Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñaaprendékena umi ehémplo yma guarégui

Ñaaprendékena umi ehémplo yma guarégui

“Koʼã mbaʼe [...] ojehai ñanerekomboʼe hag̃ua ñandéve, jaikóva hína ko múndo ára pahápe” (1 COR. 10:11).

PURAHÉI: 11, 61

1, 2. ¿Mbaʼérepa ñahesaʼỹijóta umi 4 rréi Judagua rembiasakue?

REHECHÁRAMO peteĩ persónape ipysyrỹi ha hoʼaha, katuete reñatendéta reguata vove upe lugár hoʼa haguépe. Péicha avei, ñahesaʼỹijóramo umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue peteĩ persóna, ñaaprende ani hag̃ua jajavy haʼéicha. Ñahesaʼỹijomína umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue unas kuánta persóna oñeñeʼẽha la Bíbliape.

2 Umi 4 rréi Judagua ñañeʼẽ hague pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, oservi kuri Jehovápe ipyʼaite guive, péro avei tuicha ojavy hikuái. Hembiasakuéra ojehai la Bíbliape, upévare ikatu jajepyʼamongeta hese ha ñaaprende heta mbaʼe. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende chuguikuéra, ha mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua jajavy haʼekuéraicha? (elee Romanos 15:4).

JAJEROVIÁRÕ YVYPÓRARE KATUETE OHO VAÍTA ÑANDÉVE

3-5. a) ¿Mbaʼépepa ojavy Asá oservíramo jepe Jehovápe ipyʼaite guive? b) ¿Mbaʼérepa oime vaʼerã Asá ojerovia hapicha yvypórare oñorairõtarõ guare Baasá kóntrape?

3 Ñepyrũrã jahecháta Asá ojapo vaʼekue. Haʼe okonfia kuri Jehováre pe ehérsito de 1 millón de etíope opuʼãrõ guare Judáre. Péro upéi ohechauka ndojeroviaiha hese oñorairõrõ guare Baasá kóntrape, pe rréi de Israel. Asá ndoipotái vaʼekue Baasá omopuʼã Ramá, péva haʼe vaʼekue peteĩ siuda iñimportánteva oĩva frontérape Judándi (2 Crón. 16:1-3). Asá osovorna rréi de Síriape, hérava Ben-hadad oataka hag̃ua Baasápe. Pe rréi de Siria oatakárõ guare umi siuda oĩva Israélpe, Baasá “upepete nomopuʼãvéi Ramá ha oheja rei pe traváho ojapo vaʼekue” (2 Crón. 16:5, TNM). Ñepyrũrã haʼetévaicha osẽ porãva la Asá ojapóva.

4 ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu Asá ndojeroviái haguére hese? Ndogustaiete chupe, upémarõ omondo iproféta Hananípe okorrehi hag̃ua Asápe (elee 2 Crónicas 16:7-9). Pe proféta heʼi: “Koʼág̃a guive oĩtama gérra ne kóntrape”. Asá orrekupera jey pe siuda de Ramá, péro upe guive omanoite peve haʼe ha pe puévlo ndopytuʼúi gérragui.

5 Pe artíkulo ohasa vaʼekuépe jahecha kuri Jehová oguerohory hague Asápe, pórke iñimperféktoramo jepe oservi chupe ipyʼaite guive (1 Rey. 15:14). Péro lomímonte Jehová oheja oiko hese umi mbaʼe vai ndodesidiporãi haguére. ¿Mbaʼérepa Asá ojerovia ijehe ha ambue yvypórare ojerovia rangue Jehováre? Ikatu oime opensa oganataha pe gérra umi estratéhia militár rupive, térã ohendu umi konsého vai ótro omeʼẽva chupe.

6. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Asá ojapo vai vaʼekuégui? Emoĩ peteĩ ehémplo.

6 ¿Ikatúpa ñaaprende algúna kósa Asá ojapo vai vaʼekuégui? Si, ikatu. Opa mbaʼe jajapóvape jajerovia vaʼerã Jehováre. Jajerure vaʼerã chupe tañanepytyvõ, jahasárõ jepe umi provléma michĩva térã tuicháva. Iporã ñapensami koʼã mbaʼére: ¿Jajeroviápa ñandejehénte ñañehaʼã jave ñasolusiona peteĩ provléma? ¿Térãpa jahecha raẽ mbaʼépa heʼi la Biblia ha upéi ñañehaʼã jasegi umi konsého? Ñamoĩ chupe ñane hentekuérape ndogustaiha jaha rreunionhápe ni asambleahápe. ¿Jajerurétapa Jehovápe ohechauka hag̃ua ñandéve mbaʼépa ikatu jajapo ko situasiónpe? Térã ñapensami japerdeha ñande traváho ha ijetuʼuha ñakonsegi hag̃ua ótro. Oĩramo ñanemombaʼaposéva, ¿jaʼétapa chupe jaha vaʼerãha rreunionhápe káda semána? Tahaʼe haʼéva pe situasión jahasáva, ñanemanduʼa vaʼerã pe salmísta heʼi vaʼekuére: “Eheja Jehová pópe opa mbaʼe redesidítava. Ejerovia hese ha haʼe katuete nepytyvõta” (Sal. 37:5, TNM).

¿MBAʼÉPA IKATU OIKO JAJEHEʼÁRAMO UMI NDOSERVÍRIVARE JEHOVÁPE?

7, 8. ¿Mbaʼépa ojapo vai vaʼekue Jehosafat, ha mbaʼépepa opa? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

7 Ñañeʼẽmína koʼág̃a Jehosafat rehe, Asá raʼy. Haʼe ojerovia aja Jehováre ojapo heta mbaʼe iporãva, ha Jehová oguerohory chupe. Péro sapyʼánte odesidi vai avei. Por ehémplo, omomenda kuri itaʼýrape Acab rajýre, pe rréi de Israel iñañaitéva. Avei omoirũ Acábpe oñorairõ hag̃ua umi síriondi, jepe proféta Micaya oavisa porã chupe ani hag̃ua ojapo upéva. Oĩ rire hikuái pe ñorairõháme, umi sírio oataka Jehosafátpe ha ojukase chupe (2 Crón. 18:1-32). Oho jeýrõ guare Jerusalénpe, proféta Jehú heʼi Jehosafátpe: “¿Oĩ porã piko hína la reipytyvõ umi iñañávape ha rehayhu umi ndaijaʼéivape Jehováre?” (elee 2 Crónicas 19:1-3).

8 ¿Oaprendépa raʼe Jehosafat umi mbaʼe ojapo vai vaʼekuégui ha pe adverténsia omeʼẽvagui chupe Jehú? Nahániri. Haʼe ohayhúramo jepe Jehovápe ha ombovyʼase chupe, lomímo jeýnte oñeuni Ñandejára enemígondi, ótro rréi iñañáva hérava Ocozías, Acab raʼy. Oñondive ojapo hikuái heta várko, péro amo ipahápe ndaikatúi kuri oipuru pórke oñapymimba (2 Crón. 20:35-37).

9. ¿Mbaʼépa oikóta ñanderehe ñanejúnta vaíramo?

9 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jehosafat rehe oiko vaʼekuégui? Haʼe ojapo kuri heta mbaʼe iporãva ha “oservi Jehovápe ipyʼaite guive” (2 Crón. 22:9, TNM). Péro ohasa tiémpo umi ndohayhúivandi Jehovápe, ha upéva ogueru chupe heta akãrasy, por ehémplo chupe haimetete ojejuka kuri. Ani ñanderesarái la Biblia heʼívagui: “Pe oiko meméva umi iñarandúvandi iñarandúta avei, péro pe oiko meméva umi itavývandi osẽ vaíta” (Prov. 13:20, TNM). Ñande ningo ñañeʼẽse Jehováre ñande rapichakuérape, péro ñañatende vaʼerã ani ñañeamigaiterei umi persóna ndoservírivare chupe.

10. a) Oimérõ ñamendase, ¿mbaʼépa ikatu ñaaprende Jehosafat ehémplogui? b) ¿Mbaʼépa siémpre ñanemanduʼa vaʼerã?

10 Oimérõ ñamendase hína, ¿mbaʼépa ikatu ñaaprende Jehosafat ehémplogui? Ikatu ningo peteĩ kristiáno oñepyrũ ohayhu peteĩ ndoservírivape Jehovápe, openságui ndojuhumoʼãiha Ñandejára puévlope iména térã hembirekorã. Avei, ikatu ihentekuéra omboliga chupe omendáma hag̃ua pórke heʼi ikaʼarumaha ohóvo. Añetehápe Ñandejára ñandeapo japorohayhu hag̃ua, ha avei jaheka hag̃ua ñane irũrã. Péro, ¿mbaʼépa ikatu jajapo ndajatopáiramo peteĩ persóna ñamenda hag̃ua? Iporãta jajepyʼamongeta Jehosafat rehe oiko vaʼekue. Haʼe heta vése oheka kuri Ñandejára gía (2 Crón. 18:4-6). Péro oñepyrũrõ guare ojeheʼa meme Acab rehe, omboykéma Jehová konsého. Jehosafat imanduʼa vaʼerã kuri Jehová omaña porãha hína “opa mbaʼe oikóvare ko yvy ape ári, ohechauka hag̃ua ipodér umi ojeroviávape hese ikorasõ mbytete guive” (2 Crón. 16:9, TNM). Ñande avei ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ñanepytyvõseha. Haʼe ontende la jahasáva ha ñanderayhu. Ñaikotevẽramo ñane irũrã, Jehová omeʼẽta ñandéve itiempoitépe.

Ani jajegusta peteĩ ndoservírivare Jehovápe (Ehecha párrafo 10)

MBAʼÉREPA NDOVALÉI ÑAÑEMBOTUICHA

11, 12. a) ¿Mbaʼéichapa ojekuaa Ezequías orekóva ipyʼapýpe? b) ¿Mbaʼérepa Jehová operdona Ezequíaspe?

11 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Ezequías ehémplogui? Jehová oipytyvõ kuri chupe ohechakuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe oreko ipyʼapýpe (elee 2 Crónicas 32:31). Ezequías oúrõ guare hasyete, Ñandejára heʼi chupe ojealiviataha, ha omeʼẽ peteĩ señál ikatu hag̃uáicha oñetrankilisa: pe kuarahyʼã oavansa rangue, oguevi. Amalisia umi prínsipe Babiloniagua oikuaaseve pe señálgui, ha omondo unos kuánto kuimbaʼépe ombaʼeporandu hag̃ua Ezequíaspe (2 Rey. 20:8-13; 2 Crón. 32:24). Jehová ndeʼíri Ezequíaspe mbaʼéichapa otrata vaʼerã chupekuéra. La Biblia heʼi oheja hague chupe haʼeño jahecha mbaʼépa ojapo. Ezequías oñemoĩ ohechaukapaite umi kuimbaʼépe umi tesóro orekomíva guive. Péicha ojekuaa porã mbaʼépa oĩ ikorasõme.

12 Ñambyasýramo jepe, Ezequías oñepyrũ oñembotuicha. Haʼe nomombaʼéi “pe mbaʼe porã ojejapo vaʼekue hese”. La Biblia ndeʼíri mbaʼérepa ou okambia. Ikatu oime ogana haguére umi asíriope, Ñandejára omonguera haguére chupe térã ou rupi irríko ha ojekuaa chupe opárupi. Ezequías oservíramo jepe Jehovápe ipyʼaite guive, peteĩ tiémpore ou oñemombaʼeguasu ha Jehovápe ndogustái upéva. Upe rire Ezequías “oñemomirĩete jey”, ha Ñandejára operdona chupe (2 Crón. 32:25-27, Ñande Ruete Ñeʼẽ Bíblia [ÑÑB]; Sal. 138:6).

13, 14. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu ojekuaa mbaʼépa oĩ ñane korasõme? b) ¿Mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerã oĩ jave ñandeguerohorýva?

13 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Ezequíasgui ha umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuégui? Ñanemanduʼa vaʼerã Ezequías oñepyrũ hague oñembotuicha Jehová ohundi rire umi asíriope, ha omonguera rire chupe imbaʼasy vaietégui. Ñapensamína koʼág̃a ñandejehe. Jajapo jave álgo iñimportánteva, ¿ikatúpa jaʼe Jehová ñanderejaha avei ñaneaño ohecha hag̃ua mbaʼépa añetehápe oĩ ñande pyʼapýpe? Por ehémplo, peteĩ ermáno ojeprepara porã ojapo hag̃ua idiskúrso heta hénte renondépe, upévare ojeguerohory joa chupe. ¿Mbaʼéichapa orreaksionáta?

14 Oĩ jave ñandeguerohorýva iñimportánte ñanemanduʼa Jesús heʼi vaʼekuére: “Peẽ avei upéicha, ág̃a pejapopa vove umi tembiapo oñemeʼẽ vaʼekue peẽme, peje vaʼerã: ‘Ore ningo tembiguái ndorovaléiva mbaʼeverã. Pe rojapo vaʼekue rojapónte vaʼerã voi kuri’” (Luc. 17:10). Iporã ñanemanduʼa mbaʼérepa Ezequías ou vaʼekue oñembotuicha: haʼe nomombaʼevéi Jehová ojapo vaʼekue hese. Upéicharõ, oĩramo ñandeguerohorýva ñande diskúrsore, ¿mbaʼépa jajapóta ani hag̃ua ñañemombaʼeguasu? Jajepyʼamongeta vaʼerã umi mbaʼe Jehová ojapóvare ñanderehehápe, ha ñañeʼẽ hese ha ñamombeʼu mbaʼéichapa ñanepytyvõ. Amo ipahápe ningo haʼe omeʼẽ ñandéve la Biblia ha ijespíritu sánto ikatu hag̃uáicha jajapo umi diskúrso.

JAHEJA JEHOVÁ TAÑANDEGIA JADESIDÍTA JAVE

15, 16. ¿Mbaʼépa ojapo Josías ajeve omano?

15 ¿Mbaʼépa ikatu avei ñaaprende rréi Josíasgui? Haʼe ningo ohayhu vaʼekue Jehovápe, péro avei ojavy ha upéva káusare omano (elee 2 Crónicas 35:20-22). ¿Mbaʼépa oiko kuri? Josías oñepyrũ oñorairõ Egipto kóntrape, pe rréi Nekó ndive, hiʼarive ndorekói kuri motívo upearã, ha Nekó voi heʼi chupe noñorairõseiha hendive. La Biblia omombeʼu umi mbaʼe Nekó heʼíva osẽ hague “ñande Ruete jurúgui”. Upéicharõ jepe, Josías oñorairõ hendive ha ojejuka chupe. ¿Mbaʼérepa haʼe oñorairõ Nekó kóntrape? La Biblia nomombeʼúi upéva.

16 Josías ikatu kuri oaverigua oimépa ou Jehovágui la Nekó heʼíva chupe. ¿Mbaʼéichapa ojapokuaa upéva? Ikatu kuri oporandu Jeremíaspe, haʼéva avei Jehová proféta (2 Crón. 35:23, 25). Avei, upérõ Nekó oho kuri Carquémispe oñorairõ hag̃ua ótro tetãndi, ndahaʼéi Jerusalén kóntrape. Nekó noñeʼẽvaíri kuri Jehováre ni ipuévlore. Josías ndojepyʼamongetái koʼã mbaʼére odesidi mboyve la ojapótava. ¿Mbaʼépa ñaaprendekuaa la oiko vaʼekuégui? Ñaneprovléma jave ha tekotevẽrõ jadesidi peteĩ mbaʼe, jahecha raẽ vaʼerã mbaʼépa Jehová oipota jajapo.

17. Jahasa jave peteĩ provlémare, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua jajavy Josías ojapo haguéicha?

17 Jadesidíta jave peteĩ mbaʼe, ñanemanduʼa vaʼerã la Biblia ikatuha ñanepytyvõ, avei jasegi vaʼerã umi konsého oĩva pype. Sapyʼánte jahekave informasión oñeʼẽva ñane situasiónre, térã jajerure konsého peteĩ ansiánope. Haʼe ikatu avei ñanepytyvõ la Biblia rupive. Ñapensamína ko situasiónre. Peteĩ ermána oreko iména ndahaʼéiva Testígo. Haʼe omoĩ peteĩ día osẽ hag̃ua predikasiónpe (Hech. 4:20). Péro upe díape iména oipotánte opyta, ikatu hag̃uáicha ohasa tiémpo oñondive térã osẽ hag̃ua ojepasea. Upémarõ pe ermána ohecha umi téxto ikatúva oipytyvõ chupe odesidi porã hag̃ua. Haʼe oikuaa iñeʼẽrendu vaʼerãha Ñandejárape, ha avei ojapo vaʼerã disípulo Jesús omanda haguéicha (Mat. 28:19, 20; Hech. 5:29). Péro imanduʼa vaʼerã avei tekotevẽha orrespeta iménape, ha Ñandejára siervokuéra oñehaʼã vaʼerã ontende umi ótrope (Efes. 5:22-24; Filip. 4:5). ¿Oimépa iména ndoipotái hína opredika, térãpa ohasasénte tiémpo hembirekóndi upe díape? Entéro Ñandejára siérvo jadesidi porãse ha ñambovyʼase Jehovápe.

JASERVÍRAMO JEHOVÁPE ÑANDEPYʼAITE GUIVE JAVYʼÁTA

18. ¿Mbaʼérepa iporã jajepyʼamongeta umi 4 rréi rembiasakuére?

18 Ñande avei ikatu jajavy umi rréi ojapo haguéicha. Por ehémplo, ikatu 1) ñañepyrũ jajerovia ñandejehe, 2) jaju jajeheʼaiterei umi ndoservírivare Jehovápe, 3) ñañepyrũ ñañembotuicha, térã 4) jadesidi jarekoʼỹre enkuénta Jehová oipotáva. Upéicharõ jepe ani ñapensa ndaikatumoʼãiha ñambovyʼa Jehovápe. Haʼe ningo ohecha umi mbaʼe porã jajapóva, ojapo haguéicha avei umi 4 rréi rehe. Jehová ohechakuaa mbaʼeichaitépa jahayhu ha jaservise chupe ñande pyʼaite guive. Upévare omeʼẽ ñandéve koʼãichagua ehémplo ñanepytyvõva pono jajapo umi mbaʼe ivaíva. Jajepyʼamongetákena koʼã Ñandejára siérvo rembiasakuére, ha jaagradese Jehovápe koʼã ehémplore.