1. – 3. a) Na čo musia dbať všetci Boží služobníci? b) Aké špecifické problémy riešia zvestovatelia, ktorí sa učia cudzí jazyk, a aké otázky to vyvoláva? (Pozri obrázok v úvode článku.)

TISÍCE Jehovových svedkov sa dnes nadšene podieľajú na spĺňaní prorockého videnia o tom, že dobré posolstvo sa bude oznamovať „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“. (Zjav. 14:6) Si jedným z tých, ktorí sa učia cudzí jazyk? Slúžiš ako misionár alebo si sa presťahoval do zahraničia, kde je málo zvestovateľov? Začal si chodiť na zhromaždenia cudzojazyčného zboru vo svojej krajine?

² Všetci Boží služobníci musia dbať predovšetkým na to, aby si spolu so svojimi rodinami zachovali dobré duchovné zdravie. (Mat. 5:3) Niekedy však môžeme mať toľko povinností, že je pre nás ťažké vyhradiť si čas na hlboké osobné štúdium. Kresťania, ktorí slúžia v cudzojazyčnom obvode, si musia poradiť ešte s ďalšími náročnými situáciami.

³ Okrem toho, že sa učia cudzí jazyk, sa musia pravidelne sýtiť hutným duchovným pokrmom. (1. Kor. 2:10) Ale ako  to môžu robiť, keď jazyku, ktorým sa v zbore hovorí, rozumejú len čiastočne? A prečo by rodičia mali dbať na to, aby sa Božie Slovo dostalo do srdca ich detí?

4. Čo by mohlo ohroziť naše duchovné zdravie? Uveď príklad.

⁴ Keď myšlienkam z Božieho Slova v cudzom jazyku nerozumieme, naše duchovné zdravie môže byť ohrozené. V piatom storočí pred n. l. vznikla v Jeruzaleme situácia, ktorá Nehemiáša veľmi znepokojila. Niektoré deti Židov, ktorí sa vrátili z Babylona, nevedeli po hebrejsky. (Prečítajte Nehemiáša 13:23, 24.) Keďže nerozumeli Božiemu Slovu, ich vzťah k Jehovovi a jeho vyvolenému národu zoslabol. (Neh. 8:2, 8)

5., 6. Čo si všimli niektorí rodičia, ktorí slúžia v cudzojazyčnom obvode, a v čom bol problém?

⁵ Niektorí rodičia, ktorí slúžia v cudzojazyčnom obvode, si všimli, že záujem ich detí o biblickú pravdu ochabol. Pretože deti celkom nerozumeli tomu, čo sa hovorilo na zhromaždení, biblické myšlienky nemohli pôsobiť na ich srdce. Pedro, ^[1] ktorý sa s rodinou presťahoval z Južnej Ameriky do Austrálie, hovorí: „Pri rozhovore o duchovných veciach je zapojené srdce i city.“ ​(Luk. 24:32)

⁶ Keď si niečo čítame v cudzom jazyku, naše srdce nie je zapojené do takej miery, ako keď si to čítame v materinskom jazyku. Okrem toho komunikovať v cudzom jazyku je náročné a môže to byť duševne i duchovne vyčerpávajúce. Hoci si chceme zachovať nadšenie pre službu v cudzojazyčnom obvode, nesmieme zabúdať na svoje duchovné zdravie. (Mat. 4:4)

7. Ako sa Babylončania snažili Daniela prinútiť, aby prijal ich kultúru a náboženstvo?

⁷ Keď bol Daniel a jeho priatelia vo vyhnanstve v Babylone, miestni obyvatelia sa ich snažili prinútiť, aby prijali ich kultúru a náboženstvo. Preto ich učili „jazyku Chaldejcov“. A navyše dvorný úradník, ktorý ich mal na starosti, im dal babylonské mená. (Dan. 1:3–7) Danielovo nové meno súviselo s menom hlavného babylonského božstva Bela. Kráľ Nabuchodonozor chcel zrejme Daniela presvedčiť, že babylonský boh má vyššie postavenie ako Jehova. (Dan. 4:8)

8. Vďaka čomu si Daniel udržal dobré duchovné zdravie, hoci žil v cudzej krajine?

⁸ Na babylonskom kráľovskom dvore Danielovi ponúkali vyberané lahôdky, ale on sa „v srdci rozhodol, že sa neznečistí“. (Dan. 1:8) Aj keď žil v cudzej krajine, duchovné zdravie si udržal vďaka tomu, že si naďalej študoval sväté spisy vo svojom materinskom jazyku. (Dan. 9:2) Preto bol stále známy pod svojím hebrejským menom, hoci od jeho príchodu do Babylona uplynulo už asi 70 rokov. (Dan. 5:13)

9. Ako Božie Slovo pôsobilo na pisateľa 119. žalmu?

⁹ Pisateľ 119. žalmu tiež čerpal silu z Božieho Slova, aby sa dokázal odlišovať od ostatných. Musel znášať pohŕdanie zo strany niektorých členov kráľovského dvora. (Žalm 119:23, 61) On však nechal na svoje srdce pôsobiť Božie výroky. (Prečítajte Žalm 119:11, 46.)

10., 11. a) Aký cieľ by sme mali mať pri štúdiu Božieho Slova? b) Ako môžeme dosiahnuť tento cieľ? Znázorni to.

¹⁰ Hoci možno máme veľa kresťanských a iných povinností, každý z nás si musí vyhradiť čas na osobné štúdium a rodinné uctievanie. (Ef. 5:15, 16) Naším cieľom by však nemalo byť, aby sme si len prečítali určitý počet strán alebo si pripravili komentáre na zhromaždenie. Chceme, aby Božie Slovo pôsobilo na naše srdce a posilnilo našu vieru.

¹¹ Ako môžeme dosiahnuť tento cieľ? Musíme byť vyrovnaní. Pri štúdiu by sme nemali myslieť len na to, čo potrebujú iní, ale aj na vlastné duchovné potreby. (Fil. 1:9, 10) Musíme si uvedomiť, že keď sa pripravujeme do služby a na zhromaždenia alebo keď si pripravujeme nejaký prejav, neznamená to, že látku automaticky vzťahujeme aj na seba. Uveďme si príklad: Šéfkuchár musí ochutnávať všetky jedlá, ktoré dáva servírovať. Ale nemôže žiť len z ochutnávok. Ak chce zostať zdravý, musí pripravovať výživné jedlá aj pre seba. Podobne i my by sme sa mali dobre duchovne sýtiť, aby sme uspokojili svoje potreby.

12., 13. Prečo mnohí, ktorí slúžia v cudzojazyčnom obvode, pravidelne študujú Bibliu vo svojom rodnom jazyku?

¹² Mnohí kresťania, ktorí slúžia v cudzojazyčnom obvode, zistili, že je užitočné pravidelne študovať Bibliu vo „svojom vlastnom jazyku“. (Sk. 2:8) Aj misionári si uvedomujú, že keď chcú v cudzej krajine zostať duchovne silní,  nemôžu čerpať silu len z toho mála, čomu na zhromaždeniach rozumejú.

¹³ Alan, ktorý sa už osem rokov učí perzštinu, hovorí: „Keď sa pripravujem na zhromaždenia v perzštine, sústreďujem sa skôr na jazyk. V tej chvíli pracuje hlavne môj mozog. No duchovné myšlienky, ktoré čítam, pôsobia na moje srdce len málo. Preto si pravidelne vyhradzujem čas na štúdium Biblie a našich publikácií vo svojom rodnom jazyku.“

14. Na čo by mali rodičia dbať a prečo?

¹⁴ Kresťanskí rodičia by mali robiť všetko pre to, aby vštepovali Božie Slovo do srdca svojich detí. Po viac ako troch rokoch služby v cudzojazyčnom obvode si Serge a jeho manželka Muriel všimli, že ich 17-ročný syn už z kresťanských činností nemá radosť. „Kým sme boli vo francúzskom zbore, službu miloval. Ale v cudzom jazyku ho nebavila,“ hovorí Muriel. „Keď sme si uvedomili, že táto situácia mu bráni v duchovnom pokroku,“ vysvetľuje Serge, „rozhodli sme sa vrátiť do nášho bývalého zboru.“

15. a) Na základe čoho sa rodičia možno rozhodnú zmeniť zbor? b) Aké nabádanie rodičia nachádzajú v 5. Mojžišovej 6:5–7?

¹⁵ Ktoré činitele by rodičia mali vziať do úvahy pri rozhodovaní, či prejsť do zboru, kde sa hovorí jazykom, ktorému deti najlepšie rozumejú? Najprv by mali zvážiť, či majú dostatok času a síl, aby deťom vštepovali lásku k Jehovovi a zároveň ich učili cudzí jazyk. Mali by sa však zamyslieť aj nad tým, či deti nestrácajú záujem o duchovné veci alebo o službu v cudzojazyčnom obvode, v ktorom slúžia. Ak je to tak, možno sa rozhodnú, že sa vrátia do zboru, kde sa hovorí jazykom, ktorému deti najlepšie rozumejú, a zostanú tam dovtedy, kým duchovne nezosilnejú. (Prečítajte 5. Mojžišovu 6:5–7.)

16., 17. Ako sa niektorí rodičia starajú o deti po duchovnej stránke, aj keď slúžia v cudzojazyčnom obvode?

¹⁶ Iní rodičia sa rozhodli, že budú chodiť do cudzojazyčného zboru alebo skupiny, ale s deťmi budú študovať v ich materčine. Charles, ktorý má tri dcéry vo veku od 9 do 13 rokov, chodí na zhromaždenia skupiny v lingalskom jazyku. Hovorí: „Rozhodli sme sa, že štúdium s deťmi a rodinné uctievanie budeme mať v našom rodnom jazyku. No v lingalčine hráme hry a nacvičujeme si komentáre, úvody a podobne. Tak sa deti učia nový jazyk a pritom sa aj zabavia.“

¹⁷ Kevin má dve dcérky, ktoré majú 5 a 8 rokov. Na zhromaždení v cudzom jazyku všetkému nerozumejú, a tak sa im to snaží vynahradiť. Hovorí: „S manželkou študujeme s oboma dcérami po francúzsky, lebo je to ich rodný jazyk. Okrem toho sme si dali za cieľ, že raz za mesiac budeme chodiť na zhromaždenie do francúzskeho zboru. A počas dovolenky sa snažíme navštevovať zjazdy v našom jazyku.“

18. a) Aká zásada v Rimanom 15:1, 2 ti pomôže správne sa rozhodnúť, čo bude pre tvoje deti najlepšie? b) Čo odporúčajú iní rodičia? (Pozri koncovú poznámku.)

¹⁸ Samozrejme, každá rodina sa musí rozhodnúť sama, čo bude v duchovnom ohľade pre deti najlepšie. ^[2] (Gal. 6:5) Muriel, ktorú sme citovali už skôr, hovorí, že hoci si s manželom veľmi priali slúžiť v cudzojazyčnom zbore, rozhodli sa uprednostniť duchovné zdravie syna. (Prečítajte Rimanom 15:1, 2.)  Serge to spätne hodnotí ako správne rozhodnutie. Hovorí: „Odvtedy, čo sme sa vrátili do francúzskeho zboru, robil náš syn pekné duchovné pokroky a dal sa pokrstiť. Teraz slúži ako pravidelný priekopník a dokonca premýšľa o tom, že sa vráti do cudzojazyčnej skupiny.“

19., 20. Ako dáme najavo lásku k Božiemu Slovu?

¹⁹ Z lásky k ľudstvu Jehova umožnil, aby bolo jeho Slovo, Biblia, dostupné v stovkách jazykov. Jeho vôľou je to, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) Vie, že ľudia môžu lepšie uspokojiť svoje duchovné potreby, keď si jeho myšlienky čítajú v materinskom jazyku.

²⁰ Bez ohľadu na situáciu, v ktorej sa nachádzame, by sme sa mali stále sýtiť hlbokými duchovnými myšlienkami. Ak budeme pravidelne študovať Bibliu v jazyku, v ktorom pôsobí na naše srdce, udržíme si ako rodina duchovné zdravie. A dáme tým najavo, že si veľmi ceníme Božie výroky. (Žalm 119:11)