Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

IRUẸRU MAI ERỌ OKE NỌ U KPEMU

“Iwhowho-Uvie Britain—Wha Kparoma!!”

“Iwhowho-Uvie Britain—Wha Kparoma!!”

UZIZIE na o jọ kpata kpata, inọ: “Iwhowho-Uvie Britain—Wha Kparoma!!” (Obe na, Informant, * ọrọ Akpegbivẹ 1937, onọ a kere kẹ ikoko nọ e rrọ London) A kere ẹme nọ ọ rẹ lẹliẹ ohwo roro lele uzoẹme na inọ: “Emamọ ẹnyaharo ọ re te romavia ha evaọ etoke ikpe ikpe.” Ẹwẹ-obe ọsosuọ Informant na nọ u wo iyẹrẹ usiuwoma ota ikpe ikpe, no umuo 1928 rite 1937 o kẹ imuẹro onana.

EKOBARO I BU HRỌ?

Eme u ru nọ inievo na a gbe je ro wo ajọwha kẹ iruo Uvie na tere he evaọ Britain? U muẹro nọ inievo na a daji oria ovo evaọ oghẹrẹ, oke, gbe onaa nọ a jẹ rọ ta usiuwoma na anwọ ikpe buobu ze na. Ofariẹ, uwou ogha ẹkwotọ na o ta nọ ekobaro egba ivẹ (200) ọvo a wo ẹkwotọ kẹ yọ eria nọ i siomano ọvo a rẹ jọ ta usiuwoma, a re kuomagbe ikoko na ha. Fikiere, uwou ogha na o tẹ vuẹ inievo nọ e gwọlọ rehọ iruo ọkobaro inọ oria o gbẹ rrọ Britain hi nọ a rẹ sae gbẹ jọ ta usiuwoma. Inọ jọ a nyai ru iruo na evaọ erẹwho efa Europe. U woma gaga inọ inievo nana buobu a gine no Britain kpohọ erẹwho wọhọ France dede nọ a riẹ ẹvẹrẹ obei hi.

“USE NỌ O KẸ OMAI AJỌWHA IRUO”

A jọ Informant 1937 fi utee jọ họ rọkẹ ukpe 1938 nọ o jọ use-abọ inọ: A gwọlọ ru euwa ima ọvo (1,000,000)! A rẹ sae nyate utee na nọ owhowho-uvie kpobi o te ru euwa 15, nọ ọkobaro kpobi o je ru euwa ẹgba ọvo gbe ikpe (110) kamara kamara. Iroro jọ nọ a jẹ nọ a sai ro le utee nana tobọ họ, nọ itu usiuwoma ota sa-sa a te ru ọruẹrẹfihotọ nọ omomọvo ọ sai ro wo euwa isoi okpẹdẹ evaọ usiuwoma ota. Kẹsena a vẹ tẹrovi izihebro, maero kọ evaọ abọ owọwọ udevie oka kpobi.

Ekobaro nọ i wo ajọwha a tẹrovi iruo usiuwoma ota na

Uduotahawọ nana o lẹliẹ eva were ahwo buobu. Oniọvo na, Hilda Padgett * ọ ta nọ: “Use nana nọ u no obọ uwou ogha ze na o kẹ omai ajọwha iruo, onọ ibuobu mai ma jẹ hẹrẹ oke lelehie, yọ o wha emamọ iyẹrẹ ze gaga.” Oniọvo-ọmọtẹ nọ a re se E. F. Wallis o kere nọ: “Euwa isoi okpẹdẹ evaọ usiuwoma ota nọ a jiroro riẹ kẹ omai na u woma gaga! Eme ọfa o rẹ kẹ ohwo evawere vi ẹsenọ ọ tẹ rọ okpẹdẹ soso kẹ iruo Olori na? . . .  Oma o rẹ rrọ omai no evaọ owọwọ nọ ma te no usiuwoma ota kpozi, rekiyọ eva e be were omai.” Stephen Miller nọ ọ jọ uzoge oke yena o vuhumu inọ o gbẹ ginẹ gwọlọ oke oraha ha, fikiere ọ tẹ jowọ. Ọ gwọlọ nọ o re ru iruo nana nọ o gbe wo uvẹ na! Ọ kareghẹhọ nọ a jẹ hae dhẹ ebasikoro nya, rọ okpẹdẹ soso ta usiuwoma kẹsena evaọ owọwọ a ve kporo evuẹ nọ a rekọdo. A jẹ hae rọ ajọwha kpohọ usiuwoma ota nọ a rẹ jọ dhuhie họ avọ ewẹ-ekpala nọ a kere eme fihọ nọ a kru, yọ a jẹ hae rọ emagazini kẹ ahwo evaọ iyẹrẹ re.

Informant na o tẹ jẹ ta nọ: “Ma gwọlọ ekobaro odu ọvo (1,000).” Omaa okpokpọ nọ a te rọ ta usiuwoma na u dhesẹ nọ ekobaro na a ti gbe kpohọ usiuwoma ota rai sa ha, ukpoye a te hai kuomagbe ukoko nọ a rrọ, rọ uketha kẹ ibe Ileleikristi rai jẹ bọ ae ga. Joyce Ellis nọ odẹ riẹ o jọ Joyce Barber vẹre ọ ta nọ: “Inievo na a ruẹ vuhumu inọ o gwọlọ nọ a rẹ ruọ iruo ọkobaro. Dede nọ ikpe 13 ọvo mẹ jọ oke yena, mẹ gwọlọ nọ mẹ rẹ jọ ọkobaro.” Ọ ginẹ ro iruo ọkobaro na evaọ Ahrẹ 1940 nọ ọ kpako te ikpe 15 no. Peter nọ o zihe ruọ ọzae Joyce uwhremu na o yo uzizie na re, fikiere o te “muhọ eroro kpahe iruo ọkobaro.” Evaọ Azeza 1940 nọ ọ jọ ikpe 17, ọ rọ ebasikoro dhẹ emaele 65 kpobọ Scarborough evaọ England nyai mu iruo ọkobaro na họ.

Cyril avọ Kitty Johnson a jọ ekobaro ekpokpọ nọ i wo ẹzi omarodhidhe gaga. A zẹ uwou gbe eyero rai re a sae ruẹ ugho rẹrote omarai evaọ iruo odibọgba oke-kpobi na. Cyril o no iruo nọ ọ jọ, kẹsena a te mu iruo ọkobaro na họ evaọ amara nọ o lele i rie. Cyril ọ ta nọ: “Udu o jọ omai awọ inọ emamọ iroro ma jẹ na. Ma ru onana avọ unevaze gbe evawere.”

IWOU EKOBARO

Nọ ekobaro na i bi bu na, inievo nọ e kobaro evaọ ukoko na a te je roro kpahe idhere sa-sa nọ a re ro fiobọhọ kẹ ekobaro na. Jim Carr nọ ọ jọ odibo unuakpọ (nọ a bi se ọsẹro okogho enẹna) evaọ 1938, o ru lele iroro-ejẹ nọ a kẹ riẹ re a wo iwou rọkẹ ekobaro evaọ ewho sa-sa. A tuduhọ ekobaro sa-sa awọ re a rria oria ovona je ru iruo kugbe, re araha na o kpotọ. Evaọ ẹwho Sheffield nọ ọ rrọ England, a haya uwou ulogbo jọ, onọ oniọvo jọ nọ o kruga ziezi evaọ ukoko na ọ te rẹrote. Inievo ukoko nọ o jọ ẹwho na a rọ ugho gbe ekwakwa uwou na sa-sa ze ro ru unevaze. Jim ọ ta nọ: “Ohwo kpobi o fiobọhọ nọ omaa nana o sae rọ nya kpatiẹ.” Ekobaro ikpe e jẹ rria uwou na yọ a roma kẹ iruo Uvie na gbe iruẹru nọ i re ru usu rai kugbe Ọghẹnẹ ga ziezi. “A jẹ hai se obe okpẹdẹ kohiohiẹ kohiohiẹ nọ a tẹ gwọlọ re emu,” yọ “ekobaro na a jẹ hai kpohọ ọvuọ ẹkwotọ usiuwoma ota riẹ evaọ abọ sa-sa ẹwho na.”

Inievo buobu a mu iruo ọkobaro họ evaọ Britain

Iwhowho-uvie gbe ekobaro a jowọ lele uzizie na, onọ u ru nọ a sai ro le utee euwa ima ọvo (1,000,000) tobọ evaọ 1938. Iyẹrẹ i tube dhesẹ nọ ẹnyaharo ọ romavia evaọ abọ iruẹru Uvie na kpobi. Evaọ etoke ikpe isoi, unu iwhowho-uvie nọ e jọ Britain e rọ enwenọ isiasa bu vi epanọ o jọ. Ajọwha nọ idibo Jihova a rọ tẹrovi iruo usiuwoma ota na uwhremu na o kẹ rai ẹgba thihakọ ebẹbẹ nọ a rẹriẹ ovao dhe evaọ obaro.

Nẹnẹ, ekobaro nọ e rrọ Britain e be wariẹ vihọ nọ ẹmo Ọghẹnẹ ọrọ Amagẹdọn o bi si kẹle na. Evaọ Akpe 2015, ekobaro na a bu te idu ikpegbesa gbe egba ivẹ gbe udhegbene (13,224), onọ o rrọ unu nọ o mai bu anwọ etoke ikpe ikpe nọ i kpemu. Ekobaro nana a ruẹ inọ odibọgba oke-kpobi yọ oware jọ nọ o mai woma nọ a rẹ rọ uzuazọ rai ru.

^ edhe-ẹme 3 Obe nana a se Odibọgba Uvie Mai uwhremu na.

^ edhe-ẹme 8 Ikuigbe uzuazọ Hilda Padgett e rrọ Uwou-Eroro Na ọrọ Akpe 1, 1995, ẹwẹ. 19-24, (ọrọ Oyibo).