Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Hã Otsui Ahi Mumɔŋ Jwetrii Ahe

Hã Otsui Ahi Mumɔŋ Jwetrii Ahe

“He ni nyɛjwetri yɔɔ lɛ, jɛmɛ nyɛtsuii hu baahi.”—LUKA 12:34.

LALAI: 153, 104

1, 2. (a) Tsɔɔmɔ mumɔŋ jwetrii etɛ ni Yehowa eke wɔ. (b) Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

YEHOWA yɛ nii fe mɔ fɛɛ mɔ yɛ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ. (1 Kron. 29:11, 12) Shi akɛni emli hi hewɔ lɛ, ejɛɔ esuɔmɔ mli ekeɔ wɔ mumɔŋ nibii ni jara wala ni eyɔɔ lɛ eko, ni wɔhiɛ sɔɔ enɛ waa. Mɛni ji nibii nɛɛ ekomɛi? Ekomɛi ji (1) Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, (2) shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, kɛ (3) anɔkwalei ni jara wala ni yɔɔ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ. Shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, be ko baaba ni wɔhiɛ esɔŋ nikeenii srɔtoi ni jara wala nɛɛ dɔŋŋ, ni wɔbaashɛrɛ amɛ wɔshwie. Kɛ́ wɔsumɔɔɔ ni ebaa lɛ nakai lɛ, belɛ esa akɛ wɔkɛ nikeenii nɛɛ atsu nii jogbaŋŋ, ni wɔsumɔ amɛ waa be fɛɛ be. Yesu kɛɛ: “He ni nyɛjwetri yɔɔ lɛ, jɛmɛ nyɛtsuii hu baahi.”Luka 12:34.

2 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaana bɔ ni wɔbaafee wɔhã suɔmɔ kɛ hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Maŋtsɛyeli lɛ, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, kɛ anɔkwale lɛ mli awa be fɛɛ be. Be ni wɔsusuɔ saji nɛɛ ahe lɛ, kwɛmɔ nɔ ni bo akɛ mɔ aŋkro lɛ, obaanyɛ ofee koni suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã mumɔŋ jwetrii nɛɛ mli awa waa.

NYƆŊMƆ MAŊTSƐYELI LƐ—ADIAGBA NI JARA WA

3. Mɛni jarayelɔ ni Yesu wie ehe yɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ fee koni enyɛ ehe adiagba ni jara wa lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

3 Kanemɔ Mateo 13:45, 46. Yesu gba nɔkwɛmɔnɔ ko ni kɔɔ jarayelɔ ko ni yawóɔ adiagbai eyahɔ̃ɔ lɛ he. Eeenyɛ efee akɛ, etsu nitsumɔ nɛɛ afii abɔ ni ehe adiagbai pii ehɔ̃ɔ. Shi gbi ko lɛ, eyana adiagba ko ni yɛ fɛo aahu akɛ, be ni ehiŋmɛi gba nɔ nɔŋŋ lɛ, emɔ etsui. Shi dani ebaanyɛ ehe adiagba nɛɛ lɛ, esa akɛ ehɔ̃ɔ ehe nibii fɛɛ, ni nakai pɛpɛɛpɛ efee. Ani oona bɔ ni adiagba nɛɛ jara wa hã nuu nɛɛ?

4. Kɛ́ wɔsumɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ waa tamɔ bɔ ni jarayelɔ lɛ sumɔ adiagba lɛ, mɛni wɔbaafee?

4 Mɛni wɔkaseɔ yɛ nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ mli? Anɔkwalei ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ tamɔ nakai adiagba ni jara wa lɛ. Kɛ́ wɔsumɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ waa tamɔ bɔ ni jarayelɔ lɛ sumɔ adiagba lɛ, wɔkɛ nibii krokomɛi fɛɛ baashã afɔle koni wɔnyɛ wɔbafata mɛi ni yɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ ahe, ni wɔhi jɛmɛ daa. (Kanemɔ Marko 10:28-30.) Nyɛhãa wɔsusua mɛi enyɔ komɛi ni fee nakai lɛ ahe wɔkwɛa.

5. Mɛni Zakeo fee be ni enu Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ?

5 Nuu niiatsɛ ko hi shi yɛ blema, ni atsɛɔ lɛ Zakeo. No mli lɛ, toohelɔnukpa ji lɛ, ni ojotswaa nɔ etsɔ ená shika pii ni eyɔɔ lɛ. (Luka 19:1-9) Nuu nɛɛ nu ni Yesu miishiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ, ni nɔ ni enu lɛ ta etsuiŋ waa. No hewɔ lɛ, etsake etsui amrɔ nɔŋŋ. Ekɛɛ Yesu akɛ: “Nuŋtsɔ, Naa! Miiŋɔ nibii ni miyɔɔ lɛ fã miihã ohiafoi, ni nɔ fɛɛ nɔ ni mishɔ̃ yɛ mɔ ko dɛŋ lɛ, miiku miibɔ he toi ejwɛ miihã lɛ.” Zakeo jɛ etsuiŋ ekɛ mɛi ni etswa amɛ ojo lɛ ashika yahã amɛ ekoŋŋ, ni eyeee mɛi amim dɔŋŋ.

6. Mɛɛ tsakemɔi yoo ko fee koni enyɛ ebafata Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii lɛ ahe? Ni mɛni hã enyɛ efee nakai?

6 Afii komɛi ni eho lɛ, yoo ko ni feɔ supi lɛ nu Maŋtsɛyeli lɛ he sane. Nakai beiaŋ lɛ, eji sɛinɔtalɔ kɛhã gbɛjianɔtoo ko ni fãa mɛi ni feɔ supi lɛ ahe. Shi be ni akɛ lɛ kase Biblia lɛ, anɔkwalei ni ekase yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ ta etsuiŋ waa, ni ena akɛ esa akɛ efee tsakemɔi wuji yɛ eshihilɛ mli. (1 Kor. 6:9, 10) No hewɔ lɛ, ekɛ gbɛjianɔtoo ni eyɔɔ mli lɛ kpa bɔɔ, ni ekpa supifeemɔ. Abaptisi lɛ yɛ afi 2009, ni yɛ afi 2010 lɛ, ebɔi gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã Yehowa kɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli wa fe nibii ni eheloo lɛ shweɔ lɛ, ni no hewɔ enyɛ efee tsakemɔi nɛɛ.Mar. 12:29, 30.

7. Mɛni esa akɛ wɔfee koni suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he akajɔ?

7 Wɔteŋ mɛi pii fee tsakemɔi wuji yɛ wɔshihilɛ mli dani wɔnyɛ wɔbafata Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii lɛ ahe. (Rom. 12:2) Shi ta lɛ bako naagbee. Esa akɛ wɔhã wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ be fɛɛ be koni nibii komɛi tamɔ heloonaa nibii asɛɛtiumɔ kɛ bɔlɛnamɔ jeŋba sha he akɔnɔi akahã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Maŋtsɛyeli lɛ he jɔ. (Abɛi 4:23; Mat. 5:27-29) Bɔ ni afee ni wɔya nɔ wɔsumɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛ wɔtsui fɛɛ lɛ, Yehowa ehã wɔ jwetri kroko ni nɔ bɛ.

SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ HEREƆ WƆ KƐ MƐI KROKOMƐI AYIWALA

8. (a) Mɛni hewɔ bɔfo Paulo wie akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji ‘jwetri ni akɛwo sũ nii amli’ lɛ? (b) Mɛni Paulo fee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa?

8 Yesu efã wɔ akɛ wɔshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ ni wɔtsɔɔ mɛi nii. (Mat. 28:19, 20) Bɔfo Paulo bu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa waa. Ewie yɛ kpaŋmɔ hee lɛ he sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he akɛ, eji ‘jwetri ni akɛwo sũ nii amli.’ (2 Kor. 4:7; 1 Tim. 1:12) Wɔyeee emuu, no hewɔ lɛ, wɔtamɔ sũ nii. Kɛ̃lɛ, sane ni wɔshiɛɔ lɛ ji jwetri, ejaakɛ ebaanyɛ ehere wɔ kɛ mɛi ni boɔ wɔ toi lɛ ayiwala. Enɛ ji nɔ ni tsirɛ Paulo ni ewie akɛ: “Mifeɔ nibii fɛɛ yɛ sane kpakpa lɛ hewɔ, bɔ ni afee ni majaje matsɔɔ mɛi krokomɛi.” (1 Kor. 9:23) Paulo sumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa, ni no hewɔ ekɛ ehewalɛ fɛɛ tsɔɔ mɛi nii koni amɛbatsɔmɔ kaselɔi lɛ. (Kanemɔ Romabii 1:14, 15; 2 Timoteo 4:2.) Suɔmɔ nɛɛ nɔŋŋ ye ebua lɛ ni enyɛ efi shi yɛ shiteekɛwoo ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ. (1 Tes. 2:2) Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔ hu wɔsumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa?

9. Mɛɛ nibii komɛi wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa?

9 Nɔ kome ni Paulo fee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji akɛ, etao hegbɛi ni ebaanyɛ ekɛye mɛi krokomɛi odase. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔ hu wɔshiɛɔ yɛ shĩai amli, yɛ maŋ, kɛ he fɛɛ he ni wɔbaana mɛi yɛ, tamɔ bɔ ni bɔfo Paulo kɛ Kristofoi krokomɛi ni hi shi yɛ blema lɛ fee lɛ. (Bɔf. 5:42; 20:20) Kɛfata he lɛ, wɔtaoɔ gbɛi srɔtoi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔlɛɛ wɔsɔɔmɔ lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔteŋ mɛi ni shihilɛ baaŋmɛ amɛ gbɛ lɛ sɔmɔɔ akɛ gbɛgbalɔi awalɔi loo daa gbɛgbalɔi. Mɛi komɛi hu kaseɔ wiemɔ kroko, loo amɛfãa kɛyaa hei ni shiɛlɔi ahe miihia yɛ yɛ amɛmaŋ lɛ mli nɔŋŋ loo yɛ maŋsɛɛ.Bɔf. 16:9, 10.

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jɔɔ Irene yɛ ekãa ni ekɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ?

10 Susumɔ nyɛmi yoo oshijafo ko ni yɔɔ United States ni atsɛɔ lɛ Irene lɛ he okwɛ. No mli lɛ, ekã etsui nɔ waa akɛ ebaashiɛ ehã mɛi ni wieɔ Russian ni efã kɛba United States lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ afi 1993 lɛ, eyafata kuu ko ni yɔɔ New York City ni wieɔ Russian lɛ he. No mli lɛ, shiɛlɔi 20 pɛ yɔɔ kuu lɛ mli. Aaafee afii 20 sɛɛ lɛ, Irene wie akɛ: “Kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, minyɛɛɛ mawie Russian jogbaŋŋ.” Kɛ̃lɛ, Yehowa ejɔɔ lɛ kɛ nyɛmimɛi krokomɛi ni kɛ ekãa shiɛ amɛhã mɛi ni wieɔ Russian lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, ayɛ Russian asafoi ekpaa yɛ New York City. Mɛi ni Irene kɛkase nii lɛ ateŋ mɛi 15 etee amɛhiɛ ni abaptisi amɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi miisɔmɔ yɛ Betel, ni mɛi komɛi hu miisɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi kɛ asafoŋ onukpai. Irene wie akɛ, “Eji mitiu nibii krokomɛi asɛɛ kulɛ, mikpaaa shi akɛ maná miishɛɛ waa nɛkɛ.” Lɛɛlɛŋ, Irene sumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa!

Ani osumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa? Ani anaa enɛ yɛ bɔ ni otoɔ obe he gbɛjianɔ daa otsi lɛ mli? (Kwɛmɔ kuku 11, 12)

11. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔshiɛ yɛ shiteekɛwoo fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ yibii kpakpai ewoɔ?

11 Kɛ́ wɔsumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa lɛ, wɔbaakase bɔfo Paulo, ni wɔya nɔ wɔshiɛ yɛ shiteekɛwoo fɛɛ ni wɔkɛbaakpe lɛ sɛɛ. (Bɔf. 14:19-22) Yɛ afi 1930 kɛmiimɔ afi 1944 lɛ, awa wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ United States lɛ ayi waa. Shi tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ, amɛfi shi shiŋŋ ni amɛtee nɔ amɛshiɛ. Nyɛmimɛi lɛ kɛ saji pii tee saneyelihei koni amɛkɛfã hegbɛ ni amɛyɔɔ akɛ amɛshiɛɔ lɛ he, ni amɛye kunim yɛ saji nɛɛ pii amli. Yɛ afi 1943 lɛ, Nyɛminuu Nathan H. Knorr, wie yɛ sane ko ni nyɛmimɛi lɛ kɛtee U.S. Kojomɔhe Wulu Fe Fɛɛ lɛ ni amɛye kunim yɛ mli lɛ he akɛ: “Nyɛshifimɔ lɛ hewɔ wɔye kunim srɔtoi nɛɛ fɛɛ lɛ. Eji shiɛlɔi lɛ kpa shiɛmɔ kulɛ, wɔnáŋ sane ko ni wɔkɛbaaya Kojomɔhe Wulu Fe Fɛɛ lɛ; shi akɛni nyɛ, ni ji shiɛlɔi lɛ, kɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ, fi shi ni nyɛtee nɔ nyɛshiɛ hewɔ lɛ, wɔye kunim, ni wɔyi ni awa lɛ fɛɛ efee efolo. Nuŋtsɔ lɛ webii lɛ tee nɔ amɛdamɔ shi shiŋŋ, ni ŋmɛnɛ lɛ wɔye kunim yɛ sane nɛɛ mli.” Nyɛmimɛi ni yɔɔ maji krokomɛi anɔ lɛ hu efi shi, ni no ehã amɛ hu amɛye kunim yɛ saji ni amɛkɛtee saneyelihei lɛ amli. Kɛ́ wɔsumɔɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa lɛ, wɔbaaya nɔ wɔshiɛ ekɔɔɔ he eko bɔ ni abaawa wɔyi ahã.

12. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee kɛ́ otee shiɛmɔ?

12 Kɛ́ wɔbuɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ akɛ jwetri ni jara wa ni Yehowa kɛhã wɔ lɛ, jeee ŋmɛlɛtswai abɔ ni wɔtaoɔ wɔná lɛ pɛ nɔ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ baama. Moŋ lɛ, wɔbaafee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔbaanyɛ koni ‘wɔye sane kpakpa lɛ he odase fitsofitso.’ (Bɔf. 20:24; 2 Tim. 4:5) Shi kɛ́ wɔtee shiɛmɔ lɛ, mɛni wɔtsɔɔ mɛi lɛ? Susumɔ jwetri kroko ni Nyɔŋmɔ kɛhã wɔ lɛ he okwɛ.

ANƆKWALEI NI JARA WALA NI WƆKASE LƐ

13, 14. Mɛni ji ‘jwetritoohe’ ni Yesu wie he yɛ Mateo 13:52 lɛ? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkɛ nibii ato jɛmɛ?

13 Mumɔŋ jwetri ni ji etɛ ni Yehowa kɛhã wɔ ji anɔkwalei ni jara wala ni wɔkase lɛ. Yehowa ji anɔkwale lɛ jɛɛhe. (2 Sam. 7:28; Lala 31:6) Eji Tsɛ ni feɔ ejurɔ, no hewɔ lɛ, ehãa mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ leɔ anɔkwale lɛ. Kɛjɛ be ni wɔbɔi e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ, kɛ asafo lɛ woji lɛ kasemɔ lɛ, wɔbale nibii pii. Agbɛnɛ hu, atsɔɔ wɔ nibii babaoo yɛ wɔkpeei wuji, kpeei bibii, kɛ asafoŋ kpeei ashishi. Kɛ́ wɔtee nɔ wɔkase nii lɛ, no lɛ, tamɔ bɔ ni Yesu wie lɛ, wɔbaaná anɔkwalei hei wɔfata anɔkwalei ni wɔle momo lɛ ahe yɛ ‘wɔjwetritoohe lɛ.’ (Kanemɔ Mateo 13:52.) Kɛ́ wɔtao Biblia mli anɔkwalei tamɔ bɔ ni ataoɔ jwetrii ni aŋɔtee lɛ, Yehowa baaye abua wɔ ni wɔná anɔkwalei hei ni jara wala wɔwo ‘wɔjwetritoohe’ lɛ. (Kanemɔ Abɛi 2:4-7.) Shi mɛni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔfee nakai?

14 Esa akɛ wɔkase Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji lɛ daa, ni wɔtao nibii amli fitsofitso. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaale anɔkwalei “hei,” ni ji nibii ni be ko ni eho lɛ wɔleee. (Yosh. 1:8, 9; Lala 1:2, 3) Klɛŋklɛŋ Blɔfo Buu-Mɔɔ ni afee, ni je kpo yɛ July 1879 lɛ, wie akɛ: “Anɔkwale lɛ taomɔ wa waa, ejaakɛ amalei efa babaoo. Etamɔ ŋa mli fɔfɔi bibioo ko ni jwɛi etsa kɛbɔle he kusuu ni eehe esũ lɛ kwraa. Ja otee nɔ otao dani obaana. . . . Ni kɛ́ ona lɛ, ja oba shi dani onine baashɛ nɔ. Kɛ́ onine shɛ ekome nɔ lɛ, kaakpa taomɔ. . . . Yaa nɔ otao koni oná pii.” Esa akɛ wɔshwe waa akɛ wɔbaaya nɔ wɔtao anɔkwalei pii wɔfata nɔ ni wɔle momo lɛ he.

15. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔtsɛ anɔkwalei komɛi akɛ anɔkwalei “memeji” lɛ? Ni te anɔkwalei nɛɛ ateŋ nɔ ni onyaa he waa?

15 Be ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ bɔi bɔɔ lɛ, wɔkase anɔkwalei komɛi ni sa kadimɔ waa. Wɔbaanyɛ wɔtsɛ anɔkwalei nɛɛ anɔkwalei “memeji,” ejaakɛ be ni wɔbɔi nikasemɔ tɔ̃ɔ wɔkase. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, wɔkase akɛ Yehowa ji mɔ ni bɔ nibii fɛɛ, lɛ ji mɔ ni hã wɔ wala, ni akɛ nɔ ko hewɔ ebɔ adesai. Wɔkase hu akɛ, Nyɔŋmɔ jɛ suɔmɔ mli eto gbɛjianɔ ni e-Bi lɛ abagbo akɛ kpɔmɔnɔ koni wɔye wɔhe kɛje esha kɛ gbele dɛŋ. Agbɛnɛ hu, wɔkase akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baajie nɔnai fɛɛ kɛya, ni akɛ wɔbaanyɛ wɔhi shi kɛya naanɔ yɛ miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ mli yɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi.Yoh. 3:16; Kpoj. 4:11; 21:3, 4.

16. Kɛ́ atsake shishinumɔ ni wɔhiɛ yɛ ŋmalɛ ko loo Biblia mli gbalɛ ko he lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

16 Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, atsakeɔ shishinumɔ ni wɔhiɛ yɛ ŋmalɛ ko loo Biblia mli gbalɛ ko he. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔhe be kɛkase tsakemɔ lɛ jogbaŋŋ, ni wɔjwɛŋ nɔ. (Bɔf. 17:11; 1 Tim. 4:15) Esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaanu tsakemɔi bibii kɛ ewuji fɛɛ ni afee yɛ shishinumɔ hee lɛ mli lɛ ashishi jogbaŋŋ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaanu anɔkwale hee lɛ shishi jogbaŋŋ ni wɔkɛbaafata anɔkwalei ni yɔɔ wɔjwetritoohe lɛ ahe. Mɛni hewɔ enɛ he yɔɔ sɛɛnamɔ waa lɛ?

17, 18. Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ?

17 Yesu hã wɔle akɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baanyɛ ahã wɔkai nibii ni wɔkase lɛ. (Yoh. 14:25, 26) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa enɛ he sɛɛ kɛ́ wɔtee shiɛmɔ? Susumɔ niiashikpamɔ ko ni nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Peter lɛ ná lɛ he okwɛ. Peter bɔi sɔɔmɔ yɛ Britain Betel yɛ afi 1970, be ni eye afii 19. Gbi ko be ni eshiɛɔ yɛ shĩa fɛɛ shĩa lɛ, ekɛ nuu ko ni eje tsɛŋ ni eye aaafee afii 50 lɛ kpe. Peter bi nuu lɛ kɛji ebaasumɔ ni enu Biblia lɛ shishi. Efee nuu lɛ naakpɛɛ akɛ Peter kɛɛ ebaatsɔɔ lɛ Biblia lɛ, ejaakɛ nuu lɛ rabifonyo, loo Yuda jamɔ lɛ mli hiɛnyiɛlɔ ji lɛ. No hewɔ lɛ, ebi Peter sane ko koni ekɛka lɛ ekwɛ. Ebi lɛ akɛ, “No hewɔ lɛ, mibinuu, mɛɛ wiemɔ mli aŋma Daniel wolo lɛ yɛ?” Peter hã hetoo akɛ, “Aŋma efãi komɛi yɛ Aramaik mli.” Peter wie akɛ: “Rabifonyo lɛ naa kpɛ ehe akɛ minyɛ mihã lɛ hetoo ni ja, shi minaa kpɛ mihe fe lɛ po! Te fee tɛŋŋ minyɛ mihã lɛ hetoo ni ja lɛ? Be ni mishɛ shĩa ni mikwɛ Buu-Mɔɔ Awake! ni eba yɛ nyɔji ni tsɔ hiɛ lɛ amli lɛ, mina sane ko ni awie yɛ mli akɛ aŋma Daniel wolo lɛ yɛ Aramaik mli.” (Dan. 2:4) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ ahã wɔkai nibii ni wɔkase ni wɔkɛto jogbaŋŋ yɛ wɔjwetritoohe lɛ.Luka 12:11, 12; 21:13-15.

18 Kɛ́ wɔsumɔɔ nibii ni Yehowa tsɔɔ wɔ lɛ ni wɔhiɛ sɔ anɔkwalei ni wɔkaseɔ lɛ jogbaŋŋ lɛ, wɔtsui baatsirɛ wɔ ni wɔya nɔ wɔkase nii koni wɔjwetritoohei lɛ ayimɔ obɔbɔ kɛ anɔkwalei memeji kɛ ehei fɛɛ. Enɛ baahã wɔná nibii pii ni wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi.

BUU OJWETRII LƐ AHE

19. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbu wɔmumɔŋ jwetrii lɛ ahe?

19 Satan kɛ jeŋ fɔŋ ni wɔyɔɔ mli nɛɛ baanyɛ ahã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã mumɔŋ jwetrii ni wɔwie he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ he ajɔ. Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaayadi nibii komɛi tamɔ nitsumɔ kpakpa loo ogbɔjɔ shihilɛ ni wɔtaoɔ wɔná lɛ sɛɛ, aloo wɔkɛ nibii ni wɔyɔɔ lɛ baashwã, ni enɛ baagbala wɔjwɛŋmɔ kɛje wɔjwetrii lɛ anɔ. Bɔfo Yohane bɔ wɔ kɔkɔ akɛ je nɛɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ mli ni mɛi shweɔ lɛ miiho kɛmiiya. (1 Yoh. 2:15-17) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa koni hiɛsɔɔ kɛ suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã wɔmumɔŋ jwetrii lɛ he akajɔ.

20. Mɛni otswa ofai shi akɛ obaafee kɛbu omumɔŋ jwetrii lɛ ahe?

20 Kaahã ewa kɛhã bo kwraa akɛ okɛ nibii fɛɛ ni hãaa okɛ otsui fɛɛ asumɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baashã afɔle. Yaa nɔ oshiɛ kɛ ekãa, ni kaahã suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he jɔ. Okɛ hiɛdɔɔ akase nii koni ole Biblia mli anɔkwalei babaoo. Kɛ́ ofee nakai lɛ, ‘obaabɔ jwetri yɛ ŋwɛi, he ni julɔ ko bɛŋkɛɛɛ, ni omlɛ̃gɛ̃ ko hu kpeee nii yɛ lɛ. Ejaakɛ he ni ojwetri yɔɔ lɛ, jɛmɛ otsui hu baahi.’Luka 12:33, 34.