Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Amɛye Amɛhe Kɛje Amale Jamɔ He

Amɛye Amɛhe Kɛje Amale Jamɔ He

“Nyɛjea emli, mimɛi.”​—KPOJ. 18:4.

LALAI: 101, 93

1. Mɛni hewɔ efeee wɔ naakpɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ye amɛhe kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ nyɔŋyeli mli lɛ? Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo?

YƐ NIKASEMƆ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, ahã wɔle bɔ ni fee ni anɔkwa Kristofoi batsɔmɔ nyɔji amɛhã Babilon Kpeteŋkpele lɛ. Miishɛɛ sane ji akɛ, amɛye amɛhe kɛjɛ nyɔŋyeli nɛɛ mli. Enɛ bɛ naakpɛɛ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ efã ewebii akɛ ‘amɛje’ amale jamɔ mli. (Kanemɔ Kpojiemɔ 18:4.) Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔ fɛɛ wɔbaasumɔ ni wɔle be ni Nyɔŋmɔ webii lɛ ye amɛhe, aloo jeee nakai? Shi dani wɔbaawie no he lɛ, hã wɔtao sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo: Dani afi 1914 baashɛ lɛ, mɛni Biblia Kaselɔi lɛ tswa amɛfai shi akɛ amɛbaafee yɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ he? Be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ, ani nyɛmimɛi lɛ shiɛ kɛ ekãa? Ani tsɔsemɔ ni ehe bahia ni Nyɔŋmɔ atsɔse ewebii ni hi shi yɛ nakai beiaŋ lɛ hewɔ ehã Babilon ŋɔ amɛ nom lɛ?

“BABILON EGBEE SHI”

2. Mɛni Biblia Kaselɔi lɛ tswa amɛfai shi akɛ amɛbaafee yɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ he?

2 Afii abɔ dani abaawu Jeŋ Ta I lɛ, Charles Taze Russell kɛ enanemɛi lɛ yɔse akɛ, Kristendom tsɔɔmɔi lɛ damɔɔɔ Biblia lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛkɛ amale jamɔ baafo tako mli. Yɛ afi 1879 beebe lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ: “Sɔlemɔ fɛɛ sɔlemɔ ni kɛɛ Kristo ayemforo ji lɛ, shi ekɛ kooloo lɛ, ni ji je lɛ, efee ekome ni kooloo lɛ hu fiɔ esɛɛ lɛ, yɛ Ŋmalɛ lɛ naa lɛ, ashawo sɔlemɔ ni.” Aloo kɛ́ wɔɔwie lɛ, nakai sɔlemɔ lɛ yɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ mli.​—Kanemɔ Kpojiemɔ 17:1, 2.

3. Mɛni Biblia Kaselɔi lɛ fee kɛtsɔɔ akɛ amɛkɛ amale jamɔ efo tako mli? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

3 Mɛi fɛɛ ni yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa lɛ na akɛ, amɛnyɛŋ amɛya nɔ amɛkɛ amale jamɔ abɔ, ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛkpa gbɛ akɛ Nyɔŋmɔ ajɔɔ amɛ. No hewɔ lɛ, Biblia Kaselɔi babaoo ŋmala woji amɛyahã amɛsɔlemɔi lɛ kɛtsɔɔ akɛ, amɛkɛ amɛ ebɔŋ dɔŋŋ. Amɛteŋ mɛi komɛi po kane woji ni amɛŋmala lɛ yɛ sɔlemɔbii lɛ fɛɛ ahiɛ. Yɛ hei ni ehiii nakai feemɔ yɛ lɛ, amɛŋmala woji lɛ pii, ni amɛkɛmaje sɔlemɔbii lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ. Amɛtswa amɛfai shi akɛ, amɛkɛ amale jamɔ efeŋ nɔ ko nɔ ko dɔŋŋ! Eji amɛfee nakai afii fioo komɛi ni eho kulɛ, abaagbe amɛ. Shi miishɛɛ sane ji akɛ, be ni shɛɔ afi 1870 lɛ, maŋ nɔyelii babaoo fiii sɔlemɔi lɛ asɛɛ dɔŋŋ tamɔ amɛfeɔ be ko ni eho lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, mɛi ni yɔɔ maji nɛɛ anɔ lɛ sheee gbeyei dɔŋŋ akɛ amɛkɛ mɛi baagba Biblia lɛ he sane loo amɛkpoo nibii ni atsɔɔ yɛ sɔlemɔi lɛ amli lɛ.

4. Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie yɛ nɔ ni tee nɔ yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ kɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ teŋ be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ he?

4 Biblia Kaselɔi lɛ na akɛ, jeee amɛwekumɛi, amɛnanemɛi ni bɛŋkɛ amɛ kpaakpa, loo mɛi ni amɛkɛyaa sɔlemɔ lɛ pɛ esa akɛ amɛhã amɛle akɛ amɛtse amɛhe kɛje amale jamɔ he. Amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaakpa Babilon Kpeteŋkpele lɛ he mama, ni amɛhã jeŋ fɛɛ ana akɛ yɛ Yehowa hiɛ lɛ, ashawo ji lɛ! No hewɔ lɛ, kɛjɛ December 1917 kɛyashi afi 1918 lɛ shishijee gbɛ lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ kɛ ekãa jara tratii 10,000,000 amɛhã mɛi, tsɛ no mli lɛ, amɛyi faaa. Saji ni yɔɔ trati lɛ mli lɛ ekome yitso ji, “The Fall of Babylon” (Babilon Egbee Shi), ni ehã mɛi fɛɛ na akɛ, Kristendom miibɔ mɛi ablo waa. Osɔfoi lɛ amli fu! Shi Biblia Kaselɔi lɛ tee nɔ amɛtsu nitsumɔ ni he hiaa waa nɛɛ. Amɛtswa amɛfai shi akɛ ‘amɛbaabo Nyɔŋmɔ moŋ toi akɛ nɔyelɔ fe gbɔmɛi.’ (Bɔf. 5:29) Yɛ nɔ ni wɔsusu he nɛɛ naa lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔwie akɛ be ni awuɔ ta lɛ, no mli lɛ, nyɛmimɛi lɛ miitsɔmɔ nyɔji amɛmiihã Babilon Kpeteŋkpele lɛ? Dabi kwraa. Moŋ lɛ, yɛ nakai beiaŋ lɛ, amɛmiiye amɛhe kɛmiijɛ Babilon nyɔŋyeli mli, ni amɛmiiye amɛmiibua mɛi krokomɛi ni amɛ hu amɛfee nakai.

AMƐSƆMƆ YEHOWA KƐ EKÃA BE NI AWUƆ JEŊ TA I LƐ

5. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔwie akɛ nyɛmimɛi ni hi shi be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ shiɛ kɛ ekãa?

5 Afii komɛi ni eho lɛ, wɔyasusu akɛ Nyɔŋmɔ webii ni hi shi be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ, ni ji kɛjɛ afi 1914 kɛyashi afi 1918 lɛ, eshiɛɛɛ kɛ ekãa. Wɔmu sane naa akɛ, enɛ hewɔ lɛ, Yehowa mli fu amɛ, ni ehã Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ amɛ nom be kukuoo ko. Shi sɛɛ mli lɛ, Yehowa tsuji anɔkwafoi ni yɔɔ wala mli be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ hã wɔle akɛ, akɛ kuu lɛ, Nyɔŋmɔ webii lɛ fee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni nibii pii yɛ ni yeɔ odase akɛ amɛsane ja. Amrɔ nɛɛ, wɔna bɔ ni nibii tee lɛ ehã yɛ Biblia Kaselɔi lɛ ateŋ yɛ nakai afii lɛ amli lɛ jogbaŋŋ, ni no ehã wɔnu nibii komɛi ni awie yɛ Biblia lɛ mli lɛ hu shishi jogbaŋŋ.

6, 7. (a) Mɛɛ naagbai Biblia Kaselɔi lɛ kɛkpe be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ? (b) Gbaa nibii komɛi ni tsɔɔ akɛ Biblia Kaselɔi lɛ shiɛ kɛ ekãa.

6 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia Kaselɔi ni hi shi be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ shiɛ waa. Shi amɛnáaa lɛ mlɛo yɛ nibii pii ahewɔ. Hã wɔsusu nibii nɛɛ ateŋ enyɔ he wɔkwɛa. Klɛŋklɛŋ lɛ, yɛ nakai beiaŋ lɛ, nyɛmimɛi lɛ jaraa woji amɛhãa mɛi, ni amɛkaseko bɔ ni akɛ Biblia lɛ pɛ yaa shiɛmɔ. No hewɔ lɛ, be ni nɔyeli lɛ kɛ enine ŋmɛ wolo ni ji The Finished Mystery lɛ nɔ yɛ afi 1918 shishijee gbɛ lɛ, nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo náaa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mlɛo, ejaakɛ wolo lɛ bɛ ni ebaagbala nibii amli etsɔɔ mɛi lɛ. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, hela ko ni atsɛɔ lɛ Spania flu lɛ ba yɛ afi 1918. Hela fɔŋ nɛɛ tsɛŋeɔ mɔ waa, no hewɔ lɛ nyɛmimɛi lɛ nyɛɛɛ aya heihei amɛyashiɛ. Kɛ̃lɛ, yɛ naagbai nɛɛ kɛ ekrokomɛi ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, akɛ kuu lɛ, amɛfee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

Biblia Kaselɔi lɛ shiɛ kɛ ekãa! (Kwɛmɔ kuku 6, 7)

7 Yɛ afi 1914 lɛ, Biblia Kaselɔi fioo nɛɛ jie “Photo-Drama of Creation” lɛ amɛhã mɛi, ni be ni nakai afi lɛ baa naagbee lɛ, amɛjie amɛhã mɛi fe 9,000,000. Drama lɛ gba nibii ni etee nɔ yɛ adesai ashihilɛ mli, kɛjɛ be ni abɔ ade kɛyashi nakai beiaŋ, ni ehã ale nɔ ni baaya nɔ kɛjɛ nakai beiaŋ kɛyashi afii 1000 lɛ baaba naagbee. Efãi komɛi yɛ ni akɛ glasei ni atɛŋ mfonirii yɛ nɔ fee, ni efãi komɛi hu yɛ ni afee lɛ tamɔ sini, ni wiemɔ kɛ lala yɛ mli. Yɛ nakai beiaŋ lɛ, afeee sinii ni wiemɔi yɔɔ mli, no hewɔ lɛ, ebafee nɔ ko hee kwraa kɛhã mɛi pii. Ani ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi ni kwɛ Drama lɛ yɛ afi 1914 pɛ mli lɛ, ayi fa fe shiɛlɔi fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli ŋmɛnɛ lɛ? Abɔ amaniɛ hu akɛ, yɛ afi 1916 lɛ, mɛi 809,393 sɔŋŋ tee asafoŋ kpeei yɛ United States, ni yɛ afi 1918 lɛ, nakai yibɔ lɛ tee hiɛ kɛyashɛ 949,444! Enɛ hãa wɔnaa akɛ, Biblia Kaselɔi lɛ shiɛ kɛ ekãa diɛŋtsɛ.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ alɛ nyɛmimɛi lɛ yɛ mumɔŋ be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ?

8 Be ni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ, nyɛmimɛi ni nyiɛ Biblia Kaselɔi lɛ ahiɛ lɛ fee bɔ fɛɛ bɔ ni amɛbaanyɛ koni amɛhã amɛnyɛmimɛi lɛ fɛɛ nine ashɛ mumɔŋ niyenii nɔ. Enɛ wo nyɛmimɛi hewalɛ ni amɛtee nɔ amɛshiɛ. Richard H. Barber, ni kɛ ekãa shiɛ yɛ afii nɛɛ amli lɛ wie akɛ: “Wɔbɔ mɔdɛŋ wɔto nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi fioo komɛi ahe gbɛjianɔ, ni wɔhã atee nɔ akala Buu-Mɔɔ lɛ ni akɛ eko tee Canada, eyɛ mli akɛ agu yɛ jɛmɛ moŋ.” Ewie kɛfata he akɛ: “Miná hegbɛ mikɛ The Finished Mystery lɛ eko ni afee lɛ bibioo lɛ maje nyɛmimɛi ni ahe amɛnɔ yɛ amɛdɛŋ lɛ ateŋ mɛi pii. Nyɛminuu Rutherford bi ni wɔto kpeei wuji ahe gbɛjianɔ yɛ United States anaigbɛ maji lɛ saŋŋ nɔ, ni wɔtao nyɛmimɛi hii ni amɛyahã wiemɔi yɛ jɛmɛ kɛwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ bɔ ni amɛbaanyɛ.”

EHE BAHIA NI AJAJE AMƐ NI ATSƆSE AMƐ

9. (a) Mɛni hewɔ ehe bahia ni Nyɔŋmɔ ajaje ewebii lɛ ni etsɔse amɛ yɛ afi 1914 kɛmiimɔ afi 1919 lɛ? (b) Mɛni tsɔsemɔ ni atsɔse amɛ lɛ etsɔɔɔ?

9 Kɛ̃lɛ, nibii komɛi ni Biblia Kaselɔi lɛ fee yɛ afi 1914 kɛmiimɔ afi 1919 lɛ kɛ Biblia lɛ kpãaa gbee. Eyɛ mli akɛ amɛshwe ni amɛsɔmɔ Yehowa kɛ amɛtsui fɛɛ moŋ, shi amɛyanuuu famɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli akɛ aba he shi ahã nɔyelɔi lɛ shishi jogbaŋŋ. (Rom. 13:1) No hewɔ lɛ, akɛ kuu lɛ, amɛkɛ amɛhe wo ta lɛ mli yɛ gbɛi komɛi anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni United States maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ hala May 30, 1918, ní ewo akpɔ akɛ nakai gbi lɛ, mɔ fɛɛ mɔ asɔle koni toiŋjɔlɛ aba lɛ, Buu-Mɔɔ lɛ wo Biblia Kaselɔi lɛ hewalɛ ni amɛ hu amɛsɔle. Nyɛmimɛi komɛi kɛ amɛshika fi ta lɛ sɛɛ, ni amɛteŋ mɛi fioo po tee ta lɛ hiɛ akɛ asraafoi. Ehe bahia ni Yehowa ajaje amɛ ni etsɔse amɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔle akɛ jeee no hewɔ ehã Babilon Kpeteŋkpele lɛ ŋɔ amɛ nom lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ dani abaawu Jeŋ Ta I lɛ, amɛyɔse momo akɛ esa akɛ amɛtse amɛhe kɛje amale jamɔ he, ni be ni awuɔ ta lɛ, eshwɛ fioo ni amɛbaatse amɛhe kɛje he kwraa.​—Kanemɔ Luka 12:47, 48.

10. Mɛni Biblia Kaselɔi lɛ fee kɛtsɔɔ akɛ amɛbuɔ wala akɛ ejara wa?

10 Kɛ̃lɛ, yɛ nibii ashishi ni amɛnuuu jogbaŋŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Biblia Kaselɔi lɛ na faŋŋ akɛ, esaaa akɛ amɛgbeɔ gbɔmɔ. No hewɔ lɛ, amɛteŋ mɛi fioo lɛ ni tee Jeŋ Ta I lɛ po tswa amɛfai shi akɛ, amɛgbeŋ gbɔmɔ. Enɛ hewɔ lɛ, akɛ amɛteŋ mɛi komɛi yadamɔ ta lɛ he ni mli wa fe fɛɛ lɛ, koni agbe amɛ.

11. Be ni Biblia Kaselɔi lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ amɛhe woŋ ta lɛ mli tɛ̃ɛ lɛ, mɛni amralofoi lɛ fee?

11 Bɔ ni nyɛmimɛi lɛ fi shi shiŋŋ ni amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa bɔ ni amɛbaanyɛ lɛ, wo Abonsam mli la waa. No hewɔ lɛ, ‘etsɔ mla nɔ eye amɛ sane fɔŋ.’ (Lala 94:20) U.S. asraafonyo onukpa ko ni atsɛɔ lɛ James Franklin Bell lɛ kɛɛ Nyɛminuu J. F. Rutherford kɛ Nyɛminuu W. E. Van Amburgh akɛ, U.S. nɔyeli lɛ ka akɛ amɛbaawo mla ko ni baaŋmɛ gbɛ ni agbe mɛi fɛɛ ni kɛ amɛhe wooo ta lɛ mli, titri lɛ Biblia Kaselɔi. Be ni ewieɔ lɛ etsui fɛɛ eba ní ehiii kpatamɔ. Ekɛɛ Nyɛminuu Rutherford akɛ: “Anáaa awo nakai mla lɛ, ejaakɛ Wilson [ni ji U.S. maŋ hiɛnyiɛlɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ] ekpɛlɛɛɛ nɔ; shi wɔle he ni wɔkɛ nyɛ baatsɔ, ni no lɛ, nyɛhe ejeŋ mli!”

12, 13. (a) Mɛni hewɔ awo nyɛmimɛi kpaanyɔ ni nyiɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ahiɛ lɛ tsuŋ lɛ? (b) Ani amɛtsuŋwoo lɛ sa amɛhemɔkɛyeli lɛ he? Tsɔɔmɔ mli.

12 Amralofoi lɛ fee aahu ni amɛnine shɛ nyɛmimɛi lɛ anɔ, taakɛ amɛwo shi lɛ. Amɔmɔ Nyɛminuu Rutherford, Nyɛminuu Van Amburgh, kɛ nyɛmimɛi ekpaa krokomɛi ni ji Watch Tower Society lɛ najiaŋdamɔlɔi. Akɛ amɛ tee saneyelihe ni abu amɛ fɔ. Be ni kojolɔ lɛ tsɔɔ amɛtoigbalamɔ lɛ, ewie akɛ: “Hii nɛɛ miiwo mɛi ayiŋ, ni amɛhe yɛ oshara fe German asraafoi . . . Jeee amralo lɛ kɛ asraafoi akuu lɛ pɛ amɛte shi amɛwo, shi moŋ amɛte shi amɛwo maŋ nɛŋ osɔfoi kɛ sɔlemɔi lɛ fɛɛ hu. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ agbala amɛtoi waa.” (Kwɛmɔ Faith on the March, ni A. H. Macmillan ŋma lɛ, bf. 99) Ni nakai pɛpɛɛpɛ afee. Ahã Biblia Kaselɔi kpaanyɔ nɛɛ le akɛ, abaawo amɛ tsuŋ afii babaoo yɛ maŋ lɛ tsuŋwoohe ni yɔɔ Atlanta, yɛ Georgia lɛ. Shi be ni ta lɛ ba naagbee lɛ, aŋmɛɛ amɛhe ni agbala naafolɔmɔi ni akɛshi amɛ lɛ sɛɛ.

13 Nyɛmimɛi kpaanyɔ nɛɛ tee nɔ amɛhiɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ mli yɛ tsuŋwoohe lɛ tete. Yɛ wolo ko ni amɛŋma amɛyahã United States maŋ hiɛnyiɛlɔ lɛ kɛbi ni akutɔ amɛtoigbalamɔ lɛ mli lɛ mli lɛ, amɛwie akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ ewie yɛ Ŋmalɛi lɛ amli akɛ ‘Akagbe gbɔmɔ,’ ni enɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ mli baafu Biblia Kaselɔ fɛɛ Biblia Kaselɔ, ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Nuŋtsɔ lɛ, ni baajɛ etsuiŋ eku kpaŋmɔ ni yɔɔ ekɛ lɛ teŋ lɛ mli, ni ebaakpãtã ehiɛ kwrakwra. No hewɔ lɛ, amɛteŋ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ajɛ tsui kpakpa kɛ henilee krɔŋŋ mli egbe gbɔmɛi adesai.” Wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, nyɛmimɛi lɛ fee ekãa, ni amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛkuŋ Nyɔŋmɔ mla lɛ mli kɔkɔɔkɔ!

NYƆŊMƆ WEBII LƐ YE AMƐHE!

14. Jɛɛ Ŋmalɛi lɛ amli otsɔɔ nɔ ni tee nɔ yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ kɛjɛ afi 1914 kɛyashi afi 1919.

14 Maleaki 3:1-3 lɛ, tsɔɔ wɔ nɔ ni tee nɔ yɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ ateŋ kɛjɛ afi 1914 kɛyashi afi 1919 shishijee gbɛ. (Kanemɔ.) Nɛkɛ be nɛɛ mli atsuu “Levibii lɛ,” ni ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe. Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji “Nuŋtsɔ lɛ,” kɛ Yesu Kristo, ni ji “kpaŋmɔ bɔfo lɛ,” ba mfonirifeemɔŋ sɔlemɔwe lɛ, koni amɛbakwɛ kɛji mɛi ni sɔmɔɔ yɛ jɛmɛ lɛ miitsu amɛnitsumɔ lɛ jogbaŋŋ. Yehowa tsɔse amɛ, ejaje amɛ, ni etsuu amɛhe, kɛkɛ ni yɛ afi 1919 lɛ, Yesu hala amɛteŋ mɛi komɛi koni amɛsɔmɔ akɛ “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ.” Nyɔŋ nɛɛ baatsɔɔ Nyɔŋmɔ webii fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ nii, ni etsɔɔ amɛ gbɛ. (Mat. 24:45) Nɛkɛ be nɛɛ mli Nyɔŋmɔ webii lɛ ye amɛhe kwraa kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ nyɔŋyeli lɛ mli. Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ lɛ, Yehowa ejɔɔ ewebii lɛ. Amɛtee nɔ amɛkase ehe nii babaoo ni amɛbasumɔ lɛ waa fe tsutsu lɛ po. Enɛ ji jɔɔmɔ kpele diɛŋtsɛ, ni wɔhiɛ sɔɔ waa! [1]

15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔle nɔ hewɔ ni Yehowa hã wɔye wɔhe kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ dɛŋ?

15 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yehowa ehã wɔye wɔhe kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ nyɔŋyeli mli! Nibii fɛɛ ni Satan efee koni ekɛbule anɔkwa jamɔ shishi kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ yeko omanye. Shi esaaa akɛ wɔhiɛ kpaa nɔ hewɔ ni Yehowa ehã wɔye wɔhe lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. (2 Kor. 6:1) Yehowa miisumɔ ni wɔye wɔbua mɛi akpekpe toi akpei abɔ ni amale jamɔ miiye amɛ nyɔŋ lolo lɛ, ni amɛ hu amɛye amɛhe. No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔkasea wɔnyɛmimɛi ni hi shi yɛ blema lɛ, ni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ kɛye wɔbua mɛi koni amɛye amɛhe!

^ [1] (kuku 14) Nibii ni tee nɔ be ni Babilonbii lɛ ŋɔ Yudafoi lɛ nom lɛ kɛ nibii komɛi ni tee nɔ yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ kɛjɛ be ni mɛi bɔi anɔkwa jamɔ lɛ kwamɔ kɛyashi aaafee afi 1919 lɛ je amɛhe waa. Kɛ̃lɛ, wɔnyɛŋ wɔwie akɛ Yudafoi lɛ anomŋɔɔ lɛ feɔ Kristofoi lɛ anɔ lɛ he mfoniri. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yudafoi lɛ hi nomŋɔɔ mli afii 70 pɛ, shi Kristofoi lɛ anomŋɔɔ lɛ sɛɛ tsɛ kwraa fe nakai. No hewɔ lɛ, esaaa akɛ wɔkpaa gbɛ akɛ wɔbaanyɛ wɔkɛ nibii fɛɛ ni tee nɔ be ni aŋɔ Yudafoi lɛ nom lɛ ato nɔ ko ni tee nɔ be ni aŋɔ Kristofoi nom lɛ he.