Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Ejerovia Jehováre ha ejapo iporãva”

“Ejerovia Jehováre ha ejapo iporãva”

“Ejerovia Jehováre ha ejapo iporãva. Aníke núnka rembotavy avavépe” (SAL. 37:3, TNM).

PURAHÉI: 133, 63

1. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová ñandeapo porãiterei hague?

JEHOVÁ ningo ñandeapo porãiterei vaʼekue. Omeʼẽ ñandéve pe kapasida ikatu hag̃uáicha ñasolusiona umi provléma ha ñapensa ñane renonderãre (Prov. 2:11). Avei ñanepytyvõ jahupyty hag̃ua ñane méta (Filip. 2:13). Jehová omeʼẽ ñandéve pe konsiénsia, upéicha rupi jaikuaa mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. Ñane konsiénsia ñanepytyvõ ani hag̃ua japeka, ha oimérõ jajavy jakorrehi hag̃ua umi mbaʼe vai jajapo vaʼekue (Rom. 2:15).

2. ¿Mbaʼépa Jehová oipota jajapo?

2 Jehová oipota jaipuru porã umi kapasida omeʼẽva ñandéve. ¿Mbaʼérepa? Ñanderayhúgui ha oipota rupi javyʼa. Iñeʼẽ ningo ñanemokyreʼỹ jey jey ikatu hag̃uáicha jaipuru umi kapasida jajapo hag̃ua iporãva. Por ehémplo, Escrituras Hebréaspe heʼi: “Umi oplanea porãva la ojapótava, katuete osẽ porã”. Heʼi avei: “Oimeraẽ mbaʼe ikatúva rejapo reikove aja, rejapo vaʼerã nde pyʼaite guive” (Prov. 21:5; Ecl. 9:10, TNM). Escrituras Griegas Cristiánaspe katu heʼi: “Jareko aja oportunida, jajapo memékena iporãva opavave rehehápe”. Ha ótra pártepe heʼi: “Ñandejára omeʼẽ káda únope peteĩ rregálo, ha oñemeʼẽ haguéicha peẽme, peiporupaitékena upéva peservi hag̃ua ótrope” (Gál. 6:10; 1 Ped. 4:10). Jahechaháicha, Jehová oipota jajapo ikatúva guive ñañevenefisia hag̃ua ha ñaipytyvõ hag̃ua ótrope.

3. ¿Mbaʼe mbaʼépa ndaikatúi jajapo ñande yvypóra?

3 Jehová oipota jaipuru porã umi kapasida jarekóva, péro nohaʼarõi ñandehegui perfeksión. Haʼe oikuaa ñande yvypóra jajavy meme ha ñamanoha (1 Rey. 8:46). Ñande ndaikatúi avei ñakontrola umi ótro ojapóva, pórke káda uno odesidi vaʼerã la ojaposéva. Ha tahaʼe haʼéva pe konosimiénto ha experiénsia jarekóva, ñande lomímo ke mitã Jehová renondépe (Is. 55:9).

Rembohovái jave koʼã provléma, “ejerovia Jehováre ha ejapo iporãva”

4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

4 Jaheja vaʼerã siémpre Jehová ñandegia opa mbaʼépe. Jajerovia vaʼerã haʼe ñanepytyvõtaha ndaikatúirõ ñandepuʼaka umi situasión ijetuʼúvare. Péro Ñandejára oipota ñañehaʼãmbaite ñasolusiona hekopete umi provléma, ha jahecha mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ ñande rapichápe (elee Salmo 37:3). Tekotevẽ ningo jajerovia Jehováre ha jajapo iporãva. Upéicha jasegíta jahechauka ñandefielha opa mbaʼépe. Heta Ñandejára siérvo ojapo vaʼekue upéicha. Jahechamína mbaʼépa ñaaprende Noé, David ha ambue siérvogui ojerovia vaʼekue Jehováre ipyʼaite guive. Haʼekuéra ndaikatúi kuri ojapo heta mbaʼe, péro odesidi oñekonsentra umi mbaʼe ikatúvare ojapo.

KO MÚNDO HENYHẼ HEMBIAPO VAÍVAGUI

5. ¿Mbaʼe situasiónpa ombohovái vaʼekue Noé?

5 Noé tiémpope, ko múndo henyhẽ vaʼekue violénsia ha umi “hembiapo vaívagui” (Gén. 6:4, 9-13, TNM). Haʼe oikuaáramo jepe Jehová ohunditaha umi hénte añáme, katuete ndogustaieténe raʼe chupe umi mbaʼe vai ojapóva hikuái. Upe situasiónpe, haʼe oñemeʼẽ enkuénta oĩha umi mbaʼe ndaikatúiva ojapo, péro oĩha avei heta mbaʼe ikatúva ojapo.

Oĩrõ nañanerenduséiva predikasiónpe (Ehecha párrafo 6-9)

6, 7. a) ¿Mbaʼépa ndaikatúi vaʼekue ojapo Noé? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa ñane tiémpo ojoguaha avei Noé tiémpope?

6 Umi mbaʼe Noé ndaikatúi vaʼekue ojapo: Noé ifiél ha omombeʼu umi héntepe mbaʼépa Jehová ojapóta. Péro ndaikatúi kuri oovliga chupekuéra ojapo hag̃ua Ñandejára omandáva. Avei ndaikatúi vaʼekue ojapo mbaʼeve pe Dilúvio ou pyaʼeve hag̃ua. Noé ojerovia vaʼerã Jehová katuete ohunditaha umi iñañávape opromete haguéicha, ha ojapotaha upéva hiʼoraitépe (Gén. 6:17).

7 Koʼág̃a avei, ko múndope oĩ heta hénte iñañáva ha hembiapo vaíva, péro jaikuaa Jehová opromete hague ohunditaha chupekuéra (1 Juan 2:17). Ñahaʼarõ aja oiko upéva, ndaikatúi jaovliga umi héntepe oasepta hag̃ua umi “marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore”. Avei ndaikatúi jajapo mbaʼeve ou voive hag̃ua pe “jehasa asy guasu” (Mat. 24:14, 21). Noé ojapo haguéicha, ñande avei tekotevẽ ñamombarete ñande fe, ha jajerovia Ñandejára koʼẽrõite ohunditaha umi iñañávape (Sal. 37:10, 11). Añetehápe jaikuaa porã Jehová ndohejamoʼãiha ohasa pe día omoĩ vaʼekue ohundi hag̃ua ko múndo aña (Hab. 2:3).

8. ¿Mbaʼérehepa opensa meme vaʼekue Noé? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

8 Umi mbaʼe Noé ikatu vaʼekue ojapo: Oñedesanima rangue, Noé opensa meme umi mbaʼe ikatúvare ojapo. Haʼe ifiél ha opredika pe mensáhe Jehová omeʼẽ vaʼekue chupe (2 Ped. 2:5). Upe tembiapo oipytyvõ Noépe osegi hag̃ua ojerovia mbarete. Péro haʼe ndahaʼéi opredikánte vaʼekue, ojapo avei peteĩ árka Jehová omanda haguéicha chupe (elee Hebreos 11:7).

9. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Noé ehémplo?

9 Noé ojapo haguéicha, ñande avei ñañehaʼã vaʼerã akóinte ñanerembiapo heta “ñande Ruvicha servísiope” (1 Cor. 15:58). Por ehémplo, ikatu ñambaʼapo pe konstruksión ha mantenimiénto de Salón del Reino ha Salón de Asambléape, jajeofrese ñaipytyvõ hag̃ua asambleahápe, Betélpe térã peteĩ ofisína de traduksiónpe. Iporãveha katu, ñañehaʼã vaʼerã japredika meme, pórke péicha ñaĩvéta desidído jajapo hag̃ua opa ikatúva jahupyty hag̃ua umi mbaʼe porã ñaneraʼarõva. Peteĩ ermána opensávo Ñandejára promesakuérare, heʼi: “Añeʼẽ jave che rapichápe umi vendisión oguerútavare Ñandejára Rréino, [...] ahechakuaa ndorekoiha hikuái esperánsa oñesolusionataha umi iprovléma”. Upéicharõ, pe predikasión ñanepytyvõ jajesareko porãve hag̃ua umi mbaʼe ñaneraʼarõvare, ha ñanemokyreʼỹ ñañehaʼãmbaite hag̃ua jahupyty pe jeikove opaveʼỹva (1 Cor. 9:24).

JAPEKÁRAMO

10. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue rréi David?

10 Rréi David ojerovia meme vaʼekue, ha Jehová oguerohoryeterei chupe (Hech. 13:22). Péro David tuicha opeka oñenórõ guare Bat-seba ndive. Ivaiveha katu, oñehaʼã oñomi hembiapo vai. Upearã ojukauka peteĩ gerrahápe Bat-seba ménape, hérava Urías. Hiʼarive, Urías voi oraha vaʼekue pe kárta heʼíva oñemoĩ hag̃ua chupe tenondete pe gérra ijetuʼuvehápe (2 Sam. 11:1-21). Péro amo ipahápe ojekuaa jey mbaʼépa la David ojapo vaʼekue (Mar. 4:22). ¿Mbaʼéichapa haʼe orreaksiona oikórõ guare upéva?

Umi mbaʼe vai jajapo vaʼekue yma (Ehecha párrafo 11-14)

11, 12. a) ¿Mbaʼépa ndaikatúi vaʼekue ojapo David opeka rire? b) ¿Mbaʼépa Jehová ojapóta ñañarrepentíramo?

11 Umi mbaʼe David ndaikatúi vaʼekue ojapo: Haʼe ndaikatuvéima okambia la ojapo vaʼekue. Hiʼarive oikove aja pukukue osufríta hembiapo vai haguére (2 Sam. 12:10-12, 14). Upévare, tekotevẽterei vaʼekue ojerovia. Oĩ vaʼerã segúro Jehová operdonataha chupe oñarrepentíramo ipyʼaite guive, ha oipytyvõtaha chupe ogueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe oikótava kuri hese hembiapo vaikuére.

12 Entéro ningo ñaneimperfékto, upéicha rupi japeka. Oĩ umi pekádo igravetereíva ha ótro ndaigraveguasúiva. Sapyʼánte ndaikatuvéima ñarremedia la jajapo vaʼekue. Upévare jasufrímante ñane rembiapo vai káusare (Gál. 6:7). Péro ikatu jajerovia Ñandejára promésare. Haʼe heʼi ñañarrepentírõ ñande pyʼaite guive, ñanepytyvõtaha ñaaguanta hag̃ua umi provléma ñanderupytýva japeka rupi (elee Isaías 1:18, 19 ha Hechos 3:19).

13. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue David oñemoĩ porã jey hag̃ua Jehovándi?

13 Umi mbaʼe David ikatu vaʼekue ojapo: David oñemoĩ porãse jey vaʼekue Jehovándi. ¿Mbaʼéichapa ojapo upéva? Haʼe oheja Jehová oipytyvõ chupe. Por ehémplo ndaipochýi proféta Natán okorrehírõ guare chupe (2 Sam. 12:13). Avei, David oñemboʼe Jehovápe ha omombeʼupaite chupe ipekádo. Péicha ohechauka oĩ porãse jeyha Jehová renondépe (Sal. 51:1-17). Oñedesanima rangue ipekádo káusare, David ohecha mbaʼépa ikatu oaprende umívagui. Haʼe núnka ndojapovéi umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue, ha osegi ifiél omano meve. Jehová arakaʼeve ndahesaraimoʼãi umi mbaʼe porã David ojapo vaʼekuégui hesehápe (Heb. 11:32-34).

14. ¿Mbaʼépa ñaaprende David ehémplogui?

14 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende David ehémplogui? Jajúramo japeka vai, iñimportánte ñañarrepenti ñande pyʼaite guive. Tekotevẽ ñamombeʼu Jehovápe ñande pekádo ha jajerure chupe tañaneperdona (1 Juan 1:9). Avei ñañeʼẽ vaʼerã umi ansiánondi, pórke haʼekuéra ikatu ñanepytyvõ ñañemoĩ porã jey hag̃ua Jehovándi (elee Santiago 5:14-16). Jaasepta jave Jehová ajúda, jahechauka hína ñaĩha segúro haʼe ñaneperdonataha opromete haguéicha. Iporãta avei ñaaprendéramo umi mbaʼe vai jajapo vaʼekuégui, ha jasegi jaservi Jehovápe ñande pyʼaite guive (Heb. 12:12, 13).

AMBUE SITUASIÓN IJETUʼÚVA

Ñanderasykatúramo (Ehecha párrafo 15)

15. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Ana ehémplo?

15 Katuete nemanduʼáne ambue Ñandejára siérvore oñeñeʼẽha la Bíbliape. Haʼekuéra ojerovia meme vaʼekue Jehováre ijetuʼúramo jepe isituasionkuéra. Por ehémplo Ana, haʼe ndaikatúi kuri imemby ha ndorekói fórma okambia hag̃ua upéva. Péro okonfia Jehová ikatuha okonsola chupe. Upéicha rupi osegi oadora Jehovápe pe tavernákulope, ha omombeʼu chupe mbaʼéichapa oñeñandu (1 Sam. 1:9-11). ¡Ajépa iporãite pe ehémplo ñandéve g̃uarã! Koʼág̃arupi avei ñanderasy térã jahasa umi situasión ndaikatúiva ñakambia. Péicha jave, jaheja vaʼerã Jehová pópe umi mbaʼe ñandepyʼapýva jaikuaágui oñangarekotaha ñanderehe (1 Ped. 5:6, 7). Avei ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani hag̃ua jafalta rreunionhápe, ha jaaprovecha opa mbaʼe Jehová omeʼẽva ñandéve omombarete hag̃ua ñande fe (Heb. 10:24, 25).

Ñane família ohejáramo Jehovápe (Ehecha párrafo 16)

16. ¿Mbaʼépa tuakuéra ikatu oaprende Samuel ehémplogui?

16 ¿Mbaʼépa ikatu ojapo umi sy ha túa ifamília oñemomombyrýramo Jehovágui? Por ehémplo, proféta Samuel ndaikatúi vaʼekue ojopy itaʼyrakuéra okakuaapámavape ifiél hag̃ua (1 Sam. 8:1-3). Haʼe ohejánte pe situasión Jehová pópe, ha ojapo ikatúva guive iñeʼẽrendu hag̃ua Ñandejárape ha ombovyʼa hag̃ua chupe (Prov. 27:11). Koʼág̃arupi avei, heta sy ha túa ojecha peichagua situasiónpe. Haʼekuéra oikuaa Jehová oĩha dispuésto oasepta jeývo umi pekadór oñarrepentívape, ohechaukaháicha pe ehémplo Jesús omoĩ vaʼekue. Haʼe heʼi kuri pe túa orresivi jey hague itaʼýra ofalla ha oñarrepenti vaʼekuépe (Luc. 15:20). Umi sy ha túa oĩva ko situasiónpe oñehaʼãmbaite ifiél, ha oreko esperánsa iñehemplokuéra ikatuha omomýi ifamíliape oñemoag̃ui jey hag̃ua Jehováre.

Ivai jave la pórte (Ehecha párrafo 17)

17. ¿Mbaʼérepa ñanemokyreʼỹ pe viúda mboriahumi ehémplo?

17 Ñanemanduʼamína avei pe viúda mboriahumíre Jesús oñeʼẽ hague (elee Lucas 21:1-4). Haʼe ndaikatúi ojapo mbaʼeve okambia hag̃ua umi hénte ikorrúptovape oĩva pe témplope. Avei ndaikatúi orremedia imboriahu haguére (Mat. 21:12, 13). Péro ojerovia rupi Jehováre, ipojera ha okontrivui pe témplope “mokõi monedaʼi”. Haʼe omeʼẽmbaitéramo jepe la “orekomíva”, oikuaa porã Jehová nombofaltamoʼãiha chupe mbaʼeve omotenondéramo iservísio. Ñande avei ñamotenondéramo Ñandejára Rréino, Jehová katuete omeʼẽta ñandéve opa mbaʼe ñaikotevẽva (Mat. 6:33).

18. Emombeʼu mbaʼéichapa peteĩ Ñandejára siérvo koʼag̃agua ohechauka vaʼekue ojeroviaha Jehováre.

18 Koʼág̃arupi oĩ heta ñane ermáno ha ermána ohechaukáva ojeroviaha Jehováre. Upévare, opensa meme umi mbaʼe ikatúvare ojapo oñekonsentra rangue umi ikatuʼỹvare. Jahechamína Malcolm káso. Haʼe ifiél vaʼekue omano meve, áño 2015-pe. Heta tiémpore haʼe oservi kuri Jehovápe hembirekóndi. Haʼekuéra ohasa vaʼekue umi mbaʼe iporãva péro avei umi situasión ijetuʼúva. Malcolm heʼi: “Ndajaikuaái ningo mbaʼe situasiónpa ikatu oñepresenta. Heta vése umi mbaʼe jahasáva ijetuʼu jagueropuʼaka hag̃ua. Péro Jehová ovendesi umi ohekávape igía”. ¿Mbaʼe konséhopa omeʼẽ ko ermáno? Haʼe heʼi: “Eñemboʼe Jehovápe ikatu hag̃uáicha rejapo heta mbaʼe iservísiope. Eñekonsentra umi mbaʼe ikatúvare rejapo, ha ani umi mbaʼe ndaikatúivare”. *

19. a) ¿Mbaʼérepa ou porã ñandéve pe téxto ojeporavóva áño 2017-pe g̃uarã? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu rejapo pe téxto ojeporavóva áño 2017-pe g̃uarã heʼíva?

19 Ko múndo aña “oho vai vaive”, ha jaikuaa porã amás día oikotaha hetave mbaʼe vai (2 Tim. 3:1, 13). Upévare ndajahejái vaʼerã umíva ñanedesanima. Upéva rangue, tekotevẽ jajeroviave Jehováre ha ñañekonsentra umi mbaʼe ikatúvare jajapo. Upéicha rupi Salmo 37:3 ojeporavo pe téxto áño 2017-pe g̃uarã. Upépe heʼi: “Ejerovia Jehováre ha ejapo iporãva”.

Téxto áño 2017-pe g̃uarã: “Ejerovia Jehováre ha ejapo iporãva” (Salmo 37:3, TNM).