Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jehová odirihi ipuévlope

Jehová odirihi ipuévlope

“Jehová siémpre ndegiáta” (IS. 58:11, TNM).

PURAHÉI: 152, 22

1, 2. a) ¿Mbaʼépepa idiferénte testígo de Jehová umi ótra rrelihióngui? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope ha pe ótro oúvape?

PYʼỸINTE umi hénte oporandu ñandéve: “¿Máva piko odirihi umi testígo de Jehovápe?”. Haʼekuéra oikuaase upéva pórke heta rrelihión oreko peteĩ kuimbaʼe térã kuña odirihíva chupekuéra. Péro ñande javyʼa ndahaʼéi haguére peteĩ yvypóra la ñandedirihíva. Ñande ruvicha hína Jesucristo, ha haʼe iñeʼẽrendu Itúa ha Huvichápe, haʼéva Jehová (Mat. 23:10).

2 Ñane tiémpope oĩ avei peteĩ grúpo ogiáva Ñandejára puévlope, oñehenóiva “tembiguái jeroviaha ha iñarandúva” (Mat. 24:45). Péro, ¿mbaʼéichapa ikatu jaikuaa añetehápe Jehováha la ñandedirihíva Itaʼýra rupive? ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua jaduda upévagui? Ko artíkulo ha pe ótro oúvape jahecháta mbaʼéichapa Jehová hetaiterei tiémpore oipuru unos kuánto kuimbaʼépe ogia hag̃ua ipuévlope. Péro koʼág̃a jahechami mbohapy mbaʼe ohechauka porãtava haʼenteha voi la ñandegiáva (Is. 58:11).

OÑEMEʼẼ CHUPEKUÉRA PODÉR PE ESPÍRITU SÁNTO RUPIVE

3. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Moiséspe odirihi hag̃ua umi israelítape?

3 Umi kuimbaʼe odirihíva Jehová puévlo orresivi podér pe espíritu sánto rupive. Ñandejára oiporavo Moiséspe odirihi hag̃ua umi israelítape. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupe okumpli porã hag̃ua ko tembiapo iñimportantetéva? Jehová omeʼẽ Moiséspe “ijespíritu sánto” (elee Isaías 63:11-14). Upéva ohechauka Jehová odirihi hague ipuévlope, pórke ijespíritu oipytyvõ Moiséspe.

4. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Moisés oreko hague Ñandejára espíritu? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

4 ¿Ikatúpa raʼe umi israelita ohechakuaa Ñandejára espíritu oipytyvõ hague Moiséspe? Si, pórke pe espíritu sánto omeʼẽ podér Moiséspe ojapo hag̃ua milágro ha oikuaauka hag̃ua Ñandejára réra faraónpe, pe governánte ipoderósova (Éx. 7:1-3). Avei, pe espíritu sánto oipytyvõ Moiséspe ipyʼaporã ha ipasiénsia hag̃ua. Upéicha rupi haʼe idiferénte vaʼekue umi líder ótro tetãyguágui (Éx. 5:2, 6-9). Añetehápe ojekuaa porãiterei Jehová oiporavo hague Moiséspe ogia hag̃ua ipuévlope.

5. ¿Máva mávapepa Jehová omeʼẽ avei ijespíritu odirihi hag̃ua ipuévlope?

5 ¿Mávapepa Jehová omeʼẽ avei ijespíritu ogia hag̃ua ipuévlope? La Biblia heʼi: “Josué, Nun raʼy, henyhẽ arandúgui, Ñandejára podér omeʼẽgui chupe” (Deut. 34:9, TNM). Avei, “Jehová omeʼẽ ijespíritu Gedeónpe” (Juec. 6:34, TNM). Ha la Biblia heʼi avei: “Jehová espíritu omeʼẽ fuérsa Davídpe” (1 Sam. 16:13, TNM). Entéro koʼã kuimbaʼe ojerovia rupi Ñandejára espíriture, ojapo heta mbaʼe ndaikatumoʼãiva kuri ojapo ijehegui reínte (Jos. 11:16, 17; Juec. 7:7, 22; 1 Sam. 17:37, 50). Ojekuaa porãiterei ningo Jehová omeʼẽ hague chupekuéra podér ojapo hag̃ua heta mbaʼe tuicháva, upévare chupe añoite oñemombaʼeguasu vaʼerã kuri.

6. ¿Mbaʼérepa Jehová oipota kuri umi israelita orrespeta umi kuimbaʼe omoakãvape chupekuéra?

6 ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri umi israelita ohechávo Ñandejára espíritu oipytyvõha Moisés, Josué, Gedeón ha Davídpe? Haʼekuéra orrespeta vaʼerã kuri chupekuéra. Umi israelita ojekehárõ guare Moisésgui, Jehová heʼi: “¿Arakaʼe peve piko ndacherrespetamoʼãi ko puévlo” (Núm. 14:2, 11, TNM). Añetehápe Jehová oiporavo kuri koʼã kuimbaʼépe ogia hag̃ua ipuévlope. Upévare umi israelita iñeʼẽrendúvo chupekuéra, ojapo hína Jehová, pe Líder heʼíva.

UMI ÁNHEL OIPYTYVÕ CHUPEKUÉRA

7. ¿Mbaʼéichapa umi ánhel oipytyvõ Moiséspe?

7 Umi ánhel oipytyvõ umi kuimbaʼe odirihívape Jehová puévlo. (Elee Hebreos 1:7, 14). Ñandejára oipuru hiʼanhelkuérape oipytyvõ hag̃ua Moiséspe. Primero, peteĩ ánhel ojeaparese chupe “pe sársa mátape”, ha heʼi Moiséspe oho hag̃ua olivera umi israelítape ha ogia hag̃ua chupekuéra (Hech. 7:35). Segundo, Jehová oipuru hiʼanhelkuérape omeʼẽ hag̃ua Moiséspe Léi oipytyvõtava ipuévlope (Gál. 3:19). Tercero, Jehová heʼi chupe: “Egueraha ko puévlope haʼe haguépe ndéve. Eñatende porãke, che ánhel ohóta hína ne renonderã” (Éx. 32:34, TNM). La Biblia ndeʼíri umi israelita ohecha hague peteĩ ánhelpe ojapórõ koʼã mbaʼe. Péro Moisés ohekomboʼe ha ogia lájare pe puévlope, ojekuaa porãiterei umi ánhel oipytyvõ hague chupe.

8. ¿Mbaʼéichapa Jehová anhelkuéra oipytyvõ Josué ha Ezequíaspe?

8 ¿Mávapepa oipytyvõ avei umi ánhel? La Biblia heʼi “Jehová ehérsito mburuvicha”, térã peteĩ ánhel oipytyvõ hague Josuépe ogana hag̃ua pe gérra umi cananeo kóntrape (Jos. 5:13-15; 6:2, 21). Tiémpo rire, rréi Ezequías odirihírõ guare Ñandejára puévlo, pe ehérsito asirio tuichaitéva oamenasa ohunditaha Jerusalén. Péro peteĩ pyharépente, “Jehová ánhel ou ha ojuka 185.000 kuimbaʼépe umi asirio kampaméntope” (2 Rey. 19:35, TNM).

9. Umi kuimbaʼe Jehová oipurúva iñimperféktoramo jepe, ¿mbaʼépa oñehaʼarõ umi israelítagui?

9 Umi ánhel ningo perfékto. Péro umi kuimbaʼe haʼekuéra oipytyvõ vaʼekue nahániri. Por ehémplo, peteĩ okasiónpe Moisés nombotuichái Jehovápe (Núm. 20:12). Josué katu noporandúi vaʼekue mbaʼeve Ñandejárape umi gabaonita oúrõ guare hendápe ojapo hag̃ua peteĩ tráto (Jos. 9:14, 15). Ha peteĩ vuéltape rréi Ezequías ou oñemombaʼeguasu (2 Crón. 32:25, 26). Péro koʼã kuimbaʼe iñimperféktoramo jepe, umi israelita osegi vaʼerã umi instruksión haʼekuéra omeʼẽva. Umi ánhel rupive Ñandejára oipytyvõ koʼã kuimbaʼépe. Upéva ohechauka Jehová odirihi hague ipuévlope.

ÑANDEJÁRA ÑEʼẼ OGIA CHUPEKUÉRA

10. ¿Mbaʼéichapa Ñandejára Ñeʼẽ ogia Moiséspe?

10 Ñandejára Ñeʼẽ ogia umi kuimbaʼe odirihívape Jehová puévlo. La Biblia ohenói pe Léi oñemeʼẽ vaʼekuépe Israélpe “Moisés Léi” (1 Rey. 2:3, TNM). Péro Ñandejára Ñeʼẽ ohechauka Jehová haʼeha la omeʼẽva pe Léi, upévare Moisés ojapo vaʼerã heʼíva pype (2 Crón. 34:14). Por ehémplo, Jehová heʼi rire chupe ojapo hag̃ua pe tavernákulo, “Moisés ojapo opa mbaʼe Jehová omanda hagueichaite chupe. Upeichaite ojapo” (Éx. 40:1-16, TNM).

11, 12. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri Josué ha ambue rréi omoakãva Israel? b) ¿Mbaʼéichapa Ñandejára Ñeʼẽ ogia umi omoakãvape Ñandejára puévlo?

11 Josué oreko vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ oñepyrũrõ guare omoakã umi israelítape. Jehová heʼi chupe: “Elee ha ejepyʼamongeta vaʼerã hese ára ha pyhare, ikatu hag̃uáicha ejapopaite umi mbaʼe oĩva pype” (Jos. 1:8, TNM). Upe rire, umi rréi omoakãva Jehová puévlope tekotevẽ avei olee pe Léi ára ha pyhare, okopia vaʼerã chugui, “ha okumpli vaʼerã opa mbaʼe heʼíva ko Léi ha koʼã mandamientokuéra” (elee Deuteronomio 17:18-20).

12 ¿Mbaʼéichapa Ñandejára Ñeʼẽ ogia umi kuimbaʼe omoakãvape Jehová puévlo? Ñapensamína rréi Josías ehémplore. Ojetopa rire Moisés Léi, Josías sekretário oñepyrũ olee. * La Biblia heʼi: “Pe rréi ohendumírente umi mbaʼe heʼíva pe lívro de la léi, omondoro ijao”. Ñandejára Ñeʼẽ omomýi Josíaspe ikatu hag̃uáicha ohundipa umi mbaʼe ojepurúva ojeadora hag̃ua umi dios fálsope. Avei oorganisa pe Páskua, ikatu hag̃uáicha ojefesteha arakaʼeve ojejapoʼỹ haguéicha (2 Rey. 22:11; 23:1-23, TNM). Josías ha ambue kuimbaʼe omoakãva Jehová puévlo osegi Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva, péicha rupi oĩ dispuésto okambiávo umi instruksión omeʼẽva pe puévlope. Upéva oipytyvõ ikatu hag̃uáicha umi israelita iñeʼẽrendu Ñandejárape.

13. ¿Mbaʼépepa idiferénte umi omoakãva Jehová puévlo?

13 Umi kuimbaʼe omoakãva umi puévlo ndoservíriva Jehovápe, ojesegi yvyporakuéra opensávarente. Por ehémplo, umi cananeo ha umi omoakãva chupekuéra ojapo heta mbaʼe ivaietereíva. Haʼekuéra oreko rrelasión sexuál ipariéntendi, umi kuimbaʼe katu kuimbaʼéndi ha kuña kuñándi, avei oreko rrelasión sexuál umi animál ndive, osakrifika ifamília michĩvape ha omombaʼeguasu heta dios guaʼúpe (Lev. 18:6, 21-25). Avei umi omoakãva umi babilonio ha egípsiope ndorekói vaʼekue léi heʼíva chupekuéra mbaʼépa ojapo vaʼerã ipotĩ hag̃ua, Ñandejára puévlo oreko haguéicha (Núm. 19:13). Ñandejára puévlo yma guare oñemeʼẽ enkuénta umi kuimbaʼe omoakãva chupekuéra oipytyvõha pe puévlope ikatu hag̃uáicha oadora Jehovápe, ipotĩ ha omboyke pe tekovai. Jahechaháicha, Jehová hína pe ogia vaʼekue ipuévlope.

14. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte Jehová okorrehi umi omoakãvape ipuévlo?

14 Ñandejára puévlope, oĩ vaʼekue avei rréi naiñeʼẽrendúiva Jehovápe ha ndosegíriva pe gía omeʼẽva ijespíritu, umi ánhel ha Iñeʼẽ. Sapyʼánte Jehová okorrehi chupekuéra térã oipurúntema ótrope (1 Sam. 13:13, 14). Tiémpo rire, Ñandejára omoĩ peteĩ líder ijojahaʼỹva omoakã hag̃ua ipuévlope.

JEHOVÁ OMOĨ PETEĨ LÍDER NDAIJOJAHÁIVA

15. a) ¿Mbaʼéichapa umi proféta ohechauka oĩtaha peteĩ líder ikatupyrýva? b) ¿Mávapa rakaʼe upe líder?

15 Heta tiémpore, Jehová opromete omoĩtaha peteĩ líder ikatupyrýva omoakã hag̃ua ipuévlope. Por ehémplo, Moisés heʼi umi israelítape: “Jehová pende Jára omeʼẽta peẽme peteĩ proféta cheichagua. Ha pehendu vaʼerã chupe” (Deut. 18:15, TNM). Isaías heʼi ko líder haʼeha “mburuvicha guasu” (Is. 55:4, ÑÑB). Ha Daniel heʼi avei pe Mesías haʼetaha pe “mburuvicha guasu” (Dan. 9:25). Tiémpo rire, Jesús heʼi ijehe haʼeha Ñandejára puévlo “Ruvicha” (elee Mateo 23:10). Jesús disípulo ojapo haʼe omboʼéva ha oguerovia Jehová ombou hague chupe (Juan 6:68, 69). ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupekuéra oĩ hag̃ua segúro Jehová oipuru hague Jesúspe ogia hag̃ua ipuévlope?

16. ¿Mbaʼépa ohechauka Jesús orresivi hague podér pe espíritu sánto rupive?

16 Jesús orresivi podér pe espíritu sánto rupive: Jesús ojevautisa rire, Juan “ohecha yvága ojavriha, ha pe espíritu sánto oguejyha hiʼári peteĩ palómaicha”. Upe riremínte “pe espíritu sánto omomýi chupe oho hag̃ua desiértope” (Mar. 1:10-12). Jesús opredika aja ko yvy ape ári, Ñandejára espíritu ombokatupyry chupe oporomboʼe ha ojapo hag̃ua heta milágro (Hech. 10:38). Avei pe espíritu sánto oipytyvõ Jesúspe oporohayhu, ovyʼa ha ojerovia mbarete hag̃ua (Juan 15:9; Heb. 12:2). Ndaipóri vaʼekue ótro líder haʼeichagua ohechaukáva orekoha Ñandejára espíritu. Añetehápe, ojekuaa porãiterei Jehová oiporavo hague Jesúspe omoakã hag̃ua ipuévlope.

¿Mbaʼéichapa umi ánhel oipytyvõ Jesúspe ojevautisa riremi? (Ehecha párrafo 17)

17. ¿Mbaʼéichapa umi ánhel oipytyvõ vaʼekue Jesúspe?

17 Umi ánhel oipytyvõ Jesúspe: Jesús ojevautisa riremínte, “ou umi ánhel oñatende hag̃ua hese” (Mat. 4:11). Ha omano mboyvemi “ou hendápe peteĩ ánhel yvágagui ha omombarete chupe” (Luc. 22:43). Jesús oĩ segúro Jehová ikatuha ombou umi ánhelpe oipytyvõ hag̃ua chupe haʼe oikotevẽve jave (Mat. 26:53).

18, 19. ¿Mbaʼéichapa Ñandejára Ñeʼẽ ogia Jesús omboʼéva ha ojapóva?

18 Ñandejára Ñeʼẽ ogia Jesúspe. Jesús oñepyrũ guive opredika omanoite peve pe yvyra pohýire, siémpre oheja vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ ogia chupe. Por ehémplo, omanombotárõ guare osita umi profesía oñeʼẽva pe Mesíasre (Mat. 4:4; 27:46; Luc 23:46). Péro umi líder rrelihióso upe tiémpope guare idiferénte chugui. Haʼekuéra omboykénte Ñandejára Ñeʼẽ ndogustáirõ chupekuéra peteĩ mbaʼe omboʼéva. Jesús osita Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva hesekuéra: “Koʼã hénte ijurúpente chemombaʼe, ikorasõ katu mombyry oĩ chehegui. Reiete chemombaʼeguasu hikuái, oikógui omboʼe kuimbaʼekuéra heʼívante haʼeramoguáicha che ñeʼẽ” (Mat. 15:7-9). Jahechaháicha, koʼã kuimbaʼe ndojesegíri Ñandejára Ñeʼẽre, upévare jaʼekuaa Jehová ndoelehíri hague chupekuéra odirihi hag̃ua ipuévlope.

19 Jesús oipuru vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ oporomboʼe jave. Umi líder rrelihióso omoñuhãsérõ guare chupe, haʼe ndeʼíri umi mbaʼe opensáva ni ndojeroviái iñexperiénsiare. Upéva rangue siémpre omboʼe Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva (Mat. 22:33-40). Avei, Jesús ikatu kuri osorprende umi héntepe omombeʼúvo mbaʼéichapa oiko vaʼekue yvágape, térã mbaʼéichapa ojejapo ko univérso, péro haʼe ndojapói upéva. Jesús ohayhu Ñandejára Ñeʼẽ, upévare omombeʼu umi héntepe mbaʼépa heʼi pype ha “oipytyvõ chupekuéra ontende porã hag̃ua” (Luc. 24:32, 45).

20. a) ¿Mbaʼéichapa Jesús ombotuicha vaʼekue Jehovápe? b) ¿Mbaʼépepa idiferénte Jesús ha Herodes Agripa I?

20 Umi hénte ohendu vaʼekue Jesúspe ijurujaipa opytávo, upéicharõ jepe haʼe siémpre ombotuicha Imboʼehára Jehovápe (Luc. 4:22). Peteĩ kuimbaʼe ipláta hetáva ombotuichasérõ guare Jesúspe ohenóivo chupe “Mboʼehára Imbaʼeporãva”, haʼe iñumílde ha heʼi: “¿Mbaʼére piko ere chembaʼeporãha? Ñandejára añoite ningo pe imbaʼeporãva” (Mar. 10:17, 18). Ocho áño rire, oñepyrũ ogoverna Judápe peteĩ rréi hérava Herodes Agripa I. Haʼe idiferénte vaʼekue Jesúsgui. Peteĩ jey, peteĩ rreunión iñimportántevape, “Herodes omonde ao porã omimbipáva”. Umi hénte ohechávo ha ohendúvo chupe, heʼi: “¡Ko oñeʼẽva ndahaʼéi yvypóra, peteĩ ñandejára voi katu!”. Herodes oipota oñemombaʼeguasu chupe, upéicha rupi “upepete Jehová ánhel okastiga chupe nombotuichái haguére Ñandejárape, upévare haʼe oñepyrũ hasopa ha omano” (Hech. 12:21-23). Jahechaháicha, Jehová ndoiporavói Heródespe omoakã hag̃ua ipuévlope. Jesús katu ohechauka porã Ñandejára voi omoĩ hague chupe kómo líder, pórke haʼe siémpre ombotuicha chupe ha orrekonose Jehová haʼeha pe Líder Tuichavéva odirihíva ipuévlope.

21. ¿Mbaʼe mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

21 Jehová ndoipotái vaʼekue Jesús omoakã ipuévlope unos kuánto áñonte. Oñemoingove jey rire chupe, Jesús heʼi idisipulokuérape: “Opa mbaʼe oĩva yvágape ha yvy ape ári oñemoĩ che poguýpe”. Ha heʼi avei: “¡Péina!, aiméta penendive opa ára, og̃uahẽ meve huʼãme ko múndo ára paha” (Mat. 28:18-20). Péro, ¿mbaʼéichapa Jesús ikatúta omoakã Ñandejára puévlope oĩva ko yvy ape ári haʼe oĩrõ yvágape? ¿Mávapepa Jehová oipuru ikatu hag̃uáicha orrepresenta Jesúspe ko yvy ape ári? Ha, ¿mbaʼéichapa kristianokuéra orrekonoséta mávapa koʼãva? Pe artíkulo oúvape ñambohováita koʼã porandu.

^ párr. 12 Ikatu oime Moisés voi raʼe la oskrivíva ko Léi.