Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

“Ŋsɔɔlɩ-m pɩkɩlɩ panɛ yɔ?”

“Ŋsɔɔlɩ-m pɩkɩlɩ panɛ yɔ?”

“Siimɔɔ, Yohanɛɛsɩ pɩyalʋ, ŋsɔɔlɩ-m pɩkɩlɩ panɛ yɔ?”—YOH. 21:15.

HENDU: 32, 45

1, 2. Pɩyɛɛrɩ wobi kpakpasɩ kpaʋ ɖoo naayɛ taa lɛ, ɛbɛ laba?

ÐOO naayɛ taa, Yesu wayɩ tɩŋɩyaa lʋbɛ kaawobi kpakpasɩ kpaʋ Galilee teŋgu taa, ɛlɛ ɖoo kpeekpe patihiɣ nabʋyʋ. Peeɖe Yesu weyi Ɛsɔ kaafezaa yɔ ɛlɩ pɔ-yɔɔ nɛ “eheyi-wɛ se: ‘Ɩlɔ piyuu mɩ-nɩwaŋ yɔɔ nɛ ehiɣ kpakpasɩ.’ Pɔlɔ piyuu lɛ, paapɩzɩɣ kɩ-hɔm se palɩzɩ, kpakpasɩ kɩlɩ kɩ-taa suu ɖo.”—Yoh. 21:1-6.

2 Yesu ha-wɛ tɔɔnaɣ nɛ pɔtɔɔ nɛ pɩtɛ lɛ, ekitini Siimɔɔ Pɩyɛɛrɩ yɔɔ nɛ ɛpɔzɩ-ɩ se: “Siimɔɔ, Yohanɛɛsɩ pɩyalʋ, ŋsɔɔlɩ-m pɩkɩlɩ panɛ yɔ?” Ɛbɛ tɔm Yesu yɔɔdaɣ? Pɩyɛɛrɩ kaasɔɔlɩ kpakpasɩ kpaʋ pɩdɩɩfɛyɩ. Ye mbʋ, pɩtɩla Yesu ñɩnaɣ se ɛna se ɛbɛ Pɩyɛɛrɩ kɩlɩ sɔɔlʋʋ. Kpakpasɩ kpaʋ tʋmɩyɛ yaa ɛnʋ Yesu nɛ ɛ-wɩlɩtʋ? Pɩyɛɛrɩ cosi-i se: “Ɛɛɛ, Kɩbaɣlʋ, ŋsɩm mbʋ se mɔnsɔɔlɩ-ŋ camɩyɛ.” (Yoh. 21:15) Pɩyɛɛrɩ tɛm ɛ-taa nɛ ɛla ɛzɩ ɛyɔɔdʋʋ yɔ. Kpaɣnɩ alɩwaatʋ ndʋ nɛ pɩɖɛɛ lɛ, Pɩyɛɛrɩ wɩlaa se ɛsɔɔlɩ Yesu pɩtɩŋnɩ ɛzɩma esusi tɔm nɛ kpekpeka nɛ ɛkɛnɩ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ kajalaɣ pɩnzɩ mɩnʋʋ taa Krɩstʋ ñɩma yɔ.

3. Kpaca ŋgʋ kɩ-taa pɩcɛyaa se Krɩstʋ mba ɩkpa pa-tɩ nɛ pataatɔlɩ?

3 Tɔm ndʋ Yesu pɔzɩ Pɩyɛɛrɩ yɔ, ɛbɛ tɩkpɛlɩkɩɣ-ɖʋ? Pɩcɛyaa se ɖɩkpa ɖa-tɩ nɛ ɖitaalesi sɔɔlɩm mbʋ ɖɩwɛnɩ Krɩstʋ nɛ e-Kewiyaɣ pɔ-yɔɔ yɔ. Yesu kaasɩm ɖoŋ weyi ɛjaɖɛ nɛ wezuu caɣʋ taa nɩɣzɛ pɩzɩɣ nɛ pɩwɛɛnɩ ɛyʋ yɔɔ yɔ. Kɩɖaʋ ŋgʋ ɛha ɖomaɣ ɖuyu yɔɔ yɔ kɩ-taa, ɛyɔɔdaa se ɛyaa nabɛyɛ kaɣ mʋʋ “Kewiyaɣ tɔm” nɛ papaɣzɩ tɩ-yɔɔ ɖɔm nɛ pɛɖɛɛnɩ ɛsɩndaa pazɩ, ɛlɛ pʋwayɩ lɛ, pakaɣ yebu nɛ ‘ɛjaɖɛ yɔɔ nɩɣzɛ nɛ ñɩm cɛzɩm kʋ Kewiyaɣ tɔm ndʋ.’ (Mat. 13:19-22; Mark. 4:19) Toovenim taa lɛ, ye ɖɩtɩkpa ɖa-tɩ yɔ, wezuu caɣʋ taa nɩɣzɛ pɩzɩɣ pɩwɛɛnɩ ɖoŋ kɩdɛkɛdɩŋ ɖɔ-yɔɔ nɛ ɖɩhɛɛ fezuu taa. Pʋyɔɔ Yesu paɣ ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa nɛ ɛyɔɔdɩ se: “Ɩɖaŋ mɩ-tɩ nɛ mɩ-laŋɩyɛ ɛtaafɛdɩ acɛyɛ taa, sʋlʋm ñɔtʋ taa nɛ ɛjaɖɛ yɔɔ ɛhʋyɛ taa, nɛ kɩyakʋ ŋgʋ kitaatudi mɩ-yɔɔ.”—Luka 21:34.

4. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩna se ɖɩsɔɔlɩ Yesu siŋŋ yaa ɖɩtɩsɔɔlɩ-ɩ? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.)

4 Ɛzɩ Pɩyɛɛrɩ kaaɖɔm Yesu tɔm yɔɔ yɔ, ye ɖɩsɩɣ tʋmɩyɛ nɖɩ Yesu ɖʋ-ɖʋ yɔ kajalaɣ lone taa yɔ, pɩwɩlɩɣ se ɖɩsɔɔlɩ-ɩ. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩwɛɛ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩ-labʋ yɔɔ paa ɛzɩmtaa? Pɩwɛɣ ɖeu se paa ɛzɩmtaa lɛ, ɖɩpɔzʋʋ ɖa-tɩ se: ‘Ɛbɛ tɔm kɩlɩ cɛyʋʋ mɛ-ɛsɩndaa?’ Tomnaɣ yɔɔ tʋma haɣnɩ-m taa leleŋ nɛ pɩkpaɖɩ yaa fezuu taa ñɩna? Pʋyɔɔ lɛ, ɖɩkaɣ tazʋʋ hɔɔlɩŋ naadozo nɩɩyɩ taa; ye ɖɩtɩtɩlɩ labʋ yɔ, sɔɔlɩm mbʋ ɖɩwɛnɩ Krɩstʋ nɛ fezuu taa tʋma yɔɔ hɔɔlɩŋ ɛnɩ ɩ-taa yɔ, pɩpɩzɩɣ nɛ pɩhɛɛ. Hɔɔlɩŋ ɛnɩ yɔ: Tomnaɣ yɔɔ tʋmɩyɛ, aleɣya nɛ tomnaɣ yɔɔ ñɩm.

SƖƖ TOMNAƔ YƆƆ TƲMƖYƐ ÐI-LONE TAA

5. Paɣtʋ ndʋ Bibl ɖʋ hɔŋ ñʋndɩnaa?

5 Pɩyɛɛrɩ taasɔɔlɩ kpakpasɩ kpaʋ tʋmɩyɛ yem ɛlɛ nɖɩ sɩɣaɣnɩ-ɩ nɛ ehikiɣ evemiye tɔɔnaɣ. Hɔŋ ñʋndɩnaa nawa se Bibl ɖʋ-wɛ paɣtʋ se pɔcɔnɩ pɔ-hɔŋ tomnaɣ yɔɔ kɩcɛyɩm ɖeɖe. (1 Tim. 5:8) Pʋcɔ nɛ papɩzɩ nɛ pɔɖɔ paɣtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ lɛ, pɩpɔzʋʋ se pala tʋmɩyɛ nɛ kpekpeka. Ɛlɛ kɛdɛzaɣ kɩyakɩŋ ɩnɛ ɩ-taa, tomnaɣ yɔɔ tʋmɩyɛ kɔŋnɩ nɩɣzɛ ɖoŋ ɖoŋ.

6. Kala wena tʋmlaɖaa katɩɣ?

6 Tʋmɩyɛ naʋ wɛ kaɖɛ, pʋyɔɔ lɛ tʋmlaɖaa nabɛyɛ lakɩ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ sakɩyɛ, ɛlɛ halɩ nabʋyʋ taa mbʋ pɛhɛyɩɣ-wɛ yɔ pɩɩtalɩɣ nabʋyʋ. Pɩtasɩ lɛ, pɩsa nɛ tʋmɩyɛ ñʋʋdʋ hiɣ kɛzaɣ siŋŋ lɛ, ɛñɩkɩɣ tʋmlaɖaa yɔɔ nɛ paba ñalakɩ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖiyeki nɛ paatasɩɣ wɛnʋʋ ɖoŋ tomnaɣ taa nɛ pa-lɩmaɣza taa se papɩzɩ nɛ pala tʋma lɛɛna. Ye tʋmlaɖaa mba, patɩsɔɔlɩ se pala mbʋ yɔ, papɩzɩɣ nɛ pɔɖɔɔnɩ-wɛ tʋma taa.

7, 8. (a) A-sɔɔlɩm labʋ pɩwɛɛ se ɖɩsɩɩ kajalaɣ lone taa? (b) Alɩwaatʋ ndʋ Tayɩlandɩ ɛjaɖɛ taa koobu nɔɔyʋ sɩ Ɛsɔ sɔɔlɩm labʋ kajalaɣ ɖeɖe yɔ, lɔŋ weyi ɛkpɛlɩkaa?

7 Ða Krɩstʋ ñɩma lɛ, Yehowa sɔɔlɩm ɖiɖuwaa se ɖɩlakɩ, pɩtɩkɛ ɖa-tʋmɩyɛ ñʋʋdʋ sɔɔlɩm. (Luka 10:27) Ða-tʋmɩyɛ sɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩɖɔ ɖo-ɖuutu yɔɔ. Ðɩlakɩ tʋmɩyɛ se pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩcɔnɩ ɖo-tomnaɣ yɔɔ kɩcɛyɩm ɖeɖe nɛ ɖɩɖʋ nesi tɔm susuu tʋmɩyɛ. Ɛlɛ ye ɖɩtɩkpa ɖa-tɩ yɔ, tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩlakɩ yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɛɛnɩ ɖoŋ kɩdɛkɛdɩŋ ɖɛ-Ɛsɔ sɛtʋ yɔɔ. Tayɩlandɩ ɛjaɖɛ taa koobu nɔɔyʋ yɔɔdaa se: “Mɛnkɛ ordinatɛɛrɩwaa ñɔɔzɩyʋ nɛ mɔnsɔɔlɩ tʋmɩyɛ nɖɩ pɩdɩɩfɛyɩ, ɛlɛ ɖɩmʋʋ-m alɩwaatʋ sakɩyɛ. Piyeba nɛ mantɩtasɩ wɛnʋʋ alɩwaatʋ se mala fezuu taa tʋma. Mɔnkɔm nɛ manɩɩ pɩ-taa se pɩsa nɛ mansɩɩ Kewiyaɣ kajalaɣ lone taa lɛ, pɩpɔzʋʋ se mɛlɛɣzɩ ma-tʋmɩyɛ labʋ ɖʋtʋ.” Ɛbɛ koobu ɛnɛ ɛlaba?

8 Koobu ɛnʋ ɛlɩzɩ pɩ-taa se: “Malabɩ ɖʋtʋ nɛ pɩnaɣ kʋɖʋmaɣ wayɩ lɛ, manpaɣzɩ yaawuunaa pɛdʋʋ. Kajalaɣ taa lɛ, liidiye tɔm kaalabɩ-m kaɖɛ nɛ pitibi-m yɔɔɔ. Mankatɩɣ mba ma nɛ wɛ ɖɩlakaɣ tʋmɩyɛ yɔ lɛ, powoŋuu-m nɛ pɔpɔzʋʋ-m se ɛbɛ yɔɔ mamaɣzaa se ye meyebi ordinatɛɛrɩwaa ñɔɔzʋʋ nɛ mɛnpɛdɩɣ yaawuunaa yɔ, pɩkɩlɩ weewee. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa mantɩmnɩ Yehowa nɛ mɔnpɔzɩ-ɩ se ɛsɩnɩ-m nɛ mɔnɖɔkɩ man-tɩ nɛ manpɩzɩ mantalɩ man-kaɖʋwa nɛ mehiɣ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ malabɩnɩ fezuu taa tʋma. Pitileɖi lɛ, man-tadɩyɛ paɣzɩ ɖɔm camɩyɛ. Mɔnkɔm nɛ mantɩlɩ mbʋ pɩkɛdɩɣnɩ mba payakaɣ ma-yaawuunaa yɔ nɛ mɛwɛɛ niye ɖɔɖɔ yaawuunaa labʋ taa nɛ pɩkɩlɩ. Yaawuunaa mba malakaɣ paa evemiye nɖɩ yɔ, mɛnpɛdaɣ pa-tɩŋa. Liidiye nɖɩ mehikaɣ yɔ, ɖɩɩkpaɖɩ nɖɩ mehikaɣ alɩwaatʋ ndʋ mɔñɔɔzaɣ ordinatɛɛrɩwaa yɔ. Pɩɩha-m taa leleŋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ man-tʋmɩyɛ taatasɩɣ-m haʋ ɛzɩñɩŋɩyɛ nɛ nɩɣzɛ ɛzɩ ɖooo lɛ yɔ. Mbʋ pɩlabɩ-m leleŋ nɛ pɩkpaɖɩ yɔ lɛ se lɛɛlɛɛyɔ mɔñɔtɩnɩ Yehowa kpam.”—Kalɩ Maatiyee 5:3, 6.

9. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana tomnaɣ yɔɔ tʋma wena ɖɩlakɩ yɔ a-yɔɔ?

9 Tʋmɩyɛ labʋ nɛ kpekpeka kɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ, nɛ tʋmɩyɛ ɖoŋ ñɩnɖɛ labʋ kɔŋnɩ wazasɩ. (Adu. 12:14) Ɛlɛ ɛzɩ ɖɩnaʋ koobu weyi ɛ-tɔm ɖɩyɔɔdaa yɔ, ɛ-kɩɖaʋ taa yɔ, pɩcɛyaa se ɖɩsɩɩ ɖa-tʋmɩyɛ ɖi-lone taa. Yesu yɔɔdaa se: “Ɩcalɩnɩ ñɩnʋʋ Ɛsɔ kewiyaɣ nɛ ɛ-tɔm kiɖeɖetu, nɛ pʋwayɩ lɛ, Ɛsɔ kaakpaɣ pɩtɩŋa mbʋ yɔ [tomnaɣ yɔɔ kɩcɛyɩm] nɛ ɛsɛɛ-mɩ kɛzɛɣa.” (Mat. 6:33) Pɩsa nɛ ɖɩna se ɖɩwɛnɩ lɩmaɣza kɩbana ɖa-tʋmɩyɛ nɛ fezuu taa tʋma yɔɔ lɛ, pɩwɛɣ ɖeu se ɖɩpɔzɩ ɖa-tɩ se: ‘Man-taa wɛ leleŋ nɛ tomnaɣ yɔɔ tʋmɩyɛ nɖɩ malakɩ yɔ, nɛ fezuu taa tʋma ñapɩsɩ-m sʋʋtʋ na?’ Ye ɖɩkpakɩɣ alɩwaatʋ nɛ ɖɩmaɣzɩɣ ɛzɩma ɖɩnɩɣ ɖa-tɩ taa fezuu taa nɛ tomnaɣ yɔɔ tʋma yɔɔ kɔyɔ, pɩsɩɣnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩna mbʋ ɖeyi ɖeyi ɖɩsɩ kajalaɣ lone taa yɔ.

10. Lɔŋ kɩbaŋ weyi Yesu wɩlɩ mbʋ pɩwɛɛ se ɖɩsɩɩ kajalaɣ ɖeɖe yɔ pɩ-yɔɔ?

10 Yesu sɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩtɩlɩ ɛzɩma ɖɩsɩɩ tomnaɣ yɔɔ nɛ fezuu taa tʋma a-lona taa yɔ. Kɩyakʋ nakʋyʋ ewobi Maarɩɩ nɛ ɛ-kɔɔ Maarta pɛ-tɛ. Alɩwaatʋ ndʋ Maarta ɛzɩyɛ kaasɛnɩ tɔɔnaɣ labʋ yɔ, Maarɩɩ ñaalɩzaa se ɛcakɩ Yesu cɔlɔ nɛ ewelisi ɛ-tɔm. Maarta kɔm nɛ ɛkalɩɣ se pʋyɔɔ Maarɩɩ ɛɛsɩɣnɩ-ɩ lɛ, Yesu cosi-i se: “Maarɩɩ lɩzɩ mbʋ pɩkɩlɩ ɖeu yɔ. Paakaɣ-pʋ e-nesi tɛɛ lɛɣʋ.” (Luka 10:38-42) Yesu kpɛlɩkɩ Maarta lɔŋ kɩbaŋ. Pɩsa nɛ ɖɩwɩlɩ se ɖɩsɔɔlɩ Yesu nɛ tomnaɣ yɔɔ tʋma ɩtaaɖɩɣ-ɖʋ nʋmɔʋ lɛ, pɩwɛɛ se ɖɩlɩzɩ “mbʋ pɩkɩlɩ ɖeu yɔ,” pʋ-tɔbʋʋ se ɖɩsɩɩ fezuu taa tʋma kajalaɣ lone taa.

LƖMAƔZA WENA ÐƖWƐNƖ ALEƔYA NƐ HELIM MƲƲ PƆ-YƆƆ?

11. Suwe Bibl yɔɔdʋʋ helim mʋʋ nɛ hɛzʋʋ pɔ-yɔɔ?

11 Pɩwɛ ɖeu se ɛyʋ ɛkpaɣ alɩwaatʋ pazɩ nɛ ɛmʋ helim nɛ ɛhɛzɩnɩ tʋma wena ɛlakaɣ yɔ a-labʋ. Bibl yɔɔdʋʋ se: “Nabʋyʋ fɛyɩ ɛyʋ weewee nɛ pɩkɩlɩ se ɛtɔɔ nɛ ɛñɔɔ nɛ ɛhɛzɩ, ñɩm mbʋ ehiɣni ɛ-tʋma yɔ pɩ-taa.” (Ekl. 2:24) Yesu kaanawa se pɩpɔzʋʋ se ɛyʋ ɛhɛzɩɣ nabʋyʋ taa. Ɛ nɛ ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa paalabɩ tɔm susuu siŋŋ alɩwaatʋ natʋyʋ nɛ pɩtɛ lɛ, eheyi-wɛ se: “Ɩkɔɔ . . . kɩjaʋ yɔɔ nɛ ɩhɛzɩ pazɩ ɖenɖe pɩcaɣ ɖiɣ ɖiɣ yɔ.”—Mark. 6:31, 32.

12. Aleɣya nɛ helim mʋʋ hɔɔlʋʋ taa lɛ, ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɛ se ɖɩkpa ɖa-tɩ? Ha kɩɖaʋ nakʋyʋ.

12 Toovenim taa lɛ, helim mʋʋ nɛ aleɣya pɔ-tɔm cɛyaa. Ɛlɛ ye ɖɩtɩtɩlɩ labʋ yɔ, aleɣya mʋʋ ɖa-alɩwaatʋ kpeekpe. Kajalaɣ pɩnzɩ mɩnʋʋ taa ɛyaa sakɩyɛ kaatɔlɩ kpaca ŋgʋ kɩ-taa nɛ pɔyɔɔdʋʋ se: “Ðɩtɔɔ nɛ ɖɩñɔɔ, mbʋ yɔ cee ɖɩsɩkɩ.” (1 Kɔr. 15:32) Sɔnɔ, tɔm ndʋ ɖɔɖɔ ɛyaa sakɩyɛ yɔɔdʋʋ ɛjaɖɛ hɔɔlɩŋ sakɩyɛ taa. Pɩlakɩ pɩnzɩ cabɩ yɔ, evebu nɔɔyʋ kaapaɣzɩ kediɣzisi wobu Erɔɔpɩ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ hɔɔlʋʋ nakʋyʋ taa. Ɛlɛ ɛzɩma ɛɛsɔɔlɩ aleɣya pɩdɩɩfɛyɩ yɔ pʋyɔɔ lɛ, ɛkɔm nɛ eyele kediɣzisi wobu. Alɩwaatʋ wɛɛ nɛ tɩɖɛɣ lɛ, ɛkɔɔ nɛ ɛnɩɩ pɩ-taa se ɛzɩma ɛɛkɩlɩ aleɣya sɔɔlʋʋ yɔ, pɩkɔnɩ-ɩ kala nɛ laŋwɛɛkɩyɛ siŋŋ. Pʋyɔɔ lɛ, ɛɖaɣnɩ paɣzʋʋ Bibl kpɛlɩkʋʋ nɛ pʋwayɩ lɛ, ɛpɩsɩ Kewiyaɣ tɔm susuyu. Pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm nɛ pɩtɛ lɛ, ɛyɔɔdɩ se: “Pɩwɩzɩ-m se melesi alɩwaatʋ sakɩyɛ pʋcɔ nɛ manɩɩ pɩ-taa se Yehowa sɛʋ haɣ ɛyʋ taa leleŋ weyi yɔ, ɛkpaɖɩ taa leleŋ weyi ɛjaɖɛ yɔɔ aleɣya pɩzɩɣ nɛ aha ɛyʋ yɔ.”

13. (a) Tɩŋnɩ kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔɔ nɛ ŋyɔɔdɩ kpacanaa mba pa-taa ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɔlɩ aleɣya nɛ helim mʋʋ hɔɔlʋʋ taa yɔ pɔ-tɔm. (b) Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana aleɣya nɛ helim mʋʋ hɔɔlʋʋ taa?

13 Helim mʋʋ kaɖʋwa lɛ se pɩha-ɖʋ taa leleŋ nɛ pɩkpazɩ-ɖʋ ɖoŋ. Ɛlɛ pʋcɔ nɛ ɖɩtalɩ kaɖʋwa ŋga lɛ, alɩwaatʋ ɛzɩma pɩwɛɛ se ɖɩkpaɣ nɛ ɖɩlabɩnɩ aleɣya? Ðɩkpaɣ kɩɖaʋ kʋnɛ: Ða-taa sakɩyɛ sɔɔlɩ pɔmbɔmwaa mʋʋ alɩwaatʋ natʋyʋ taa. Ɛlɛ ɖɩnawa se ye ɖɩkɩlɩɣ-wɛ mʋʋ yɔ, pɩkɔŋnɩ-ɖʋ kʋdɔŋ. Pʋyɔɔ lɛ, tɔɔnaɣ yuŋ ŋga ɖɩkɩlɩɣ tɔɔʋ. Mbʋ ɖɔɖɔ ye ɖɩkɩlɩ sɔɔlʋʋ aleɣya yɔ, pɩkɔŋnɩ-ɖʋ kaɖɛ fezuu taa. Pɩsa nɛ ɖɩtaahɛɛ fezuu taa lɛ, pɩpɔzʋʋ se ɖɩlakɩ Kewiyaɣ tʋma ɖoŋ ɖoŋ. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩna se ɖɩwɛnɩ lɩmaɣza kɩbana aleɣya nɛ helim mʋʋ yɔɔ yaa ɖɩfɛyɩna? Kpɩtaʋ taa, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩmaɣzɩ nɛ ɖɩna se alɩwaatʋ ɛzɩma ɖɩkpaɣaa nɛ ɖɩlabɩnɩ fezuu taa tʋma ɛzɩ kediɣzisi wobu, tɔm susuu, tɩ-yɔɔ kpɛlɩkʋʋ nɛ hɔʋ taa Bibl kpɛlɩkʋʋ mbʋ yɔ. Pʋwayɩ lɛ, ɖɩkpaɣ alɩwaatʋ ndʋ nɛ ɖɩmaɣzɩnɩ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩkpaɣ kpɩtaʋ kʋɖʋmʋʋ ŋgʋ kɩ-taa nɛ ɖɩmabɩnɩ pombo, ɖɩmʋnɩ helim, ɖɩcɔnɩnɩ teelee yaa ɖɩlabɩnɩ aleɣya lɛɛna yɔ. Hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩlɩ alɩwaatʋ kpaɣʋ? Pɩpɔzʋʋ se ŋpasɩ alɩwaatʋ ndʋ ŋkpaɣaa nɛ ŋleɣyina yɔ tɩ-yɔɔ?—Kalɩ Efɛɛzɩ 5:15, 16.

14. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩlɩzɩ aleɣya wena amʋnaa yɔ?

14 Mba pɛwɛ pe-ɖeke yɔ, nɛ hɔŋ ñʋndɩnaa pɛwɛnɩ waɖɛ se palɩzɩ aleɣya wena pɔsɔɔlaa yɔ, añɩtɩ nɛ ala nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ Yehowa paɣtʋ kila. * Aleɣya wena amʋnaa yɔ, akɛnɩ “Ɛsɔ kʋjɔʋ.” (Ekl. 3:12, 13) Ðɩnawa se aleɣya wena nɔɔyʋ sɔɔlaa yɔ, apɩzɩɣ awɛɛ ndɩ nɛ wena lɛlʋ ñɔsɔɔlaa yɔ. (Gal. 6:4, 5) Ɛlɛ paa aleɣya wena ɖɩlɩzaa yɔ, pɩcɛyaa se ɖɩsɩɩ-yɛ a-lone taa. Yesu yɔɔdaa se: “Ðenɖe ña-ñɩm wɛɛ yɔ, peeɖe ña-laŋɩyɛ wɛɣ ɖɔɖɔ.” (Mat. 6:21) Ye mbʋ ye ɖɩsɔɔlɩ Yesu nɛ laŋɩyɛ pilim yɔ, pɩsɩɣnɩ-ɖʋ nɛ ɖa-maɣzɩm, ɖɔ-yɔɔdaɣ nɛ ɖa-lakasɩ wɛɛ Kewiyaɣ tʋma yɔɔ nɛ pɩtaakɛ tomnaɣ yɔɔ tʋma yɔɔ.—Fil. 1:9, 10.

ÐƖLƲBƖNƖ ÑƖM LAƔZAƔ

15, 16. (a) Ɛzɩma Krɩstʋ tʋ nɔɔyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛtɔlɩ tomnaɣ yɔɔ ñɩm laɣzaɣ kpaca taa? (b) Lɔŋ kɩbaŋ weyi Yesu tasɩ-ɖʋ tomnaɣ yɔɔ ñɩm yɔɔ?

15 Sɔnɔ ɛyaa sakɩyɛ sɔɔlaa se pɛwɛɛnɩ wondu ndʋ tɩwɛ liidiye yɔ. Pʋyɔɔ pɩpɔzʋʋ se ɖoŋ ɖoŋ lɛ, paa Krɩstʋ tʋ weyi lɛ, ɛpɔzɩ ɛ-tɩ se: ‘Tomnaɣ yɔɔ ñɩm tɔm cɛyɩ mɛ-ɛsɩndaa nɛ mankpakɩɣ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ mañɩnɩɣ-pʋ nɛ pʋyɔɔ lɛ maahikiɣ alɩwaatʋ se mɔñɔɔzɩnɩ kediɣzisi na? Man-tʋma mʋʋ-m alɩwaatʋ siŋŋ nɛ maahikiɣ alɩwaatʋ se mankalɩ Bibl yaa mantɩmɩ?’ Ye ŋnawa se ŋsɔɔlɩ tomnaɣ yɔɔ wondu nɛ pɩkɩlɩ Yesu yɔ, pɩwɛɣ ɖeu se ŋmaɣzɩ Yesu tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ: “Ɩɖaŋ mɩ-tɩ nɛ ñɩm laɣzaɣ.” (Luka 12:15) Ɛbɛ yɔɔ Yesu tasɩ-ɖʋ lɔŋ kɩbaŋ ɩnɛ?

16 Yesu yɔɔdaa se “nɔɔyʋ ɛɛpɩzɩɣ ɛwɛɛnɩ caanaa naalɛ.” Ɛtasɩ yɔɔdʋʋ se: “Ɩɩpɩzɩɣ ɩla Ɛsɔ nɛ liidiye pa-tʋmɩyɛ.” Mbʋ pʋyɔɔ yɔ “caanaa” mba, pa-taa paa anɩ ñɩnɩɣ se ɖɩsɔɔlɩ-ɩ nɛ ɖa-laŋɩyɛ pilim. Pʋyɔɔ Yesu yɔɔdaa se ‘ɖɩkaɣ sɔɔlʋʋ lɛlʋ nɛ ɖɩpaɖɩ lɛlʋ, yaa ɖɩmalɩɣnɩ lɛlʋ nɛ ɖise lɛlʋ.’ (Mat. 6:24) Ðɩtɩtalɩ pilim nɛ pʋyɔɔ lɛ, pɩpɔzʋʋ ɖa-taa paa anɩ se ɛlʋbɩnɩ “tomnaɣ nandʋ sɔɔlɩm,” nɛ pɩ-taa nabʋyʋ lɛ ñɩm laɣzaɣ.—Efɛz. 2:3.

17. (a) Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛ kaɖɛ mba palakɩ tomnaɣ sɔɔlɩm yɔ se pɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana tomnaɣ yɔɔ ñɩm yɔɔ? (b) Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩkaɖɩnɩ ñɩm laɣzaɣ?

17 Mba pɔsɔɔlɩ tomnaɣ sɔɔlɩm labʋ yɔ, pɩwɛ-wɛ kaɖɛ se pɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩbana tomnaɣ yɔɔ ñɩm yɔɔ. Ɛbɛ yɔɔ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ, tomnaɣ sɔɔlɩm labʋ camɩɣ ɛyʋ fezuu taa. (Kalɩ 1 Kɔrɛntɩ 2:14.) Tomnaɣ sɔɔlɩm labʋ ñɩtɩɣ nɛ pɩwɛɛnɩ ɖoŋ pɔ-yɔɔ lɛ, pɩwɛɣ-wɛ kaɖɛ se paɖʋ tʋkaɣ kɩbandʋ nɛ kɩdɛkɛdɩm pɛ-hɛkʋ taa. (Ebr. 5:11-14) Piyeki nɛ papaɣzɩ wɛnʋʋ tomnaɣ yɔɔ ñɩm laɣzaɣ siŋŋ, nɛ paa pehikiɣ-pʋ ɛzɩma yɔ, pɔ-kɔɖɛyɩ ɛɛkaɣ sɩbʋ. (Ekl. 5:10) Ða-taa wɛ leleŋ se Yehowa wɩlɩ-ɖʋ ɛzɩma ɖɩkaɖɩnɩ ñɩm laɣzaɣ yɔ: Ɛ-Tɔm kpɛlɩkʋʋ ɖoŋ ɖoŋ. (1 Pɩy. 2:2) Ɛzɩ Ɛsɔtɔm yɔɔ maɣzʋʋ kaasɩnʋʋ Yesu nɛ ɛkaɖɩnɩ takɩm yɔ, ye ɖɩlakɩnɩ tʋmɩyɛ Bibl paɣtʋ kila yɔ, pɩsɩɣnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩlʋbɩnɩ ñɩm laɣzaɣ. (Mat. 4:8-10) Ye ɖɩñaɣ pana nɛ ɖɩlʋbɩnɩ ñɩm laɣzaɣ yɔ, ɖɩwɩlɩɣ se ɖɩsɔɔlɩ Yesu nɛ pɩkɩlɩ tomnaɣ yɔɔ ñɩm tɩŋa.

Ɛbɛ ŋsɩɣ kajalaɣ ɖeɖe ñe-wezuu caɣʋ taa? (Cɔnɩ tayʋʋ 18)

18. Ɛbɛ ŋtɛm ña-taa se ŋlakɩ?

18 Yesu pɔzʋʋ Pɩyɛɛrɩ se: “Ŋsɔɔlɩ-m pɩkɩlɩ panɛ yɔ?” yɔ, ɛñɩnaɣ se ɛtɔzɩ-ɩ se pɩpɔzʋʋ se ɛsɩɩ fezuu taa tʋma kajalaɣ lone taa e-wezuu caɣʋ taa. Pɩyɛɛrɩ hɩɖɛ tɔbʋʋ lɛ se “pɩyɛ;” nɛ ɛɛwɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ yɔ, papɩzɩɣ pakpaɣ-tʋ nɛ pamaɣzɩnɩ pɩyɛ maɣmaɣ. (Tʋma 4:5-20) Sɔnɔ, ye ɖa ɖɔɖɔ ɖɩsɩɣ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩlakɩ yɔ, aleɣya nɛ tomnaɣ yɔɔ wondu ti-lona taa yɔ, ɖɩwɩlɩɣ se ɖɩcɛyɩsɩ fezuu taa camɩyɛ nɛ ɖɩsɔɔlɩ Yesu nɛ ɖɩtɛ ɖa-taa. Tɛtɛ pɩɩla mbʋ nɛ ɖe-wezuu caɣʋ nɩɣzɩnɩ Pɩyɛɛrɩ weyi eeheyi Yesu se “Ɛɛɛ, Kɩbaɣlʋ, ŋsɩm mbʋ se mɔnsɔɔlɩ-ŋ camɩyɛ” yɔ.

^ tay. 14 Kalɩ 15 octobre 2011 tɛ Feŋuu Tilimiye h. 9-12 taa tɔm ñʋʋ “Comment se détendre sainement?” tayʋʋ 6-15.