Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

“Wọ Guọnọ Ovwẹ Nọ Enana?”

“Wọ Guọnọ Ovwẹ Nọ Enana?”

“Saimọn, ọmọ ri Jọn, wọ guọnọ ovwẹ nọ enana?”​—JỌN 21:15.

UNE: 128, 45

1, 2. Pita vwọ ghwọrọ ọsoso ason sẹ o se hwe iyerin nu, die kọyen phiare?

IDIBO RẸ JESU ighwrẹn ghwọrọ ọsoso ason vwẹ Urhie rẹ Galili sẹ ayen se hwe iyerin, ẹkẹvuọvo ayen mrẹ ọvuọvo hwe-e. Jẹ Jesu ra kpare nushi nure na hẹ orhoma rẹ urhie na. “Ọ da ta kẹ ayen, Fa ariri na phihọ obọrhe rẹ okọ na, ku we hwe emevo. Ọtiọye na ayen da fa phihọ, asaọkiephana ayen gbe sa ghwiẹ reyọ-ọ, kidie iyeri buebu muro.”​—Jọn 21:​1-6.

2 Jesu vwọ kẹ ayen emu re nu, o de hirharoku Saimọn Pita, ọ da ta: “Saimọn, ọmọ ri Jọn, wọ guọnọ ovwẹ nọ enana?” Die yen Jesu ta kpahan? Pita vwo ẹguọnọ rẹ iyerin ehwe mamọ. Ọtiọyena, ọ sa dianẹ Jesu nọ kpahen obo ro me vwo ẹguọnọ rọyen. O vwo ẹguọnọ rẹ iyerin ehwe vwọ vrẹ Jesu vẹ iyono rọyen? Pita da kpahen: “E, Ọrovwohwo; Wọ riẹnre ne me guọnọ owẹ.” (Jọn 21:15) Pita ghini ru obo rọ tare na. Vwo nẹ ọke yena yanran, Pita de muomaphiyọ iruo aghwoghwo na fikirẹ ẹguọnọ ro vwo kpahen Jesu, ọ da je rhe dia uchivwo vwẹ ukoko rẹ ọke yena.

3. Imuoshọ vọ yen ofori nẹ Inenikristi nomaso kpahen?

3 Die yen e se yono nẹ eta rẹ Jesu vuẹ Pita? Ofori nẹ avwanre jomaotọ rere ẹguọnọ re vwo kpahen Kristi vwo je djiro, kidie ọyena da phia, ke che si ẹwẹn nẹ ọdavwẹ rẹ Uvie na. Jesu nabọ riẹn oborẹ ẹnwan rẹ akpeyeren se djobọte ohwo. Vwẹ udje rọyen kpahen ọkekankọn na, Jesu tare nẹ ihwo evo ri “nyo ikun rẹ uvie rẹ odjuvwu” na che ru nene ẹsosuọ, ẹkẹvuọvo “ẹnwan rẹ akpọ, kugbe ophiẹvwe rẹ efe mi rhi keke ota na.” (Mat. 13:​19-22; Mak 4:19) Vwọrẹ uyota, e rhe nomaso-o ẹnwan rẹ akpeyeren se mu ubiudu avwanre rọ, ọ me rhe nẹrhẹ avwanre vwiẹrẹ vwẹ iruo rẹ ẹga na. Ọtiọyena, Jesu da vwẹ orhọ-esio nana kẹ idibo rọyen: “Kẹnoma wẹn ọ dia eriyi-in iroro wẹn da rhe vọn vẹ oseghe kugbe idiẹda vẹ ẹnwan rẹ akpọ nana.”​—Luk 21:34.

4. Die yen sa chọn avwanre uko vwọ riẹn oborẹ ẹguọnọ avwanre vwo kpahen Kristi kodo te? (Ni uhoho rẹsosuọ na.)

4 Avwanre se dje oborẹ ẹguọnọ avwanre kpahen Jesu kodo te, siẹrẹ e de phi iruo rẹ Kristi vwọ kẹ avwanre na phiyọ ẹdia ẹsosuọ kirobo rẹ Pita ruru ọke rọ vwọ mrẹ Jesu ra kpare nushi rhe. Mavọ yen avwanre se vwo vwo imuẹro nẹ e ghini ruẹ ọtiọyen? Nọke ra ruọke, ofori nẹ avwanre nọ oma avwanre enọ nana: ‘Die yen mi me vwo ẹguọnọ kpahen? Ẹvwọtua rẹ erọnvwọn rẹ akpọ na yen ma kẹ vwẹ omavwerhovwẹn, gbanẹ iruo rẹ ẹga na?’ E gbe jẹ avwanre fuẹrẹn erọnvwọn erha re sa nẹrhẹ ẹguọnọ re vwo kpahen Kristi kugbe iruo rẹ ẹga na djiro, e rhe nomaso-o. Erọnvwọn nana yehẹ iruo, erọnvwọn ra vwọ diotọ kugbe ekuakua rẹ akpeyeren.

PHI IRUO PHIYỌ ẸDIA RO FORO

5. Oghwa vọ yen a vwọ kẹ igbuyovwin erua vwẹ Baibol na?

5 Iyerin ehwe ghwa dia eha vwọ kẹ Pita-a, ọyen iruo rọyen. Igbuyovwin erua nonẹna riẹnre nẹ Baibol na tare nẹ ayen vwẹrote erua rayen. (1 Tim. 5:8) Ayen cha wian gangan tavwen ayen ki se mu oghwa nana. Ẹkẹvuọvo, ọlọhọre a sa vwọ mrẹ omamọ iruo vwẹ ẹdẹ re koba nana-a.

6. Ẹnwan vọ yen ihwo buebun hirharokuẹ vwẹ asan iruo rayen nonẹna?

6 Rọ vwọ dianẹ ihwo buebun yen sivwin imiruo re herọ na, ihwo buebun ke wian ọke vrẹ dede nẹ a hwa omamọ osa kẹ aye-en. Vwọba, ọke buebun rẹ ayen ghwọrọ vwo ruiruo na je nẹrhẹ oma ghwọrọ ayen, ọnana kọ je sua ẹnwan vwọ kẹ ayen. Ohwo rọ rhọnvwe ru ọnana-a, a sa djẹ nẹ iruo.

7, 8. (a) Ono yen ohwo ẹsosuọ rẹ avwanre fuevun kẹ? (b) Die yen oniọvo ọvo rọ dia Thailand rhi niso kpahen iruo rọyen?

7 Jihova yen ohwo ẹsosuọ rẹ avwanrẹ fuevun kẹ, tavwen a ke mrẹ ihwo rẹ avwanre wiowian kẹ. (Luk 10:27) Iruo de kẹ avwanre igho. Avwanre wiowian rere a sa vwọ ghẹrẹ oma, ji bicha iruo aghwoghwo na. Jẹ, e rhe nomaso-o iruo na se gbowọphiyọ ẹga avwanre. Kerẹ udje, oniọvo ọvo vwẹ Thailand da ta: “Ikọmputa yen me rhuẹrẹ, mi vwo ẹguọnọ rẹ iruo na, ẹkẹvuọvo me wian ọke vrẹ. Ọtiọyena, ọke rha herọ mi vwo ruiruo rẹ ẹga na-a. Me da rhe mrẹvughe nẹ mi che siobọnu iruo na tavwen mi ki se phi Uvie na phiyọ ẹdia ẹsosuọ.” Kẹ die yen oniọvo nana ruru?

8 “Mi vwo koko igho vwẹ omarẹ ẹgbukpe ọvo nu, me da rhe ton iruo rẹ isikrimu eghoro phiyọ. Me vwọ tuọn phiyọ igho ghwa herọ-ọ, ofu ko rhi dje vwe. Me da mrẹ ihwo me vẹ ayen gba wian vwẹ asan ọvo jovwo, kẹ ayen hwẹ vwẹ, ayen me nọ vwẹ oboresorọ mi vwo roro nẹ isikrimu me shẹ na se yovwin te iruo ra da rhuẹrẹ ikọmputa vwevunrẹ ọfisi rọ nabọ djiro ohwo oma. Me nẹrhovwo rhe Jihova nẹ ọ chọn vwẹ uko vwo chirakon rẹ ẹdia nana, me je vwọ mrẹ ọke vwo ruiruo rẹ ẹga na vọnvọn. O kriri-i, erọnvwọn de rhi shephiyọ. Me da rhe nabọ riẹn obo re ruẹ oka rẹ isikrimu ro me je ihwo. Ke me shẹ isikrimu mẹ eje re, kẹdẹ kẹdẹ. Igho me mrẹ enẹna bun vrẹ obo ra hwa kẹ vwẹ ọke me vwọ rhuẹrẹ ikọmputa. Oma vwerhen ovwẹ kidie me rha ro ẹnwan kirobo ri jovwo-o. Ọ rọ ma rho, me nabọ rhi sikẹrẹ Jihova kpẹkpẹkpẹ enẹna.​—Se Matiu 5:6; Luk 11:28.

9. Mavọ yen e se vwo phi iruo phiyọ ẹdia ro foro?

9 Ofori nẹ odibo rẹ Ọghẹnẹ dia ọgbowian, owian ọgangan vọnre vẹ erere. (Isẹ 12:14) Ẹkẹvuọvo, kirobo rẹ oniọvo re ghwe djunute na rhi niso, ofori nẹ e phi iruo phiyọ ẹdia ro foro. Jesu da ta: “Gba ka guọnọ uvie rẹ Ọghẹnẹ tavwe, kugbe ọvwata rọye, kọ vwẹ emu na ejobi [yẹrẹ obo ra ghene guọnọ] ba kẹ wẹ.” (Mat. 6:33) Wọ sa vwọ riẹn sẹ wo phi iruo wẹn kugbe iruo rẹ ẹga na phiyọ ẹdia ro fo ayen, nọ oma wẹn: ‘Mi vwo omavwerhovwẹn kpahen iruo mẹ, ji mi ni iruo rẹ ẹga na kerẹ obo re di ruẹ?’ E de roro kokodo kpahen ẹro rẹ avwanre vwo nẹ iruo re ruẹ kugbe ọ re vwo nẹ iruo rẹ ẹga na, ka sa riẹn ọ rọ ma ghanre kẹ avwanre.

10. Uyono ọghanghanre vọ yen Jesu vwọphia kpahen obo ro fori nẹ e phi phiyọ ẹdia ẹsosuọ?

10 Jesu phi uvi rẹ udje phiyotọ kpahen obo ra sa vwọ vwẹ ẹro abavo vwo ni iruo re ruẹ kugbe iruo rẹ Uvie na. O vwo ọke ọvo rẹ Jesu vwo kpo asan rẹ Meri vẹ oniọvo rọyen Mata. Mata vwọ djonẹ rẹ uchere yen, jẹ Meri nabọ chidia totọ kẹrẹ Jesu rọ vwọ kerhọ rọyen. Mata vwo brenu kẹ Jesu nẹ Meri rhọnvwe chọn ọyen uko-o, Jesu da ta kẹ: “Meri jẹ emu esiri na reyọ nure, e gbi se mie ọfa-a.” (Luk 10:​38-42) Jesu vwẹ uphẹn yena vwo yono Mata orọnvwọn ọghanghanre ọvo. Tavwen a ke sa kẹnoma kẹ ẹnwan rẹ akpeyeren ji dje ẹguọnọ phia kẹ Kristi, ofori nẹ a “jẹ emu esiri” ọkieje yẹrẹ vwẹ iruo rẹ ẹga na vwọ kobaro.

ẸRO RE VWO NI ERỌNVWỌN RA VWỌ DIOTỌ

11. Die yen Baibol na ta kpahen omaerovwon?

11 Avwanre ohwo vuọvo guọnọ ọke re vwo ronvwoma fikirẹ owian ọgangan re ruẹ kọke kọke. Baibol na da ta: “Emu ọfa rha herọ ro yovwi ko ohwo-o jokpa nẹ ọ gba re rere ọ da, rere ọ mrẹ avwerhe rẹ owian rọye.” (Aghwo. 2:24) Jesu niroso nẹ ofori nẹ e ronvwoma ọkiọvo. Ẹdẹ ọvo rẹ ayen vwo ghwoghwo mamọ nu, ọ da vuẹ idibo rọyen: “Ekpuyovwi rẹ ovwan yanrhe rere e kpo asan ofuefu, re rovwoma emerha.”​—Mak 6:​31, 32.

12. Vwọ kpahen ehẹha vẹ erọnvwọn ra vwọ diotọ, imuoshọ vọ yen herọ? Djudje rọyen.

12 Vwọrẹ uyota, ehẹha vẹ erọnvwọn ra vwọ diotọ pha ghanghanre. Ẹkẹvuọvo, imuoshọ herọ siẹrẹ enana da dia emu ẹsosuọ vwẹ akpeyeren avwanre. Vwẹ ẹgbukpe ujorin ẹsosuọ, ihwo buebun vwo uruemu rẹ “E gbe jẹn avwanre re re a da, kidie odẹ rọ cha na ki me ghwẹ.” (1 Kọr. 15:32) Ihwo buebun ji vwo oka rẹ iroro tiọyen nonẹna. Kerẹ udje, vwẹ ikpe evo re wanre, o vwo eghene ọshare ọvo vwẹ Europe rọ ton uyono ẹra phiyọ. Ẹkẹvuọvo, ẹguọnọ ọgangan ro vwo kpahen erọnvwọn ra vwọ diotọ da nẹrhẹ ọ dobọji. Ukuko na ọ da rhe mrẹvughe nẹ erọnvwọn nana ro mu ẹwẹn rọyen eje kpahen na yen so ebẹnbẹn vẹ ofudjevwe kẹ. Ọ da rhoma ton uyono rẹ Baibol phiyọ, o de rhi muwan rọ vwọ dia oghwoghwota. Ro vwo bromaphiyame nu, ọ da ta: “Obo re ma da vwẹ, kẹ ọke nana eje me ghwọrọ phiyọ akpọ na tavwen me ke rhe mrẹvughe nẹ erere rode herọ vwẹ ẹga rẹ Jihova vrẹ ọ ra mrẹ vwẹ erọnvwọn ra vwọ diotọ.”

13. (a) Djudje rẹ imuoshọ rehẹ erọnvwọn ra vwọ diotọ vẹ ehẹha. (b) Mavọ yen e se vwo phi enana phiyọ ẹdia ri fo ayen?

13 Ehẹha, nẹrhẹ oma rẹ ohwo sasa. Ẹkẹvuọvo, bro ọke yen ofori nẹ a ghwọrọ phiyọ? Di roro: Buebun avwanre riemu re miẹmiẹ ọke evo, ẹkẹvuọvo e de vwo uruemu ra vwọ ria ikeki je rare iswiti kọke kọke, ọ sa so ọga kẹ avwanre. Ọtiọyena, ofori nẹ a vwẹ ọkieje vwọ riemu re sa kẹ ohwo omakpokpọ. Ọtiọyen ọ je hepha, ehẹha vẹ erọnvwọn ra vwọ diotọ de hirhe phiyọ obo re ruẹ kọke kọke, e sa nẹrhẹ ẹga avwanre shekpotọ. A sa vwọ kẹnoma kẹ ọyena, ofori nẹ e vwobọ vwẹ iruo rẹ Uvie na kọke kọke. Mavọ yen a sa vwọ riẹn sẹ avwanre phi erọnvwọn ra vwọ diotọ phiyọ ẹdia ro fo ayen? Avwanre sa sane udughwrẹn ọvo, e mi si uche inọke ra ghwọrọ vwo ruiruo rẹ ẹga na phiyotọ, kerẹ ọke re vwo kpo uyono, aghwoghwo, ji ruẹ uyono romobọ vẹ ẹga orua. A me vwẹ inọke na vwọ vwavwen inọke ra ghwọrọ phiyọ erọnvwọn ra vwọ diotọ kerẹ, ibọrọ ẹfa, ughe eno, yẹrẹ ividio gemu. Die yen wo niso? Ofori nẹ e siobọ rẹ “emu re miẹmiẹ” na kpotọ?​—Se Ẹfesọs 5:​15, 16.

14. Die yen cha chọn avwanre uko vwọ sane erọnvwọn ra vwọ diotọ ri shephiyọ?

14 Kohwo kohwo, ji te igbuyovwin rẹ erua sa sane erọnvwọn ra vwọ diotọ ro je ayen, takpe nẹ ọ vwọso irhi rẹ Baibol na-a. * Erọnvwọn ra vwọ diotọ ri shephiyọ, ọyen “okẹ rẹ Ọghẹnẹ.” (Aghwo. 3:​12, 13) A riẹnre nẹ ojẹ rẹ ohwo ọvo sa fẹnẹ ọ rẹ ohwo ọfa. (Gal. 6:​4, 5) Jẹ, otoro ọ ra jẹre-e, ofori nẹ e phio phiyọ ẹdia ro foro. Jesu da ta: “Asan rẹ efe wẹn epha etiyin iroro wẹn je dia rhe.” (Mat. 6:21) Ọtiọyena, ẹguọnọ ọgangan re vwo kpahen Jesu che mu avwanre vwo roro kpahen iruo rẹ Uvie na, ta ota kpahọn, ji vwobọ vwọ vọnvọn, vwọ vrẹ irueru rẹ akpeyeren rẹ kẹdẹ kẹdẹ.​—Fil. 1:​9, 10.

HỌNRE VWỌSO ẸVWỌTUA RẸ EKUAKUA RẸ AKPEYEREN

15, 16. (a) Mavọ yen ẹvwọtua rẹ ekuakua rẹ akpeyeren sa vwọ dia ufi kẹ Onenikristi? (b) Omamọ uchebro vọ yen Jesu vwọphia kpahen ẹvwọtua rẹ ekuakua rẹ akpeyeren?

15 Ihwo buebun nonẹna djẹ nene osẹnvwe kpokpọ ri sherhe, ọtiọyen ji te ifonu ride vẹ erọnvwọn efa tiọyen. Eriyin na, ofori nẹ Onenikristi ọvuọvo fuẹrẹn oma rọyen ọkieje womarẹ enọ nana: ‘Ẹguọnọ mi vwo kpahen ekuakua rẹ akpeyeren gan te ẹdia rẹ, ọke me ghwọrọ vwo roro, ji ruẹ ehiahiẹ kpahen ayen mi bun vrẹ ọ rẹ mi vwo muegbe rẹ uyono? Mi mu ẹwẹn mẹ eje phiyọ irueru rẹ kẹdẹ kẹdẹ te ẹdia rẹ, me rha sa ghwọrọ omamọ ọke vwọ nẹrhovwo yẹrẹ se Baibol na-a?’ Avwanre de noso nẹ ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen ekuakua rẹ akpeyeren rho vrẹ ẹguọnọ re vwo kpahen Kristi, ofori nẹ e roro kpahen eta rẹ Jesu nana: “Si oma wẹn nẹ urhuru evwo.” (Luk 12:15) Diesorọ Jesu vwọ vwẹ orhọ-esio ọgangan nana phia?

16 Jesu tare nẹ “ohwo sa ga inini ivẹ-ẹ.” Ọ da je ta: “Wọ sa ga Ọghẹnẹ vẹ ẹdjọ kugbe-e.” Ọ ta ọtiọyen, kidie “inini” ivẹ na guọnọ ẹga ọsoso. Ọtiọyena, Jesu da tanẹ ohwo rọ guọnọ ga inini ivẹ cha “dia avwebọ kẹ ọvo, ọ me rha dia avwiorọvwe kẹ ọrivẹ.” (Mat. 6:24) Fikirẹ jẹgba, ofori nẹ avwanre vwẹ ọkieje họnre vwọso “urhuru sivwe rẹ ugboma,” ro ji churobọ si ẹvwọtua rẹ ekuakua akpeyeren.​—Ẹfe. 2:3.

17. (a) Diesorọ ọ vwọ dia bẹnbẹn rẹ ihwo ri nenesi rẹ urhurusivwe rẹ ugboma vwọ vwẹ ẹro abavo vwo ni ekuakua rẹ akpeyeren? (b) Die yen sa chọn avwanre uko vwọ họnre vwọso urhurusivwe rẹ ekuakua rẹ akpeyeren?

17 Ọ pha bẹnbẹn rẹ ihwo ri nenesi rẹ urhurusivwe rẹ ugboma vwọ vwẹ ẹro abavo vwo ni ekuakua rẹ akpeyeren. Diesorọ? Kidie ẹgba iroro rayen shekpotọ mamọ. (Se 1 Kọrẹnt 2:14.) Ọtiọyena, ayen cha sa riẹn ofẹnẹ rẹ obo re gbrare vẹ obo ri yovwiri-in. (Hib. 5:​11-14) Kọyensorọ evo usun rayen vwo vwo urhurusivwe rọ vrẹka kpahen ekuakua rẹ akpeyeren. (Aghwo. 5:10) Jẹ, ọ vwerhoma nẹ e se phi ẹdia nana kparobọ siẹrẹ e de se Baibol na ọkieje. (1 Pita 2:2) Kirobọ rẹ eroro kpahọn rẹ eta rẹ Ọbe Ọfuanfon na chọn Jesu uko vwọ sen edavwini, Baibol na sa chọn avwanre uko vwọ họnre vwọso urhurusivwe rẹ ekuakua rẹ akpeyeren. (Mat. 4:​8-10) E de ru ọtiọyen, ke se djephia nẹ avwanre vwo ẹguọnọ kpahen Jesu vwọ vrẹ ekuakua rẹ akpeyeren.

Die yen wọ vwọ kobaro vwẹ akpeyeren? (Ni ẹkorota 18)

18. Orhiẹn vọ yen wo bruru asaọkiephana?

18 Jesu vwọ nọ Pita nẹ, “wọ guọnọ ovwẹ nọ enana?” Ọ nẹrhẹ Pita karophiyọ obo rọ ghanre te ra vwọ vwẹ ekuakua rẹ Uvie na vwọ kobaro. Pita yerin nene odẹ rọyen ro mudiaphiyọ “Ubioragha,” kidie ọ nabọ mudia gan kokoroko vwẹ ega rẹ Jihova. (Iruo 4:​5-20) Avwanre ji muegbe re vwo vwo ẹguọnọ ọgangan kpahen Jesu ọkieje, rere e phi iruo, erọnvwọn ra vwọ diotọ, kugbe ekuakua rẹ akpeyeren phiyọ ẹdia ro fo ayen. E jẹ orhiẹn rẹ avwanre brẹ kẹdẹ kẹdẹ djephia nẹ avwanre vwẹrokere Pita, rọ tare nẹ, “Ọrovwohwo; Wọ riẹnre ne me guọnọ owẹ.”

^ e?ko. 14 Ni uyovwinrota na “Is Your Recreation Beneficial?” rọhẹ Uwevwin Orhẹrẹ rẹ October 15, 2011, aruẹbe 9-12, ẹko. 6-15, (ọ rẹ oyibo).