Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Ngɔɔ O He Kɛ Ha Faa Konɛ A Je Yehowa Yi!

Ngɔɔ O He Kɛ Ha Faa Konɛ A Je Yehowa Yi!

‘Nyɛ je Yehowa yi! Ma a ngɔ a he ha kɛ bua jɔmi.’MANY. 5:2.

LAHI: 150, 10

1, 2. (a) Mɛni Elifaz kɛ Bildad de ngɛ jami nɛ wa jaa Mawu ɔ he? (b) Mɛni Yehowa de nɛ ha nɛ wa le e susumi ngɛ sane ɔ he?

“ANƐ nɔmlɔ adesa ko he ngɛ se nami ha Mawu lo? Ní lelɔ ɔ, lɛ nitsɛ e nile ɔ he se lɛ e náa. Ke o peeɔ nɔ́ nɛ da a, anɛ Ope ɔ naa bua jɔmi ko ngɛ lɔ ɔ he lo? Ke sé ko be o he ɔ, anɛ Mawu náa nɔ́ ko ngɛ mi lo?” (Hiob 22:1-3) Anɛ o susu sane bimi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ a he hyɛ lo? Benɛ Elifaz nɛ je Teman ɔ bi Hiob munyu nɛ ɔmɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Elifaz le kaa heto ɔ ji dɛbi. E huɛ Bildad nɛ je Shua zugba a nɔ ɔ hu tsɔɔ kaa a be nyɛe nɛ a bu adesa ko kaa dalɔ ngɛ Yehowa hɛ mi.Kane Hiob 25:4.

2 Osatotsɛmɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa mɔde nɛ wa bɔɔ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale yemi mi ɔ he hia we lɛ, nɛ wa he be se nami kɛ ha Mawu kaa bɔ nɛ wɔyewɔye, aklɔku, aloo gɔgɔ he be se nami ɔ. (Hiob 4:19; 25:6) Eko ɔ, ke wa kane munyu nɛ ɔ pɛ ɔ, wa ma susu kaa he si bami lɛ ha nɛ Elifaz kɛ Bildad de jã. (Hiob 22:29) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o ngɛ yoku ko nɔ, aloo o ngɛ kɔɔhiɔ mi lɛ ko mi nɛ o ngɛ zugba a nɔ hyɛe ɔ, o maa na kaa adesahi ngɛ nyafinyafi kulaa, nɛ a ngɛ kaa nɔ́ ko nɛ se nami be he. Se ke Yehowa hii si ngɛ e hihe ɔ, anɛ jã ji bɔ nɛ e naa mɔde nɛ wa ngɛ bɔe ngɛ Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ lo? Yehowa kã Elifaz, Bildad, kɛ Zofar a hɛ mi ngɛ lakpa odase nɛ a ye ɔ he, nɛ enɛ ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ e naa wɔ ha. Yehowa tsɛ Hiob kaa e “tsɔlɔ” kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ e he. (Hiob 42:7, 8) Niinɛ, adesa “he ngɛ se nami kɛ ha Mawu.”

“MƐNI JI NƆ́ NƐ O PEE KƐ HA MAWU?”

3. Mɛni Elihu de ngɛ mɔde nɛ wa ngɛ bɔe kaa wa ma sɔmɔ Yehowa a he, nɛ kɛ e ngɛ tsɔɔe kɛɛ?

3 Yehowa de we nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e bua jɔɛ sane nɛ Elihu bi ɔ he. Elihu bi ke: “Ke o pee nɔ́ nɛ da a, mɛni ji nɔ́ nɛ o pee kɛ ha Mawu? Mɛni ji nɔ́ nɛ Mawu ma ná ngɛ o dɛ?” (Hiob 35:7) Anɛ Elihu ngɛ tsɔɔe kaa se nami be mɔde nɛ wa ngɛ bɔe kaa wa ma ja Mawu ɔ he lo? Dɛbi. Nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe mohu ji kaa wa jami ɔ be nyɛe maa pee nɔ́ ko ha Yehowa. Yehowa ye mluku. Wa be nyɛe ma ha nɛ Yehowa nɛ pee niatsɛ, aloo e he nɛ wa pe bɔ nɛ e ngɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, su kpakpahi nɛ wa ngɛ, ga nɛ wa le, kɛ he wami tsuo nɛ wa ngɛ ɔ je Mawu ngɔ, nɛ e hyɛɛ bɔ nɛ waa kɛ tsuɔ ní ha a.

4. Ke wa pee nihi kpakpa a, kɛ Yehowa naa lɛ kɛɛ?

4 Ke wa je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a, e naa lɛ kaa lɛ nɛ wa ngɛ pee ha. Abɛ 19:17 ɔ de ke: ‘Ke o na ohiatsɛ mɔbɔ ɔ, e ngɛ kaa o pa nɔ́ ko kɛ ha Yehowa; nɛ nɔ́ nɛ o pee ɔ, e maa to nane mi ha mo.’ Anɛ ngmami nɛ ɔ ngɛ tsɔɔe kaa Yehowa naa kpakpa fɛɛ kpakpa nɛ e sɔmɔli peeɔ ohiatsɛmɛ ɔ lo? Anɛ wa ma nyɛ ma de ke je mluku ɔ tsuo Bɔlɔ ɔ maa hɛɛ wɔ nɛ wa ji adesahi kɛkɛ ɔ hiɔ ngɛ kpakpa nɛ wa peeɔ ɔ he, nɛ e maa jɔɔ wɔ kɛ to nane mi lo? Ee, Yesu nɛ e ji Mawu Bi ɔ nitsɛ ma enɛ ɔ nɔ mi.Kane Luka 14:13, 14.

5. Mɛni sane bimihi a he wa ma susu amlɔ nɛ ɔ?

5 Yehowa fɔ gbalɔ Yesaya nine kaa e ba piɛɛ e he kɛ tsu ní, nɛ e gu jã peemi nɔ kɛ tsɔɔ kaa e suɔ kaa e kɛ adesahi anɔkualetsɛmɛ ma tsu ní, konɛ e yi mi tomi nɛ ba mi. (Yes. 6:8-10) Yesaya je e tsui mi nɛ e kplɛɛ nine fɔmi ɔ nɔ. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa sɔmɔli akpehi abɔ peeɔ a ní kaa Yesaya. Mɛ hu a deɔ ke, “I ngɛ hiɛ ɔ! Moo tsɔ mi!” A pee klaalo kaa a maa kplɛɛ sɔmɔmi ní tsumi fɛɛ sɔmɔmi ní tsumi nɛ a kɛ maa wo a dɛ ɔ nɔ, ke jã peemi ma bi nɛ a gblee si himi nɛ mi wa mi po. Se kɛ̃ ɔ, nɔ ko ma bi ke: ‘Anɛ imi hu ye mɔde bɔmi ɔ he hia lo? E ngɛ mi kaa Yehowa suɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɔ e he kɛ ha nɛ e kɛ lɛ nɛ tsu ní mohu lɛɛ, se ke i piɛɛ we he po ɔ, anɛ Yehowa be nyɛe ma ha nɛ e Munyu nɛ ba mi lo?’ Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ sane nɛ ya nɔ ngɛ Debora kɛ Barak a be ɔ mi ɔ haa sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ha.

A YE GBEYE, SE MAWU HA NƐ A NÁ KÃ

6. Mɛni Yabin tabo ɔ ngɛ nɛ Israel bi ɔmɛ be eko?

6 Kanaan matsɛ Yabin wa “Israel bi ɔmɛ yi mi” jeha 20. Nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ngɛ gbeye yee kaa a maa je kpo. Ngɛ ta buli a susumi nya a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Israel bi ɔmɛ be ta hwumi nɔ́ ko kulaa, nɔ́ nɛ a kɛ maa po a he piɛ jio, nɔ́ nɛ a kɛ maa gbe he nyɛli jio. Se a he nyɛli ɔmɛ lɛɛ, a ngɛ dade ta zugba lɛhi 900.Many. 4:1-3, 13; 5:6-8. *

7, 8. (a) Mɛni blɔ tsɔɔmi Yehowa kɛ ha Barak kekleekle? (b) Kɛ Israel bi ɔmɛ plɛ kɛ ye Yabin tabo ɔ nɔ kunimi ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

7 Se kɛ̃ ɔ, Yehowa gu gbalɔyo Debora nɔ nɛ e ngɔ fami nɛ mi tsɔ heii kɛ ha Barak ke: “Yaa nɛ o ya hla nyumuhi akpe nyɔngma kɛ je Naftali kɛ Zebulun wɛtso ɔmɛ a mi, nɛ o kɛ mɛ nɛ ba Tabor Yo ɔ nɔ. Ma ha Yabin tatsɛ Sisera kɛ e ta zugba lɛ ɔmɛ, kɛ e ta buli ɔmɛ kɛ mo ma ba kpe ngɛ Kishon pa a nya; nɛ ma ngɔ lɛ ngɔ wo o dɛ mi.”Many. 4:4-7.

8 A ha nɛ nihi nu Yehowa fami ɔ he. Nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a ba bua a he nya ngɛ Tabor Yo ɔ nɔ. Barak ngɔ Yehowa fami ɔ kɛ tsu ní amlɔ nɔuu. (Kane Manyadali 4:14-16.) Benɛ a ngɛ ta a nitsɛ hwue ngɛ Taanak ɔ, hiɔmi ngua ko nɛ tlukaa, nɛ lejɛ ɔ tsuo pee kɛ mɔsɔ. Barak fiee Sisera tabo ɔ hluu kɛ po si tomi 15 kɛ ya si he ko nɛ a tsɛɛ ke Haroshet ɔ. Benɛ a ngɛ a se fiee ɔ, Sisera ta zugba lɛ ɔ nɛ jinɛ e he ngɛ gbeye ɔ ya du mɔsɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e si e ta zugba lɛ ɔ, nɛ e tu fo kɛ ho Zaananim nɛ eko ɔ, e kɛ Kadesh he kɛ we ɔ ya. E ya bi Heber nɛ ji Ken no ɔ yo Yael konɛ e ha nɛ e laa e he ngɛ e bo tsu ɔ mi, nɛ Yael ha lɛ he blɔ. Akɛnɛ pɔ tɔ Sisera he je ɔ, mahe nɔ e nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Yael ná he blɔ nɛ e kɛ kã gbe Sisera. (Many. 4:17-21) Israel bi ɔmɛ ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi! *

NI KOMƐ NGƆ A HE KƐ HA FAA, SE NI KOMƐ PEE WE JÃ

9. Mɛni Manyadali 5:20, 21 ɔ de ngɛ ta nɛ a hwu kɛ si Sisera a he?

9 A tu ní komɛ a he munyu ngɛ Manyadali yi 4 ɔ mi se a be yi 5 ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, ke wa bla yi enyɔ nɛ ɔmɛ nɛ wa kase ɔ, wa maa nu sisi wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Manyadali 5:20, 21 ɔ deɔ ke: “Dodoehi po hwu ta ngɛ hiɔwe; a je a blɔ hehi nɛ a kɛ Sisera ba hwu ta. Kishon pa a muɔ mɛ kɛ ho; niinɛ, Kishon nyu dɔ ɔ muɔ mɛ kɛ ho.” Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa bɔfohi lɛ a ba ye bua mɛ, aloo dodoehi nitsɛ nɛ a tsɔtslɔɔ kɛ je hiɔwe lo? Baiblo ɔ tsɔɔ we. Se ke o susu be nɛ hiɔmi ngua a nɛ, kɛ he pɔtɛɛ nɛ e nɛ ngɛ ɔ he ɔ, anɛ nile be mi kaa wa ma de ke Yehowa lɛ ha nɛ hiɔmi ngua a nɛ konɛ ta zugba lɛhi 900 ɔ nɛ a du mɔsɔ lo? Manyadali 4:14, 15 ɔ ma nɔ mi si etɛ kaa Yehowa lɛ ha nɛ a ye kunimi. Israel bi 10,000 nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a a kpɛti nɔ ko be nyɛe maa fĩa ke lɛ nɛ e ha nɛ a ye kunimi.

10, 11. Mɛni ji “Meroz,” nɛ mɛni he je nɛ a gbiɛ lɛ ɔ?

10 Se benɛ Debora kɛ Barak ngɛ lae kɛ ngɛ Yehowa yi jee ngɛ kunimi nɛ e ha nɛ a ye ɔ he ɔ, a de nɔ́ ko nɛ wa ma nyɛ maa kase ní ngɛ mi. A la ke: ‘Yehowa bɔfo ɔ de ke, “Nyɛɛ gbiɛ Meroz; nyɛɛ gbiɛ ma mi bi ɔmɛ wawɛɛ! Ejakaa a bɛ nɛ a ba piɛ Yehowa he benɛ e kɛ he nyɛli ɔmɛ ngɛ hwue ɔ.”’Many. 5:23.

11 Bɔ nɛ a gbiɛ Meroz wawɛɛ ha a he je ɔ, e he maa wa kaa wa maa le nɔ́ tutuutu nɛ Meroz ji. Anɛ e ma nyɛ maa pee ma nɛ e mi bi ɔmɛ kua kaa a kɛ a he ma ha faa benɛ Yehowa hia ta buli ɔ lo? Ke Sisera ya gu lejɛ ɔ benɛ e ngɛ fo tue ngɛ ta a nya a, anɛ ma nɛ ɔ ná he blɔ kaa a ko nu lɛ, se a kua lo? Mɛni a kɛ ma je a nya kaa a nui kaa Yehowa ngɛ nihi hlae nɛ a ya ta? Nimli akpe nyɔngma nɛ a kɛ mɛ ngɛ kpokpa kake nɔ ɔ bua a he nya kɛ ha ta nɛ ɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ, eko ɔ, nihi nɛ a ngɛ Meroz ɔ na Sisera benɛ e yi fĩ nɛ e ngɛ fo tue kɛ bee ngɛ a gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ ɔ. Enɛ ɔ ko nyɛ pee he blɔ nɛ a ná kaa a ma fĩ Yehowa yi mi tomi ɔ se konɛ e jɔɔ mɛ. Se kɛ̃ ɔ, benɛ a ná he blɔ kaa a maa pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa a fĩ Yehowa se ɔ, a pee we nɔ́ ko. Moo hyɛ bɔ nɛ ma bi nɛ ɔmɛ je ekpa kulaa ngɛ Yael he ha! Ngmami ɔ tsɔɔ kaa Yael pee kã.Many. 5:24-27.

12. Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ Manyadali 5:9, 10 a kpɛti, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi mwɔnɛ ɔ?

12 Manyadali 5:9, 10 hu tsɔɔ bɔ nɛ nihi nɛ a fĩ Barak se ɔ je ekpa kulaa ngɛ nihi nɛ a pee we jã a he. Debora kɛ Barak je “Israel tatsɛmɛ ɔmɛ nɛ ngɔ a he ngɔ ke ɔ” a yi. Hyɛ bɔ nɛ a je ekpa ngɛ ‘nihi nɛ a hi teji yo futafutahi a nɔ ɔ’ a he ha! Teji nɔ hili nɛ ɔmɛ lɛɛ a buɔ a he kaa a nɔ kuɔ tsɔ kaa a maa ngɔ a he kɛ ha faa. Nihi nɛ ‘hi tsu mi hami zugba bo kpakpahi a nɔ’ nɛ a suɔ ngɔɔmi yemi ɔ hu ngɛ slɔɔto kulaa ngɛ “nane nyɛɛli” ɔmɛ a he. Nihi nɛ a hi tsu mi hami zugba bohi a nɔ ɔ sume kaa a maa kuɔ yokuhi nɛ a ngɛ Tabor ɔ, aloo a maa gblee mɔsɔ nɛ ngɛ Kishon kɔ̃ ɔ mi ɔ mi, se nihi nɛ a nyɛɛ Barak se ɔ suɔ kaa a maa pee jã. A fã nihi nɛ a suɔ si himi nɛ ngɛ gbɔjɔɔ ɔ kaa a “nu” aloo a susu he! Niinɛ, e sa nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ he blɔ nɛ a ná kaa a ma fĩ Yehowa se nɛ a kɛ tsu we ní ɔ he. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a ngɛ a nane si gblae ngɛ Mawu jami mi ɔ nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ a ní peepee ɔ he.

13. Mɛni blɔ nɔ nɛ Ruben, Dan, kɛ Asher wɛtso ɔmɛ a ní peepee je kpa ngɛ Zebulun kɛ Naftali wɛtso ɔmɛ a he ngɛ?

13 Nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a na bɔ nɛ Yehowa ngɔɔ e he wami ɔ kɛ tsuɔ ní kaa Nɔ Yelɔ ɔ kɛ a hɛngmɛ. A na nɔ́ ko nɛ a ma nyɛ ma de ke ji a ngɛ nihi ‘bɔ nɛ Yehowa ye manye ha Israel’ ɔ sɛɛe ɔ. (Many. 5:11) Se Manyadali 5:15-17 ɔ tsɔɔ kaa Ruben, Dan, kɛ Asher wɛtso ɔmɛ lɛɛ, a ngɔ a juɛmi kɛ ma mɛ nitsɛmɛ a he lo nya níhi kaa tohi, lɛhi, kɛ lɛ si sami hehi nɛ ma ha nɛ a ná sika fuu ɔ nɔ mohu pe nɛ a ma tsu ní ha Yehowa. Se Zebulun kɛ Naftali lɛɛ, “a ngɔ a wami ngɔ ke gbenɔ ngɛ ta nga a nɔ” kɛ tsɔɔ kaa a fĩ Debora kɛ Barak se. (Many. 5:18) Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a, kɛ nihi nɛ a ngɔɛ a he kɛ ha a he.

‘NYƐ JE YEHOWA YI!’

14. Mɛni wa peeɔ mwɔnɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa wa fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se?

14 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa tsɛ we wɔ kaa wa ba hwu ta nitsɛnitsɛ, se wa ná he blɔ kaa wa ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ kã. Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa asafo ɔ hia nihi fuu nɛ a maa ngɔ a he kɛ ha faa. Nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi, kɛ nihewi kɛ yihewi ayɔhi abɔ ngɔ a he kɛ ha, nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue. A kpɛti ni komɛ sɔmɔɔ kaa blɔ gbali, ni komɛ sɔmɔɔ ngɛ Betel, ni komɛ yeɔ bua kɛ maa Matsɛ Yemi Asahi, nɛ ni komɛ yeɔ bua ngɛ kpɔ mi kpehi, kɛ kpokpa nɔ kpehi a sisi. Jehanɛ hu ɔ, nikɔtɔma komɛ tsuɔ ni wawɛɛ kɛ toɔ kpokpa nɔ kpehi a he blɔ nya, nɛ a kpɛti ni komɛ sɔmɔɔ kaa Hiɔ Tsami He Kɛ Ní Sɛɛmi Ajla Toli. Mo ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔɔ o he akɛnɛ o ngɔɔ o he kɛ haa faa a he je, nɛ e hɛ be o mɔde bɔmi ɔ nɔ jee kɔkɔɔkɔ.Heb. 6:10.

Loko o maa mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mo susu bɔ nɛ e maa sa o weku ɔ, kɛ o we asafo ɔ a he ha a he (Hyɛ kuku 15)

15. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa yɔse kaa waa kɛ kã sɔmɔ we Yehowa?

15 E sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke: ‘Ke ní tsumi fuu pueɔ si ngɛ ni kpahi a kuɛ nɔ ɔ, anɛ e gba we ye nya lo? Anɛ he lo nya níhi fuu a se dimi ha nɛ i nyɛ we nɛ ma ngɔ ye he kɛ ha faa lo? Kaa bɔ nɛ Barak, Debora, Yael, kɛ nihi 10,000 nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a pee ɔ, anɛ imi hu i bɔɔ mɔde kaa ma ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i ngɛ ɔ kɛ sã afɔle konɛ a kɛ tsu Yehowa yi mi tomi ɔ he ní kɛ tsɔɔ kaa i ngɛ hemi kɛ yemi kɛ kã lo? Ke i ngɛ blɔ nya toe kaa ma hia kɛ ya je ma kpa ko nɔ konɛ ma nyɛ ma tsu ní kɛ ná sika fuu ɔ, anɛ i sɔleɔ ngɛ he konɛ ma le bɔ nɛ lɔ ɔ maa sa ye weku ɔ kɛ ye we asafo ɔ he ha a lo?’ *

16. E ngɛ mi kaa Yehowa ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mohu lɛɛ, se mɛni wa ma nyɛ ma ha lɛ?

16 Yehowa wo wa hɛ mi nyami kɛ gu he blɔ nɛ e ha wɔ kaa wa fĩ e nɔ yemi ɔ se ɔ nɔ. Akɛnɛ Abosiami bɔ mɔde kaa e maa sisi adesahi nɛ a fĩ e se kɛ tsɔ Yehowa hɛ mi atua he je ɔ, ke o fĩ Yehowa se mwɔnɛ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ Satan naa heii kaa o suɔ nɛ o fĩ Yehowa se. Hemi kɛ yemi kɛ anɔkuale yemi nɛ woɔ mo he wami konɛ o ngɔ o he kɛ ha faa a haa nɛ Yehowa bua jɔɔ. (Abɛ 23:15, 16) Ke o fĩ e se ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ e na nɔ́ kpakpa ko nɛ e de Satan, nɔ nɛ e ngɛ lɛ ahlua bɔe ɔ. (Abɛ 27:11) Enɛ ɔ he ɔ, ke o ye Yehowa anɔkuale nɛ o bu lɛ tue ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ lɛ nɔ́ ko nɛ he jua wa hae, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e bua jɔɔ wawɛɛ.

17. Mɛni Manyadali 5:31 ɔ deɔ wɔ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he?

17 E be kɛe kulaa nɛ zugba a nɔ tsuo ma hyi kɛ adesahi nɛ a suɔ Yehowa nɔ yemi ɔ pe nɔ yemi kpa amɛ tsuo. Wa ngɛ be nɛ ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ! Kaa bɔ nɛ Debora kɛ Barak la a, wɔ hu wa ma la ke: ‘Yehowa, ha o he nyɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi nɛ kpata kaa kikɛ nɛ ɔ. Se o huɛmɛ ɔmɛ lɛɛ ha nɛ a pee kaa pu nɛ ngɛ si tee kɛ he wami!’ (Many. 5:31) Yehowa maa gu Satan je ɔ nɛ e ma kpata hɛ mi ɔ nɔ kɛ tsu wa ní bimi ɔ he ní! Ke Harmagedon ta a fɛ ɔ, Yehowa be nimli adesahi hiae konɛ a hwu ta kɛ si e he nyɛlɔ ɔ. Jamɛ a be ɔ ji be nɛ ‘wa maa mlɛ konɛ waa hyɛ kunimi nɛ Yehowa maa ye ha wɔ.’ (2 Kron. 20:17) Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ wa ná he blɔhi fuu nɛ waa kɛ maa tsɔɔ kaa waa kɛ kã fĩɔ Yehowa nɔ yemi ɔ se.

18. Kɛ o he nɛ o kɛ haa faa a maa ye bua nihi nɛ a náa he se ɔ ha kɛɛ?

18 Benɛ Debora kɛ Barak bɔni a la a lami ɔ, a la kɛ je Hiɔwe No ɔ yi, se pi nibɔ ní komɛ. A la ke: ‘Nyɛ je Yehowa yi! Ma a ngɔ a he ha kɛ bua jɔmi.’ (Many. 5:1, 2) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nyɛ ha nɛ waa ngɔ wa he kɛ ha faa konɛ ni kpahi nɛ a ná he se, nɛ a ‘je Yehowa yi!’

^ kk. 6 Eko ɔ, dade ko nɛ a kɛ wo ta zugba lɛ ɔ he ɔ he je nɛ a tsɛɛ lɛ ke dade ta zugba lɛ ɔ nɛ. E ngɛ kaa ngma kpami ha ko nɛ e ka, nɛ e nya ba saminya. A ngɔɔ dade nɛ ɔ kɛ woɔ ta zugba lɛ nane ɔmɛ a he, nɛ e nya jeɔ kpo. Mɛnɔ ma nyɛ maa hɛ lɛ kɛ su klama nɛ ngɛ gbeye kaa kikɛ ɔ he?

^ kk. 8 O ma nyɛ maa kane níhi fuu ngɛ sane nɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ ji “‘I Arose as a Mother in Israel’” nɛ je kpo ngɛ August 1, 2015 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.

^ kk. 15 Moo hyɛ munyu nɛ ji “Yeyeeye Peemi Ngɛ Sika He” nɛ je kpo ngɛ October 1, 2015 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.