Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñaipytyvõ umi extranhéro familiakuérape

Ñaipytyvõ umi extranhéro familiakuérape

“Chéngo avyʼaiterei ahendu jave che raʼykuéra osegiha oiko pe añetegua rapére” (3 JUAN 4).

PURAHÉI: 88, 41

1, 2. a) ¿Mbaʼe provlémapa ombohovái vaʼerã heta extranhéro família? b) ¿Mbaʼe porandúpa ñambohováita ko artíkulope?

JOSHUA heʼi: “Che tuakuéra ningo extranhéro, upévare che michĩme añeʼẽ vaʼekue iñidiomakuéra ógape ha kongregasiónpe. Péro aike guive eskuélape, chegustave pe idióma ojepurúva pe paíspe. Un tiémpo rire añeʼẽ sólo pe idióma aaprende vaʼekue eskuélape, ha nantendevéima pe rreunión ni ndajepokuaavéima che tuakuéra kultúrare”. Añetehápe heta oĩ ohasáva Joshua situasiónre.

2 Ñane tiémpope mas de 240 millón de persóna ndoikói pe país onase haguépe. Oiméramo nde haʼe peteĩ túa térã peteĩ sy reikóva tetã ambuépe, ¿mbaʼéichapa ikatu reipytyvõ ne famíliape ohayhu hag̃ua Jehovápe ha osegi hag̃ua “oiko pe añetegua rapére”? (3 Juan 4). Ha, ¿mbaʼéichapa ñande ikatu ñaipytyvõ chupekuéra?

TUAKUÉRA, PEMOĨKENA EHÉMPLO PORÃ

3, 4. a) ¿Mbaʼéichapa tuakuéra ikatu omoĩ ehémplo porã ifamíliape? b) ¿Mbaʼépa tuakuéra nohaʼarõi vaʼerã ifamíliagui?

3 Tuakuéra, peipotárõ pene família oñemoag̃ui Jehováre ha oiko opa ára g̃uarã, pemoĩ vaʼerã chupekuéra la ehémplo. Haʼekuéra ohecháta peẽ pemotenonde memérõ “Ñandejára Rréino”, ha ojeroviáta Jehová omeʼẽtaha chupekuéra umi mbaʼe oikotevẽva káda día (Mat. 6:33, 34). Peiko sensillomínte vaʼerã ha ani pedevepa ni peñehaʼã pekonsegi umi mbaʼerepy. Jehová servísio haʼe vaʼerã la iñimportantevéva peẽme g̃uarã. Peñehaʼã pembyaty “mbaʼerepy yvágape” ikatu hag̃uáicha Ñandejára pendeguerohory, peiko rangue pláta rapykuéri térã peipota rangue pende rapicha yvypóra penemombaʼe (elee Marcos 10:21, 22; Juan 12:43).

4 Penerembiapoitereíramo jepe, iñimportánte peñemotiémpo pene familiakuérape g̃uarã. Peikuaaukákena chupekuéra pevyʼaha omotenonde jave hikuái Ñandejára rembipota, oiko rangue pláta rapykuéri térã oipota rangue ko múndo omombaʼe chupekuéra. Avei napepensái vaʼerã pene família omoĩmba vaʼerãha peẽme peipotáva guive peiko komodove hag̃ua. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: “Taʼyrakuéra nombyatýi vaʼerã tuvakuérape g̃uarã, síno tuvakuéra la ombyaty vaʼerã taʼyrakuérape g̃uarã” (2 Cor. 12:14).

TUAKUÉRA, PEÑEHAʼÃKENA PEÑEKOMUNIKA PENE FAMÍLIANDI

5. ¿Mbaʼérepa tuakuéra oñeʼẽ meme vaʼerã ifamíliape Jehováre?

5 La Biblia heʼi oñemoag̃uitaha Ñandejára organisasiónre umi hénte “oñeʼẽva opaichagua idióma” (Zac. 8:23, TNM). Upévare, oimérõ ne família nontendeporãi pe idióma nde reñeʼẽva, ijetuʼúta remboʼe hag̃ua chupekuéra pe añetegua. Tuakuéra, pene família ningo haʼe pene estudiánte iñimportantevéva, ha ani penderesarái haʼekuéra oikuaa porãve vaʼerãha ohóvo Jehovápe ikatu hag̃uáicha oikove opa ára g̃uarã (Juan 17:3). Ne família oaprende hag̃ua Jehová omboʼéva “reñeʼẽ vaʼerã chupekuéra” entéro oportunida oñepresentávape (elee Deuteronomio 6:6, 7).

6. ¿Mbaʼéichapa ikatu ideprovécho umi mitãme oñeʼẽramo ituakuéra idiómape? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

6 Ne família ikatu oaprende pe idióma oñeñeʼẽva pe paíspe tahaʼe eskuélape térã ambue hendáicha. Péro pe idióma nde reñeʼẽva oaprende peñemongeta memévo oñondive. Añetehápe ndaivaíri ne família oñeʼẽramo mokõi idiómape pórke péicha ikatúta omombeʼu porã ndéve ne idiómape mbaʼéichapa oñeñandu. Avei ikatupyryvéta, ifasilvéta chupe ontende hag̃ua umi ótro opensa lája ha orekovéta oportunida ojapove hag̃ua predikasiónpe. Carolina tuakuéra ningo extranhéro, haʼe heʼi: “Aservi peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe ótro idióma ha upéva chemokyreʼỹeterei. Igustoiterei ningo ñaipytyvõ jave umi lugár oĩvehápe nesesida”.

7. ¿Mbaʼépa ikatu ojapo tuakuéra oñekomunika porãve hag̃ua ifamíliandi?

7 Umi mitã oaprendevévo ohóvo pe kultúra ha idióma pe paispegua, ikatu ou noñeinteresavéi térã nontendeporãvéi ituakuéra idióma. Peẽ tuakuéra pehasáramo hína ko situasiónre, ¿ikatúpa peaprendeʼimi pe idióma lokál? Péicha ningo peipytyvõ porãvéta pene famíliape oprogresa hag̃ua Ñandejára servísiope, pórke pentendevéta la heʼíva, mbaʼeichagua vyʼarãpa ogusta chupe, mbaʼetekópa oho chupe eskuélape ha peẽ voi ikatúta peñeʼẽ iprofesorkuérandi. Añetehápe ijetuʼu ñaaprende peteĩ idióma pyahu, pórke tekotevẽ ñamboyke tiémpo, ñañehaʼã ha ñaneumílde. Upéicharõ jepe, ikatu pehupyty heta mbaʼe porã. Por ehémplo, ñamoĩ chupe ne família isordoha, ¿ajépa ejapóta ikatúva guive reaprende hag̃ua lenguáhe de séña ikatu hag̃uáicha reñekomunika hendive? Upéicharõ, ne família ontende porãvérõ peteĩ idióma ndahaʼéiva la nde reñeʼẽva, iporãta reñehaʼãramo reaprende upe idióma reñemongeta hag̃ua hendive. *

8. ¿Mbaʼéichapa ikatu peipytyvõ pene famíliape napeñeʼẽporãirõ pe idióma haʼekuéra ontendevéva?

8 Heta sy ha túa extranhérope ningo ijetuʼu oaprende porã hag̃ua pe idióma ifamília oñeʼẽ porãvéva. Upéicha rupi hasyve umi tuakuérape omboʼe hag̃ua chupekuéra “Ñandejára Ñeʼẽ” (2 Tim. 3:15). Oiméramo nde reime ko situasiónpe, lomímonte ikatu reipytyvõ ne famíliape oikuaa hag̃ua Jehovápe ha ohayhu hag̃ua chupe. Peteĩ ansiáno hérava Shan heʼi: “Mama ningo oremongakuaa haʼeño, ha haʼe nontendeporãi pe idióma che ha che ermána roñeʼẽva, ha avei ore noroñeʼẽporãi iñidióma. Upéicharõ jepe, rohecha mbaʼéichapa ostudia, oñemboʼe ha oñehaʼãmbaite okondusi porã hag̃ua káda semána ore estúdio de família. Iñehémplo ohechauka oreve tekotevẽtereiha roikuaave rohóvo Jehovápe”.

9. ¿Mbaʼéichapa tuakuéra ikatu oipytyvõ ifamíliape tekotevẽramo oaprende la Biblia omboʼéva mokõi idiómape?

9 Oĩ mitã tekotevẽtava oaprende Jehovágui mokõi idiómape. ¿Mbaʼérepa? Pórke eskuélape oñeñeʼẽ peteĩ idióma ha hógape katu ótro idióma. Upévare oĩ túa oipurúva puvlikasión, gravasión ha vidéo mokõi idiómape. Jahechaháicha, umi sy ha túa extranhéro tekotevẽ omboyke tiémpo ha oñehaʼã vaʼerã ikatu hag̃uáicha oipytyvõ ifamíliape oñemoag̃ui hag̃ua Jehováre.

¿MBAʼE KONGREGASIÓNPEPA PESERVÍTA?

10. a) ¿Mávapa odesidi vaʼerã mbaʼe kongregasiónpepa iporãvéta oservi umi família oñeʼẽva ótro idióma? b) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã pe túa odesidi mboyve?

10 Umi extranhéro oikóramo mombyry ambue Testigokuéra oñeʼẽvagui iñidióma, oñerreunítamante peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma lokál (Sal. 146:9). Péro pe extranhéro ha ifamília oikórõ ag̃ui pe kongregasióngui oñeñeʼẽhápe iñidióma, pe túa odesidi vaʼerã moõpa iporãvéta oñerreuni hikuái. Ojapo mboyve upéva, oñemboʼe ha ojepyʼamongeta vaʼerã, avei oñeʼẽ vaʼerã hembirekóndi ha umi mitãndi (1 Cor. 11:3). ¿Mbaʼépa oreko vaʼerã enkuénta odesidi hag̃ua? ¿Mbaʼe téxtopa ikatu oipytyvõ chupe upearã?

11, 12. a) ¿Mbaʼérepa umi mitã ikatu oñevenefisia ohendúramo umi rreunión pe idióma ontende porãvévape? b) ¿Mbaʼérepa oĩ mitã noaprendeséiva ituakuéra idióma?

11 Tuakuéra tekotevẽ ohechakuaa mbaʼépa la oipytyvõvétava ifamíliape. Umi mitã ningo noaprendemoʼãi pe añetegua omboʼéva la Biblia ohasa haguére unas kuánta óra káda semána rreunionhápe. Epensamína ko mbaʼére: Pe mitã ontende porãramo pe idióma ojejapoha pe rreunión, tuicha oñevenefisiáta ohendu haguérente voi la ojeʼéva upépe, ikatu voi oaprende hetave mbaʼe ituakuéra opensávagui. Péro upéva ndoikomoʼãi pe mitã nontendeporãirõ pe idióma ojejapoha pe rreunión (elee 1 Corintios 14:9, 11). Pe idióma opokovéva pe mitã korasõre, ndahaʼemoʼãi katuete pe oñeʼẽva ituakuéra. Oĩ mitã ikatúva okomenta ha ipárte rreunionhápe ituakuéra idiómape, péro péva ndeʼiséi umi mbaʼe heʼíva osẽha ikorasõitégui.

12 Péro, ¿oĩpa avei ambue mbaʼe iñimportánteva ikatúva opoko pe mitã korasõre? Joshua rehe oiko vaʼekue ohechauka ndahaʼeiha pe idiómante la iñimportánteva. Iñermána hérava Esther heʼi: “Umi mitãme g̃uarã ningo ituakuéra idióma, ikultúra ha irrelihión naidiferenteguasúi ojuehegui”. Upévare umi mitã ndojepokuaáirõ ituakuéra kultúrare, ijetuʼúta avei ogusta hag̃ua chupekuéra iñidióma ha irrelihión. ¿Mbaʼépa ikatu ojapo tuakuéra oikóramo upéva?

13, 14. a) ¿Mbaʼérepa ova de kongregasión peteĩ família extranhéra? b) ¿Mbaʼépa ojapo ko matrimónio omombarete hag̃ua iñamista Jehovándi?

13 Tuakuéra ningo nomotenondéi haʼekuéra oikotevẽva, síno ifamiliakuéra oikotevẽva (1 Cor. 10:24). Joshua ha Esther túa hérava Samuel omombeʼu: “Che ha che rembireko roñatende mbaʼe idiómapepa ore família oprogresave espirituálmente, ha rojerure Jehovápe taorepytyvõ rodesidi porã hag̃ua. Upéi rohechakuaa tekotevẽha rojapo peteĩ mbaʼe ndaoregustaguasúiva. Roñemeʼẽ enkuénta haʼekuéra mbegueterei oprogresaha ohóvo, upémarõ rodesidi rova peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma pe paispegua. Ndorofaltái ningo rreunionhápe ha rosẽ meme ropredika oñondivepa. Avei roinvita umi ermáno kongregasionguápe okaru hag̃ua orendive, térã roho hag̃ua rojepasea. Koʼã mbaʼe tuichaiterei oipytyvõ umi mitãme oñemoag̃uive hag̃ua umi ermánore, ha ohechakuaa hag̃ua Jehová haʼeha avei Itúa ha Iñamígo. Ore ningo roipota kuri haʼekuéra oñeʼẽ porã ore idióma, péro rohechakuaa umi mbaʼe ohupytýva hikuái iñimportanteveha upévagui”.

14 Samuel heʼi avei: “Che ha che rembireko roho meme umi rreunión ojejapóvape ore idiómape ikatu hag̃uáicha romombarete ore jerovia. Upéva ningo orepurupaite ha oremokaneʼõiterei, péro Jehová orevendesi roñehaʼã haguére. Mbohapyve ore família koʼág̃a oservi de tiémpo kompléto, ha opa umívare roagradeseterei Jehovápe”.

¿MBAʼÉPA IKATU OJAPO UMI MITÃ?

15. ¿Mbaʼérepa Kristina opensa iporãvetaha ováramo peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma pe paispegua?

15 Sapyʼánte, umi mitã okakuaapa rire oñemeʼẽ enkuénta iporãveha oservi hikuái peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma haʼekuéra ontende porãvéva. Upéicha jave, tuakuéra nopensái vaʼerã ifamília omboykemaha chupekuéra. Kristina heʼi: “Che ningo antende vai vaínte che tuakuéra idióma. Upévare ijetuʼu vaʼekue antende porã hag̃ua la ojeʼéva rreunionhápe. Upéi, arekórõ guare 12 áño, aha peteĩ asambléa ojejapo vaʼekue pe idióma che eskuélape oñeñeʼẽva. Upérõ primera ves ahechakuaa umi mbaʼe ahendúva haʼeha pe añetegua. Iñimportanteterei avei kuri chéve g̃uarã añepyrũrõ guare añemboʼe pe idióma aaprende vaʼekuépe eskuélape. Upépe ae añandu añeʼẽha Jehovápe che pyʼaite guive” (Hech. 2:11, 41). Kristina omboty rire 18 áño, oñemongeta itúa ha isýndi ha odesidi ovataha peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma pe paispegua. Haʼe heʼi: “Aaprendévo Jehovágui pe idióma oñeñeʼẽva eskuélape chekyreʼỹve ambaʼapove hag̃ua iservísiope”. Upe riremi oiko chugui prekursóra rregulár ha ovyʼaiterei upévare.

16. ¿Mbaʼérepa Nadia ovyʼa opyta haguére oservi peteĩ kongregasión extranhérape?

16 Peẽ mitãrusukuéra, ¿peimesépa peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma pe paispegua? Oimérõ upéicha iporã peñeporandu mbaʼérepa pejapose upéva. ¿Pevasépa de kongregasión peñemoag̃uive hag̃ua Jehováre? (Sant. 4:8). ¿Térãpa ndapeipotáinte pende tuakuéra penekontrola, ỹrõ pevase pono peñehaʼãiterei? Peteĩ ermána oservíva Betélpe hérava Nadia heʼi: “Oremitãvepe che ha che ermanokuéra rovase vaʼekue peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma pe paispegua”. Nadia tuakuéra nopermitíri chupekuéra ojapo upéva pórke ohecha noipytyvõmoʼãiha ifamíliape oprogresa hag̃ua. Nadia heʼi: “Koʼág̃a roagradeseterei ore tuakuérape ojopy rupi orendive roaprende hag̃ua pe idióma haʼekuéra oñeʼẽva, ha rosegi haguére roho peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe iñidiomakuéra. Upéicha rupi, rovyʼave ha rorekove oportunida roipytyvõ hag̃ua heta persónape oikuaa hag̃ua Jehovápe”.

¿MBAʼÉICHAPA ÑANDE IKATU ÑAIPYTYVÕ CHUPEKUÉRA?

17. a) ¿Mávapepa Jehová omeʼẽ pe rresponsavilida ohekomboʼe hag̃ua umi mitãme? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu oñepytyvõ tuakuérape?

17 Jehová ningo omeʼẽ tuakuérape pe rresponsavilida omboʼe hag̃ua ifamíliape pe añetegua. Haʼe nomeʼẽi ko mandáto umi mitã avuelokuérape ni ótra persónape (elee Proverbios 1:8; 31:10, 27, 28). Upéicharõ jepe, tuakuéra ndoikuaáiramo pe idióma oñeñeʼẽva pe país oikohápe, oikotevẽta katuete oñepytyvõ chupekuéra ikatu hag̃uáicha pe añetegua opoko ifamiliakuéra korasõre. Péro ojerure haguére oñepytyvõ hag̃ua chupekuéra ndeʼiséi ohejaseha ótro ári la irresponsavilida. Upéva rangue, ojapo hína ikatúva guive omongakuaa ha okorrehi hag̃ua ifamíliape Jehová oipotaháicha (Efes. 6:4). Por ehémplo, tuakuéra ikatu ojerure konsého umi ansiánope ojapo porãve hag̃ua ijestúdio de família. Avei otopa hag̃ua amígo oipytyvõtava umi mitãme.

Tuakuéra ha ifamília ohupyty heta mbaʼe porã ohasa jave tiémpo umi ermánondi (Ehecha párrafo 18, 19)

18, 19. a) ¿Mbaʼéichapa oipytyvõ umi mitãme ojeheʼáramo umi ermáno ijespirituálvare? b) ¿Mbaʼépa tuakuéra osegi vaʼerã ojapo?

18 Sapyʼánte tuakuéra oinvita ambue ermanokuérape ojapo jave ijestúdio de família. Avei, umi mitã osẽ jave opredika umi ermánondi térã ohasa jave tiémpo hendivekuéra ojediverti hag̃ua, oñakãrapuʼãve Jehová servísiope (Prov. 27:17). Shan heʼi: “Siémpre chemanduʼa umi ermáno oñeinteresa vaʼekuére cherehe. Haʼekuéra chepytyvõmi aprepara hag̃ua umi asignasión otokáva chéve, ha aaprende heta mbaʼe chuguikuéra. Avei rohasa porãiterei vaʼekue roñembyaty jave rojediverti hag̃ua”.

19 Tuakuéra ojeruréramo peteĩ ermánope oipytyvõ hag̃ua ifamíliape, pe ermáno imanduʼa vaʼerã haʼe ndahaʼeiha isy ni itúa. Upévare siémpre oñeʼẽ porã vaʼerã umi mitãme ituakuérare ikatu hag̃uáicha oñemoĩ hikuái ipoguypekuéra. Avei pe ermáno oñatende vaʼerã ani hag̃ua oñepensa vai kongregasiónpe térã okápe umi mbaʼe haʼe ojapóvare oipytyvõ hag̃ua pe mitãme (1 Ped. 2:12). Tuakuéra oreko pe rresponsavilida ohekomboʼévo ifamíliape Jehová rapére, upévare oikuaa vaʼerã mbaʼéichapa ótro ermáno oipytyvõ hína ifamíliape, ha haʼe voi osegi vaʼerã omboʼe hogayguakuérape pe añetegua.

20. ¿Mbaʼéichapa tuakuéra oipytyvõkuaa ifamíliape oiko hag̃ua chugui Jehová siérvo ifiélva?

20 Tuakuéra, peñemboʼékena Jehovápe ha peñehaʼãmbaite pehekomboʼe porã pene famíliape (elee 2 Crónicas 15:7). Ani pejapo peẽme pendegustávante, pemotenonde guei umi mbaʼe oipytyvõtava pene famíliape oñemoag̃uive hag̃ua Jehováre. Pejapo ikatúva guive Ñandejára Ñeʼẽ opoko hag̃ua umi mitã korasõre. Ha ani peduda ikatuha oiko chuguikuéra Jehová siérvo ifiélva. Pemoĩrõ ehémplo porã chupekuéra ha ojapóramo hikuái la Biblia heʼíva, peñeñandúta apóstol Juan oñeñandu haguéicha oñeʼẽrõ guare itaʼyrakuéra espirituál rehe. Haʼe heʼi: “Chéngo avyʼaiterei ahendu jave che raʼykuéra osegiha oiko pe añetegua rapére” (3 Juan 4).

^ párr. 7 Ehecha pe artíkulo “Usted puede aprender otro idioma”, osẽ vaʼekue ¡Despertad! de marzo de 2007-pe, páhina 10-12.