kpɔ́n lee é na nyɔ́ sɔ́ é! Enɛ xlɛ́ ɖɔ é kún nyí nǔ e ye yí wǎn na lɛ é kɛɖɛ wɛ ye na kplɔ́n ye ó, loɔ, ye na lɛ́ kplɔ́n nǔ e na zɔ́n bɔ ye na ɖò gbesisɔmɛ bo na sɔ́ Jehovah Mawu sín afɔ ɖó te é ye.

ZǍN MƐÐESÚSÍNÍNƆ TOWE KPO NÙNYWƐ KPO

15. Etɛ ka ɖó na xlɛ́ ali mǐ hwenu e mǐ ɖò nǔzinzan e mǐ na dó lɛ é cyan wɛ é?

15 Alixlɛ́mɛ e sixu d’alɔ mǐ bɔ mǐ na wá gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn, b’ɛ na kpa susu nú Mawu lɛ é ɖò Xó Mawu Tɔn mɛ. É ɖò mɔ̌ có, mǐ nɔ dó nǔ e jló mǐ é ɖé lɛ. Nǔ e nɔ nyɔ́ mǐ mɛ ɖokpo ɖokpo nukúnmɛ é nɔ gbɔn vo, mɔ̌ jɛn ganɖɔkɛn mǐ mɛ ɖokpo ɖokpo tɔn lɛ́ gbɔn vo é nɛ. Amɔ̌, nǔsisɔ mǐtɔn lɛ ɖó na nɔ ɖò páan, mimɛ̌ jí, jlɛ̌ jí hwebǐnu, bo sɔgbe xá fí e mǐ xwè é, bo lɛ́ sɔgbe xá aca xá ɔ mɛ tɔn.

16. Etɛwu gǎndido bo na sɔnǔ lee é jɛxa gbɔn é ka xɔ akwɛ?

16 É nɔ bɔwǔ hwebǐnu bonu è na wá gbeta e sɔgbe, bo w’azɔ̌, lobo xwedó ninɔmɛ lɛ bǐ é kɔ́n ǎ. Nǔ ɖěɖee ɖò zo jí lɛ é wɛ nɔ gɔ́ cɔ́fu gègě mɛ, hǔn é na byɔ hwenu gègě kpo gǎndido gègě kpo cobɔ è na mɔ jipu, awu, vɛ̌si, alǒ cokoto ɖěɖee ma fyɔ́n mɛ dín ǎ lɛ é. É ɖò mɔ̌ có, enyi mǐ nɔ dó gǎn tawun bo nɔ cyan nǔzinzan ɖěɖee nyɔ́ ɖɛkpɛ bo ɖò jlɛ̌ jí lɛ é ɔ, nùɖitɔ́ hàtɔ́ mǐtɔn lɛ na ɖ’ayi wu bɔ é na lɛ́ sù nukún yetɔn mɛ. Bɔ awǎjijɛ e mǐ nɔ mɔ ɖó mǐ kpa susu nú Tɔ́ mǐtɔn wanyiyinɔ jixwé tɔn ɔ é nɔ hugǎn wuvɛ̌ ɖebǔ e mǐ sixu mɔ hwenu e mǐ nɔ ba na sɔnǔ bonu é na sɔ́ ɛ sù é.

17. Etɛ lɛ ka sixu zɔ́n bɔ nɔví sunnu ɖé na jó atán tɔn dó alǒ xwlɛ́?

17 Nɔví sunnu ɖěɖee ɖó atán lɛ é ka ló? Mɔyizi Sɛ́n ɔ byɔ ɖɔ sunnu lɛ ni ɖó gekplá. É ɖó mɔ̌ có, Klisanwun lɛ ɖò Mɔyizi Sɛ́n ɔ glɔ ǎ, mɔ jɛn é ma lɛ́ ɖò dandan ɖɔ ye ni nyì sɛ́n enɛ ǎ é nɛ. (Lev. 19:27; 21:5; Gal. 3:24, 25) Ðò aca ɖé lɛ mɛ ɔ, è sixu yí gbè nú gekplá e è lébe na é ɖé bo ɖó sísí na, bɔ é sixu gɔn ayi mɛ lɛ tɔn fɛ́ sín wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn jí. Nɔví sunnu agbanɖotananɔ ɖé lɛ tlɛ ɖó atán ɖò fí mɔhun lɛ. É ɖò mɔ̌ có, nɔví sunnu ɖé lɛ sixu ɖɔ ɖɔ emi kún na jó atán dó ó. (1 Kɔ. 8:9, 13; 10:32) Ðò xá ɖevo lɛ mɛ ɔ, atán jijodó nyí aca mɛ lɛ tɔn ǎ, bɔ é ka jɛxa ɖɔ Klisanwun ni jó dó ǎ. Atán e nɔví sunnu ɖé na jó dó ɖò fí mɔhun lɛ é sixu zɔ́n bɔ é na gɔn susu kpa nú Mawu gbɔn nǔsisɔ tɔn kpo acɔ́biba tɔn kpo gblamɛ, bɔ è na lɛ́ mɔ xó ɖɔ dó wǔ tɔn.​—Hlɔ. 15:1-3; 1 Tim. 3:2, 7.

18, 19. Nɛ̌ Micée 6:8 ka nɔ d’alɔ mǐ hwenu e mǐ ɖò gǎn dó wɛ bo na nyɔ́ Mawu nukúnmɛ ɖò nǔsisɔ mǐtɔn mɛ é gbɔn?

18 É sù nukún mǐtɔn mɛ tawun ɖɔ Jehovah kún slɛ́ sɛ́n lɛ nú mǐ dó lee mǐ na nɔ sɔnǔ bo ba acɔ́ gbɔn é wu ó. É nyɔ́ wà ɔ, é na tɛn mǐ bonu mǐ na zán mɛɖesúsínínɔ mǐtɔn dó wá gbeta mǐɖesunɔ tɔn lɛ kɔn, sɔgbe kpo nugbodòdó Mawuxówema ɔ tɔn lɛ kpo. Mɔ̌ mɛ ɔ, é tlɛ nyí ɖò nǔsisɔ kpo acɔ́biba kpo mɛ ɔ, mǐ sixu xlɛ́ ɖɔ mǐ jló na ‘zán gbɛ̀ ɖò mɛɖesɔhwe mɛ ɖò Mawu mǐtɔn nukɔn.’​—Micée 6:8.

19 Jlɛjininɔ mǐtɔn byɔ ɖɔ mǐ ni gbéjé mǐɖée kpɔ́n kpo mɛɖesɔhwe kpo ɖò mɛ mímɛ́ e Jehovah nyí é kpá, ɖó kàn tɔn nu wɛ mǐ ɖè bǐ kpátákpátá bonu é na xlɛ́ ali e nyɔ́ hú bǐ é mǐ. Gɔ́ na ɔ, jlɛjininɔ lɛ́ byɔ ɖɔ mǐ ni ɖó sísí nú lee nǔ nɔ cí nú mɛ ɖevo lɛ é kpo linlin e ye nɔ ɖó lɛ é kpo. Enɛ wu ɔ, mǐ nɔ ‘zán gbɛ̀ ɖò mɛɖesɔhwe mɛ ɖò Mawu nukɔn,’ gbɔn nugbodòdó tɔn titewungbe lɛ xwixwedó kpo sísí ɖiɖó nú lee nǔ nɔ cí nú mɛ ɖevo lɛ é kpo gblamɛ.

20. Etɛ nǔsisɔ mǐtɔn kpo acɔ́biba mǐtɔn kpo ka ɖó na wà nú mɛ ɖevo lɛ?

20 Lee mǐ nɔ sɔnǔ gbɔn lɛ é ɖó na zɔ́n bɔ mɛ lɛ na wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ mǐ kún nyí Jehovah sɛntɔ́ ó ǎ. Nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn lɛ kpo, kaka jɛ gbɛtɔ́ lɛ bǐ jí ɖó na mɔ ɖɔ mǐ sɔ́ Mawu hwɛjijɔnɔ mǐtɔn ɔ sín afɔ ɖó te nugbǒ nugbǒ. Nugbodòdó titewungbe lɛ wɛ é ɖó, bɔ mǐ nɔ tɛnkpɔn bo nɔ ɖè nugbodòdó enɛ lɛ xlɛ́ kpo awǎjijɛ kpo. É jɛ ɖɔ è ni kpa nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖěɖee nǔsisɔ yetɔn kpo zinzan ɖagbe yetɔn kpo nɔ dɔn ayijlɔjlɔnɔ lɛ wá wɛn gbɛxɔnumɛ tɔn e ɖò Biblu mɛ é kɔn, lobo nɔ sɔ́ Jehovah sù bɔ xomɛ nɔ hun i lɛ é. Gbeta e nùnywɛ kpé lɛ é kɔn wìwá dó nǔsisɔ mǐtɔn wu na kpó ɖò susu kpa nú Mɛ e sɔ́ “nǔsacɔ́ kpo nùjiwǔ kpo” dó awu ɖɔhun é wɛ zɔn mǐ yì.​—Ðɛh. 104:1, 2.