Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Shi Ni Owo Lɛ, Ye Nɔ”

“Shi Ni Owo Lɛ, Ye Nɔ”

“Esa akɛ oye shi srɔtoi ni owoɔ Yehowa lɛ anɔ.”MAT. 5:33.

LALAI: 63, 59

1. (a) Mɛni Yefta kɛ Hana kɛje amɛhe? (Kwɛmɔ mfonirii ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

MƐNI ole yɛ nuu kakalɔ Yefta kɛ yoo heshibalɔ Hana he? Yefta nyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛye amɛhenyɛlɔi anɔ kunim, ni Hana kwɛ ewu Elkana kɛ ewe lɛ nɔ jogbaŋŋ. Agbɛnɛ hu, amɛ fɛɛ amɛjá Nyɔŋmɔ kome too lɛ nɔŋŋ, ni ji Yehowa. Shi nɔ kroko yɛ ni mɛi enyɔ nɛɛ kɛje amɛhe. No ji, amɛ fɛɛ amɛwo Nyɔŋmɔ shi, ni amɛ fɛɛ amɛye amɛshiwoi lɛ anɔ. Amɛye Yehowa anɔkwa, ni amɛnɔkwɛmɔnɔ lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã mɛi fɛɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ ni halaa akɛ amɛbaawo Yehowa shi lɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu sanebimɔi ni he hiaa nɛɛ ahe: Mɛni ji shiwoo? Mɛni hewɔ eji hiɛdɔɔ sane akɛ mɔ ko baawo Nyɔŋmɔ shi? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Yefta kɛ Hana sane lɛ mli?

2, 3. (a) Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ewo Nyɔŋmɔ shi lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? (b) Mɛni Ŋmalɛi lɛ wieɔ yɛ shi ni awoɔ Nyɔŋmɔ lɛ he?

2 Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, kɛ́ akɛɛ mɔ ko ewo Nyɔŋmɔ shi lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji akɛ, mɔ lɛ kɛ hiɛdɔɔ ekɛɛ Nyɔŋmɔ akɛ ebaafee nɔ ko, ekɛ nɔ ko baake, ebaasɔmɔ lɛ yɛ gbɛ pɔtɛɛ ko nɔ, loo ebaatsi ehe kɛje nɔ ko loo nibii komɛi ahe. Mɛi ni woɔ Nyɔŋmɔ shi lɛ diɛŋtsɛ jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛhalaa akɛ amɛbaafee nakai. Kɛ̃lɛ, kɛ́ mɔ ko ná ewo Nyɔŋmɔ shi lɛ, Nyɔŋmɔ ebuuu lɛ nɔ ko fɛlɛfɛlɛ. Enaa lɛ tamɔ nɔ ni mɔ lɛ ekã lɛ kitã pɛpɛɛpɛ. No hewɔ lɛ, ekpaa gbɛ akɛ mɔ lɛ baaye ewiemɔ nɔ, ní efee nɔ ni ekɛɛ ebaafee lɛ, loo etsi ehe kɛje nɔ ni ekɛɛ ebaatsi ehe kɛje he lɛ he. (1 Mose 14:22, 23; Heb. 6:16, 17) Mɛni Ŋmalɛi lɛ wieɔ ni hãa wɔnaa akɛ eji hiɛdɔɔ sane akɛ mɔ ko baawo Nyɔŋmɔ shi?

3 Awie yɛ Mose Mla lɛ mli akɛ: “Kɛji nuu ko wo Yehowa shi loo ekã kitã efɔ̃ ehe nɔ . . . lɛ, ekaku ewiemɔ lɛ mli; bɔ fɛɛ bɔ ni je enaa lɛ, efee nakai.” (4 Mose 30:3) Sɛɛ mli lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ Solomon ni eŋma akɛ: “Kɛ́ owo Nyɔŋmɔ shi lɛ, kaahã miitsɛ ni oye nɔ; ejaakɛ ebɛ kwashiai ahe tsuijurɔ. Shi ni owo lɛ, ye nɔ!” (Jaj. 5:3) Yesu hu ma nɔ mi akɛ eji hiɛdɔɔ sane akɛ mɔ ko baawo Nyɔŋmɔ shi. Ewie akɛ: “Akɛɛ blemabii lɛ akɛ: ‘Esaaa akɛ okãa kitã ni oyeee nɔ, shi esa akɛ oye shi srɔtoi ni owoɔ Yehowa lɛ anɔ.’”Mat. 5:33.

4. (a) Kɛ́ wɔyeee shi srɔtoi ni wɔwoɔ Nyɔŋmɔ lɛ anɔ lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba? (b) Mɛni wɔbaakase yɛ Yefta kɛ Hana he?

4 No hewɔ lɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, kɛ́ mɔ ko wo Nyɔŋmɔ shi lɛ, esa akɛ ebu eshiwoo lɛ akɛ nɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa. Kɛ́ wɔyeee wɔshiwoi anɔ lɛ, ebaanyɛ efite wekukpaa kpakpa ni yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ. David ŋma akɛ: “Namɔ aaakwɔ Yehowa gɔŋ lɛ? Ni namɔ aaadamɔ ehekrɔŋkrɔŋ lɛ? Mɔ ni eniji ahe bɛ muji ko ni etsui hu mli tse . . . ni ekãaa kutumpɔo kitã.” (Lala 24:3, 4) Mɛni Yefta kɛ Hana wo Nyɔŋmɔ shi akɛ amɛbaafee? Ni ani amɛná lɛ mlɛo akɛ amɛbaaye amɛshiwoi lɛ anɔ?

AMƐYE SHI NI AMƐWO NYƆŊMƆ LƐ NƆ

5. Mɛni Yefta wo Yehowa shi akɛ ebaafee? Ni te nibii anaa yakpa hã tɛŋŋ?

5 Be ni Yefta kɛ Amonbii lɛ yaawu lɛ, ewo Nyɔŋmɔ shi akɛ ebaafee nɔ ko. No mli lɛ, Amonbii lɛ miihao Nyɔŋmɔ webii lɛ waa. (Koj. 10:7-9) No hewɔ lɛ, Yefta kpa Nyɔŋmɔ fai ni ehã eye amɛnɔ kunim. Ewo Nyɔŋmɔ shi akɛ: “Kɛji oooŋɔ Amonbii lɛ owo midɛŋ lɛɛlɛŋ lɛ, no lɛ aaaba mli akɛ, kɛ́ miyaye omanye ni miku misɛɛ kɛjɛ Amonbii lɛ aŋɔɔ miba lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni aaajɛ miwe lɛ shinaa lɛ mli abakpee mi lɛ eeetsɔ Yehowa nɔ.” Ani Yehowa bo Yefta faikpamɔ lɛ toi? Ebo lɛ toi, ni ehã eye Amonbii lɛ anɔ butuu. Be ni Yefta ku esɛɛ etee shĩa lɛ, ebiyoo, mɔ ni esumɔɔ esane waa lɛ, ji mɔ ni bakpee lɛ. Lɛ ebaatsɔ “Yehowa nɔ” lɛ. (Koj. 11:30-34) Mɛni enɛ baabi ni Yefta biyoo lɛ afee?

6. (a) Ani Yefta kɛ ebiyoo lɛ ná lɛ mlɛo akɛ amɛbaaye shi ni ewo Nyɔŋmɔ lɛ nɔ? Tsɔɔmɔ mli. (b) Mɛni 5 Mose 23:21, 23, kɛ Lala 15:4 lɛ hãa wɔnaa faŋŋ yɛ shi srɔtoi ni wɔwoɔ Nyɔŋmɔ lɛ ahe?

6 Bɔ ni afee ni Yefta anyɛ aye eshiwoo lɛ nɔ lɛ, esa akɛ ebiyoo lɛ kɛ ebe fɛɛ asɔmɔ Yehowa yɛ he ni ajáa Yehowa yɛ lɛ. Ani no tsɔɔ akɛ Yefta eyasusuuu nii ahe kɛyaaa shɔŋŋ dani ewo Nyɔŋmɔ shi lɛ? Dabi. Eeenyɛ efee akɛ, Yefta le faŋŋ akɛ, ebiyoo lɛ baanyɛ afee mɔ klɛŋklɛŋ ni baaba ebakpee lɛ. Shi ele jio, eleee jio lɛ, ekɛ ebiyoo lɛ fɛɛ náaa lɛ mlɛo akɛ amɛbaaye eshiwoo lɛ nɔ. Ehe bahia ni amɛkɛ nibii komɛi ashã afɔle. Be ni Yefta na ni ebiyoo lɛ miiba ebakpee lɛ lɛ, “egbala etadei ni ekɛɛ: ‘Ao, mibi! ohã mihe ejɔ naakpa.’” Ebiyoo lɛ hu ‘yafo eblayeiaŋ,’ ejaakɛ Yefta bɛ binuu, ni lɛ, ni ji ebi kome pɛ ni eyɔɔ lɛ, nyɛŋ abote gbalashihilɛ mli ni efɔ bii ehã lɛ. No hewɔ lɛ, anáŋ mɔ ko ni akɛ weku lɛ gbɛ́i baawo koni gbɛ́i lɛ akalaaje. Kɛ̃lɛ, Yefta yɔse akɛ eshiwoo lɛ nɔ ni ebaaye lɛ he miihia fe weku lɛ gbɛ́i lɛ. Ewie akɛ: “Migbele minaa mihã Yehowa, ni minyɛŋ minaa makpale!” Ebiyoo lɛ here nɔ akɛ: “Feemɔ mi bɔ ni jɛ onaa lɛ.” (Koj. 11:35-39) Akɛni Yefta kɛ ebiyoo lɛ yeɔ Nyɔŋmɔ anɔkwa hewɔ lɛ, ebaaa amɛjwɛŋmɔŋ shi kome po akɛ amɛbaaku shi ko ni awo Nyɔŋmɔ Ofe lɛ mli. Amɛtswa amɛfai shi akɛ, amɛbaaye shiwoo lɛ nɔ, ekɔɔɔ he eko nɔ ni baaŋmɛɛ amɛ.Kanemɔ 5 Mose 23:21, 23; Lala 15:4.

7. (a) Mɛni Hana wo Nyɔŋmɔ shi akɛ ebaafee? Ni mɛni hewɔ? (b) Te nibii anaa yakpa hã tɛŋŋ? (d) Mɛni Hana shiwoo lɛ bi ni Samuel afee? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ.)

7 Hã wɔsusu Hana shiwoo lɛ hu he wɔkwɛ. Be ni Hana wo Yehowa shi lɛ, no mli lɛ ehao waa yɛ kene ni eji lɛ kɛ sopamɔ ni ebienyɛ lɛ sopaa lɛ daa lɛ hewɔ. (1 Sam. 1:4-7, 10, 16) Hana fɔse etsuiŋ fɛɛ eshwie Nyɔŋmɔ hiɛ, ni ewo lɛ shi akɛ: “Yehowa Zebaot! Kɛji oookwɛ oweyoo amanehulu nɛɛ, ni oookai mi, ni ohiɛ kpaŋ oweyoo nɔ, shi moŋ ooohã oweyoo binuu lɛ, no lɛ maŋɔ lɛ mahã Yehowa ewala gbii fɛɛ, ni asooyi naa esaŋ eyiteŋ.” * (1 Sam. 1:11) Yehowa bo Hana sɔlemɔ lɛ toi, ni eduro lɛ binuu. Kwɛ bɔ ni emii baashɛ ehe ahã! Shi Hana hiɛ kpaaa shi ni ewo Nyɔŋmɔ lɛ nɔ. Be ni efɔ ebinuu lɛ, ewie akɛ: “Yehowa ŋɔɔ miba lɛ yɛ.”1 Sam. 1:20.

8. (a) Ani Hana ná lɛ mlɛo akɛ ebaaye shi ni ewo Nyɔŋmɔ lɛ nɔ? Tsɔɔmɔ mli. (b) Mɛɛ gbɛ nɔ David wiemɔi ni yɔɔ Lala 61 lɛ kɛ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Hana fee lɛ kpãa gbee?

8 Ebaaa Hana jwɛŋmɔŋ shi kome po akɛ ebaaku eshiwoo lɛ mli. No hewɔ lɛ, be ni etse Samuel fufɔ nɔŋŋ ni ekɛ lɛ tee Nyɔŋmɔ kpeebuu lɛ ni ekɛ lɛ yahã Osɔfonukpa Eli, tamɔ bɔ ni ewo shi lɛ pɛpɛɛpɛ. No mli lɛ, Samuel eye aaafee afii etɛ. Be ni Hana kɛ lɛ tee lɛ, ekɛɛ Eli akɛ: “Gbekɛ nɛɛ he fai mikpa lɛ; ni Yehowa ehã mi nɔ ni miba lɛ lɛ. No hewɔ lɛ mi hu mikɛ lɛ eke Yehowa; akɛ lɛ eke Yehowa ewala gbii abɔ fɛɛ.” (1 Sam. 1:24-28) “Gbekɛ Samuel lɛ da yɛ Yehowa hiɛ” yɛ kpeebuu lɛ. (1 Sam. 2:21) Shi ani Hana ná lɛ mlɛo akɛ ebaaye eshiwoo lɛ nɔ? Dabi, ejaakɛ esumɔɔ ebinuu fioo lɛ waa. No hewɔ lɛ, kulɛ ebaasumɔ ni efua ebi lɛ, ekɛ lɛ ashwɛ, ekwɛ lɛ be ni edaa lɛ, loo efee nibii krokomɛi ni nyɛmɛi ni yɔɔ suɔmɔ lɛ sumɔɔ ni amɛfee amɛhã amɛbii be ni amɛdaraa lɛ. Kɛ̃lɛ, eye shi ni ewo Nyɔŋmɔ lɛ nɔ, ni eshwaaa ehe akɛ efee nakai. Etsui mli fili lɛ yɛ Yehowa mli.1 Sam. 2:1, 2; kanemɔ Lala 61:2, 6, 9.

Ani ooye shi srɔtoi ni owo Yehowa lɛ anɔ?

9. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo amrɔ nɛɛ?

9 Amrɔ nɛɛ ni wɔna akɛ eji hiɛdɔɔ sane akɛ wɔbaawo Nyɔŋmɔ shi lɛ, nyɛhãa wɔsusua sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe: Mɛɛ shi srɔtoi ekolɛ Kristofonyo ko baawo? Ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaaye shiwoi nɛɛ anɔ lɛ?

SHI NI OWO YEHOWA BE NI OJƆƆ OHE NƆ LƐ

Ohenɔjɔɔmɔ shiwoo lɛ (Kwɛmɔ kuku 10)

10. Mɛni ji shiwoo ni he hiaa fe fɛɛ yɛ Kristofonyo shihilɛ mli? Ni kɛ́ akɛɛ mɔ ko ejɔɔ ehe nɔ ehã Nyɔŋmɔ lɛ, mɛni etsɔɔ?

10 Shiwoo ni he hiaa fe fɛɛ yɛ Kristofonyo shihilɛ mli ji ehenɔjɔɔmɔ lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ mɔ ko miijɔɔ ehe nɔ lɛ, esɔleɔ ni ewoɔ Yehowa shi akɛ ebaasɔmɔ lɛ ewala gbii abɔ fɛɛ, ekɔɔɔ he eko nɔ ni baaba. Yesu kɛɛ mɔ lɛ ‘kwaa ehe,’ ni tsɔɔ akɛ, ekɛ ehe fɛɛ hãa Nyɔŋmɔ ni ewoɔ lɛ shi akɛ efeŋ nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ, shi moŋ ebaafee nɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ be fɛɛ be. (Mat. 16:24) Kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛyaa lɛ, mɔ lɛ etsɔ ‘Yehowa nɔ.’ (Rom. 14:8) Esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni ejɔɔ ehe nɔ ehã Nyɔŋmɔ lɛ abu ehenɔjɔɔmɔ lɛ akɛ hiɛdɔɔ sane. Nakai lalatsɛ lɛ nu he yɛ shi srɔtoi ni ewo Nyɔŋmɔ lɛ ahe. Ewie akɛ: “Mɛni maŋɔto Yehowa najiaŋ yɛ ejurɔ fɛɛ ni efee mi lɛ hewɔ? Maye mishiwoi lɛ anɔ mahã Yehowa yɛ emaŋ lɛ fiaa hiɛ.”Lala 116:12, 14.

11. Mɛni tee nɔ gbi ni abaptisi bo lɛ?

11 Ani ojɔɔ ohe nɔ ohã Yehowa ni okɛ nu mli baptisimɔ efee he okadi? Kɛ́ ofee nakai lɛ, wɔmiihã bo aekoo! Ani okaiɔ akɛ gbi ni abaptisi bo lɛ, abi bo kɛji ojɔɔ ohe nɔ ohã Yehowa ni onuɔ shishi akɛ “ohenɔjɔɔmɔ kɛ obaptisimɔ lɛ hãa aleɔ bo akɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome ní kɛ asafo ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ kudɔɔ lɛ lɛ bɔɔ?” Be ni ohã hetoo akɛ hɛɛ yɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahiɛ lɛ, ohã efee faŋŋ akɛ ojɔɔ ohe nɔ kwraa ohã Yehowa, ni no hewɔ lɛ, abaanyɛ abaptisi bo akɛ Yehowa sɔɔlɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, enɛ hã Yehowa mii shɛ ehe waa!

12. (a) Mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe? (b) Mɛɛ sui Petro wie akɛ esa akɛ wɔjie lɛ kpo?

12 Yehowa sɔɔmɔ lɛ tamɔ gbɛfãa, ni baptisimɔ ji gbɛfãa nɛɛ shishijee kɛkɛ. Yɛ obaptisimɔ lɛ sɛɛ lɛ, esa akɛ oya nɔ ohi shi yɛ ohenɔjɔɔmɔ lɛ naa, ni osɔmɔ Nyɔŋmɔ daa. No hewɔ lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ: ‘Kɛjɛ be ni abaptisi mi nɛɛ, ani wekukpãa ni yɔɔ mi kɛ Yehowa teŋ lɛ mli etee nɔ ewa? Ani mikã he miisɔmɔ Yehowa kɛ mitsui muu fɛɛ? (Kol. 3:23) Ani misɔleɔ ni mikaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa? Ani miyaa asafoŋ kpeei be fɛɛ be? Ani mifɔɔ shiɛmɔ yaa? Aloo ekãa ni mikɛfeɔ nibii nɛɛ anaa eba shi?’ Bɔfo Petro wie akɛ, kɛ́ wɔtee nɔ wɔkɛ nilee, shifimɔ, kɛ Nyɔŋmɔjamɔ su fata wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ, wɔbaaya nɔ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ ekãa daa.Kanemɔ 2 Petro 1:5-8.

13. Mɛni esa akɛ Kristofonyo ni ejɔɔ ehe nɔ ni abaptisi lɛ lɛ ayɔse?

13 Kɛ́ wɔná wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Nyɔŋmɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔgbala nakai shiwoo lɛ sɛɛ dɔŋŋ. Kɛ́ Yehowa sɔɔmɔ lɛ loo Kristofoi ashihilɛ je mɔ ko tsine lɛ, mɔ lɛ nyɛŋ ekɛɛ akɛ be ni abaptisiɔ lɛ lɛ, no mli lɛ ejɔko ehe nɔ ehãko Yehowa, ni no hewɔ lɛ, ebaptisimɔ lɛ jeee baptisimɔ kpakpa. * Be ni ekɛ ehe hã kɛhã baptisimɔ lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ faŋŋ akɛ ejɔɔ ehe nɔ kwraa ehã Nyɔŋmɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ efee eshai komɛi ni yɔɔ hiɛdɔɔ lɛ, ebaabu enifeemɔi lɛ ahe akɔntaa ehã Yehowa kɛ asafo lɛ. (Rom. 14:12) Yesu wie yɛ mɛi komɛi ahe akɛ, ‘amɛŋmɛɛ amɛ-klɛŋklɛŋ suɔmɔ lɛ he.’ Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔnifeemɔ baahã ewie nakai yɛ wɔ hu wɔhe. Moŋ lɛ, nyɛhãa wɔfea nibii ni baahã Yesu awie yɛ wɔhe akɛ: “Mile onifeemɔi lɛ, kɛ osuɔmɔ lɛ kɛ ohemɔkɛyeli lɛ kɛ osɔɔmɔ lɛ kɛ oshifimɔ lɛ, ni akɛ, nibii ní ofeɔ sɛɛkpee nɛɛ fe nɔ ni ofee tsutsu lɛ.” (Kpoj. 2:4, 19) Nyɛhãa wɔkɛ ekãa ahia shi yɛ shi ni wɔwo Yehowa be ni wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã lɛ lɛ naa. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, Yehowa mii baashɛ ehe waa.

SHI NI OWO GBI NI OBOTEƆ GBALASHIHILƐ MLI LƐ

Ogbalashihilɛ shiwoo lɛ (Kwɛmɔ kuku 14)

14. Mɛni ji shiwoo ni ji enyɔ ni he hiaa fe shiwoi krokomɛi fɛɛ? Ni mɛni hewɔ?

14 Shiwoo ni ji enyɔ ni he hiaa fe shiwoi krokomɛi fɛɛ ji, shi ni mɔ ko woɔ be ni eboteɔ gbalashihilɛ mli lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ gbalashihilɛ yɛ krɔŋkrɔŋ. Kɛ́ nuu ko kɛ yoo ko miibote gbalashihilɛ mli lɛ, amɛkãa amɛhe kitã yɛ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi ahiɛ. Bei pii lɛ, amɛwoɔ amɛhe shi akɛ amɛbaasumɔ amɛhe, amɛbaahiɛ amɛhe dɔdɔɔdɔ, ni amɛbaabu amɛhefatalɔi lɛ ‘bei abɔ ni amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛkɛaahi shi yɛ he kome yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ taakɛ Nyɔŋmɔ gbalashihilɛ he gbɛjianɔtoo lɛ ji lɛ.’ Shi kɛjeee wiemɔi nɛɛ tuuntu amɛwie po lɛ, loloolo lɛ, amɛkã kitã ko kɛ̃ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ni no sɛɛ dani amɛtsɔmɔ wu kɛ ŋa. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ miikpa gbɛ akɛ amɛbaahi shi akɛ wu kɛ ŋa kɛyashi gbele baagbala amɛteŋ. (1 Mose 2:24; 1 Kor. 7:39) Tamɔ bɔ ni Yesu wie lɛ, “nɔ ni Nyɔŋmɔ eŋɔtsa lɛ, gbɔmɔ ko akagbala mli,” nuu lɛ jio, yoo lɛ jio, mɔ kroko jio. Esaaa akɛ mɛi boteɔ gbalashihilɛ mli kɛ jwɛŋmɔ lɛ akɛ kɛ́ nibii eyaaa lɛ jogbaŋŋ lɛ, amɛbaatse gbãla.Mar. 10:9.

15. Mɛni hewɔ esaaa akɛ Kristofoi buɔ gbalashihilɛ akɛ nɔ ko fɛlɛfɛlɛ lɛ?

15 Adesai fɛɛ yeee emuu. No hewɔ lɛ, gbalashihilɛ ko bɛ ni yeɔ emuu. Eko fɛɛ eko kɛ emli naagbai, ni no hewɔ Biblia lɛ kɛɔ akɛ mɛi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ ‘baana amanehulu’ bei komɛi lɛ. (1 Kor. 7:28) Mɔbɔ sane ji akɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi boteɔ gbalashihilɛ mli ni amɛtseɔ kɛkɛ. Ja naagba ko baaa amɛgbalashihilɛ lɛ mli, amɛbaatse nɔŋŋ. Shi jeee nakai eji yɛ Kristofoi agbɛfaŋ. Kɛ́ Kristofonyo ko ku shi ni ewo be ni eboteɔ gbalashihilɛ mli lɛ mli lɛ, elaka Nyɔŋmɔ, ni Nyɔŋmɔ nyɛɔ amalelɔi! (3 Mose 19:12; Abɛi 6:16-19) Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Ani afi bo akpɛtɛ oŋa he? Kpa taomɔ ni otaoɔ ohe ofɛne lɛ.” (1 Kor. 7:27) Paulo le akɛ nɔ kroko ni Yehowa nyɛɔ ji, ni mɔ ko baatsɔ ŋaa gbɛ nɔ etse ehefatalɔ gbãla, ni no hã ewie nɔ ni ewie lɛ.Mal. 2:13-16.

16. Mɛni Biblia lɛ kɛɔ yɛ gbalamlitsemɔ he? Ni mɛni ekɛɔ yɛ gbalashihilɛ mli bii ni kpɛɔ amɛyiŋ akɛ amɛbaayahi he ko koni amɛhefatalɔi ahi he kroko lɛ he?

16 Yesu wie akɛ nɔ pɛ ni mɔ ko baanyɛ adamɔ nɔ etse ehefatalɔ gbãla yɛ Ŋmalɛ naa ji, kɛji ehefatalɔ lɛ kɛ mɔ ko yafite gbãla ni ekpɛ eyiŋ akɛ ekɛ ehe esha lɛ ekeŋ lɛ. (Mat. 19:9; Heb. 13:4) Ni kɛ́ mɔ ko kpɛ eyiŋ akɛ ebaayahi he ko koni ehefatalɔ lɛ hu ahi he kroko hu? Nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ enɛ hu he lɛ mli kã shi faŋŋ. (Kanemɔ 1 Korintobii 7:10, 11.) Biblia lɛ etsɔko nibii pɔtɛi ni mɔ ko baanyɛ adamɔ nɔ ekpɛ eyiŋ akɛ ebaayahi he ko koni ehefatalɔ lɛ hu ahi he kroko. Kɛ̃lɛ, Kristofoi komɛi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ kɛ amɛhefatalɔi egbala mli ni amɛyahi he kroko yɛ shihilɛi komɛi ni amɛnuɔ he akɛ amɛbaanyɛ amɛdamɔ nɔ amɛkpɛ amɛyiŋ nakai lɛ ahewɔ. Shihilɛi nɛɛ eko ji, kɛji amɛhefatalɔi lɛ ekwa anɔkwale lɛ loo amɛfeɔ amɛ niseniianii, ni no ehã amɛwala loo wekukpaa ni yɔɔ amɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ eyaje oshara mli waa. *

17. Mɛni Kristofoi ni ebote gbalashihilɛ mli lɛ baanyɛ afee koni amɛgbãla lɛ akafite?

17 Kɛ́ gbalashihilɛ mli bii kɛ amɛgbalashihilɛ mli naagbai yafɔ̃ asafoŋ onukpai lɛ ahiɛ lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ onukpai lɛ baabi amɛ kɛji amɛkwɛ vidio ni yitso ji, Mɛni Ji Anɔkwa Suɔmɔ? lɛ, ni amɛfee ekome kɛkase broshuɔ ni ji Oweku lɛ Baanyɛ Aná Miishɛɛ lɛ nyɛsɛɛ nɛɛ. Nɔ hewɔ ji akɛ, vidio nɛɛ kɛ broshuɔ lɛ hãa wɔnaa Biblia mli shishitoo mlai ni eye ebua gbalashihilɛ mli bii babaoo ni amɛná miishɛɛ yɛ amɛgbalashihilɛ lɛ mli. Nuu ko kɛ eŋa wie akɛ: “Kɛjɛ be ni wɔbɔi broshuɔ nɛɛ kasemɔ lɛ, wɔgbãla lɛ esɔ fe be fɛɛ ni eho.” Nyɛmi yoo ko ni kɛ ewu ehi shi afii 22 lɛ wie bɔ ni amɛná vidio lɛ he sɛɛ amɛhã. No mli lɛ, amɛgbãla lɛ miihe atse. Ewie akɛ: “Abaptisi wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ, shi esoro bɔ ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ nuɔ he ehãa yɛ nibii ahe. Vidio lɛ ba yɛ be ni sa mli! Amrɔ nɛɛ, nibii miiya lɛ jogbaŋŋ eehã wɔ fe be ko ni eho.” No hewɔ lɛ, ani obote gbalashihilɛ mli? Kɛ́ nakai lɛ, okɛ Yehowa shishitoo mlai lɛ atsu nii yɛ ogbalashihilɛ lɛ mli. Kɛ́ ofee nakai lɛ, obaaye shi ni owo be ni oboteɔ gbalashihilɛ mli lɛ nɔ kɛ miishɛɛ!

SHI NI OWO BE NI OBAAJE BE FƐƐ SƆƆMƆ KRƐDƐƐ NITSUMƆ LƐ SHISHI LƐ

18, 19. (a) Mɛni Kristofoi babaoo ewo amɛbii hewalɛ ni amɛfee? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie yɛ mɛi ni yɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ krɛdɛɛ nitsumɔ lɛ mli lɛ ahe?

18 Ani okadi nɔ kroko ni je amɛhe yɛ Yefta kɛ Hana sane lɛ mli? Amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ ebi hã koni eyasɔmɔ Yehowa yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ yɛ kpeebuu lɛ, ni enɛ hã amɛbii lɛ atsui nyɔ amɛmli waa yɛ shihilɛ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, Kristofoi babaoo ewo amɛbii hewalɛ ni amɛkɛ amɛhe awo be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, koni amɛkɛ amɛjwɛŋmɔ kɛ amɛhewalɛ fɛɛ asɔmɔ Nyɔŋmɔ. Bii ni ekɔ gbɛ nɛɛ sa yijiemɔ waa.Koj. 11:40; Lala 110:3.

Be fɛɛ sɔɔmɔ krɛdɛɛ shiwoo lɛ (Kwɛmɔ kuku 19)

19 Ni wɔwieɔ nɛɛ lɛ, nyɛmimɛi aaafee 67,000 miisɔmɔ akɛ be fɛɛ sɔɔlɔi krɛdɛi yɛ jeŋ fɛɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi miisɔmɔ yɛ Betel, mɛi komɛi hu miimamɔ tsũi, kpokpaa nɔkwɛlɔi yɛ mli, dani mɛi komɛi hu miisɔmɔ akɛ asafo skul tsɔɔlɔi. * Gbɛgbalɔi krɛdɛi, maŋsɛɛ sɔɔlɔi, kɛ mɛi ni ahala amɛ akɛ Kpee Asa sɔɔlɔi loo Biblia tsɔsemɔ skul tsũi sɔɔlɔi hu fata kuu nɛɛ he. Be fɛɛ sɔɔlɔi krɛdɛi nɛɛ fɛɛ ewo shi krɛdɛɛ ko ni atsɛɔ lɛ “Toiboo Kɛ Shihilɛ Ni Yɔɔ Mlɛo He Shiwoo.” Yɛ shiwoo nɛɛ naa lɛ, amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaatsu nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni akɛbaawo amɛdɛŋ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli, ni amɛhãŋ amɛshihilɛ afee haŋtsii. Kɛfata he lɛ, amɛkpɛlɛ nɔ hu akɛ, amɛtsuŋ heloonaa nitsumɔ ko kwraa, ja ahã amɛ hegbɛ akɛ amɛfee nakai. Nyɛmimɛi nɛɛ anitsumɔ lɛ ni yɔɔ krɛdɛɛ, shi jeee amɛ diɛŋtsɛ. Amɛtswa amɛfai shi akɛ, bei abɔ ni amɛkã he amɛyɔɔ be fɛɛ sɔɔmɔ krɛdɛɛ nitsumɔ lɛ mli lɛ, amɛbaaba amɛhe shi ni amɛye amɛshiwoo lɛ nɔ.

20. Mɛni esa akɛ wɔfee “daa”? Ni mɛni hewɔ?

20 No hewɔ lɛ, shiwoi etɛ ni wɔsusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ ateŋ enyiɛ kã onɔ? Ekome, enyɔ, aloo etɛ lɛ fɛɛ? Etɛ lɛ fɛɛ ji shi ni awoɔ Nyɔŋmɔ, ni ekã shi faŋŋ akɛ, ona akɛ ehe miihia waa ni wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ ni wɔye shiwoi nɛɛ anɔ. (Abɛi 20:25) Kɛ́ wɔyeee shi srɔtoi ni wɔwoɔ Yehowa lɛ anɔ lɛ, ebaanyɛ etsɛ naagbai wuji ebahã wɔ. (Jaj. 5:5) No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔkɛ miishɛɛ ‘aláa kɛjiea Yehowa gbɛ́i lɛ yi daa nɛɛ, ni wɔye wɔshiwoi lɛ anɔ daa.’Lala 61:9.

^ kk. 7 Hana wo Yehowa shi akɛ, ebaahã ebinuu lɛ asɔmɔ akɛ Nazirnyo ewala gbii abɔ fɛɛ. Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, ekɛ ebinuu lɛ baahã Nyɔŋmɔ, ni ebaajɔɔ enɔ ehã lɛ koni esɔmɔ lɛ.4 Mose 6:2, 5, 8.

^ kk. 13 Dani abaabaptisi mɔ ko lɛ, asafoŋ onukpai lɛ kɛ lɛ susuɔ nibii pii ahe koni amɛná nɔmimaa akɛ esa kɛhã baptisimɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ewa waa diɛŋtsɛ akɛ mɔ ko baawie yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ ebaptisimɔ lɛ jeee baptisimɔ kpakpa.

^ kk. 16 Kwɛmɔ saji krokomɛi ni fata he ni yitso ji, “Nɔ ni Biblia lɛ Kɛɔ Yɛ Gbalamlitsemɔ kɛ Mligbalamɔ He.” Eyɛ ‘Nyɛhia Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Mli’ wolo lɛ mli.

^ kk. 19 Asafo skul tsɔɔlɔi ji mɛi ni tsɔɔ nyɛmimɛi ni yaa Skul Kɛhã Maŋtsɛyeli Sane Kpakpa Jajelɔi, Skul Kɛhã Asafoŋ Onukpai, loo Skul Kɛhã Nɔkwɛlɔi Gbɛfalɔi kɛ Amɛŋamɛi lɛ anii. Bei pii lɛ, afeɔ skul srɔtoi nɛɛ yɛ Kpee Asai, Maŋtsɛyeli Asai, loo Biblia tsɔsemɔ skul tsũi amli.