Ngɔɔ O He Kɛ Ha Faa Konɛ A Je Yehowa Yi!
‘Nyɛ je Yehowa yi! Ma a ngɔ a he ha kɛ bua jɔmi.’
1, 2. (a) Mɛni Elifaz kɛ Bildad de ngɛ jami nɛ wa jaa Mawu ɔ he? (b) Mɛni Yehowa de nɛ ha nɛ wa le e susumi ngɛ sane ɔ he?
“ANƐ nɔmlɔ adesa ko he ngɛ se nami ha Mawu lo? Ní lelɔ ɔ, lɛ nitsɛ e nile ɔ he se lɛ e náa. Ke o peeɔ nɔ́ nɛ da a, anɛ Ope ɔ naa bua jɔmi ko ngɛ lɔ ɔ he lo? Ke sé ko be o he ɔ, anɛ Mawu náa nɔ́ ko ngɛ mi lo?” (Hiob 22:1-3) Anɛ o susu sane bimi kaa kikɛ nɛ ɔmɛ a he hyɛ lo? Benɛ Elifaz nɛ je Teman ɔ bi Hiob munyu nɛ ɔmɛ ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa Elifaz le kaa heto ɔ ji dɛbi. E huɛ Bildad nɛ je Shua zugba a nɔ ɔ hu tsɔɔ kaa a be nyɛe nɛ a bu adesa ko kaa dalɔ ngɛ Yehowa hɛ mi.
2 Osatotsɛmɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ kaa mɔde nɛ wa bɔɔ kaa wa ma sɔmɔ Yehowa ngɛ anɔkuale yemi mi ɔ he hia we lɛ, nɛ wa he be se nami kɛ ha Mawu kaa bɔ nɛ wɔyewɔye, aklɔku, aloo gɔgɔ he be se nami ɔ. (Hiob 4:19; 25:6) Eko ɔ, ke wa kane munyu nɛ ɔ pɛ ɔ, wa ma susu kaa he si bami lɛ ha nɛ Elifaz kɛ Bildad de jã. (Hiob 22:29) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, ke o ngɛ yoku ko nɔ, aloo o ngɛ kɔɔhiɔ mi lɛ ko mi nɛ o ngɛ zugba a nɔ hyɛe ɔ, o maa na kaa adesahi ngɛ nyafinyafi kulaa, nɛ a ngɛ kaa nɔ́ ko nɛ se nami be he. Se ke Yehowa hii si ngɛ e hihe ɔ, anɛ jã ji bɔ nɛ e naa mɔde nɛ wa ngɛ bɔe ngɛ Matsɛ Yemi sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ lo? Yehowa kã Elifaz, Bildad, kɛ Zofar a hɛ mi ngɛ lakpa odase nɛ a ye ɔ he, nɛ enɛ ɔ ha nɛ wa na bɔ nɛ e naa wɔ ha. Yehowa tsɛ Hiob kaa e “tsɔlɔ” kɛ tsɔɔ kaa e bua jɔ e he. (Hiob 42:7, 8) Niinɛ, adesa “he ngɛ se nami kɛ ha Mawu.”
“MƐNI JI NƆ́ NƐ O PEE KƐ HA MAWU?”
3. Mɛni Elihu de ngɛ mɔde nɛ wa ngɛ bɔe kaa wa ma sɔmɔ Yehowa a he, nɛ kɛ e ngɛ tsɔɔe kɛɛ?
3 Yehowa de we nɔ́ ko nɛ tsɔɔ kaa e bua jɔɛ sane nɛ Elihu bi ɔ he. Elihu bi ke: “Ke o pee nɔ́ nɛ da a, mɛni ji nɔ́ nɛ o pee kɛ ha Mawu? Mɛni ji nɔ́ nɛ Mawu ma ná ngɛ o dɛ?” (Hiob 35:7) Anɛ Elihu ngɛ tsɔɔe kaa se nami be mɔde nɛ wa ngɛ bɔe kaa wa ma ja Mawu ɔ he lo? Dɛbi. Nɔ́ nɛ e ngɛ tsɔɔe mohu ji kaa wa jami ɔ be nyɛe maa pee nɔ́ ko ha Yehowa. Yehowa ye mluku. Wa be nyɛe ma ha nɛ Yehowa nɛ pee niatsɛ, aloo e he nɛ wa pe bɔ nɛ e ngɛ ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, su kpakpahi nɛ wa ngɛ, ga nɛ wa le, kɛ he wami tsuo nɛ wa ngɛ ɔ je Mawu ngɔ, nɛ e hyɛɛ bɔ nɛ waa kɛ tsuɔ ní ha a.
4. Ke wa pee nihi kpakpa a, kɛ Yehowa naa lɛ kɛɛ?
4 Ke wa je suɔmi nitsɛnitsɛ kpo kɛ tsɔɔ nihi nɛ a sɔmɔɔ Yehowa a, e naa lɛ kaa lɛ nɛ wa ngɛ pee ha. Abɛ 19:17 ɔ de ke: ‘Ke o na ohiatsɛ mɔbɔ ɔ, e ngɛ kaa o pa nɔ́ ko kɛ ha Yehowa; nɛ nɔ́ nɛ o pee ɔ, e maa to nane mi ha mo.’ Anɛ ngmami nɛ ɔ ngɛ tsɔɔe kaa Yehowa naa kpakpa fɛɛ kpakpa nɛ e sɔmɔli peeɔ ohiatsɛmɛ ɔ lo? Anɛ wa ma nyɛ ma de ke je mluku ɔ tsuo Bɔlɔ ɔ maa hɛɛ wɔ nɛ wa ji adesahi kɛkɛ ɔ hiɔ ngɛ kpakpa nɛ wa peeɔ ɔ he, nɛ e maa jɔɔ wɔ kɛ to nane mi lo? Ee, Yesu nɛ e ji Mawu Bi ɔ nitsɛ ma enɛ ɔ nɔ mi.
5. Mɛni sane bimihi a he wa ma susu amlɔ nɛ ɔ?
5 Yehowa fɔ gbalɔ Yesaya nine kaa e ba piɛɛ e he kɛ tsu ní, nɛ e gu jã peemi nɔ kɛ tsɔɔ kaa e suɔ kaa e kɛ adesahi anɔkualetsɛmɛ ma tsu ní, konɛ e yi mi tomi nɛ ba mi. (Yes. 6:8-10) Yesaya je e tsui mi nɛ e kplɛɛ nine fɔmi ɔ nɔ. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa sɔmɔli akpehi abɔ peeɔ a ní kaa Yesaya. Mɛ hu a deɔ ke, “I ngɛ hiɛ ɔ! Moo tsɔ mi!” A pee klaalo kaa a maa kplɛɛ sɔmɔmi ní tsumi fɛɛ sɔmɔmi ní tsumi nɛ a kɛ maa wo a dɛ ɔ nɔ, ke jã peemi ma bi nɛ a gblee si himi nɛ mi wa mi po. Se kɛ̃ ɔ, nɔ ko ma bi ke: ‘Anɛ imi hu ye mɔde bɔmi ɔ he hia lo? E ngɛ mi kaa Yehowa suɔ kaa nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɔ e he kɛ ha nɛ e kɛ lɛ nɛ tsu ní mohu lɛɛ, se ke i piɛɛ we he po ɔ, anɛ Yehowa be nyɛe ma ha nɛ e Munyu nɛ ba mi lo?’ Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ sane nɛ ya nɔ ngɛ Debora kɛ Barak a be ɔ mi ɔ haa sane bimi nɛ ɔmɛ a heto ha.
A YE GBEYE, SE MAWU HA NƐ A NÁ KÃ
6. Mɛni Yabin tabo ɔ ngɛ nɛ Israel bi ɔmɛ be eko?
6 Kanaan matsɛ Yabin wa “Israel bi ɔmɛ yi mi” jeha 20. Nihi nɛ a ngɛ ma a mi ɔ ngɛ gbeye yee kaa a maa je kpo. Ngɛ ta buli a susumi nya a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Israel bi ɔmɛ be ta hwumi nɔ́ ko kulaa, nɔ́ nɛ a kɛ maa po a he piɛ jio, nɔ́ nɛ a kɛ maa gbe he nyɛli jio. Se a he nyɛli ɔmɛ lɛɛ, a ngɛ dade ta zugba lɛhi 900.
7, 8. (a) Mɛni blɔ tsɔɔmi Yehowa kɛ ha Barak kekleekle? (b) Kɛ Israel bi ɔmɛ plɛ kɛ ye Yabin tabo ɔ nɔ kunimi ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)
7 Se kɛ̃ ɔ, Yehowa gu gbalɔyo Debora nɔ nɛ e ngɔ fami nɛ mi tsɔ heii kɛ ha Barak ke: “Yaa nɛ o ya hla nyumuhi akpe nyɔngma kɛ je Naftali kɛ Zebulun wɛtso ɔmɛ
8 A ha nɛ nihi nu Yehowa fami ɔ he. Nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a ba bua a he nya ngɛ Tabor Yo ɔ nɔ. Barak ngɔ Yehowa fami ɔ kɛ tsu ní amlɔ nɔuu. (Kane Manyadali 4:14-16.) Benɛ a ngɛ ta a nitsɛ hwue ngɛ Taanak ɔ, hiɔmi ngua ko nɛ tlukaa, nɛ lejɛ ɔ tsuo pee kɛ mɔsɔ. Barak fiee Sisera tabo ɔ hluu kɛ po si tomi 15 kɛ ya si he ko nɛ a tsɛɛ ke Haroshet ɔ. Benɛ a ngɛ a se fiee ɔ, Sisera ta zugba lɛ ɔ nɛ jinɛ e he ngɛ gbeye ɔ ya du mɔsɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e si e ta zugba lɛ ɔ, nɛ e tu fo kɛ ho Zaananim nɛ eko ɔ, e kɛ Kadesh he kɛ we ɔ ya. E ya bi Heber nɛ ji Ken no ɔ yo Yael konɛ e ha nɛ e laa e he ngɛ e bo tsu ɔ mi, nɛ Yael ha lɛ he blɔ. Akɛnɛ pɔ tɔ Sisera he je ɔ, mahe nɔ e nɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Yael ná he blɔ nɛ e kɛ kã gbe Sisera. (Many. 4:17-21) Israel bi ɔmɛ ye a he nyɛli ɔmɛ a nɔ kunimi! *
NI KOMƐ NGƆ A HE KƐ HA FAA, SE NI KOMƐ PEE WE JÃ
9. Mɛni Manyadali 5:20, 21 ɔ de ngɛ ta nɛ a hwu kɛ si Sisera a he?
9 A tu ní komɛ a he munyu ngɛ Manyadali yi 4 ɔ mi se a be yi 5 ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, ke wa bla yi enyɔ nɛ ɔmɛ nɛ wa kase ɔ, wa maa nu sisi wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Manyadali 5:20, 21 ɔ deɔ ke: “Dodoehi po hwu ta ngɛ hiɔwe; a je a blɔ hehi nɛ a kɛ Sisera ba hwu ta. Kishon pa a muɔ mɛ kɛ ho; niinɛ, Kishon nyu dɔ ɔ muɔ mɛ kɛ ho.” Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa bɔfohi lɛ a ba ye bua mɛ, aloo dodoehi nitsɛ nɛ a tsɔtslɔɔ kɛ je hiɔwe lo? Baiblo ɔ tsɔɔ we. Se ke o susu be nɛ hiɔmi ngua a nɛ, kɛ he pɔtɛɛ nɛ e nɛ ngɛ ɔ he ɔ, anɛ nile be mi kaa wa ma de ke Yehowa lɛ ha nɛ hiɔmi ngua a nɛ konɛ ta zugba lɛhi 900 ɔ nɛ a du mɔsɔ lo? Manyadali 4:14, 15 ɔ ma nɔ mi si etɛ kaa Yehowa lɛ ha nɛ a ye kunimi. Israel bi 10,000 nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a a kpɛti nɔ ko be nyɛe maa fĩa ke lɛ nɛ e ha nɛ a ye kunimi.
10, 11. Mɛni ji “Meroz,” nɛ mɛni he je nɛ a gbiɛ lɛ ɔ?
10 Se benɛ Debora kɛ Barak ngɛ lae kɛ ngɛ Yehowa yi jee ngɛ kunimi nɛ e ha nɛ a ye ɔ he ɔ, a de nɔ́ ko nɛ wa ma nyɛ maa kase ní ngɛ mi. A la ke: ‘Yehowa bɔfo ɔ de ke, “Nyɛɛ gbiɛ Meroz; nyɛɛ gbiɛ ma mi bi ɔmɛ wawɛɛ! Ejakaa a bɛ nɛ a ba piɛ Yehowa he benɛ e kɛ he nyɛli ɔmɛ ngɛ hwue ɔ.”’
11 Bɔ nɛ a gbiɛ Meroz wawɛɛ ha a he je ɔ, e he maa wa kaa wa maa le nɔ́ tutuutu nɛ Meroz ji. Anɛ e ma nyɛ maa pee ma nɛ e mi bi ɔmɛ kua kaa a kɛ a he ma ha faa benɛ Yehowa hia ta buli ɔ lo? Ke Sisera ya gu lejɛ ɔ benɛ e ngɛ fo tue ngɛ ta a nya a, anɛ ma nɛ ɔ ná he blɔ kaa a ko nu lɛ, se a kua lo? Mɛni a kɛ ma je a nya kaa a nui kaa Yehowa ngɛ nihi hlae nɛ a ya ta? Nimli akpe nyɔngma nɛ a kɛ mɛ ngɛ kpokpa kake nɔ ɔ bua a he nya kɛ ha ta nɛ ɔ. Mo susu he nɛ o hyɛ, eko ɔ, nihi nɛ a ngɛ Meroz ɔ na Sisera benɛ e yi fĩ nɛ e ngɛ fo tue kɛ bee ngɛ a gbɛjegbɛ ɔmɛ a nɔ ɔ. Enɛ ɔ ko nyɛ pee he blɔ nɛ a ná kaa a ma fĩ Yehowa yi mi tomi ɔ se konɛ e jɔɔ mɛ. Se kɛ̃ ɔ, benɛ a ná he blɔ kaa a maa pee nɔ́ ko kɛ tsɔɔ kaa a fĩ Yehowa se ɔ, a pee we nɔ́ ko. Moo hyɛ bɔ nɛ ma bi nɛ ɔmɛ je ekpa kulaa ngɛ Yael he ha! Ngmami ɔ tsɔɔ kaa Yael pee kã.
12. Mɛni slɔɔto lɛ ngɛ nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ Manyadali 5:9, 10 a kpɛti, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi mwɔnɛ ɔ?
12 Manyadali 5:9, 10 hu tsɔɔ bɔ nɛ nihi nɛ a fĩ Barak se ɔ je ekpa kulaa ngɛ nihi nɛ a pee we jã a he. Debora kɛ Barak je “Israel tatsɛmɛ ɔmɛ nɛ ngɔ a he ngɔ ke ɔ” a yi. Hyɛ bɔ nɛ a je ekpa ngɛ ‘nihi nɛ a hi teji yo futafutahi a nɔ ɔ’ a he ha! Teji nɔ hili nɛ ɔmɛ lɛɛ a buɔ a he kaa a nɔ kuɔ tsɔ kaa a maa ngɔ a he kɛ ha faa. Nihi nɛ ‘hi tsu mi hami zugba bo kpakpahi a nɔ’ nɛ a suɔ ngɔɔmi yemi ɔ hu ngɛ slɔɔto kulaa ngɛ “nane nyɛɛli” ɔmɛ a he. Nihi nɛ a hi tsu mi hami zugba bohi a nɔ ɔ sume kaa a maa kuɔ yokuhi nɛ a ngɛ Tabor ɔ, aloo a maa gblee mɔsɔ nɛ ngɛ Kishon kɔ̃ ɔ mi ɔ mi, se nihi nɛ a nyɛɛ Barak se ɔ suɔ kaa a maa pee jã. A fã nihi nɛ a suɔ si himi nɛ ngɛ gbɔjɔɔ ɔ kaa a “nu” aloo a susu he! Niinɛ, e sa nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ he blɔ nɛ a ná kaa a ma fĩ Yehowa se nɛ a kɛ tsu we ní ɔ he. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, e sa nɛ nihi nɛ a ngɛ a nane si gblae ngɛ Mawu jami mi ɔ nɛ a pue a yi mi tɛ ngɛ a ní peepee ɔ he.
13. Mɛni blɔ nɔ nɛ Ruben, Dan, kɛ Asher wɛtso ɔmɛ a ní peepee je kpa ngɛ Zebulun kɛ Naftali wɛtso ɔmɛ a he ngɛ?
13 Nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a na bɔ nɛ Yehowa ngɔɔ e he wami ɔ kɛ tsuɔ ní kaa Nɔ Yelɔ ɔ kɛ a hɛngmɛ. A na nɔ́ ko nɛ a ma nyɛ ma de ke ji a ngɛ nihi ‘bɔ nɛ Yehowa ye manye ha Israel’ ɔ sɛɛe ɔ. (Many. 5:11) Se Manyadali 5:15-17 ɔ tsɔɔ kaa Ruben, Dan, kɛ Asher wɛtso ɔmɛ lɛɛ, a ngɔ a juɛmi kɛ ma mɛ nitsɛmɛ a he lo nya níhi kaa tohi, lɛhi, kɛ lɛ si sami hehi nɛ ma ha nɛ a ná sika fuu ɔ nɔ mohu pe nɛ a ma tsu ní ha Yehowa. Se Zebulun kɛ Naftali lɛɛ, “a ngɔ a wami ngɔ ke gbenɔ ngɛ ta nga a nɔ” kɛ tsɔɔ kaa a fĩ Debora kɛ Barak se. (Many. 5:18) Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ nihi nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a, kɛ nihi nɛ a ngɔɛ a he kɛ ha a he.
‘NYƐ JE YEHOWA YI!’
14. Mɛni wa peeɔ mwɔnɛ ɔ kɛ tsɔɔ kaa wa fĩ Yehowa nɔ yemi ɔ se?
14 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa tsɛ we wɔ kaa wa ba hwu ta nitsɛnitsɛ, se wa ná he blɔ kaa wa ma tsu fiɛɛmi ní tsumi ɔ wawɛɛ kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ kã. Amlɔ nɛ ɔ, Yehowa asafo ɔ hia nihi fuu nɛ a maa ngɔ a he kɛ ha faa. Nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi, kɛ nihewi kɛ yihewi ayɔhi abɔ ngɔ a he kɛ ha, nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue. A kpɛti ni
15. Mɛni ma nyɛ ma ha nɛ wa yɔse kaa waa kɛ kã sɔmɔ we Yehowa?
15 E sa nɛ wa ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bi e he ke: ‘Ke ní tsumi fuu pueɔ si ngɛ ni kpahi a kuɛ nɔ ɔ, anɛ e gba we ye nya lo? Anɛ he lo nya níhi fuu a se dimi ha nɛ i nyɛ we nɛ ma ngɔ ye he kɛ ha faa lo? Kaa bɔ nɛ Barak, Debora, Yael, kɛ nihi 10,000 nɛ a ngɔ a he kɛ ha faa a pee ɔ, anɛ imi hu i bɔɔ mɔde kaa ma ngɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ i ngɛ ɔ kɛ sã afɔle konɛ a kɛ tsu Yehowa yi mi tomi ɔ he ní kɛ tsɔɔ kaa i ngɛ hemi kɛ yemi kɛ kã lo? Ke i ngɛ blɔ nya toe kaa ma hia kɛ ya je ma kpa ko nɔ konɛ ma nyɛ ma tsu ní kɛ ná sika fuu ɔ, anɛ i sɔleɔ ngɛ he konɛ ma le bɔ nɛ lɔ ɔ maa sa ye weku ɔ kɛ ye we asafo ɔ he ha a lo?’ *
16. E ngɛ mi kaa Yehowa ngɛ nɔ́ tsuaa nɔ́ mohu lɛɛ, se mɛni wa ma nyɛ ma ha lɛ?
16 Yehowa wo wa hɛ mi nyami kɛ gu he blɔ nɛ e ha wɔ kaa wa fĩ e nɔ yemi ɔ se ɔ nɔ. Akɛnɛ Abosiami bɔ mɔde kaa e maa sisi adesahi nɛ a fĩ e se kɛ tsɔ Yehowa hɛ mi atua he je ɔ, ke o fĩ Yehowa se mwɔnɛ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ Satan naa heii kaa o suɔ nɛ o fĩ Yehowa se. Hemi kɛ yemi kɛ anɔkuale yemi nɛ woɔ mo he wami konɛ o ngɔ o he kɛ ha faa a haa nɛ Yehowa bua jɔɔ. (Abɛ 23:15, 16) Ke o fĩ e se ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ e na nɔ́ kpakpa ko nɛ e de Satan, nɔ nɛ e ngɛ lɛ ahlua bɔe ɔ. (Abɛ 27:11) Enɛ ɔ he ɔ, ke o ye Yehowa anɔkuale nɛ o bu lɛ tue ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa o ngɛ lɛ nɔ́ ko nɛ he jua wa hae, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e bua jɔɔ wawɛɛ.
17. Mɛni Manyadali 5:31 ɔ deɔ wɔ ngɛ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he?
17 E be kɛe kulaa nɛ zugba a nɔ tsuo ma hyi kɛ adesahi nɛ a suɔ Yehowa nɔ yemi ɔ pe nɔ yemi kpa amɛ tsuo. Wa ngɛ be nɛ ɔ blɔ hyɛe wawɛɛ! Kaa bɔ nɛ Debora kɛ Barak la a, wɔ hu wa ma la ke: ‘Yehowa, ha o he nyɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi nɛ kpata kaa kikɛ nɛ ɔ. Se o huɛmɛ ɔmɛ lɛɛ ha nɛ a pee kaa pu nɛ ngɛ si tee kɛ he wami!’ (Many. 5:31) Yehowa maa gu Satan je ɔ nɛ e ma kpata hɛ mi ɔ nɔ kɛ tsu wa ní bimi ɔ he ní! Ke Harmagedon ta a fɛ ɔ, Yehowa be nimli adesahi hiae konɛ a hwu ta kɛ si e he nyɛlɔ ɔ. Jamɛ a be ɔ ji be nɛ ‘wa maa mlɛ konɛ waa hyɛ kunimi nɛ Yehowa maa ye ha wɔ.’ (2 Kron. 20:17) Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, amlɔ nɛ ɔ ji be nɛ wa ná he blɔhi fuu nɛ waa kɛ maa tsɔɔ kaa waa kɛ kã fĩɔ Yehowa nɔ yemi ɔ se.
18. Kɛ o he nɛ o kɛ haa faa a maa ye bua nihi nɛ a náa he se ɔ ha kɛɛ?
18 Benɛ Debora kɛ Barak bɔni a la a lami ɔ, a la kɛ je Hiɔwe No ɔ yi, se pi nibɔ ní komɛ. A la ke: ‘Nyɛ je Yehowa yi! Ma a ngɔ a he ha kɛ bua jɔmi.’ (Many. 5:1, 2) Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nyɛ ha nɛ waa ngɔ wa he kɛ ha faa konɛ ni kpahi nɛ a ná he se, nɛ a ‘je Yehowa yi!’
^ kk. 6 Eko ɔ, dade ko nɛ a kɛ wo ta zugba lɛ ɔ he ɔ he je nɛ a tsɛɛ lɛ ke dade ta zugba lɛ ɔ nɛ. E ngɛ kaa ngma kpami ha ko nɛ e ka, nɛ e nya ba saminya. A ngɔɔ dade nɛ ɔ kɛ woɔ ta zugba lɛ nane ɔmɛ a he, nɛ e nya jeɔ kpo. Mɛnɔ ma nyɛ maa hɛ lɛ kɛ su klama nɛ ngɛ gbeye kaa kikɛ ɔ he?
^ kk. 8 O ma nyɛ maa kane níhi fuu ngɛ sane nɛ ɔ he ngɛ munyu nɛ ji “‘I Arose as a Mother in Israel’” nɛ je kpo ngɛ August 1, 2015 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.
^ kk. 15 Moo hyɛ munyu nɛ ji “Yeyeeye Peemi Ngɛ Sika He” nɛ je kpo ngɛ October 1, 2015 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.