Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Osẹme ọnọ ọ ha Odidi vwe Osolobrugwẹ?

Osẹme ọnọ ọ ha Odidi vwe Osolobrugwẹ?

‘Ru kemru kemru fọkiẹ odidi Osolobrugwẹ.’—1 COR.10:31.

IJORO: 34, 61

1, 2. Mesoriẹ Iseri Jehova a sẹ osẹme rọ dabu serhọ? (Mẹrẹn ifoto rọ ha uvuẹn ọtonrhọ uyono na.)

ỌBE iyẹnrẹn ra ha i Dutch ya, ọ tare taghene “ihworho e ku iwun re vwe fo rhọ riẹ oghwa ẹga aye, maido uvuẹn ọke uvo. Orhiẹ omaran uvuẹn omẹvwa Iseri Jehova-a. . . . Idama ọrhẹ ehworhare i ku ikoti ọrhẹ itai rhọ, emẹse ọrhẹ egbọtọ i sẹ osẹme . . . rọ dabu serhọ rọ jeghwai fo ẹro.” Itiọrurhomẹmro, e jiri Iseri Jehova nime aye a ‘sẹ osẹme ro serhọ, rhẹ ẹhẹn dẹndẹn kugbe osasame ọrẹ ẹhẹn . . . uvuẹn izede ro fo rẹn [ihworho] ra ga Osolobrugwẹ.’ (1 Tim. 2:9, 10.) Ọnyikọ Paul ọ tẹmro kpahen emẹse, ọrẹn urhebro ọrana ọ jeghwai sekpahen ehworhare ri rhiẹ Ilele Kristi.

2 Iwun ri serhọ ọ ghanren omamọ rẹn ihworho i Jehova, ọ jeghwai ghanren rẹn Osolobrugwẹ. (Gen. 3:21) Oborẹ i Baibol na ọ ta kpahen osẹme ọrhẹ iwun ọ yẹrẹ ọwan imwẹro taghene Osuisuensun akpọ na ephian, ọ guọlọre nẹ era ga ye i sẹ osẹme ro serhọ. Omarana, aruo iwun ọrhẹ osẹme ọwan, o vwo rhiẹ oborẹ ọwan i guọlọre ọvo-o. O ji fo ne roro kpahen oborẹ i Jehova ọ guọlọre.

3. Me yẹ urhi Osolobrugwẹ harẹn emọ Israel kpahen osẹme o yono ọwan?

3 Jerẹ udje, Osolobrugwẹ ọ ha urhi rẹn emọ Israel rọ sẹrorẹ aye nẹ uruemru ọfanrhiẹn rẹ ihworho ri ha uvuẹn amwa ri kẹrerẹ aye i vwori. Urhi na o djephia taghene Jehova o vwo utuoma kpahen iwun ra lẹrhiẹ bẹn re ne rhe ovẹnẹ ọmase ọrhẹ ọhworhare—ọnana oborẹ ihworho a ta taghene o serhe uvuẹn ọke ọwan na. (Se Deuteronomy 22:5.) Baibol na o djerie fiotọre taghene Osolobrugwẹ o vwo utuoma kpahen osẹme ra lẹrhẹ ehworhare họhọ emẹse yanghene osẹme ra lẹrhẹ emẹse họhọ ehworhare, yanghene ọrẹ ọnọ bẹn re ne rhe ovẹnẹ ọhworhare ọrhẹ ọmase.

4. Me yọ nọ sa Ilele Kristi erhumu brorhiẹn ro serhọ kpahen osẹme?

4 Baibol na o vwo iruemru-urhi ri na sa Ilele Kristi erhumu djẹ odjẹ ro serhọ kpahen osẹme. Iruemru-urhi enana i sekpahen Ilele Kristi ephian, o toro ekete aye e rhirhiẹ-ẹ, irueru aye yanghene aruọke aye-e. Ọwan a guọlọ ne kele iwun ri serhọ ọrhẹ eri vwe serhọ harẹn ọwa-an. Ukpomaran, ọwan i vwo uphẹn ra na djẹ oborẹ ọwan i guọlọre. Jene roro kpahen iruemru-urhi Baibol na rọ nọ sa ọwan erhumu brorhiẹn ro sekpahen ‘ọhọre Osolobrugwẹ rọ gbare, ro ji rhomu,’ ọke ọwan a djẹ oborẹ ene kurhọ.—Rom. 12:1, 2.

‘AME A RHUA OMA AME JERẸ IDIBO OSOLOBRUGWẸ’

5, 6. Me yo fori nẹ osẹme ọwan i lẹrhẹ ihworho ru?

5 Ẹhẹn ọfuanfon yo mwu ọnyikọ Paul ya uruemru-urhi ọghoghanren rọ ha uvuẹn 2 Corinthians 6:4. (Se yi.) Osẹme ọwan o tẹmro buebun kpahen ọwan. Ihworho buebun a tẹmro kpahen ọwan fọkiẹ ‘oborẹ aye i mẹrẹnren.’ (1 Sam. 16:7) Rẹ ọwan e rhiẹ idibo Osolobrugwẹ na, ọwan i rheri taghene osẹme ọwan orhiẹ ọrẹ ana ghwai ku iwun rẹ ọwan i guọlọre rhọ ọvo-o. Ọwan i rha ha uruemru-urhi Baibol na ruiruo, ono mwu ọwan kẹnoma rẹn iwun ra ba oma ọrhẹ iwun re dje oma phia. Ọnana ọnọ ji lẹrhẹ ọwan kẹnoma rẹn iwun ri ne rhie oma ọwan firhọ. Ọwan i vwa lẹrhẹ ihworho tuekwẹre yanghene fi ughwaro fughwẹ fọkiẹ osẹme ọwa-an.

6 Ọwan i rha sẹ osẹme rọ fonron, ro serhọ, rọ havwọ dẹndẹn, rọ jeghwai fo ẹro, ọnọ lẹrhẹ ihworho mwuọghọ rẹn ọwan ri rhiẹ idibo i Jehova. Ọkezẹko ọnọ sabu lẹrhẹ aye rhiẹ Oseri Jehova. Omarana, osẹme ro serhọ ọnọ ta omamọ ẹmro kpahen ukoko rẹ ọwan i havwọ na. Fọkiẹ ọrana, ihworho ina sabu kẹrhọ iyẹnrẹn esiri rẹ ọwan e ghwoghwo na.

7, 8. Ọke ọgo yọ mai fo ra na sẹ osẹme ro serhọ?

7 Fọkiẹ Osolobrugwẹ ọfuanfon ọwan, imizu ọwan ri ha uvuẹn ukoko na, ọrhẹ ihworho rẹ ọwan e ghwoghwo riẹn, o fori nẹ ọwan i sẹ osẹme rọ họghọ rẹn iyẹnrẹn rẹ ọwan e ghwoghwo na, rọ jeghwai ha odidi vwe i Jehova. (Rom. 13:8-10) Ọnana ọ ghanren omamọ ọwan erhe vwobọrhọ irueru ukoko na, jerẹ ọke ọwan e riẹ uyono yanghene ọwan erhe vwobọrhọ ẹmro na eghwoghwo. O fori nẹ ọwan i sẹ osẹme ‘uvuẹn izede ro fo harẹn [ihworho] ra ga Osolobrugwẹ.’ (1 Tim. 2:10) Itiọrurhomẹmro, iwun ezẹko ri serhọ uvuẹn ekete owu, i vwe serhọ ekete ọrọrọ-ọ. Omarana, ihworho i Jehova uvuẹn akpọ na ephian e ni ekete aye e rhirhiẹ sua, nẹ aye i ja rha lẹrhẹ ihworho tuekwẹre.

Osẹme ọnọ ọ lẹrhẹ ihworho mwuọghọ rẹn Osolobrugwẹ we meviẹ ha riẹn? (Mẹrẹn idjaghwẹ 7, 8)

8 Se 1 Corinthians 10:31. Ọwan i rhe riẹ omẹvwa ẹkwotọre yanghene omẹvwa okinhariẹ, iwun ọwan i dabu serhọ jeghwai fo ẹro ukperẹ ọnọ họhọ ọrẹ ihworho akpọ na. Ọwan arha tobọ nẹ i hotẹli ra jẹ edọn rhọ, ọrhẹ ọke erhe romoma bọmọke esiyẹ erhẹrhuvo ọnọ tonrhọ, ọwan i kẹnoma rẹn iwun ri vwe fo yanghene eri vwe serhọ. Ọke ọrana, oma nẹ ọnọ merhen ọwan re ne dje oma ọwan phia taghene ọwan Iseri Jehova. Itiọrurhomẹmro, ọwan ni ne vwo ugbomọphẹ re ne ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na, uphẹn na orho rhiefirhọ.

9, 10. Mesoriẹ Philippians 2:4 o sekpahen osẹme ọwan?

9 Se Philippians 2:4. Mesoriẹ o fo nẹ Ilele Kristi i roro kpahen oborẹ osẹme aye ọ hobọte imizu ri ha uvuen ukoko na? Iroro owu, ihworho Osolobrugwẹ a damoma nyalele urhebro ọnana: ‘Omarana, are i gbe kpe oruru ugboma ri ha uvuẹn akpọ na jerẹ ọfanrhiẹn, ijẹfuọn, oruru ehware ọgbogbanhon.’ (Col. 3:2, 5) Ọwan a guọlọ nọ bẹn harẹn imizu ri ha uvuẹn ukoko na rẹ aye ina nyalele urhebro ọrana-a. Imizu ezẹko ri tiobọnu uruemru ọfanrhiẹn, i ji vwo ovwiẹlẹme ugboma. (1 Cor. 6:9, 10) O fo na lẹrhẹ osẹme ọwan rhiẹ ukọ harẹn aye-e.

10 Ọwan i rhe kwomakugbe imizu ri ha uvuẹn ukoko na, o fori nẹ osẹme ọwan ọ lẹrhẹ ukoko na rhiẹ ekete rọ fonron izede ephian. O fori nẹ ọwan i ru omaran ọke ephian. Ọwan i vwo ugbomọphẹ ra na sẹ osẹme ro je rẹ ọwan. Ọrẹn, ọwan ephian i ji vwo owian ra na lẹrhiẹ lọhọ harẹn ihworho ephian nẹ aye i sabu nyalele ovwan Osolobrugwẹ ọrẹ ẹfuọn uvuẹn iroro, ẹmro, ọrhẹ uruemru. (1 Pet. 1:15, 16) Obọdẹn ẹguọlọ ‘o vwo ruẹ yanghan yangha-an, ọ vwọ guọlọ ọdamẹ ọnẹyen ọvo-o.’—1 Cor. 13:4, 5.

IWUN RO SERHỌ UVUẸN ỌKE ỌRHẸ EKETE RI SERHỌ

11, 12. Me ye ne roro kpahen arha guọlọ se osẹme?

11 Ọke ra djẹ aruo iwun re ne kurhọ, idibo Osolobrugwẹ a karorhọ taghene ‘o vwo ọke harẹn kemru kemru re ruẹ.’ (Eccl. 3:1, 17) E rheri taghene osẹme ọwan o wene lele aruọke. Ọmaran ji te erhirhiẹ ọwan e nyerẹn ghele. Ọrẹn, ovwan i Jehova i we wene lele aruọke na-a.—Mal. 3:6.

12 Ọke uvo, ọnọ sabu rhiẹ oborẹ ọ bẹnren ra na sẹ osẹme ro serhọ, rọ họghọ vwe ọwan, rọ jeghwai djephia taghene orhienbro ọwan o serhọ. Ọrẹn, oma ọnọ merhen imizu ri ha uvuẹn ukoko na, ọwan i rha kẹnoma rẹn iwun re rhie oma ọwan firhọ. (Job 31:1) Habaye, ọwan e rhe romoma yanghene e rhe riẹ akpẹriọ uvuẹn okokọ urhie, iwun ọwan ina rhẹnrhẹn, i rhiẹ eri dabu serhọ. (Prov. 11:2, 20) Ọrhọ tobọ rhianẹ ihworho ri hẹrhẹre i sẹ osẹme ro rhie oma aye firhọ, o fori nẹ ọwan ra ga i Jehova, i sẹ osẹme rọ nọ rhua odidi vwe Osolobrugwẹ ọfuanfon rẹ ọwan i vwo ẹguọlọ kpahen.

13. Mesoriẹ o fo nẹ urhebro rọ ha uvuẹn 1 Corinthians 10:32, 33 ọ hobọte osẹme ọwan?

13 O vwo uruemru-urhi ọghoghanren ọrọrọ ra sa ọwan erhumu djẹ osẹme ro serhọ. O fori nẹ ọwan i roro kpahen erhirhiẹ ereva ọwan—sẹ aye Iseri Jehova yanghene aye e rhiẹ Iseri Jehova-a. (Se 1 Corinthians 10:32, 33.) O fori nẹ ọwan i ha ye rhiẹ oborẹ o serhọ ra na kẹnoma rẹn osẹme ri na lẹrhẹ awọrọ tuekwẹre. ‘Jenẹ owuowọnwan lẹrhẹ oma merhen ọreva ye fọkiẹ urhorhomu ọnẹyen, nọ bọn yen gbanhon,’ omaran i Paul ọ tare. Nọ ji ha iroro ọnana ba ye: ‘Nime Kristi ọ ru oborẹ ọnọ lẹrhẹ oma merhiẹn ọvo-o.’ (Rom. 15:2, 3) Itiọrurhomẹmro, Jesu ọ ha awọrọ karo ghwẹ ugboma ọnẹyen, ọ ha userhumu rẹn aye, ọnana nọ lẹrheriẹ sabu ru ọhọre Osolobrugwẹ. Omarana, o fori nẹ ọwan i gbobọhiẹn iwun ri na sabu lẹrhẹ awọrọ ja kerhọ ẹmro eghwoghwo na.

14. Marhẹ emiọmọ ine ru sabu yono emọ aye nẹ aye i nyoma osẹme aye ha ujiri vwe Osolobrugwẹ?

14 Emiọmọ ri rhiẹ Ilele Kristi i vwo owian rẹ aye ine yono emọ aye nẹ aye i nyalele iruemru-urhi Baibol. Aye yi ji vwo owian rẹ aye ina lẹrhẹ emọ aye brorhiẹn ri sekpahen osẹme ọrhẹ iwun, rọ nọ lẹrhẹ ọmudu Osolobrugwẹ ghọghọ. (Prov. 22:6; 27:11) Emiọmọ ina ji sabu lẹrhẹ emọ aye mwuọghọ rẹn Osolobrugwẹ ọfuanfon na, nyoma aye e dje omamọ udje harẹn emọ na jeghwai yẹ aye ọkpọvi rẹ aye ina sabu ha ruiruo. Marhẹ o rhomu te rẹ emiọmọ ine yono emọ aye oborẹ aye ine ru dẹ omamọ iwun! Ọnana o mevirhọ oborẹ aye i guọlọre ọvo-o, ọrẹn oborẹ ọnọ sa aye erhumu rhiẹ ihworho re meviẹ harẹn Osolobrugwẹ.

HA UGBOMỌPHẸ WIAN UVUẸN IZEDE ẸGHWANREN

15. Me yo fori no suẹn orhienbro omobọ kpahen iwun?

15 Ẹmro Osolobrugwẹ o vwo ọkpọvi ra na sabu ha ruiruo ri na lẹrhẹ ọwan brorhiẹn ra ha odidi vwe Osolobrugwẹ. Ọrẹn, owuowọnwan yọ djẹ aruo iwun ro no kurhọ. Odjẹ owuowọnwan ọ vẹnẹ, omaran ji te igho re vwori. Ọrẹn iwun ọwan i rhiẹ eri fonron, ri serhọ, ri fo erhirhiẹ na, ri jeghwai serhọ uvuẹn ẹkwotọre ọwan.

16. Mesoriẹ o fo na damoma sẹ osẹme ro fori?

16 Ọwan i rheri taghene ọ ghwai lọhọ re ne brorhiẹn ro dje ẹghwanren phia, ro ji serhọ ọke ephia-an. Oghwa eyi buebun a rhẹ ekwakwa osẹme rẹ ihworho e titẹ, omarana ọnọ bẹn ra na mẹrẹn iskẹti ro serhọ, iwun, yanghene ikotu ri vwa ba oma. Ọrẹn, Ilele Kristi ina djokarhọ jeghwai vwo ọdaremẹro kpahen omamọ osẹme ọwan. Oma ọ merhen ọwan re rhe taghene osẹme ọwan ọ ha odidi vwe Ọsẹ ọwan obẹ odjuwu.

17. Me yẹ ekwakwa ezẹko ri na sabu lẹrhẹ omizu ọhworhare brorhiẹn sẹ ọnọ hwanren ẹtuẹngban yen yanghene ọnọ nyaje vwo?

17 O fori nẹ ehworhare i nyaje ẹtuẹngban vwo? Urhi Moses ọ guọlọre taghene ehworhare i nyaje ẹtuẹngban aye vwo. Ọrẹn, Ilele Kristi a ha obotọre urhi Moses ghwomara-an. (Lev. 19:27; 21:5; Gal. 3:24, 25) Uvuẹn ẹkwotọre ezẹko, ẹtuẹngban ra vwa hwanren totọre yẹ oborẹ o serhọ, ọ vwọ samọ ji lẹrhẹ ihworho tuekwẹre kpahen iyẹnrẹn esiri na-a. Ekpako ukoko ezẹko a nyaje ẹtuẹngban aye vwo. Udabọ ọrana imizu buebun a ji hwanren ẹtuẹngban aye totọre. (1 Cor. 8:9, 13; 10:32) Uvuẹn ẹkwotọre erọrọ, ẹtuẹngban ra nya jo vwo orhiẹ oborẹ o fori harẹn Ilele Kristi-i. Itiọrurhomẹmro, uvuẹn ẹkwotọre ezẹko, ohworho ọrhọ nyaje ẹtuẹngban yen vwo, ọnọ sabu lẹrhẹ ihworho ja ha odidi vwe Osolobrugwẹ nyoma osẹme ọrhẹ iwun ọnẹyen.—Rom. 15:1-3; 1 Tim. 3:2, 7

18, 19. Rẹ ọwan a damoma na sẹ osẹme rọ nọ lẹrhẹ oma merhen Osolobrugwẹ, marhẹ Micah 6:8 ono ru ha userhumu rẹn ọwan?

18 Marhẹ oma ọ merhen rẹn ọwan te re rhe taghene i Jehova ọ yẹ ọwan urhi buebun ri sekpahen osẹme ọrhẹ iwu-un. Ukpomaran, ọ yẹrẹ ọwan ugbomọphẹ ra na djẹ osẹme ro serhọ. Omarana, nyoma iwun ọrhẹ osẹme ọwan, ọwan ina sabu djephia taghene ọwan ‘a nya dẹndẹn rhẹ Osolobrugwẹ ọwan.’—Mic. 6:8.

19 Na nya dẹndẹn, o sekpahen ọrẹ ọwan ena homariotọre vwanvwọn oma ọwan rhẹ ovwan i Jehova, nime ọwan i hẹroso ọkpọvi ọnẹyen. Habaye, ra nya dẹndẹn o ji sekpahen ọrẹ ọwan e roro harẹn awọrọ. Omarana, ‘ọwan a nya dẹndẹn rhẹ Osolobrugwẹ ọwan’ nyoma e ru uruemru ọwan lele ovwan ọnẹyen jeghwai mwuọghọ harẹn iroro awọrọ.

20. Me yo fori nẹ osẹme ọwan ọ lẹrhẹ ihworho ru?

20 O fori nẹ osẹme ọwan ọ lẹrhẹ ihworho rhe taghene ọwan a ga Osolobrugwẹ. O fori nẹ imizu ri ha uvuẹn ukoko na ọrhẹ ihworho erọrọ i mẹrẹnvwrurhe taghene ọwan e meviẹ harẹn Osolobrugwẹ. Osolobrugwẹ ọ yẹrẹ ọwan iruemru-urhi, ọwan a ji damoma nyamwuẹ aye. A kpẹmẹ imizu buebun ri fọkiẹ osẹmẹ ọrhẹ omamọ uruemru aye lẹrhẹ ihworho ri vwo omamọ ẹhẹn rhon iyẹnrẹn esiri na jeghwai ha odidi ọrhẹ omamerhomẹ vwe i Jehova. Arha djẹ odjẹ ro serhọ kpahen osẹme ọwan, ọnọ ha odidi vwe ohworho rọ ha ‘odidi ọrhẹ ọdo’ ru iwun kurhọ.—Ps. 104:1, 2.