Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Alɔdido “Jonɔ lɛ” nú Ye Na “Sɛ̀n Jehovah kpo Xomɛhunhun Kpo”

Alɔdido “Jonɔ lɛ” nú Ye Na “Sɛ̀n Jehovah kpo Xomɛhunhun Kpo”

‘Jehovah nɔ hɛn jonɔ lɛ.’​—ÐƐH. 146:9.

HAN LƐ: 84, 73

1, 2. (a) Mɛtɛnkpɔn tɛ lɛ ka nɔ kpannukɔn ɖé lɛ ɖò nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu mǐtɔn lɛ kpo mɛ? (b) Nùkanbyɔ tɛ lɛ ka fɔ́n nyite?

HWENU E tohwan ɔ bɛ́ ɖò Burundi é ɔ, xwédo mǐtɔn ɖò kpléɖókpɔ́ ɖé jí,” wɛ nɔví sunnu e nɔ nyí Lije é ɖɔ. “Mǐ mɔ bɔ gbɛtɔ́ lɛ ɖò wezun kán wɛ, bo ɖò tú dá wɛ. Mɛjitɔ́ ce lɛ kpo nɔví mǐtɔn 11 kpo hɔn dó gbɛ̀ yetɔn jí; nǔ kwínwe ɖé jɛn ye hɛn. Xwédo ce sín mɛɖé lɛ bló kilomɛtlu 1 600 jɛji gudo é ɔ, ye wá wá sla bibɛtɛn tɔn ɖé mɛ ɖò Malawi. Mǐ mɛ e kpò lɛ é gbado.”

2 Gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ ɔ, mɛ ɖěɖee ahwan alǒ yadonumɛ nya sín tò yetɔn lɛ mɛ é ko yì 65 000 000 jɛji, è ko mɔ mɔhun kpɔ́n ǎ. * Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn afatɔ́n donu mɔkpan wɛ ɖò mɛ enɛ lɛ mɛ. Mɛ vívɛ́ná lɛ kú dó gègě yetɔn, bɔ ye hɛn ɖibla nyí nǔɖokan yetɔn lɛ bǐ bú. Wuvɛ̌ ɖevo tɛ lɛ ɖé lɛ ɖò ye mɛ ka nɔ lɛ́ mɔ? Nɛ̌ mǐ ka sixu d’alɔ nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu enɛ lɛ kpo, bɔ wuvɛ̌ enɛ lɛ na ɖò finɛ có, ye na “sɛ̀n Mawu Mavɔmavɔ kpo xomɛhunhun kpo” gbɔn? (Ðɛh. 100:2) Nɛ̌ mǐ ka sixu jla wɛnɖagbe ɔ mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ, bo ma ko tuùn Jehovah ǎ lɛ é b’ɛ na na sínsɛ́n gbɔn?

GBƐZÁN MƐ E HƆN SÍN TÒ TƆN MƐ É ÐÉ TƆN

3. Nɛ̌ Jezu kpo ahwanvu tɔn lɛ gègě kpo ka huzu mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é gbɔn?

3 Ee wɛnsagun Jehovah tɔn gb’akpá nú Jozɛfu ɖɔ Axɔsu Elɔdu ɖò linlin na hu Jezu wɛ é ɔ, Jezu e kpó ɖò vǔ é kpo mɛjitɔ́ tɔn lɛ kpo huzu mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ é ɖò Ejipu. Ye nɔ finɛ kaka jɛ hwenu e Elodu kú é. (Mat. 2:13, 14, 19-21) Xwè nabi ɖé gudo ɔ, ahwanvu Jezu tɔn nukɔntɔn lɛ “gbakpé Judée kpodo Samalíi kpan gbéjí” ɖó yadonumɛ wu. (Mɛ. 8:1) Jezu ko ɖɔ ɖ’ayǐ ɖɔ è na hɛn ahwanvu emitɔn lɛ gègě bɔ ye na tún xwé gannugánnú. É ɖɔ: “Nú è doya nú mi ɖò toxo ɖé mɛ hǔn, mi hɔn yì toxo ɖevo mɛ.” (Mat. 10:23) É na bo nyí hwɛjijɔ ɖebǔ wu wɛ è hɔn sín tò mɛ tɔn mɛ ɔ, é nɔ bɔwǔ ǎ.

4, 5. Awovinú tɛ lɛ mɛ lɛ ka nɔ mɔ hwenu e (a) ye ɖò hìnhɔ́n wɛ é? (b) hwenu e ye ɖò sla bibɛtɛn tɔn ɖé mɛ é?

4 Hwenu e mɛ lɛ ɖò hìnhɔ́n sín tò yetɔn mɛ wɛ é ɔ, awovinú lɛ sixu ba ye, alǒ ye sixu mɔ awovinú lɛ hwenu e ye ɖò sla bibɛtɛn tɔn lɛ mɛ é. Gad e nyí nɔví sunnu kpɛví Lije tɔn é flín ɖɔ: “Mǐ ɖi zɔnlin nú aklunɔzán gbla gègě bo gbɔn cyɔ kanweko mɔkpan kpá. Xwè 12 wɛ un ɖó hwe ɔ nu. Afɔ ce lɛ jí kaka bɔ un gbɔ bo ɖɔ nú xwédo ce ɖɔ ye ni jó mì dó bo yì. Tɔ́ ce jló na jó mì dó nú kponɔ gǔfɔntɔ́ lɛ ǎ, bo gbɔ bo sɔ́ mì. Mǐ nɔ xò ninɔmɛ lɛ zlɛ ayǐ ɖokpo ɖokpo e hɔ́n é, mǐ nɔ xoɖɛ sɛ́dó Jehovah bo nɔ ɖeji dó wu tɔn, hweɖelɛnu ɔ, mága e sɛ́n ɖò ali tó ali tó lɛ é kɛɖɛ jɛn mǐ nɔ ɖu.”​—Fili. 4:12, 13.

5 Hagbɛ̌ xwédo Lije tɔn tɔn lɛ gègě zán xwè mɔkpan ɖò sla bibɛtɛn tɔn Nations Unies tɔn lɛ mɛ. É ɖò mɔ̌ có, ye nɔ ayijayǐ mɛ ɖò finɛ ǎ. Lije ee nyí nukúnkpénuwutɔ́ lɛdo tɔn dìn é ɖɔ: “Mɛ gègě ɖó azɔ̌ ǎ. Ye nɔ ɖɔ mɛ nú, nɔ nu ahan, nɔ da akɔ, nɔ j’ajo, bo nɔ wà nùblibli.” Enyi Kúnnuɖetɔ́ e ɖò sla bibɛtɛn tɔn ɔ mɛ lɛ é na ɖí xwi xá ninɔmɛ nyanya enɛ lɛ ɔ, ye ɖó na ɖó alɔ ɖò azɔ̌ agun tɔn lɛ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́. (Ebl. 6:11, 12; 10:24, 25) Ðó ye jló na nɔ ganji ɖò gbigbɔ lixo wutu ɔ, ye zán hwenu yetɔn kpo nùnywɛ kpo, mɛ gègě wà mɔ̌ gbɔn gbexosin-alijitɔ́zɔ́ wiwa gblamɛ. Ye ɖó linlin e sɔgbe é, bo nɔ flín ɖɔ Izlayɛli-ví e ɖi zɔnlin gbɔn gbetótló mɛ lɛ é ɖɔhun ɔ, emi na wá gosin sla bibɛtɛn tɔn mɛ gbè ɖokpo.​—2 Kɔ. 4:18.

WANYIYI ÐIÐEXLƐ́ MƐ ÐĚÐEE HƆN SÍN TÒ YETƆN MƐ LƐ É

6, 7. (a) Nɛ̌ “wanyiyi Mawu tɔn” ka sísɛ́ Klisanwun lɛ bɔ ye wà nǔ xá nɔví yetɔn e ɖò hudo mɛ lɛ é gbɔn? (b) Nǎ kpɔ́ndéwú ɖé.

6 “Wanyiyi Mawu tɔn” ɖó na sísɛ́ mǐ bɔ mǐ na ɖè wanyiyi xlɛ́ mǐɖée lɛ, ɖò taji ɔ, mɛ e ɖò ninɔmɛ vɛwǔ lɛ mɛ lɛ é. (Xà 1 Jaan 3:17, 18.) Hwenu e adɔ doya nú Klisanwun Judée tɔn lɛ ɖò xwè kanweko nukɔntɔn ɔ mɛ é ɔ, agun ɔ bló tuto bo d’alɔ ye. (Mɛ. 11:28, 29) Mɛsɛ́dó Pɔlu kpo Piyɛ́ɛ kpo lɛ́ dó wusyɛn lanmɛ nú Klisanwun lɛ ɖɔ ye ni nɔ yí yeɖée. (Hlɔ. 12:13; 1 Pi. 4:9) Enyi Klisanwun lɛ ɖó na yí nɔví ɖěɖee wá ba jonɔ ye lɛ é ɔ, kpɔ́n lee ye ɖó na yí nùɖitɔ́ hàtɔ́ ɖěɖee sín gbɛ̀ ɖò axɔ nu alǒ ɖěɖee è ɖò ya dó na wɛ ɖó nùɖiɖi yetɔn wu lɛ é sɔ́ é!​—Nùnywɛxó 3:27. *

7 Agaɖanu dìn ɔ, Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn sunnu, nyɔnu kpo yɔkpɔvu kpo afatɔ́n donu mɔkpan wɛ hɔ́n ɖó ahwan kpo yadonumɛ kpo wu sín zǎnzǎnhweji Ukraine tɔn. É blawu ɖɔ è hu ye mɛ ɖé lɛ. Amɔ̌, nɔví gbigbɔ tɔn yetɔn lɛ kplá gègě yetɔn yì awa vo jí ɖò Ukraine, bɔ Kúnnuɖetɔ́ hàtɔ́ lɛ lɛ́ na xɔ ye mɛ gègě ɖevo lɛ ɖò Russie. Ðò tò wè lɛ bǐ mɛ ɔ, ye ɖó wǔ zɔ nú toxóɖiɖɔ, bo “nyí gbɛ̀ ɔ tɔn ǎ” lobo kpò “ɖò Wɛnɖagbe ɔ jla wɛ gbɔn fí lɛ fí lɛ” kpo kanɖodonǔwu kpo.​—Jaan 15:19; Mɛ. 8:4.

ALƆDIDO MƐ E HƆN SÍN TÒ YETƆN MƐ LƐ É BONU NÙÐIÐI YETƆN NA LIDǑ

8, 9. (a) Wuvɛ̌ tɛ lɛ ka sixu kpannukɔn mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ɖò tò yɔyɔ̌ ɖevo mɛ? (b) Etɛwu mǐ ka ɖó na d’alɔ ye kpo suúlu kpo?

8 Hwenu e mɛɖé lɛ sɛ̀ tɛn bo ma ka d’asa tò yetɔn sín dogbó lɛ ǎ é ɔ, mɛ gègě ɖevo lɛ nɔ wá mɔ yeɖée ɖò ninɔmɛ e ma má dó ye ɖebǔ ǎ lɛ é mɛ ɖò tò ɖevo mɛ. Acɛkpikpa lɛ sixu na ye nùɖuɖu, nǔzinzan, kpo xɔ kpo, loɔ, ye sixu gbɔ nùɖuɖu e má dó ye lɛ é mɔ. É sixu vɛwǔ nú mɛ ɖěɖee hɔn sín tò e mɛ yǒzo nɔ gbɛ́ ɖè, bo wá tò e mɛ ayǐ mɛ nɔ fá ɖè é azɔn nukɔntɔn ɔ, bɔ ye na tuùn lee ye na sɔnǔ bo gló jɔhɔn gbɔn é. Nú gletoxo ɖé mɛ wɛ ye gosin ɔ, lee è nɔ zán nǔzinzan xɔsa tɔn ɖěɖee è nɔ zán ɖò tò hun nukún mɛ lɛ é gbɔn é sixu bú vo dó ye.

9 Acɛkpikpa ɖé lɛ sɔ́ tutomɛ ɖé lɛ ɖ’ayǐ bo na dó d’alɔ mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é bonu ye na sɔgbe xá ninɔmɛ yɔyɔ̌ e mɛ ye ɖè é. Amɔ̌ hwɛhwɛ ɔ, acɛkpikpa lɛ nɔ ɖó nukɔn ɖò ye sí ɖɔ sun ɖé lɛ gudo ɔ, ye na kpé nukún dó yeɖée wu. Tintɛnkpɔn bo sɔgbe xá ninɔmɛ ɔ sixu vɛwǔ tawun. Dǒ nukún mɛ kpɔ́n ɖɔ a ɖò tintɛnkpɔn wɛ bo na kplɔ́n gbè yɔyɔ̌ ɖevo, na sɔgbe xá sɛ́n yɔyɔ̌ ɖevo lɛ, na sɔgbe xá aca ɖevo, na nɔ nɔ ganmɛ jí, na nɔ sú nǔ vovo e a nɔ zán lɛ é (factures) sín akwɛ, na ɖɔ wemaxɔmɛ yiyi vǐ towe lɛ tɔn xó, bo na lɛ́ kplɔ́n ye; lobɔ táan ɖokpo ɔ mɛ jɛn a ka na wà nǔ enɛ lɛ bǐ! A ka sixu ɖó suúlu bo d’alɔ nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖěɖee wuvɛ̌ enɛ lɛ kpannukɔn é kpo sísí kpo à?​—Fili. 2:3, 4.

10. Nɛ̌ mǐ ka sixu hɛn nùɖiɖi mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ bo wá tò mǐtɔn mɛ lɛ é tɔn lidǒ gbɔn? (Kpɔ́n fɔtóo e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.)

10 Acɛkpikpa lɛ nɔ bló bɔ é nɔ vɛwǔ nú nɔví mǐtɔn ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é bɔ ye na mɔ agun e ɖò xá yetɔn mɛ é. Tutomɛ ɖé lɛ nɔ ván nukún dó nɔví mǐtɔn lɛ ɖɔ nú ye gbɛ́ azɔ̌ ɖěɖee na byɔ ɖɔ ye ni gɔn kplé lɛ é ɔ, è kún sɔ́ na d’alɔ ye ó. Xɛsi kpo gǎnmaɖó kpo ko zɔ́n bɔ nɔví mǐtɔn ɖé lɛ ko jó gbè. Enɛ wu ɔ, é ɖò taji ɖɔ mǐ ni yawu yì ba nɔví mǐtɔn ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é kpɔ́n tlolo e ye wá tò mǐtɔn mɛ é. Ye ɖó na mɔ ɖɔ nǔ yetɔn ɖu ayi mɛ nú mǐ. Wuvɛ̌sexámɛ mǐtɔn kpo alɔ tawun tawun e mǐ na dó ye lɛ é kpo sixu hɛn nùɖiɖi yetɔn lidǒ.​—Nùx. 12:25; 17:17.

ALƆ TAWUN TAWUN ÐÉ LƐ DIDÓ MƐ ÐĚÐEE HƆN SÍN TÒ YETƆN MƐ LƐ É

11. (a) Nǔ nukɔntɔn tɛ lɛ sín hudo mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ka ɖó? (b) Nɛ̌ mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ka sixu xlɛ́ ɖɔ nǔ sù nukún emitɔn mɛ gbɔn?

11 Jɛ nukɔn hwɛ̌ ɔ, mǐ sixu tɛ́n kpɔ́n bɔ ye na mɔ nùɖuɖu, nǔzinzan kpo nǔ ɖevo e ɖò dandan lɛ é kpo gɔ́ na. * Nǔ klewun klewun ɖé lɛ wiwa ɖi klaváti ɖé nina nɔví sunnu ɖé sixu sù nukún tɔn mɛ tawun. Hwenu e mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é xlɛ́ ɖɔ nǔ sù emi nukúnmɛ, bo ma nɔ ɖò nǔ ɖebǔ byɔ wɛ kpowun ǎ é ɔ, é nɔ zɔ́n bɔ mɛ e gɔ́n ye ɖè lɛ é nɔ mɔ awǎjijɛ e ɖò nùnamɛ mɛ é. É ɖò wɛn ɖɔ enyi mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é kpɔ́n dó nùnamɛ mɛ ɖevo lɛ tɔn wu bo cí kɔ jí nú ye ɔ, é sixu zɔ́n bɔ è sɔ́ na ɖó sísí nú ye ǎ, é na lɛ́ hɛn kancica e ɖò ye kpo nɔví ɖevo lɛ kpo tɛntin é gblé. (2 Tɛ. 3:7-10) Amɔ̌, è ɖó na d’alɔ ye ɖò ali tawun tawun ɖé lɛ nu.

Nɛ̌ mǐ ka sixu d’alɔ nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é gbɔn? (Kpɔ́n akpáxwé 11-13)

12, 13. (a) Nɛ̌ mǐ ka sixu d’alɔ tawun tawun lɛ mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é gbɔn? (b) Nǎ kpɔ́ndéwú ɖokpo.

12 Alɔ tawun tawun lɛ didó mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é byɔ ɖɔ è ni zán akwɛ gègě ǎ, loɔ, nǔ taji ɔ wɛ nyí ɖɔ mǐ na zán hwenu mǐtɔn bo lɛ́ xlɛ́ ɖɔ nǔ yetɔn nɔ ɖu ayi mɛ nú mǐ. Mǐ sixu xlɛ́ ye lee è nɔ dó mɛkplékpɔ́mɛ sín hǔn gbɔn é, lee è nɔ sɔ́ akwɛ kpɛɖé dó xɔ nùɖuɖu hunsin ɖagbe tɔn gbɔn é, alǒ lee è sixu mɔ azɔwanú e è sixu zán dó w’azɔ̌ gbɔn é, alǒ lee è sixu kplɔ́n nùɖé bo na mɔ tɛn dó mɔ akwɛ kpɛɖé gbɔn é. Ee lɛ́ ɖò taji hú bǐ é wɛ nyí ɖɔ mǐ sixu d’alɔ ye bɔ ye na ɖ’alɔ ɖò azɔ̌ lɛ mɛ ganji ɖò agun yetɔn yɔyɔ̌ ɔ mɛ. É nyɔ́ bló hǔn, byɔ ɖɔ emi na sɔ́ ye yì kplé lɛ. Gɔ́ na ɔ, tinmɛ lee ye sixu sɛkpɔ mɛ lɛ bo jla wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn ye gbɔn ɖò fí e mǐ nɔ jla wɛn ɖè é. Nɔ kplá nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é yì kúnnuɖegbe.

13 Hwenu e mɛ winnyawinnya e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ɛnɛ wá agun ɖokpo mɛ é ɔ, mɛxo vovo lɛ kplɔ́n lee è nɔ kun mɔ̌to, nɔ wlan nǔ ɖò ɔdinatɛ́ɛ jí gbɔn é, nɔ sɛ̀ sìn xwè nú nǔ e è nyɔ́ wà lɛ é dó wema jí gbɔn é (curriculum vitae), kpo lee ye na bló tuto yetɔn gbɔn bo na wà sinsɛnzɔ́ nú Jehovah bǐ mlɛ́mlɛ́ gbɔn é kpo. (Ga. 6:10) É lín ǎ bɔ ye bǐ bɛ́ gbexosin-alijitɔ́zɔ́. Alixlɛ́mɛ enɛ kpo gǎn ɖěɖee yeɖesunɔ dó bá kpé nǔ e nya wɛ ye ɖè ɖò gbigbɔ lixo lɛ é wu é kpo d’alɔ ye bɔ ye yì nukɔn, bɔ gbɛ̀ nyanya Satáan tɔn kpé ye wu ǎ.

14. (a) Mɛtɛnkpɔn tɛ mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ka ɖó na ɖí xwi xá? (b) Nǎ kpɔ́ndéwú ɖokpo.

14 Klisanwun lɛ bǐ ɖɔhun ɔ, mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ɖó na ɖí xwi xá mɛtɛnkpɔn kpo kɔgbidinúmɛ kpo ɖěɖee na zɔ́n bɔ ye na jó kancica e ɖò ye kpo Jehovah kpo tɛntin é dó ɖó nǔ agbaza tɔn lɛ wu é. * Lije e xó mǐ ɖɔ wá yì é kpo nɔví tɔn lɛ kpo flín nùɖiɖi sín nǔ e tɔ́ yetɔn kplɔ́n ye hwenu e ye tlɛ ɖò hìnhɔ́n wɛ é é. “Ðě jɛ ɖě gudo ɔ, é bɛ́ nǔɖokan mǐtɔn e mǐ hɛn bɔ ye ma ɖò dandan ǎ lɛ é nyì gbě. Gudo mɛ ɔ, é sɔ́ sáki vɔtɔ́ ɔ bo ɖɔ kpo nǔkiko kpo ɖɔ: ‘Mi mɔ à? Nǔ e sín hudo mi ɖó é bǐ ɖíe!’”​—1 Timɔtée 6:8.

DÒ ÐAXÓ E ÐÈ ÐÒ MƐ ÐĚÐEE HƆN SÍN TÒ YETƆN MƐ LƐ É LINU É SÚSÚ

15, 16. Nɛ̌ mǐ ka sixu nɔ gudo nú mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é gbɔn ɖò (a) gbigbɔ lixo? (b) lee nǔ nɔ cí nú mɛ é linu?

15 È byɔ ɖɔ è ni d’alɔ mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ɖò gbigbɔ kpo lee nǔ nɔ cí nú mɛ é kpo linu hú ɖɔ è ni d’alɔ ye ɖò agbaza lixo. (Mat. 4:4) Mɛxo agun tɔn lɛ sixu d’alɔ ye gbɔn wema lɛ yíyí nú ye dó gbè yetɔn mɛ gblamɛ, ye sixu lɛ́ d’alɔ ye bɔ ye na mɔ nɔví ɖěɖee nɔ dó gbè yetɔn lɛ é. Gannugánnú ɔ, mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ko jó xwédo yetɔn e vɛ́ nú ye tawun é, tò yetɔn, kpo agun yetɔn lɛ kpo dó. É ɖò taji ɖɔ ye ni mɔ ɖɔ Jehovah yí wǎn nú ye, bo lɛ́ mɔ ɖɔ Klisanwun hàtɔ́ yetɔn lɛ ɖò wuvɛ̌ sè xá ye wɛ. É ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, hɛnnumɔ nùmaɖitɔ́ alǒ gbɛ̌ yetɔn nùmaɖitɔ́ e kpo ye kpo sixu ko ɖó aca ɖokpo ɔ alǒ nɔ ninɔmɛ ɖokpo ɔ mɛ lɛ é sixu dɔn ye bú. (1 Kɔ. 15:33) Nú mǐ bló bonu ye mɔ ɖɔ agun ɔ yí emi ganji ɔ, é xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖó wǔjɔmɛ ɔ, bo ɖò azɔ̌ wà xá Jehovah wɛ bonu é na “hɛn jonɔ lɛ” wɛ nɛ.​—Ðɛh. 146:9.

16 Lee é nyí gbɔn nú Jezu hwenu e é ɖò vǔ é kpo xwédo tɔn kpo gbɔn é ɔ, ali sixu nɔ ma hun nú mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é bonu ye na lɛkɔ yì jɔtɛn yetɔn, ɖó yadonumɛtɔ́ lɛ kpó ɖò gǎn jí wutu. Gɔ́ na ɔ, lee Lije ɖɔ gbɔn é ɔ, “mɛjitɔ́ e mɔ bɔ è hwlɛn kàn xá hagbɛ̌ xwédo yetɔn tɔn lɛ alǒ hu ye lɛ é sixu gbɛ́ ɖɔ vǐ emitɔn lɛ kún sɔ́ na lɛkɔ yì fí e awě mɔhunkɔtɔn lɛ xò ye ɖè é ó.” Bo na dó d’alɔ mɛ ɖěɖee jí nǔ mɔhun jɛ dó lɛ é ɔ, nɔví e ɖò fí e mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é wá é ɖó na ‘ɖó ayixa ɖokpo ɔ; yí wǎn nú yeɖée nɔví nɔví ɖɔhun, nyɔ́ xomɛ dó yeɖée wu, bo nɔ sɔ́ yeɖée hwe.’ (1 Pi. 3:8) Yadonumɛ ko zɔ́n bɔ mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ɖé lɛ nɔ sɛ̀ yeɖée xwè, bɔ winnya sixu hu ye dó wuvɛ̌ e mɔ wɛ ye ɖè lɛ é ɖiɖɔ wu, ɖò taji ɔ, hwenu e vǐ yetɔn lɛ ɖò finɛ é. Kanbyɔ hwiɖée ɖɔ: ‘Nú un ka ɖò tɛn yetɔn mɛ ɔ, nɛ̌ un ka na ba ɖɔ è ni wà nǔ xá mì gbɔn?’​—Mat. 7:12.

WƐN JIJLA NÚ MƐ ÐĚÐEE HƆN SÍN TÒ YETƆN MƐ BO MA NYÍ KÚNNUÐETƆ́ Ǎ LƐ É

17. Nɛ̌ wɛn jijla mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ka nɔ dó gbɔ nú ye gbɔn?

17 Mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é gègě gosin tò e mɛ è gbɛ́ azɔ̌ mǐtɔn ɖè lɛ é mɛ. Kanɖodonǔwu Kúnnuɖetɔ́ ɖěɖee ɖò tò e yí mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é tɔn zɔ́n bɔ ye mɛ afatɔ́n mɔkpan ɖò “axɔsuɖuto Mawu tɔn sín xó” sè wɛ azɔn nukɔntɔn ɔ. (Mat. 13:19, 23) “Mɛ e agban kpinkpɛn hinhɛn cikɔ na lɛ é” gègě ɖò kɔfánúmɛ gbigbɔ tɔn mɔ wɛ ɖò kplé mǐtɔn lɛ jí, ye nɔ yawu mɔ nugbǒ xó elɔ tɔn: “Mawu ɖò tɛntin mitɔn nugbǒ.”​—Mat. 11:28-30; 1 Kɔ. 14:25.

18, 19. Nɛ̌ mǐ ka sixu ɖè nùnywɛ xlɛ́ ɖò hwenu e mǐ ɖò wɛn jla nú mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é wɛ é gbɔn?

18 Mɛ ɖěɖee ɖò wɛn jla nú mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é wɛ é ɖó na “ɖó ayi te.” (Mat. 10:16; Nùx. 22:3) Ðǒtó ye kpo suúlu kpo, bo ma ka ɖɔ tò xó ó. Xwedó alixlɛ́mɛ alaxɔ kpo acɛkpikpa xá ɔ mɛ tɔn tɔn kpo; bo ma sɔ́ gbɛ̀ hwiɖesunɔ alǒ mɛ ɖevo lɛ tɔn ɖó axɔ nu gbeɖé ó. Tɛ́n kpɔ́n bo tuùn sinsɛn mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é tɔn kpo aca yetɔn kpo bo tuùn nǔ e nɔ vɛ́ nú ye é lobo ɖó sísí na. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, tò ɖé lɛ tíìn bɔ mɛ yetɔn lɛ nɔ ba tawun ɖɔ nyɔnu lɛ ni sɔnǔ ganji. Enɛ wu ɔ, enyi a ɖò wɛn jla nú mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é wɛ hǔn, sɔnǔ ganji bo ma dó xomɛsin nú ye ó.

19 Samalíinu e ɖexlɛ́ ɖɔ emi nyí nɔzo ɖagbe ɖò lǒ Jezu tɔn mɛ é ɖɔhun ɔ, mǐ jló na d’alɔ mɛ ɖěɖee ɖò wuvɛ̌ sè wɛ lɛ é, mɛ e ma nyí Kúnnuɖetɔ́ ǎ lɛ é lɔ ɖ’emɛ. (Luk. 10:33-37) Ali ɖagbe hugǎn e nu mǐ sixu wà mɔ̌ ɖè é wɛ nyí gbɔn wɛnɖagbe ɔ jijla nú ye gblamɛ. Mɛxo agun tɔn e ko d’alɔ mɛ e hɔn sín tò ye tɔn mɛ lɛ é gègě é ɖé ɖɔ: “É ɖò taji ɖɔ mǐ ni ɖexlɛ́ ye nyì wɛn azɔn ɖokpo ɖɔ Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn wɛ mǐ nyí, bɔ azɔ̌ mǐtɔn taji ɔ wɛ nyí ɖɔ mǐ na d’alɔ ye ɖò gbigbɔ lixo, é nyí ɖò agbaza lixo ǎ. É ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, ye na dó gbɛ̌ xá mǐ ɖó ɖagbe yeɖesunɔ tɔn kɛɖɛ wu kpowun.”

ÐAGBE E NƆ TƆ́N SÍN MƐ LƐ É

20, 21. (a) Nú è xlɛ́ wanyiyi Klisanwun tɔn mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é ɔ, ɖagbe tɛ ka nɔ tɔ́n sín mɛ? (b) Etɛ mǐ ka na gbéjé kpɔ́n ɖò xota e bɔ d’ewu é mɛ?

20 Wanyiyi Klisanwun tɔn ɖiɖexlɛ́ “jonɔ lɛ” nɔ hɛn lè ɖagbe lɛ wá. Hwenu e nɔví nyɔnu e nɔ nyí Alganesh é sín asú kú é ɔ, é hɔn sín Érythrée é kpo vǐ tɔn ayizɛ́n lɛ kpo ɖó yadonumɛ wu. Ee ye zɔn ali gbɔn gbetótló mɛ kpo nǔ cikɔ kpo nú azǎn tantɔn gudo é ɔ, ye wá wá Soudan. É ɖɔ: “Nɔví lɛ wà nǔ xá mǐ cí ɖɔ hɛnnumɔ yetɔn wɛ mǐ nyí ɖɔhun, bo na nùɖuɖu, nǔzinzan kpo fí e mǐ na dɔ́ é kpo hǔndokwɛ́ kpo mǐ. Mɛ ɖevo tɛ ka sixu yí jonɔ lɛ dó xwé tɔn gbe mɔ̌, ɖó ye nɔ sɛ̀n Mawu ɖokpo ɔ kpowun wutu? Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ kɛɖɛ jɛn sixu wà mɔ̌!”​—Jaan 13:35.

21 Bɔ vǐ mɔkpan e ka nɔ xwedó mɛjitɔ́ yetɔn lɛ, bɔ ye bǐ nɔ hɔn sín tò yetɔn mɛ kpo mɛ ɖevo e sɛ̀ tɛn lɛ é kpo ka lo? Ðò xota e na bɔ d’ewu é mɛ ɔ, mǐ na gbéjé lee mǐ bǐ sixu d’alɔ ye bɔ ye na sɛ̀n Jehovah kpo xomɛhunhun kpo gbɔn é kpɔ́n.

^ akpá. 2 Ðò xota elɔ mɛ ɔ, mǐ zán xógbe “mɛ e hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é” dó dó gesí mɛ ɖěɖee sɛ̀ tɛn, ɖó ahwan, yadonumɛ alǒ adlà lɛ wu lɛ é (ye sixu d’asa dogbó tò yetɔn tɔn lɛ, alǒ gbɔ). Sɔgbe kpo xó e Haut commissariat des nations unies pour les réfugiés ɖɔ é kpo ɔ, gbɔn gbɛ̀ ɔ bǐ mɛ ɔ, “gbɛtɔ́ 1 ɖò 113 jí nɔ sɛ̀ tɛn gannugánnú.”

^ akpá. 6 Kpɔ́n xota “Mi Flín Ðɔ Mi Ðó Na Yí Ye Mɛ E Nɔ Wá Ba Jonɔ Mi lɛ É Ganji” ee tɔ́n ɖò Atɔxwɛ Octobre 2016 tɔn mɛ é, wex. 8-12.

^ akpá. 11 Nú mɛ ɖěɖee hɔn sín tò yetɔn mɛ lɛ é wá tò mǐtɔn mɛ gudo tlolo ɔ, mɛxo lɛ ɖó na xwedó alixlɛ́mɛ e ɖò Mí Yin Tito-Basina Nado Wà Ojlo Jehovah Tọn mɛ é, wemata 8, akpáxwé 30. Mɛxo lɛ sixu nɔ ɖɔ xó xá agun ɖěɖee ɖò tò ɖevo mɛ lɛ é gbɔn wema winwlan sɛ́dó alaxɔ yeɖesunɔ tɔn gbɔn jw.org jí gblamɛ. Ðò táan ɖokpo ɔ mɛ ɔ, ye sixu kàn nǔ byɔ dó agun e mɛ mɛ e hɔn sín tò tɔn mɛ é ɖé gosin é kpo sinsɛnzɔ́ tɔn kpo wu, bo na tuùn lee é ɖè gbɔn ɖò gbigbɔ lixo é, ayi yetɔn ka ɖó na ɖò te dó mɔ̌ wiwa wu.

^ akpá. 14 Kpɔ́n xota “Mẹdepope Ma Sọgan Yin Afanumẹ Na Ogán Awe” kpo “Gboadọ​—Jehovah Wẹ Alọgọtọ Towe!” kpo ɖěɖee tɔ́n ɖò Atɔxwɛ (Gungbe) 15 Avril 2014 tɔn mɛ é, wexwɛ 17-26.