Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yehowa Tsɔɔ E We Bi Blɔ

Yehowa Tsɔɔ E We Bi Blɔ

‘Imi Yehowa, ma tsɔɔ nyɛ blɔ daa.’YES. 58:11.

LAHI: 152, 22

1, 2. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ e slo nihi nɛ a nyɛɛɔ Yehowa Odasefohi a hɛ mi ɔ, ngɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ jami kpa amɛ a hɛ mi ɔ he? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

“MƐNƆ ji nyɛ hɛ mi nyɛɛlɔ?” Enɛ ɔ ji sane bimi ko nɛ nihi pɔɔ Yehowa Odasefohi bimi wawɛɛ. Enɛ ɔ be nyakpɛ! Ngɛ jamihi fuu a mi ɔ, nyumu kake, aloo yo kake lɛ nyɛɛɔ a hɛ mi aloo e daa a nya. Se wɔɔ lɛɛ waa kɛ bua jɔmi deɔ nihi kaa wa Hɛ Mi Nyɛɛlɔ ɔ pi adesa nɛ yi mluku. Mohu ɔ, wa nyɛɛɔ Kristo nɛ a tle lɛ si ɔ se, nɛ Kristo hu nyɛɛɔ e Tsɛ nɛ ji Yehowa a se.Mat. 23:10.

2 Se kɛ̃ ɔ, nyumuhi bɔɔ ko ngɛ nɛ a tsɛɛ mɛ ke “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ,” nɛ mɛ nɛ a nyɛɛɔ Mawu we bi a hɛ mi mwɔnɛ ɔ. (Mat. 24:45) Lɔ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ yɔse kaa Yehowa ji nɔ tutuutu nɛ ngɛ wa hɛ mi nyɛɛe kɛ gu e Bi nɛ wa nɛ lɛ ɔ nɔ? Ngɛ munyu nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa maa na bɔ nɛ Yehowa ngɛ adesa komɛ blɔ tsɔɔe nɛ a ngɛ e we bi a hɛ mi nyɛɛe jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ. Munyu enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo maa ye bua wɔ konɛ waa na kaa niinɛ, Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ ye buae. Nɛ wa maa na kaa lɛ ji nɔ tutuutu nɛ ngɛ e we bi a hɛ mi nyɛɛe kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.Yes. 58:11.

MUMI KLƆUKLƆU Ɔ WO MƐ HE WAMI

3. Mɛni wo Mose he wami nɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi ɔ?

3 Mumi klɔuklɔu ɔ wo nihi nɛ a daa si ngɛ Mawu nane mi ɔ he wami. Mo susu Mose nɛ Mawu hla lɛ kaa Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ tsu ní tsumi ngua nɛ ɔ? Yehowa ‘ngɔ e mumi klɔuklɔu ɔ kɛ wo e mi.’ (Kane Yesaya 63:11-14.) Akɛnɛ Yehowa nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu ɔ wo Mose he wami he je ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa lɛ nyɛɛ e we bi a hɛ mi.

4. Kɛ Israel bi ɔmɛ plɛ kɛ le kaa Mawu mumi ɔ ngɛ Mose nɔ ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

4 Mumi klɔuklɔu ɔ pi he wami ko nɛ a naa, enɛ ɔ he ɔ, mɛni blɔ nɔ Israel bi ɔmɛ maa gu kɛ le kaa mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ Mose nɔ? Mumi klɔuklɔu ɔ ye bua Mose nɛ e pee nyakpɛ níhi, nɛ e tsɔɔ Farao Mawu biɛ. (2 Mose 7:1-3) Jehanɛ hu ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ha nɛ Mose ná su kpakpahi kaa suɔmi, humi peemi, tsui si tomi, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e nyɛ nɛ e nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi. Se hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi ma kpahi a nɔ ɔ be jã. A yi mi wa, nɛ a foɔ mɛ pɛ a nɔ mi! (2 Mose 5:2, 6-9) E ngɛ heii kaa Yehowa lɛ hla Mose kaa e nyɛɛ e we bi a hɛ mi.

5. Moo tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa wo nyumu komɛ he wami ha konɛ a nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi.

5 Pee se ɔ, Yehowa hla nyumu kpahi nɛ e kɛ e mumi klɔuklɔu wo mɛ he wami konɛ a nyɛɛ e we bi a hɛ mi. Yehowa mumi ɔ ha nɛ “Nun bi, Yoshua nile nya ba bli.” (5 Mose 34:9) ‘Yehowa mumi ɔ ba Gideon nɔ.’ (Many. 6:34) Nɛ ‘Yehowa mumi ɔ ba David nɔ.’ (1 Sam. 16:13) Nyumu nɛ ɔmɛ tsuo ha nɛ Mawu mumi ɔ ye bua mɛ, nɛ mumi nɛ ɔ wo mɛ he wami nɛ a pee níhi nɛ jinɛ mɛ nitsɛmɛ a be nyɛe maa pee. (Yosh. 11:16, 17; Many. 7:7, 22; 1 Sam. 17:37, 50) Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ji nɔ nɛ a ngɔ yi jemi ɔ tsuo kɛ ha ngɛ ní nguanguahi nɛ a pee ɔ he.

6. Mɛni he je nɛ Mawu suɔ kaa e we bi nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ Israel hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ɔ?

6 Mɛni e sa kaa Israel bi ɔmɛ ko pee kɛ tsɔɔ kaa a le kaa mumi klɔuklɔu ɔ ngɛ nyumu nɛ ɔmɛ a nɔ? Benɛ Israel bi ɔmɛ tu munyu huitihuiti kɛ si Mose nɛ ji a hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ, Yehowa bi ke: ‘Kɛ yaa si mɛni be ma nɛ ɔ ma kua mi?’ (4 Mose 14:2, 11) Niinɛ, Yehowa hla Mose, Yoshua, Gideon, kɛ David kaa Hɛ Mi Nyɛɛli konɛ a da e nane mi. Ke ni ɔmɛ bu nyumu nɛ ɔmɛ tue ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa a ha nɛ Yehowa nitsɛ pee a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ.

BƆFOHI YE BUA MƐ

7. Mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfohi ye bua Mose ngɛ?

7 Bɔfohi ye bua Mawu nane mi dali ɔmɛ. (Kane Hebri Bi 1:7, 14.) Yehowa ha nɛ bɔfohi ngɔ ní tsumi kɛ wo Mose dɛ, a ye bua lɛ nɛ e he su kɛ ha ní tsumi ɔ, nɛ a tsɔɔ lɛ blɔ. Kekleekle ɔ, ‘Mawu gu bɔfo ɔ nɛ je e he kpo tsɔɔ Mose ngɛ pú ɔ mi ɔ nɔ, nɛ e tsɔ lɛ kaa e ba ye a nɔ nɛ e kpɔ mɛ.’ (Níts. 7:35) Enyɔne, Yehowa ha nɛ ‘hiɔwe bɔfohi ngɔ Mlaa a kɛ ba ha’ Mose konɛ e kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ blɔ. (Gal. 3:19) Nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, Yehowa de Mose ke: “Moo lɛɛ yaa nɛ o ya kpaka ye ma a kɛ ya he nɛ i de mo ɔ. Ye bɔfo ɔ maa nyɛɛ o hɛ mi.” (2 Mose 32:34) Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa Israel bi ɔmɛ na bɔfo nitsɛ nɛ e ngɛ ní tsumi nɛ ɔmɛ tsue. Se kɛ̃ ɔ, blɔ nɔ nɛ Mose gu kɛ tsɔɔ ni ɔmɛ ní nɛ e tsɔɔ mɛ blɔ ɔ ha nɛ e je kpo heii kaa bɔfohi nɛ a ye bua lɛ.

8. Mɛni yemi kɛ buami nɛ bɔfohi kɛ ha Yoshua kɛ Hezekia?

8 Ngɛ Mose gbenɔ se ɔ, Yoshua ba da e nane mi. Yoshua hu ná he wami womi kɛ je ‘Yehowa tabo ɔ nyatsɛ’ ɔ ngɔ. Bɔfo nɛ ɔ nyɛɛ Yehowa we bi a hɛ mi nɛ a kɛ Kanaan bi ɔmɛ ya hwu ta, nɛ a ye kunimi. (Yosh. 5:13-15; 6:2, 21) Pee se ɔ, benɛ Matsɛ Hezekia ngɛ nɔ yee ɔ, Asiria bi ɔmɛ a tabo ɔ ba wo a he gbeye kaa a ma kpata Yerusalem ma a hɛ mi. Ngɛ nyɔ kake mi ɔ, ‘Yehowa bɔfo ko ya gbe ta buli akpe lafa kɛ nyingmi kpaanyɔ kɛ enuɔ ngɛ Asiria ta a mi.’2 Ma. 19:35.

9. E ngɛ mi kaa Mawu nane mi dali ɔmɛ ngɛ fa tɔmi mohu lɛɛ, se anɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa e sɛ nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a bu mɛ tue lo? Moo tsɔɔ nya.

9 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, bɔfo ɔmɛ ye mluku, se nyumuhi nɛ bɔfo ɔmɛ ye bua mɛ ɔ yi mluku. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, be ko ɔ, Mose wui Yehowa hɛ mi nyami. (4 Mose 20:12) Yoshua hu bi we Yehowa blɔ tsɔɔmi, nɛ e kɛ Gibeon bi ɔmɛ pee somi. (Yosh. 9:14, 15) Be ko ɔ, Hezekia hu ba ‘wo e he nɔ.’ (2 Kron. 32:25, 26) E ngɛ mi kaa nyumu nɛ ɔmɛ yi mluku mohu lɛɛ, se Yehowa hyɛ blɔ kaa Israel bi ɔmɛ maa nyɛɛ a blɔ tsɔɔmi se. Yehowa gu bɔfohi a nɔ kɛ ye bua nyumu nɛ ɔmɛ. Niinɛ, Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ e we bi a hɛ mi nyɛɛe.

MAWU MUNYU Ɔ TSƆƆ MƐ BLƆ

10. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa Mlaa a tsɔɔ Mose blɔ?

10 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ e nane mi dali ɔmɛ blɔ. Baiblo ɔ tsɛɔ Mlaa a nɛ a kɛ ha Israel bi ɔmɛ ke “Mose mlaa a.” (1 Ma. 2:3) Se kɛ̃ ɔ, Ngmami ɔ tsɔɔ kaa Yehowa tutuutu ji Mlaa Wolɔ ɔ nɛ, nɛ Mose nitsɛ hu ngɛ Mlaa a sisi. (2 Kron. 34:14) Benɛ Yehowa tsɔɔ Mose bɔ nɛ e pee kpehe bo tsu ɔ ha a se ɔ, ‘Mose pee kaa bɔ nɛ Yehowa fã lɛ ɔ pɛpɛɛpɛ.’2 Mose 40:1-16.

11, 12. (a) Mɛni e biɔ nɛ Yoshua kɛ matsɛmɛ nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ nɛ a pee? (b) Kɛ Mawu Mlaa a ye bua nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ ha kɛɛ?

11 Benɛ Yoshua bɔni Israel bi ɔmɛ a hɛ mi nyɛɛmi pɛ ɔ, e ngma Mawu Munyu ɔ eko kɛ ha e he. Yehowa de lɛ ke: “Moo kane mlaa womi nɛ ɔ daa. Mo susu he nyɔ kɛ pia; nɛ o ye nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ngma ngɛ mi ɔ nɔ.” (Yosh. 1:8) Pee se ɔ, matsɛmɛ nɛ a ye Mawu we bi a nɔ ɔ hu pee jã. E ji sɔ̃ nɛ ngɛ a nɔ kaa a maa kane Mlaa a daa ligbi, a maa ngma e ko kɛ ha a he, ‘nɛ a ye mlaa amɛ tsuo pɛpɛɛpɛ nɛ a ngma ngɛ womi ɔ mi ɔ a nɔ.’—Kane 5 Mose 17:18-20.

12 Kɛ Mawu Munyu ɔ ye bua nyumuhi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ ha kɛɛ? Mo susu Matsɛ Yosia he nɛ o hyɛ. Benɛ Yosia womi ngmalɔ ɔ na womi ko nɛ Mose Mlaa a ngɛ mi ɔ, e kane kɛ tsɔɔ Yosia. * Kɛ matsɛ ɔ pee e ní ha kɛɛ? “Benɛ matsɛ Yosia nu mlaa womi ɔ mi munyuhi nɛ a ngɛ kanee ɔ, e kɛ aywilɛho hía e tade ɔmɛ.” Se pi lɔ ɔ pɛ nɛ e pee. Mawu Munyu ɔ wo Yosia he wami nɛ e kɛ kã hwu kɛ si wɔ jami, nɛ e to blɔ nya nɛ a ye Hetsɔmi ngua ko. A yi Hetsɔmi ko kaa jã hyɛ. (2 Ma. 22:11; 23:1-23) Akɛnɛ Yosia kɛ anɔkualetsɛmɛ kpahi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ kɛ Mawu Munyu ɔ tsu ní he je ɔ, a ná suɔmi ɔ kaa a maa pee tsakemi, nɛ a ye bua Mawu we bi nɛ a nu e blɔ tsɔɔmi ɔmɛ sisi saminya. Tsakemi nɛ Mawu we bi nɛ a hi si blema a pee ɔ ha nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní.

13. Mɛni slɔɔto nɛ ngɛ nihi nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi kɛ nihi nɛ a nyɛɛ je ma amɛ a hɛ mi ɔ a kpɛti?

13 Hyɛ bɔ nɛ e slo matsɛmɛ nɛ ɔmɛ nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ ngɛ je ma amɛ a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a he ha! Je ma amɛ a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ lɛɛ adesa nile lɛ kudɔɔ mɛ, nɛ a hyɛ we nɔ́ kɛ yɛ tsitsaa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kanaan hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ngmɛ blɔ nɛ nihi pee ní sɛ ní komɛ kaa bɔmi nami nɛ yaa nɔ ngɛ weku mi bimɛ a kpɛti, nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo nɛ a kɛ a he náa bɔmi, lohwe nɛ a kɛ mɛ náa bɔmi, kɛ wɔ jami ngmlikiti. (3 Mose 18:6, 21-25) Jehanɛ hu ɔ, Babilon kɛ Egipt hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ kɛ falifali peemi he mlaahi nɛ e kɛ je mi si kpami he nile kpaa gbi nɛ Mawu kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ tsu we ní. (4 Mose 19:13) Se Mawu we bi lɛɛ a yɔse kaa a hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ woɔ mɛ he wami konɛ a ha nɛ a he nɛ tsɔ ngɛ mumi mi kɛ nɔmlɔ tso mi tsuo, nɛ a ba a je mi saminya. Niinɛ, Yehowa ji nɔ nɛ ngɛ e we bi blɔ tsɔɔe.

14. Mɛni he je nɛ Yehowa gbla nihi nɛ a nyɛɛ e we bi a hɛ mi ɔ a ti ni komɛ a tue ɔ?

14 Tsa pi matsɛmɛ nɛ a nyɛɛ Mawu we bi a hɛ mi ɔ tsuo nɛ a kɛ Mawu blɔ tsɔɔmi ɔ tsu ni. Nihi nɛ a bui Yehowa tue ɔ ha we nɛ Mawu mumi klɔuklɔu ɔ, e bɔfo ɔmɛ, kɛ e Munyu ɔ nɛ tsɔɔ mɛ blɔ. Yehowa gbla hɛ mi nyɛɛli nɛ ɔmɛ a ti ni komɛ a tue, nɛ e kɛ ni kpahi ba da ni komɛ hu a nane mi. (1 Sam. 13:13, 14) Pee se ɔ, Yehowa hla nɔ ko nɛ e ma ba pee hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ye mluku.

YEHOWA HLA HƐ MI NYƐƐLƆ NƐ YE MLUKU

15. (a) Mɛni gbali ɔmɛ de nɛ tsɔɔ kaa hɛ mi nyɛɛlɔ ko nɛ ngɛ slɔɔto maa ba? (b) Mɛnɔ ji hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ a gba e he sane kɛ fɔ si ɔ?

15 Yehowa gba kɛ fɔ si jeha lafahi abɔ kaa e maa hla hɛ mi nyɛɛlɔ nɛ ye mluku kɛ ha e we bi. Mose de Israel bi ɔmɛ ke: ‘Yehowa nyɛ Mawu ɔ ma je gbalɔ ko nɛ ngɛ kaa imi kɛ je nyɛ nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti ha nyɛ, nɛ lɛ tue nyɛɛ bu.’ (5 Mose 18:15) Yesaya gba kɛ fɔ si kaa jamɛ nɔ ɔ ma ba pee “je ma amɛ a nyatsɛ, kɛ asafoatsɛngua.” (Yes. 55:4) Mumi klɔuklɔu ɔ wo Daniel he wami nɛ e ngma “ganɔ ɔ nɛ Mawu hla a” bami ɔ he munyu. (Dan. 9:25) Nyagbenyagbe ɔ, Yesu Kristo je e he si kaa Mawu we bi a “Tsɔɔlɔ.” (Kane Mateo 23:10.) Yesu kaseli ɔmɛ je a suɔmi mi nɛ a nyɛɛ e se, nɛ a kplɛɛ nɔ kaa lɛ ji nɔ nɛ Yehowa hla. (Yoh. 6:68, 69) Mɛni lɛ ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa Yesu Kristo ji nɔ nɛ Yehowa guɔ e nɔ kɛ tsɔɔ ɔ e we bi blɔ ɔ?

16. Mɛni tsɔɔ kaa mumi klɔuklɔu ɔ lɛ wo Yesu he wami?

16 Mumi klɔuklɔu ɔ wo Yesu he wami. Benɛ Yohane Nɔ Baptisilɔ ɔ ngɛ Yesu baptisie ɔ, e na kaa “hiɔwe nya bli, nɛ Mumi ɔ ngɛ si kplee kaa lahuɛ kɛ ma e nɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, “Mumi Klɔuklɔu ɔ tsɛ e yi se kɛ ho nga a nɔ ya.” (Mar. 1:10-12) Ngɛ Yesu zugba a nɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ, Mawu mumi klɔuklɔu ɔ lɛ ye bua Yesu nɛ e pee nyakpɛ níhi, nɛ e tu munyu kaa nɔ nɛ a ha lɛ he wami kɛ je hiɔwe. (Níts. 10:38) Jehanɛ hu ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ ha nɛ Yesu wo yiblii komɛ kaa suɔmi, bua jɔmi, kɛ hemi kɛ yemi nɛ mi wa. (Yoh. 15:9; Heb. 12:2) Hɛ mi nyɛɛlɔ ko be nɛ e nyɛ tsɔɔ kaa Mawu kɛ lɛ ngɛ ní tsue kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Niinɛ, Yesu ji nɔ nɛ Mawu hla a nɛ.

Ngɛ Yesu baptisimi ɔ se pɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ bɔfohi ye bua lɛ ngɛ? (Hyɛ kuku 17)

17. Mɛni bɔfohi pee kɛ ye bua Yesu?

17 Bɔfohi ye bua Yesu. Benɛ a baptisi Yesu se pɛ ɔ, “bɔfohi ba nɛ a ba sɔmɔ lɛ.” (Mat. 4:11) Benɛ e piɛ ngmlɛfia bɔɔ ko nɛ Yesu ma gbo ɔ, “bɔfo je hiɔwe ba je e he kpo tsɔɔ lɛ, nɛ e wo lɛ he wami.” (Luka 22:43) Yesu ngɛ nɔ mi mami kaa be fɛɛ be nɛ e maa hia yemi kɛ buami ɔ, Yehowa maa tsɔ bɔfohi nɛ a ba ye bua lɛ konɛ e nyɛ nɛ e pee Mawu suɔmi nya ní.Mat. 26:53.

18, 19. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yesu hi si ngɛ Mawu Munyu ɔ nya, nɛ e ha nɛ e tsɔɔmi ɔmɛ hu da Mawu Munyu ɔ nɔ?

18 Mawu Munyu ɔ tsɔɔ Yesu blɔ. Benɛ Yesu je e ní tsumi ɔ sisi ngɛ zugba a nɔ ɔ, e ha nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ lɛ blɔ. (Mat. 4:4) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu kɛ Mawu Munyu ɔ tsu ní kɛ ya si benɛ e gbo ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ. Benɛ Yesu ngɛ gboe po ɔ, e tsɛ gbamihi nɛ a gba kɛ kɔ Mesia a he ɔ se. (Mat. 27:46; Luka 23:46) Se osɔfo ɔmɛ lɛɛ ke Mawu Munyu ɔ kɛ a tsɔɔmi ɔ kpa we gbi ɔ, a kɛ Mawu Munyu ɔ tsu we ní. Yesu tsɛ munyu nɛ Yehowa ha nɛ gbalɔ Yesaya ngma a se. E de ke: “Nimli nɛ ɔmɛ ɔ, munyu kɛkɛ a kɛ woɔ ye hɛ mi nyami; se a tsui mi lɛɛ, a sume mi saasaa. Yaka gu a jaa mi, ejakaa tsɔɔmihi nɛ a tsɔɔ ji mlaahi nɛ nimli pee.” (Mat. 15:7-9) Anɛ o susu kaa Yehowa maa hla kikɛmɛ a nyumu nɛ ɔmɛ a kpɛti nɔ ko kaa e nyɛɛ e we bi a hɛ mi lo?

19 Yesu hi si ngɛ Mawu Munyu ɔ nya, se pi lɔ ɔ kɛkɛ, e kɛ e tsɔɔmi ɔmɛ hu da Mawu Munyu ɔ nɔ. Benɛ a bi lɛ sanehi nɛ kɔɔ jami he ɔ, e ngɔɛ e hɛ kɛ fɔɛ lɛ nitsɛ e nile, aloo e níhi a si kpami babauu ɔ nɔ. Mohu ɔ, e bu Mawu Munyu ɔ kaa lɔ ɔ pɛ ji nɔ́ nɛ e sa nɛ a kɛ tsu ní. (Mat. 22:33-40) Jehanɛ hu ɔ, Yesu sɛɛ we e si himi ngɛ hiɔwe, aloo bɔ nɛ a plɛ kɛ bɔ je mluku ɔ ha a he sanehi kɛ tsɔɔ nihi konɛ a bua nɛ jɔ e he. Mohu ɔ, ‘e tsɔɔ mɛ ngmami ɔ sisi, nɛ a nɔ gbagba te.’ (Luka 24:32, 45) Yesu suɔ Mawu Munyu ɔ, nɛ e bua jɔ kaa e kɛ nihi maa sɛɛ he ní.

20. (a) Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e baa e he si kɛ haa Mawu? (b) Mɛni slɔɔto nɛ ngɛ Yesu kɛ Herode Agripa nɛ sɛ hlami ɔ a kpɛti, nɛ mɛni lɔ ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ nɔ nɛ Yehowa suɔ kaa e hla lɛ kaa hɛ mi nyɛɛlɔ ɔ he?

20 E ngɛ mi kaa “munyuhi nɛ a he jua wa” nɛ je Yesu nya a ha nɛ e tue buli ɔmɛ a nya kpɛ a he mohu lɛɛ, se e ngɔ yi jemi ɔ tsuo kɛ ha Tsɔɔlɔ nɛ ji Yehowa. (Luka 4:22) Benɛ niatsɛ ko tsɛ Yesu ke “Tsɔɔlɔ kpakpa” a, Yesu je he si bami mi nɛ e de lɛ ke: “Mɛni he je o ngɛ mi tsɛe ke nɔ kpakpa? Nɔ kpakpa ko be kaa ja Mawu pɛ.” (Mar. 10:17, 18) Se maa pee jeha kpaanyɔ se ɔ, Herode Agripa nɛ sɛ hlami ɔ ba pee Yuda bi a matsɛ aloo a hɛ mi nyɛɛlɔ. E pee we e ní kaa Yesu! Benɛ a tsɛ kpe ngua ko ɔ, Herode “wo e we ablade tade ɔ.” Kɛkɛ nɛ ni ɔmɛ bɔ ni ngmlaa kpami ke: “Mawu ko gbi ji nɛ ɔ nɛ; enɛ ɔ lɛɛ pi nɔmlɔ gbi!” E ngɛ heii kaa Herode bua jɔ yi jemi ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, mɛni ba? “Ligbi pɔtɛɛ ko nɛ Herode nitsɛ to ɔ, e wo e we ablade tade ɔ, nɛ e ya hi matsɛ sɛ ɔ nɔ, nɛ e kɛ ma a tu munyu. Ni ɔmɛ kpa ngmlaa ke, “Mawu ko gbi ji nɛ ɔ nɛ; enɛ ɔ lɛɛ pi nɔmlɔ gbi!” Amlɔ nɔuu ɔ, Nyɔmtsɛ ɔ bɔfo ɔ fia Herode nɔ́. Gɔgɔ ye lɛ, nɛ e gbo; ejakaa e wui Mawu hɛ mi nyami.” (Níts. 12:21-23) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e hɛ kã si nɛ e ngɛ lejɛ ɔ ma yɔse kaa pi Yehowa nɛ hla Herode kaa hɛ mi nyɛɛlɔ. Se Yesu lɛɛ, e kɛ e ní peepee kɛ e munyu tutui tsɔɔ kaa Mawu nɛ hla lɛ, nɛ be fɛɛ be ɔ, e tsɔɔ kaa Yehowa ji e we bi a Hɛ Mi Nyɛɛlɔ Nɛ Pe Kulaa, nɛ lɔ ɔ woɔ Mawu hɛ mi nyami.

21. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi?

21 Yehowa hlɛ Yesu kaa e nyɛɛ e we bi a hɛ mi jeha bɔɔ ko kɛkɛ. Benɛ a tle lɛ si se ɔ, e de ke: “A ha mi he blɔ ngɛ níhi tsuo nɛ ngɛ hiɔwe kɛ zugba a nɔ.” Lɔ ɔ se ɔ, e de ke: “Hyɛ, i kɛ nyɛ maa hi si daa kɛ yaa su je mi nyagbe.” (Mat. 28:18-20) Se akɛnɛ Yesu ji mumi nɛ a nɛ, nɛ e ngɛ hiɔwe he je ɔ, mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ tsɔɔ Mawu we bi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ blɔ? Mɛnɔ nɛ Yehowa ha nɛ e da Yesu nane mi ngɛ zugba a nɔ, konɛ e tsɔɔ Mawu we bi blɔ? Nɛ mɛni blɔ nɔ Kristofohi maa gu kɛ yɔse Yehowa nane mi dali? Wa maa na sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ngɛ munyu nɛ nyɛɛ se ɔ mi.

^ kk. 12 Eko ɔ, Mose nitsɛ lɛ ngma womi nɛ ɔ.