Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ Ni Gaio Ye Ebua Enyɛmimɛi Lɛ

Bɔ Ni Gaio Ye Ebua Enyɛmimɛi Lɛ

GAIO kɛ Kristofoi krokomɛi ni hi shi be ni eshwɛ fioo ni klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ baaba naagbee lɛ kɛ naagbai komɛi kpe. Naagbai nɛɛ ekomɛi ji akɛ, mɛi komɛi gbɛ amale tsɔɔmɔi amɛshwã koni nyɛmimɛi lɛ ateŋ agbala ni asafo lɛ ajwa. (1 Yoh. 2:18, 19; 2 Yoh. 7) Agbɛnɛ hu, nuu ko ni atsɛɔ lɛ Diotrefe lɛ wie bɔfo Yohane kɛ mɛi krokomɛi ahe “wiemɔi fɔji” etsɔɔ mɛi. Efeee nyɛmimɛi ni fã gbɛ kɛba amɛŋɔɔ lɛ gbɔ, ni ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaakɔne nyɛmimɛi krokomɛi ayiŋ koni amɛ hu amɛkɔ gbɛ fɔŋ nɛɛ. (3 Yoh. 9, 10) Nɛkɛ be nɛɛ mli bɔfo Yohane ŋma wolo eyahã Gaio lɛ. Yohane ŋma wolo nɛɛ yɛ aaafee afi 98 Ŋ.B., ni gbɛ́i ni wɔkɛle wolo lɛ ŋmɛnɛ ji, “Yohane Wolo Ni Ji Etɛ Lɛ,” ni eyɛ Kristofoi A-Hela Ŋmalɛi lɛ amli.

Yɛ naagbai ni Gaio kɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etee nɔ esɔmɔ Yehowa ni eye lɛ anɔkwa. Mɛni efee ni tsɔɔ akɛ eye anɔkwa? Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkase enɔkwɛmɔnɔ lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ Yohane Wolo Ni Ji Etɛ Lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee nakai?

YOHANE NAANYO NI ESUMƆƆ ESANE WAA

Wekukpaa ni yɔɔ Yohane kɛ Gaio teŋ lɛ mli wa tamɔ wekukpaa ni yɔɔ tsɛ ko kɛ ebi ni esumɔɔ lɛ teŋ. Be ni eŋmaa wolo lɛ eyahã Gaio lɛ, etsɛ ehe akɛ “onukpa lɛ.” Abaanyɛ atsɔɔ Hela wiemɔ ni ekɛtsu nii yɛ biɛ lɛ shishi hu akɛ, “nuumo lɛ.” Yohane kɛ gbɛ́i nɛɛ tsu nii ejaakɛ ele akɛ no pɛ po kɛkɛ baahã Gaio ana mɔ ni ŋmaa lɛ lɛ. Agbɛnɛ hu, etsɛ Gaio akɛ “mɔ ni asumɔɔ, ní mi hu misumɔɔ lɛ yɛ anɔkwale mli.” No sɛɛ lɛ, ewie akɛ eheɔ eyeɔ akɛ Gaio yɛ hewalɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ mumɔŋ fɛɛ. Wiemɔi nɛɛ taa mɔ tsuiŋ waa!3 Yoh. 1, 2, 4.

Eyɛ mli akɛ awieko nakai tɛ̃ɛ yɛ wolo lɛ mli moŋ, shi eeenyɛ efee akɛ, Gaio ji asafoŋ onukpa. Gaio fee nyɛmimɛi lɛ gbɔ, tsɛ eleee amɛ, ni Yohane jie eyi yɛ enɛ hewɔ. Ewie akɛ, enɛ ni efeɔ lɛ tsɔɔ akɛ anɔkwafo ji lɛ, ejaakɛ kɛjɛ blema beebe lɛ, ale akɛ Nyɔŋmɔ tsuji feɔ mɛi gbɔ.1 Mose 18:1-8; 1 Tim. 3:2; 3 Yoh. 5.

Te fee tɛŋŋ Yohane ná ele akɛ Gaio bɔɔ gbɔfeemɔ he mɔdɛŋ? Nyɛmimɛi jɛ he ni Yohane yɔɔ lɛ ni amɛyasara asafoi lɛ yɛ be kɛ beiaŋ. Eeenyɛ efee akɛ, kɛ́ nyɛmimɛi nɛɛ ku amɛsɛɛ amɛba lɛ, amɛgbaa Yohane bɔ ni nibii tee lɛ ehã yɛ amɛgbɛfãa lɛ nɔ. Ekolɛ, nɛkɛ ji bɔ ni fee ni Yohane ná ele nibii ni yaa nɔ yɛ asafoi nɛɛ amli.

Ebɛ naakpɛɛ akɛ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ baasumɔ ni amɛto amɛnyɛmimɛi Kristofoi aŋɔɔ, ejaakɛ gbɔiatoohei ni yɔɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ yɛ ahuntoo waa. Akwɛɛɛ gbɔi lɛ jogbaŋŋ, ni mɛi ni jeŋba ekpɔtɔ kɛ jɛmɛ fee amɛshitoohe. Gbɛfalɔi ni sumɔɔɔ amɛhe sane lɛ to amɛnanemɛi aŋɔɔ, ni Kristofoi hu to amɛnyɛmimɛi Kristofoi aŋɔɔ be fɛɛ be ni ebaahi nakai feemɔ.

“EGBƐ́I LƐ HEWƆ AMƐTEE”

Yohane kɛɛ Gaio akɛ, ‘ewo gbɛfãlɔi lɛ gbɛ bɔ ni baasa Nyɔŋmɔ hiɛ.’ Ewie nakai koni ekɛwo Gaio hewalɛ ni ehã gbɔi lɛ nibii fɛɛ ni he baahia amɛ kɛhã amɛgbɛfãa lɛ nɔtsamɔ, koni amɛhe akayafi amɛ yɛ gbɛ lɛ nɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Gaio to gbɛjianɔ ni tamɔ nɛkɛ ehã mɛi ni bato lɛ be ko ni eho lɛ, ejaakɛ be ni amɛku amɛsɛɛ kɛtee Yohane ŋɔɔ lɛ, amɛye suɔmɔ kɛ hemɔkɛyeli ni Gaio jie lɛ kpo lɛ he odase amɛtsɔɔ lɛ.3 Yoh. 3, 6.

Wɔleee kɛji gbɔi ni Yohane wieɔ amɛhe nɛɛ ji maŋsɛɛ sɔɔlɔi, mɛi ni etsuɔ, loo nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi. Shi ekɔɔɔ he eko mɛi ni amɛji lɛ, sane kpakpa lɛ hewɔ amɛfã gbɛ lɛ. Yohane kɛɛ: “Egbɛ́i lɛ hewɔ amɛtee.” (3 Yoh. 7) Yohane wie Nyɔŋmɔ he egbe naa nɔŋŋ ni ewie sane nɛɛ. (3 Yoh. 6) No hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, ‘gbɛ́i’ ni ewieɔ he lɛ ji Yehowa gbɛ́i lɛ. Kɛ́ nakai ni lɛ, belɛ nyɛmimɛi ni ewie amɛhe lɛ ji Kristofoi asafo lɛ mli bii, ni no hewɔ lɛ, esa akɛ ahere amɛ hiɛmɛɛ. Yohane wie akɛ: “Sɔ̃ kã wɔnɔ akɛ wɔfee mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ gbɔ, koni wɔtsɔmɔ nanemɛi nitsulɔi yɛ anɔkwale lɛ mli.”3 Yoh. 8.

ABƆ LƐ KƆKƆ YƐ NAAGBA KO NI YƆƆ HIƐDƆƆ LƐ HE

Jeee shidaa pɛ kɛkɛ hewɔ Yohane ŋma Gaio lɛ. No mli lɛ, Yohane miitao eye ebua Gaio ni etsu naagba ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa lɛ he nii. No ji akɛ, nɔ ko hewɔ lɛ, Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Diotrefe lɛ sumɔɔɔ ni ehereɔ nyɛmimɛi gbɛfãlɔi atuu, ni ebɔ mɔdɛŋ akɛ ebaatsĩ mɛi ni miitao afee nakai lɛ gbɛ.3 Yoh. 9, 10.

Eji Diotrefe here nyɛmimɛi lɛ hiɛmɛɛ po kulɛ, nɔ ko etsɔɔɔ akɛ amɛbaasumɔ ni amɛyato eŋɔɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Diotrefe tao klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ asafo lɛ mli, ekpɛlɛɛɛ nɔ ko nɔ ko ni jɛ Yohane ŋɔɔ lɛ nɔ kɛ bulɛ, ni ewie bɔfoi lɛ kɛ nyɛmimɛi krokomɛi ahe wiemɔi fɔji etsɔɔ mɛi. Eyɛ mli akɛ Yohane tsɛɛɛ Diotrefe amale tsɔɔlɔ moŋ, kɛ̃lɛ Diotrefe te shi ewo hegbɛ ni bɔfoi lɛ yɔɔ lɛ. Enyɛɛɛ eye anɔkwa, ejaakɛ eshwe akɛ ehe gbɛ́i yɛ asafo lɛ mli, ni ejie sui gbohii krokomɛi ni esaaa Kristofoi lɛ kpo. Esane lɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ wɔpele gbɛhei ahe yɛ asafo lɛ mli loo wɔbaaa wɔhe shi lɛ, ebaanyɛ ekɛ mligbalamɔi aba. Yohane bɔ Gaio kɔkɔ akɛ: “Kaakase nɔ gbonyo.” Ni esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abo kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi.3 Yoh. 11.

NƆ KOME HEWƆ NI ESA AKƐ WƆFEE EKPAKPA

Yohane wie Kristofonyo kroko ni atsɛɔ lɛ Demetrio lɛ hu he. Demetrio efeee enii tamɔ Diotrefe; efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa. Yohane wie akɛ: “Demetrio lɛ, amɛ fɛɛ amɛwieɔ ehe ekpakpa . . . Anɔkwa, wɔ hu wɔyeɔ ehe odase, ni nyɛle akɛ odase ni wɔyeɔ lɛ, anɔkwale ni.” (3 Yoh. 12) Ekolɛ Gaio yelikɛbuamɔ he bahia Demetrio, ni no hewɔ bɔfo Yohane ŋma Yohane Wolo Ni Ji Etɛ Lɛ, koni ehã Gaio ale mɔ ni Demetrio ji kɛ nɔ ni etsuɔ yɛ asafo lɛ mli. Eeenyɛ efee akɛ, Demetrio diɛŋtsɛ po Yohane kɛ wolo lɛ tsu ni ekɛyahã Gaio. Kɛ́ Demetrio fata mɛi ni Yohane fɔɔ tsumɔ lɛ ahe, loo esɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfãlɔ lɛ, belɛ eeenyɛ efee akɛ egbala nɔ ni bɔfo Yohane ewie lɛ mli jogbaŋŋ ehã Gaio.

Eyɛ mli akɛ Gaio feɔ nyɛmimɛi lɛ gbɔ momo, shi Yohane wo lɛ hewalɛ ni eya nɔ efee nakai. Mɛni hewɔ? Diotrefe ka akɛ ebaashwie Kristofoi ni feɔ mɛi krokomɛi gbɔ lɛ kɛje asafo lɛ mli. Ani eeenyɛ efee akɛ, Yohane nu he akɛ, enɛ baanyɛ awo Gaio he gbeyei ni ekpa gbɔfeemɔ? Ani enu he akɛ esa akɛ ewo lɛ ekãa? Wɔleee. Shi ekɔɔɔ he eko nɔ ni ji lɛ, Yohane wo Gaio hewalɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Mɔ ni feɔ nɔ kpakpa lɛ, ejɛ Nyɔŋmɔ mli.” (3 Yoh. 11) Wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa nɔ kome hewɔ ni esaaa akɛ wɔhãa ekpakpafeemɔ tɔɔ wɔ.

Ani Yohane wolo lɛ kanya Gaio ni etee nɔ efee mɛi gbɔ? Eeenyɛ efee akɛ nakai eba lɛ, ejaakɛ eji jeee nakai eba lɛ kulɛ, ebaawa akɛ akɛ Yohane Wolo Ni Ji Etɛ Lɛ baawo Biblia lɛ mli koni akɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ ni amɛ hu ‘amɛkase nɔ kpakpa.’

NIBII NI WƆKASEƆ YƐ YOHANE WOLO NI JI ETƐ LƐ MLI

Nɔ fɛɛ nɔ ni Biblia lɛ hãa wɔleɔ yɛ wɔnyɛmi Kristofonyo nɛɛ ni hi shi yɛ blema ni atsɛɔ lɛ Gaio lɛ he wɔwie nɛɛ. Kɛ̃lɛ, nibii babaoo yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli.

Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔfee mɛi gbɔ?

Ŋmɛnɛ lɛ, nyɛmimɛi komɛi fãa gbɛ kakadaŋŋ yɛ sane kpakpa lɛ hewɔ. Amɛteŋ mɛi komɛi ji, kpokpaa nɔkwɛlɔi kɛ amɛŋamɛi, ni amɛteŋ mɛi komɛi hu ji mɛi ni efã kɛtee he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ yɛ amɛmaji lɛ amli loo maŋsɛɛ po koni amɛyaye amɛbua. Anɔkwa, wɔteŋ mɛi babaoo baanyɛ awie akɛ, wɔbale anɔkwale lɛ kɛtsɔ nyɛmimɛi komɛi ni fã gbɛ amɛbashiɛ amɛhã wɔ lɛ anɔ. Ekolɛ, wɔnyɛŋ wɔfã gbɛ kɛyashiɛ tamɔ bɔ ni nyɛmimɛi nɛɛ efee lɛ. Kɛ̃lɛ, wɔbaanyɛ wɔkase Gaio. Wɔbaanyɛ wɔwo nyɛmimɛi ni fãa gbɛ lɛ hewalɛ, ni wɔye wɔbua amɛ. No hewɔ lɛ, nyɛhãa ‘wɔkɔa gbɔfeemɔ gbɛ lɛ.’Rom. 12:13; 1 Tim. 5:9, 10.

Tamɔ bɔ ni Diotrefe te shi ewo hegbɛ ni bɔfo Yohane yɔɔ lɛ, ni mɛi komɛi hu te shi amɛwo Paulo lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, mɛi baanyɛ ate shi awo nɔkwɛlɔi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ. Eyɛ mli akɛ enɛ efɔɔɔ kaa moŋ, shi kɛ́ eko ba lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ. (2 Kor. 10:7-12; 12:11-13) Shi te esa akɛ wɔfee wɔnii wɔhã tɛŋŋ yɛ he? Paulo wo Timoteo ŋaa akɛ: “Nuŋtsɔ lɛ nyɔŋ lɛ esaaa akɛ enɔɔ, shi moŋ esa akɛ efee mɔ ni mli jɔ hã mɛi fɛɛ, mɔ ni baanyɛ atsɔɔ nii, mɔ ni yeɔ ehe nɔ kɛ́ aye lɛ sane fɔŋ, mɔ ni kɛ mlijɔlɛ wieɔ tsɔɔ mɛi ni kuɔ enaa lɛ.” Kɛ́ mɛi wie wɔhe nyanyaanya, shi wɔto wɔtsui shi ni wɔhãaa amɛwiemɔi lɛ awo wɔmli la lɛ, ekolɛ, yɛ be ni sa mli lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi baatsake amɛsubaŋ. Ni kɛ́ amɛfee nakai lɛ, ‘ekolɛ Nyɔŋmɔ baahã amɛná tsuitsakemɔ ni no baahã amɛná anɔkwale lɛ he nilee krɔŋŋ.’2 Tim. 2:24, 25.

Agbɛnɛ hu, tamɔ bɔ ni bɔfo Yohane wo Gaio hewalɛ ni ema nɔ mi ehã lɛ akɛ nɔ ni efeɔ lɛ ji nɔ kpakpa lɛ, ehe baahia ni wɔ hu wɔwo wɔnyɛmimɛi Kristofoi ni miiye Yehowa anɔkwa yɛ shiteekɛwoo ni amɛkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ hewalɛ, wɔjie amɛyi, ni wɔhã amɛle akɛ amɛmiibɔ mɔdɛŋ. Esa akɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ akase Yohane, ni amɛwo amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ koni ‘ekatɔ amɛ.’Yes. 40:31; 1 Tes. 5:11.

Hela wiemɔi 219 pɛ bɔfo Yohane kɛtsu nii yɛ wolo ni eŋma eyahã Gaio lɛ mli, ni no hãa ebafeɔ Biblia mli wolo ni yɔɔ kuku fe fɛɛ. Kɛ̃lɛ, nibii pii yɛ ni Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ baanyɛ akase yɛ mli.