Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

George Rollston kɛ Arthur Willis nɛ a ji blɔ gbali nɛ a kɛ nyu ngɛ a lɔle ɔ mi woe.—Zugba Kpɔ nɛ ngɛ Yiti Je ɔ, 1933

A JE NGƐ WA YI NƆ SANE WOMIHI A MI

“Blɔ Ko Be Nɛ E Nɔ Hí Kulaa, Aloo E Ka Tsɔ”

“Blɔ Ko Be Nɛ E Nɔ Hí Kulaa, Aloo E Ka Tsɔ”

NGƐ March 26, 1937 ɔ, nyumu enyɔ komɛ nɛ pɔ tɔ a he, nɛ a kɛ lɔle ko nɛ bunyuku ngɛ he ngɛ blɔ hiae ɔ ya hia si ngɛ Sydney, ngɛ Australia. Jeha nɛ be ɔ, blɔ hiali nɛ ɔmɛ je Sydney ma a mi, nɛ a ya be ngɛ kɔpehi nɛ a tsɔ a he, kɛ hehi nɛ blɔ ɔmɛ hí ngɛ Australia a tsuo. A po blɔ nɛ ka pe si tomi 12,000. Nyumu nɛ ɔmɛ pi nihi nɛ a yaa hla níhi a mi. Arthur Willis kɛ Bill Newlands piɛɛ blɔ gbali nɛ a fia a pɛɛ si kaa a maa fiɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he ɔ kɛ ha Australia bi babauu nɛ a ngɛ kɔpehi nɛ a tsɔ a he ɔmɛ a mi ɔ a he.

Jeha bɔɔ komɛ loko jeha 1930 ɔ maa su ɔ, Baiblo Kaseli * bɔɔ nɛ a ngɛ Australia a fiɛɛ ngɛ kɔpehi, kɛ mahi nɛ a ngɛ wo ɔ he ɔ titli. Kɔpe ko hu ngɛ ma a kpɛti tutuutu, nɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a he pi. E ji nga kplanaa, nɛ e kle pe United States nɛ a gba mi enyɔ. Se nyɛmimɛ ɔmɛ le kaa e sa nɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a ye odase ‘kɛ ya su je ɔ nyagbe he tɔɔ,’ nɛ kɔpehi nɛ ngɛ Australia a hu piɛɛ he. (Níts. 1:8) Se anɛ a ma nyɛ ma tsu ní tsumi ngua nɛ ɔ lo? A he ye kaa Yehowa maa jɔɔ a mɔde bɔmi ɔ nɔ, enɛ ɔ he ɔ, a fia a pɛɛ si kaa a maa pee nɔ́ nɛ a ma nyɛ.

BLƆ GBALI GBA BLƆ Ɔ

Ngɛ jeha 1929 ɔ mi ɔ, asafohi nɛ a ngɛ Queensland kɛ Western Australia a je blɔ pee lɔle komɛ nɛ a kɛ ma nyɛ maa fiɛɛ ngɛ kpokpa a nɔ. Blɔ gbali nɛ a he wa, nɛ a ma nyɛ maa da kɔɔhiɔ mi tsakemi ɔ nya, nɛ ke lɔle ɔ puɛ ɔ, a ma nyɛ ma dla a lɛ a hɛɛ lɔle ɔ. Blɔ gbali nɛ ɔmɛ ya fiɛɛ ngɛ hehi fuu nɛ a fiɛɛ we ha nɔ ko ngɛ gblee.

Blɔ gbali nɛ a nyɛ we nɛ a he lɔle ɔ hu ngɔɔ baisikle kɛ ya fiɛɛɔ ngɛ kɔpe ɔmɛ a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jeha 1932 ɔ mi ɔ, nyɛminyumu Bennett Brickell nɛ e ye jeha 23 jamɛ a be ɔ je Rockhampton, ngɛ Queensland, nɛ e kɛ nyɔhiɔ enuɔ ya fiɛɛ kɛ be ngɛ kɔpehi nɛ a ngɛ ma a yiti je ɔ. E ngɔ sa nɔ bo, tadehi, niye ní, kɛ womihi fuu ngɔ pue e baisikle ɔ nɔ nɛ e kɛ hia blɔ ɔ. Ke e baisikle ɔ tai ɔ puɛ po ɔ, e tsaa blɔ hiami ɔ nɔ, ejakaa e he ye kaa Yehowa maa bu e he. E kple si nɛ e tsɛ baisikle ɔ kɛ po si tomi 200 kɛ ya be ngɛ hehi nɛ kuma gbe ni komɛ ngɛ be ko nɛ be ɔ. Jeha 30 nɛ nyɛɛ se ɔ, Nyɛminyumu Brickell ngɔ baisikle, moto, kɛ lɔle kɛ hia blɔ si tomi lafahi abɔ kɛ kpa si ngɛ Australia ma a mi. Lɛ nɛ e je fiɛɛmi sisi ngɛ Australia, nɛ e ye bua nɛ a to asafo ehehi a sisi, enɛ ɔ he ɔ, a le lɛ wawɛɛ ngɛ kɔpe ɔmɛ a mi tsuo nɛ a buɔ lɛ.

WA DA HAOMIHI A NYA

Australia ji ma ko nɛ ke o ngɔ e klemi ɔ kɛ to nihi abɔ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ he ɔ, o naa kaa a he pi kulaa, titli ɔ, kɔpehi nɛ a tsɔ a he nɛ nihi fuu be lejɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa we bi fia a pɛɛ si kaa a ma ya hla nihi ngɛ mahi nɛ a tsɔ a he nɛ ngɛ Australia a.

Stuart Keltie kɛ William Torrington nɛ a ji blɔ gbali ɔ hu fia a pɛɛ si kaa a maa pee jã. Ngɛ jeha 1933 ɔ mi ɔ, a po Simpson Nga Kplanaa a nɛ zia ngɛ nɔ wawɛɛ ɔ nɛ a ya fiɛɛ ngɛ Alice Springs nɛ ngɛ ma a kpɛti tutuutu ɔ. Benɛ a lɔle nyafii ɔ puɛ ɔ, e he ba hia nɛ a si lɔle ɔ. Nyɛminyumu Keltie nɛ a wo tso nane ha lɛ ɔ hi teji nɔ kɛ tsa e fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ! Blɔ gbali nɛ ɔmɛ a mɔde bɔmi ɔ wo yiblii kpakpa be mi nɛ a kɛ nɔ ko nɛ hyɛɛ nibwɔhi a to he nɔ ɔ ya kpe ngɛ tlee tesia ko nɛ ngɛ William Creek ɔ. Pee se ɔ, Charles Bernhardt nɛ lɛ ji nɔ nɛ hyɛɛ nibwɔhi a to he ɔ nɔ ɔ kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ, e jua e nibwɔhi a to he ɔ, nɛ lɛ nɔ kake e ngɔ jeha 15 kɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ ngɛ Australia he komɛ nɛ zugba a gbli wawɛɛ nɛ a tsɔ a he kulaa a.

Arthur Willis ngɛ e he dlae konɛ e hia blɔ kɛ ya fiɛɛ ngɛ Australia kɔpe ɔmɛ a mi.—Perth, ngɛ Australia Pu Sinɔ He, 1936

Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e he ba hia nɛ blɔ gbali nɛ a je fiɛɛmi ní tsumi ɔ sisi ngɛ lejɛ ɔ nɛ a na kã, nɛ a fĩ si loko a ma nyɛ maa da nyagbahi nɛ a kɛ kpe ɔmɛ a nya. Be ko benɛ Arthur Willis kɛ Bill Newlands nɛ wa wo a ta kɛ sɛ hlami ɔ ngɛ fiɛɛe ngɛ Australia kɔpe ɔmɛ a mi ɔ, a mia a hɛ mi nɛ a ngɔ otsi enyɔ kɛ po blɔ nɛ ji si tomi 20 akɛnɛ hiɔmi ngua ko nɛ, nɛ nga kplanaa a tsuo plɛ pee mɔsɔ ɔ he je. Be komɛ ɔ, a kɛ a he latsa tsitsɛɛɔ lɔle ɔ ngɛ pu nɛ nya wa nɔ kɛ beɔ ngɛ kpongu nɔ, kɛ dɔgba komɛ a mi kɛ ya beɔ ngɛ pa komɛ a nya, ngɛ he nɛ zia fuu ngɛ. A lɔle ɔ pɔɔ puɛmi, nɛ ke e ba lɛ jã a, a nyɛɛɔ, aloo a hiɔ baisikle nɔ ligbi komɛ kɛ yaa mahi nɛ a kɛ lejɛ ɔ kɛ we ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, a mlɛɛ kaa otsi komɛ kɛ ya suɔ be nɛ a nine maa su níhi nɛ a kɛ ma dla lɔle ɔ a nɔ. Ngɛ nyagba nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, a ya nɔ nɛ a hɛɛ juɛmi kpakpa ngɛ ní tsumi ɔ he. Pee se ɔ, Arthur Willis tsɛ munyu komɛ a se kɛ je womi tɛtlɛɛ nɛ ji The Golden Age ɔ mi, nɛ e de ke: “Blɔ ko be nɛ e nɔ hí kulaa, aloo e ka tsɔ ha Yehowa Odasefohi.”

Charles Harris nɛ e kɛ be kɛkɛɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ tsɔɔ kaa e he nɛ e tsɔ banee, kɛ haomihi nɛ e kɛ kpe ngɛ kɔpe ɔmɛ a mi ɔ ha nɛ e hɛ lɛ kɛ su Yehowa he wawɛɛ. E de hu ke: “Ke o kɛ baagi nyafii ngɛ blɔ hiae ɔ, e haa nɛ si himi ɔ peeɔ gbɔjɔɔ. Ke Yesu suɔ kaa e maa hwɔ si ngɛ dodoe ɔmɛ a sisi ke e he ba hia a, lɛɛ e sa nɛ wɔ hu wa bua nɛ jɔ kaa wa maa pee jã nɔuu ke wa ní tsumi ɔ biɔ nɛ waa pee jã.” Jã nɛ blɔ gbali fuu pee. A mɔde bɔmi ɔ ha nɛ sane kpakpa a ya su he fɛɛ he ngɛ Australia, nɛ a ye bua nihi babauu nɛ a ba fĩ Mawu Matsɛ Yemi ɔ se.

^ kk. 4 Ngɛ jeha 1931 ɔ mi ɔ, Baiblo Kaseli ɔmɛ kɛ biɛ nɛ ji Yehowa Odasefohi ɔ bɔni a he tsɛmi.Yes. 43:10.