Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Vwẹ Ukẹcha kẹ Emọ rẹ Erhorha

Vwẹ Ukẹcha kẹ Emọ rẹ Erhorha

“O rhe vwo omavwerhe ọfa mi vwo nẹ ọnana-a, ri mi vwo nyo nẹ emọ mẹ nene uyota na.”​—3 JỌN 4.

UNE: 88, 41

1, 2. (a) Ebẹnbẹn vọ yen emọ rẹ erhorha buebun rhiẹromrẹ? (b) Enọ vọ yen a cha kpahenphiyọ vwẹ uyono nana?

JOSHUA da ta: “Nẹ ọkiemọ rhe, ephẹrẹ rẹ ọsẹ vẹ oni mẹ yen me jẹ vwẹ uwevwin vẹ ukoko na. Ẹkẹvuọvo mi vwo wontọ nẹ isikuru nu, ephẹrẹ ra jẹ vwẹ ẹkuotọ rẹ avwanre kua ra na kọyen me je vwe. Ikpe evo vwọ wan nu, me rha sa jẹ ephẹrẹ rẹ ọsẹ vẹ oni mẹ-ẹ. Ọtiọyena, mi rhe vwo ẹruọ rẹ obo ra ta vwẹ uyono-o, ọ je bẹn re vwo vughe asan mi nurhe.” Ihwo evo herọ rẹ ẹdia rayen họhọ ọ rẹ Joshua.

2 Nonẹna, ihwo re vrẹ 240,000,000 yen dia ẹkuotọ efa. Wọ da dia ọmiọvwọn rọ kua kpo asan ọfa, mavọ yen wọ sa vwọ chọn emọ wẹn uko vwo “nene uyota na”? (3 Jọn 4) Ukẹcha vọ yen ihwo efa je sa vwọ kẹ ayen?

EMIỌVWỌN, OVWAN DIA OMAMỌ UDJE

3, 4. (a) Mavọ yen emiọvwọn sa vwọ dia omamọ udje vwọ kẹ emọ rayen? (b) Die yen emiọvwọn cha sa rhẹro rọyen mie emọ raye-en?

3 Emiọvwọn, udje rẹ ovwan sa chọn emọ ovwan uko vwọ yan vwẹ idjerhe arhọ na. Emọ wẹn da mrẹ nẹ wọ “guọnọ uvie” na ẹsosuọ, kẹ ayen cha vwẹroso Jihova vwọ kẹ ẹroevwote rẹ kẹdẹ kẹdẹ. (Mat. 6:​33, 34) Ọtiọyena, gbe yerin akpọ ri kekpe. Vwẹ ọdavwẹ rẹ Uvie na vwọ kobaro kẹ ekuakua akpeyeren. Wọ riesa-a. Koko “efe vwẹ obo odjuvwu,” ru obo ri je Jihova, wọ “guọnọ ejiro rẹ ihwo” yẹrẹ efe-e.​—Se Mak 10:​21, 22; Jọn 12:43.

4 Wo jẹ ugbonẹ rẹ akpeyeren nẹrhẹ wọ kpairoro vrẹ emọ wẹ-ẹn. Jẹ ayen riẹn nẹ oma vwerhen owẹ siẹrẹ ayen de phi Jihova phiyọ ẹdia ẹsosuọ ukperẹ ayen vwọ guọnọ efe kẹ wẹ yẹrẹ vwọ kẹ oma rayen. Kẹnoma kẹ iroro ọchọchọ nẹ ofori nẹ emọ wian mamọ rere esẹ vẹ ini na sa vwọ dia edafe. Karophiyọ, “ọ dia emọ re kọn okọn kẹ esẹ vẹ ini-i, ẹkẹvuọvo esẹ vẹ ini re kọn okọn kẹ emọ rayen.”​—2 Kọr. 12:14.

EMIỌVWỌN, OVWAN PHI EBẸNBẸN RẸ EPHẸRẸ NA KPAROBỌ

5. Diesorọ o vwo fo nẹ emiọvwọn yono emọ rayen kpahen Jihova?

5 Kirobo ra mraro rọyen, ihwo “che ne ẹgborho rẹ ephẹrẹ kephẹrẹ rhe” ukoko rẹ Jihova. (Zek. 8:23) Ẹkẹvuọvo, ephẹrẹ sa nẹrhẹ ọ dia bẹnbẹn wo vwo yono ọmọ wẹn uyota na. Emọ wẹn yen ofori nẹ wọ ka vwẹ Baibol vwo yono, ayen vwọ “riẹn” Jihova ji vwo arhọ rẹ bẹdẹ. (Jọn 17:3) Ofori nẹ wo “gbe ikun” rẹ oborẹ Baibol na yonori vwọ kẹ emọ wẹn kọke kọke rere ayen sa vwọ riẹn Jihova.​—Se Urhi Rivẹ 6:​6, 7.

6. Erere vọ yen herọ siẹrẹ emọ wẹn da riẹn ephẹrẹ wẹn? (Ni uhoho rẹsosuọ na.)

6 Emọ wẹn che yono ephẹrẹ rẹ asan na vwẹ isikuru vẹ ekogho rayen, ẹkẹvuọvo, ayen cha riẹn ephẹrẹ wẹn siẹrẹ wọ da vwọ ta ota kẹ ayen kọke kọke. Ayen da riẹn ejajẹ wẹn, ọ cha nẹrhẹ wọ vẹ ayen sa nabọ ta ota kugbe, o ji vwo erere efa ọyena sa ghwa rhe. Emọ na da sa nabọ vwo ẹruọ rẹ ephẹrẹ ivẹ na, ọyena che nẹrhẹ ẹgba iroro rayen ganphiyọ, kẹ ayen ji se kuomakugbe ihwo. Ọ je sa nẹrhẹ ayen hẹrẹ iruo aghwoghwo rayen phiyọ. Carolina rẹ ọsẹ vẹ oni rọyen je dia erhorha, da ta: “Omavwerhovwẹn herọ ra vwọ dia ukoko rẹ ephẹrẹ ọfa. Ma rho siẹrẹ wọ da ga vwẹ asan ra da ma guọnọ ukẹcha.”

7. Die wo che ru siẹrẹ ephẹrẹ da dia ebẹnbẹn vwẹ orua wẹn?

7 Dedena, ephẹrẹ vẹ ẹkuruemu rẹ asan na da riẹnriẹn emọ na oma, ọ sa nẹrhẹ ofu rẹ ephẹrẹ rẹ ọsẹ vẹ oni rayen dje ayen, ayen rha cha tobọ riẹn jẹ-ẹ. Ọ da dia ọtiọyen emọ wẹn hepha, wo se yono ephẹrẹ asan na? Wọ sa nabọ yono emọ wẹn vwẹ idjerhe uyota na siẹrẹ wo de se vwo ẹruọ rẹ oborẹ ayen ta, eha rayen, obo re yono ayen vwẹ isikuru, wo de ji se nene iyono rayen ta ota. Vwọrẹ uyota, ọ guọnọ ọke, ẹgbaẹdavwọn kugbe omaevwokpotọ, e se vwo yono ephẹrẹ kpokpọ. Kerẹ udje, ọmọ wẹn da dia odin, wo rhe se yono ejajẹ rẹ idin rere wẹ vẹ ọyen sa vwọ ta ota kugbe? Ọ da je dianẹ ephẹrẹ ọfa yen ọmọ wẹn vwo ẹruọ rọyen, o rhe ji fo nẹ wọ ghwọrọ ọke vwo yono ephẹrẹ na? *

8. Mavọ yen wọ sa vwọ chọn emọ wẹn uko ọ da dianẹ wọ ghwa riẹn ephẹrẹ rayen jẹ-ẹ?

8 Vwọrẹ uyota, ọ sa bẹn vwọ kẹ emiọvwọn evo rẹ ayen vwọ riẹn ephẹrẹ rẹ emọ rayen jẹ na fiotọ. Ọtiọyena, ọ cha ghwa lọhọ rẹ ayen vwọ nabọ vwẹ “ọbe ọfuanfon na” vwo yono emọ raye-en. (2 Tim. 3:15) Ọ da dia ọtiọyen, wọ je sa vwẹ ukẹcha kẹ emọ wẹn vwọ riẹn Jihova ji vwo ẹguọnọ rọyen. Ọkpako ọvo re se Shan da ta: “Ephẹrẹ rẹ avwanre jẹ na, oni avwanre ghwa nabọ riẹn jẹ-ẹ; jẹ omẹvwẹ vẹ iniọvo mẹ rẹ emetẹ sa nabọ jẹ ephẹrẹ rọyen na-a. Ẹkẹvuọvo, avwanre vwọ mrẹ nẹ ọ davwẹngba vwo yono, nẹrhovwo, ji ruẹ ẹga orua avwanre kudughwrẹn kudughwrẹn, avwanre da rhe mrẹvughe nẹ ọ pha ghanghanre ra vwọ riẹn Jihova.”

9. Mavọ yen emiọvwọn sa vwọ vwẹ ephẹrẹ ivẹ vwo yono emọ rayen?

9 Emọ evo se yono kpahen Jihova vwẹ ephẹrẹ ivẹ, kidie ayen sa jẹ ivẹ na; ọ rẹ ayen jẹ vwẹ isikuru, vẹ ọ rẹ ayen jẹ vwẹ uwevwin. Ọtiọyena, emiọvwọn evo vwẹ ẹbe, uhworo vẹ ividio vwẹ ephẹrẹ ivẹ na vwo ruẹ uyono na. Aphro herọ-ọ, ofori nẹ emiọvwọn tiọyena ghwọrọ ọke je davwẹngba vwọ chọn emọ rayen uko vwo sikẹrẹ Jihova.

UKOKO VỌ YEN WỌ CHA RA?

10. (a) Ono yen che brorhiẹn rẹ ukoko rẹ orua na cha ra? (b) Die yen ofori nẹ o ru o ki brorhiẹn?

10 “Eyoyan” yẹrẹ erhorha de te asan, ukoko rẹ ephẹrẹ rayen rha hẹ etiyi-in, kẹ ayen kpo ukoko rẹ ephẹrẹ rẹ asan na. (Une 146:9) Ẹkẹvuọvo, ukoko rọ jẹ ephẹrẹ wẹn da hẹ etiyin, ọ ro me shephiyọ kẹ orua wẹn kọyen ovwan cha ra. Ọgbuyovwin orua na vẹ ihwo rẹ orua na da nabọ roro, je nẹrhovwo kpahọn nu, ko che brorhiẹn na. (1 Kọr. 11:3) Die yen ọgbuyovwin orua che roro kpahen? Odjekẹ vọ yen sa chọn uko? E jẹ e roro kpahen evo.

11, 12. (a) Mavọ yen ephẹrẹ se djobọte obo re ro ubiudu rẹ emọ vwẹ uyono? (b) Die yen nẹrhẹ emọ evo kpairoro vrẹ ephẹrẹ rẹ esẹ vẹ ini rayen?

11 E jẹ emiọvwọn nabọ riẹn oborẹ emọ rayen ghene guọnọ. Vwọrẹ uyota, vwọ vrẹ uyono ẹra, ofori nẹ a ghwọrọ ọke vwo yono emọ na rere ayen vwo vwo ẹruọ rẹ uyota na otoro ephẹrẹ re vwo yono aye-en. Roro kpahen ẹdia nana: Emọ de kpo uyono vwẹ ejajẹ rẹ ayen nabọ riẹn, ọ cha nẹrhẹ ayen vwo ẹruọ rẹ obo re yono na, ọkiọvo tobọ vrẹ oborẹ esẹ vẹ ini rayen rorori. Ẹkẹvuọvo, ọ dia ọtiọyen ọ hepha kẹ emọ ri ghwe nyo ejajẹ na-a. (Se 1 Kọrẹnt 14:​9, 11.) Vwọba, ọkiọvo ọ dia ephẹrẹ rẹ ọsẹ vẹ oni na yen ọmọ na me vwo ẹruọ rọye-en. Emọ sa tobọ kpahenphiyọ enọ, je ta ota vwẹ umukpe vwẹ ejajẹ rẹ ọsẹ vẹ oni rayen, jẹ uyono na te ubiudu raye-en.

12 Ọ dia ejajẹ ọvo yen se te ubiudu rẹ emọ-ọ. Ọtiọyen ọ hepha vwọ kẹ Joshua re djunute siẹvure. Oniọvo rọyen re se Esther da ta: “Emọ niro nẹ ephẹrẹ, ẹkuruemu, vẹ ẹga rẹ esẹ vẹ ini rayen churobọ si ohwohwo.” Ọtiọyena, ẹkuruemu na rhe ghwe jẹ aye-en, kẹ ayen je ghwa kpairoro vrẹ ephẹrẹ vẹ ẹga rẹ esẹ vẹ ini rayen. Die yen emiọvwọn tiọyena se ru?

13, 14. (a) Die yen nẹrhẹ aye gbẹ ọshare ọvo mu orua rayen kpo ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ asan rẹ ayen dia? (b) Die yen chọn ayen uko vwọ gan vwẹ ukoko na?

13 E jẹ emiọvwọn vwẹ ọdavwẹ rẹ emọ na vwọ kobaro rẹ ọ rayen. (1 Kọr. 10:24) Ọsẹ rẹ Joshua vẹ Esther re se Samuel da ta: “Mẹvwẹ vẹ aye mẹ nabọ vwo oniso rẹ ephẹrẹ rọ cha dia erere vwọ kẹ emọ na rere ayen sa vwọ sasa vwẹ ukoko na, avwanre da je nẹrhovwo kpahọn. Orhiẹn na ghwe shephiyọ kẹ avwanre-e. Ẹkẹvuọvo, avwanre vwo noso nẹ ayen ghwa mrẹ erere vwo nẹ uyono rẹ ephẹrẹ avwanre-e, avwanre de kpo ukoko rẹ ejajẹ rẹ asan na. Avwanre vẹ ayen ke nabọ kpo uyono ji vwobọ vwẹ iruo aghwoghwo na. Avwanre ji durhie igbeyan vwọ kẹ emuọre vẹ akpọẹriọ. Enana eje chọn emọ avwanre uko vwọ riẹn iniọvo na, kẹ ayen je rhe riẹn Jihova kerẹ Ọsẹ vẹ Ugbeyan. Ọnana ghanre vrẹ eyono rẹ ephẹrẹ avwanre.”

14 Samuel da je ta: “Mẹvwẹ vẹ aye mẹ ji kpo uyono rẹ ephẹrẹ avwanre rere avwanre sa vwọ gan vwẹ ukoko na. Enana eje ghwa lọhọ-ọ, oma je ghwọrọ avwanre ọkiọvo. Ẹkẹvuọvo, avwanre kpẹvwẹ Jihova kidie o ku ebruphiyọ ku ẹgbaẹdavwọn avwanre. Asaọkiephana, emọ avwanre erha na hẹ evunrẹ ẹga ọkieje.”

OBORẸ IGHENE SE RU

15. Diesorọ Kristina vwo roro nẹ ọ cha yan obaro siẹrẹ o de kpo ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ asan na?

15 Emọ na da ghwanre re, evo me rhe mrẹvughe nẹ ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ ayen nabọ vwo ẹruọ rọyen, yen ayen da sa nabọ ga Jihova. Emọ na de brorhiẹn tiọyen, e jẹ emiọvwọn no nẹ emọ na sen aye-en. Kristina da ta: “Mi nyo ephẹrẹ rẹ ọsẹ vẹ oni mẹ emerha, ẹkẹvuọvo mi se vwo ẹruọ rọyen ọke ra da jẹ vwẹ uyono-o. Ọke me vwọ hẹ ẹgbukpe 12, mi de kpo ọghwẹkoko ra da jẹ ephẹrẹ re vwo yono uvwe vwẹ isikuru. Ọyena yen obọ ẹsosuọ rẹ uyota na vwọ ro ovwẹ! Me je mrẹ erere ọfa ọke me vwọ vwẹ ephẹrẹ ra jẹ vwẹ isikuru mẹ vwọ nẹrhovwo. Eta na ke nabọ nẹ evunrẹ ubiudu mẹ cha!” (Iruo 2:​11, 41) Kristina vwọ ghwanre tedje re, ọ da vuẹ ọsẹ vẹ oni rọyen nẹ ọyen brorhiẹn ro vwo kpo ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ asan na. Ọ da je ta: “Me yan obaro vwẹ ukoko na, ọke mi vwo yono kpahen Jihova vwẹ ephẹrẹ ra jẹ vwẹ isikuru mẹ.” O kriri-i, Kristina da rhe dia ọkobaro ọkieje.

16. Die yen nẹrhẹ oma vwerhen Nadia nẹ ayen wene kpo ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ asan rẹ ayen dia na-a?

16 Ighene, ovwan rorori nẹ o ji fo nẹ ovwan kpo ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ asan rẹ ovwan dia? Ọ da dia ọtiọyen, kẹ diesorọ? Ọyena sa nẹrhẹ ovwan sikẹrẹ Jihova phiyọ? (Jems 4:8) Gbanẹ wọ mrẹ owian djẹ, yẹrẹ wọ de guọnọ kpo asan rẹ wo de se sun oma wẹn? Nadia rọ ga vwẹ Bẹtẹl da ta: “Me vẹ iniọvo mẹ vwọ hẹ uvwre rẹ ẹgbukpe 13 fiẹ 19, kẹ avwanre jiroro re vwo wene kpo ukoko ra da jẹ ephẹrẹ rẹ asan avwanre dia.” Ẹkẹvuọvo ọsẹ vẹ oni rayen riẹnre nẹ ọnana cha sa nẹrhẹ ayen yan obaro vwẹ ukoko na-a. Nadia da je ta: “Oma vwerhen avwanre nẹ ọsẹ vẹ oni avwanre nabọ yono avwanre ephẹrẹ rayen, ayen jẹ rhọnvwe phiyọ orhiẹn rẹ avwanre na-a. Ọ nẹrhẹ avwanre yeren omamọ akpọ, ọ je nẹrhẹ avwanre sa chọn ihwo efa uko vwọ riẹn Jihova.”

UKẸCHA RẸ IHWO EFA SA VWỌPHIA

17. (a) Ono yen Jihova vwẹ oghwa re vwo yono emọ na vwọ kẹ? (b) Mavọ yen emiọvwọn sa vwọ mrẹ ukẹcha rẹ ayen vwo yono emọ na ota rẹ Ọghẹnẹ?

17 Jihova vwẹ oghwa re vwo yono emọ na vwọ kẹ esẹ vẹ ini, ọ diẹ esẹ vẹ ini ride yẹrẹ ihwo efa-a. (Se Isẹ 1:8; 31:​10, 27, 28.) Dedena, emiọvwọn re sa jẹ ephẹrẹ rẹ asan rẹ ayen dia na-a, sa nokpẹn rẹ ukẹcha mie ihwo efa, rere ayen se vwo yono emọ rayen vwẹ idjerhe rẹ Ota rẹ Ọghẹnẹ se vwo te ubiudu rayen. Ẹkẹvuọvo, ọ dia ọnana mudiaphiyọ nẹ wọ cha sen oghwa na kẹ ihwo efa-a; a vẹ ayen sa wian kugbe vwọ kpọ emọ na vi “vwẹ ẹghwọ kuo kugbe uyono rẹ Ọrovwohwo.” (Ẹfe. 6:4) Kerẹ udje, emiọvwọn sa nokpẹn rẹ iroroẹjẹ mie ekpako na kpahen oborẹ ayen se vwo ru ẹga orua kugbe oborẹ ayen sa vwọ chọn emọ rayen uko vwo vwo omamọ rẹ igbeyan.

Erere herọ vwọ kẹ emọ vẹ emiọvwọn siẹrẹ ayen de durhie iniọvo rhe uwevwin rayen (Ni ẹkoreta 18, 19)

18, 19. (a) Ukẹcha vọ yen iniọvo re nabọ sasa vwẹ ukoko na sa vwọ kẹ emọ? (b) Die yen ofori nẹ emiọvwọn na ru?

18 Kerẹ udje, emiọvwọn se durhie erua efa vwọ rhe ẹga orua rayen nọke ra ruọke. Vwọba, emọ evo yan obaro siẹrẹ ayen de vwo igbeyan re nabọ sasa vwẹ ukoko na, ri nene ayen kpo iruo aghwoghwo na yẹrẹ heha kuẹgbe. (Isẹ 27:17) Shan re djunute siẹvure da ta: “Me karophiyọ iniọvo re nabọ se vwe te oma. Siẹrẹ ayen da chọn vwẹ uko vwo muegbe rẹ ota mẹ, mi yono erọnvwọn buebun mie ayen. Me je nabọ riavwerhen eha rẹ avwanre ha kuẹgbe.”

19 O ji fo nẹ ihwo rẹ emiọvwọn na rhọnvwe kẹ nẹ e chọn emọ rayen uko, ta omamọ eta kpahen emiọvwọn na rere emọ na se vwo muọghọ kẹ ayen, ayen je reyọ owian rẹ emiọvwọn na-a. Vwọba, ihwo nana me je kẹnoma kẹ uruemu rọ cha nẹrhẹ ihwo vwẹ ẹro ọchọchọ vwo ni ayen. (1 Pita 2:12) Emiọvwọn ghwe siobọnẹ oghwa rẹ eyono rẹ emọ na vwọ kẹ ihwo efa riẹriẹriẹ-ẹ. E jẹ ayen nabọ nenesi rẹ ukẹcha ra vwọ kẹ emọ na, ayen me je ghwọrọ ọke vwo yono emọ na komobọ.

20. Mavọ yen emiọvwọn sa vwọ chọn emọ rayen uko vwọ dia idibo rẹ Jihova?

20 Emiọvwọn, ovwan nẹrhovwo vwọ kẹ ukẹcha rẹ Jihova, ovwan me je nabọ ru ẹkẹn rẹ ovwan. (Se 2 Ikun Rivie 15:7.) Vwẹ oyerinkugbe rẹ ọmọ wẹn vẹ Jihova vwọ kobaro kẹ ọwẹn. Davwẹngba wẹn eje rere Ota rẹ Ọghẹnẹ se vwo te ubiudu rẹ emọ wẹn. Jẹ o muwẹro ọkieje nẹ ọmọ wẹn cha dia odibo rẹ Jihova. Ọmọ wẹn de nene udje wẹn kugbe oborẹ Baibol na tare, kẹ wọ sa ta oborẹ ọyinkọn Jọn ta kpahen ihwo re họhọ emọ rọyen vwẹ ukoko na: “O rhe vwo omavwerhe ọfa mi vwo nẹ ọnana-a, ri mi vwo nyo nẹ emọ mẹ nene uyota na.”​—3 Jọn 4.

^ e?ko. 7 Ni uyovwinrota na, “You Can Learn Another Language!” vwẹ Awake! rẹ March 2007, aruẹbe 10-12.