Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Gaʼndulúʼ kuʼyáá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú dí gíʼdoo numuu

Gaʼndulúʼ kuʼyáá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú dí gíʼdoo numuu

“Numu ri naʼ riga ri ihua guiʼdo numu kuaʼdala, indo-ma ruʼkue aguihuanʼ akianʼla-juya” (LUC. 12:34).

AJMÚÚ 153 GA̱JMA̱A̱ 104

1, 2. a) Arathá ajtsú enii dí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí Jeobá nixnulú. b) Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

NDA̱WA̱A̱ i̱mba̱ bi̱ gíʼdoo itháán xóo Dios; ndrígóo ikhaa xúgíʼ dí rígá (1 Crón. 29:11, 12). Ma̱ngaa, nindxu̱u̱ mbáa anu̱lú bi̱ phú májánʼ a̱jkiu̱u̱n, ga̱jma̱a̱ ikhaa naxnúún maguaʼdáá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí na̱ʼkha̱ rijma̱a̱ bi̱ mangiin naguáʼnu nduyaaʼ rí gíʼdoo numuu. Rígi̱ nindxu̱u̱ rí gíʼdoo numuu rí naxnúlú 1) Reino ndrígóo Dios, 2) dí muʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ 3) rí gajkhun dí na̱ʼkha̱ náa ajngá rawunʼ. Lá ragájkhun rí nduyamajkuíí wéñuʼ rá. Á mu tsíʼñawumíjna, ma̱ndoo muniʼñáʼ ruyamajkuíí. Mú xárígá rígi̱, gíʼmaa mbuʼyamajkuíí ga̱jma̱a̱ majngún mi̱jnu̱ʼ rí maʼndulú. Jesús niʼthí: “Numu ri naʼ riga ri ihua guiʼdo numu kuaʼdala, indo-ma ruʼkue aguihuanʼ akianʼla-juya” (Luc. 12:34).

2 Mbuʼyáá xú káʼnii gaʼndoo muyexi̱í ga̱jma̱a̱ rí maʼndulú kuʼyáá itháán ma̱ngaa rí nuxnáa númaa rí nakumulú ga̱jma̱a̱ numuu Reino, dí muʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ rí gajkhun. Índo̱ kuwa ru̱ʼni̱, gundxaʼwamíjna̱ xú káʼnii gándoo kuʼyáá itháán rí gíʼdoo numuu rí na̱ʼkha̱ rijma̱a̱.

REINO NDRÍGÓO DIOS NINDXU̱U̱ XÓO MBÁ PERLA RÍ GÍʼDOO WÉÑUʼ NUMUU

3. Ndiéjunʼ nindoo maʼni xa̱bu̱ bi̱ nagujua̱ mú ma̱ndoo makhánúu mbá perla rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

3 (Atraxnuu Mateo 13:45, 46). Jesús niʼthí historia ndrígóo mbáa xa̱bu̱ bi̱ nagujua̱, bi̱ xtáa rayaʼ perla. Mbá bi̱ xúʼko̱ kaʼnii niʼtsi ga̱jma̱a̱ nigujua̱ má mbaʼa. Mú, mbóʼ mbiʼi xa̱bu̱ bugi̱ nixkamaa mbá rí mitsaan wéñuʼ rí asndu ninigu̱u̱ʼ wéñuʼ. Ikhaa nindoo magujua̱a̱ xúgíʼ rí gíʼdoo mú ma̱ʼtsi̱, ikha jngó ma̱ndoo mundxaʼwamíjna̱ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu perla rúʼko̱ náa ikhaa.

4. Á mu nduʼyáá dí Reino ndrígóo Dios gíʼdoo numuu xóo má xa̱bu̱ bi̱ ndiʼyoo perla. Ndiéjunʼ guʼni rá.

4 Náa numuu rí gíʼmaa mbuʼyáa rí gíʼdoo numuu parábola rígi̱ rá. Rí gajkhun ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo Dios nindxu̱u̱ xóo má perla rúʼko̱. Á mu nduʼyáa rí gíʼdoo numuu xóo má xa̱bu̱ bi̱ ndiʼyoo rí gíʼdoo numuu perla rúʼko̱, mangáanʼ muniʼñáaʼ asndu xkáʼnii má ñajunʼ mú mumbáyii má xúʼko̱ Reino (atraxnuu Marcos 10:28-30). Muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu a̱jmi̱i̱n xa̱bu̱ bi̱ nini rígi̱.

5. Ndiéjunʼ nindoo maʼnii Zaqueo ga̱jma̱a̱ numuu Reino rá.

5 Zaqueo ninindxu̱u̱ mbáa bi̱ naruma mbújkha̱a̱ bi̱ ni̱jkha̱nú nigiʼdoo wéñuʼ, numuu rí niʼni nduwiinʼ xa̱bu̱ (Luc. 19:1-9). Mú, índo̱ nidxawun rí Jesús niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Reino, ni̱jkha̱nú ndiʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu ga̱jma̱a̱ nacha̱ niriʼkuminaʼ. Niʼthí: “Jenla, guejio, Señor, maxnuloʼ mba tikuapa ri guʼdo xabo tsi guini; xi ninikuʼo lajuin asjndo tsa xabi gajma ri manduhua, martangaloʼ imba ako xkuaʼni magu”. Ga̱jma̱a̱ nindoo martanga̱a̱ rí niʼni kúwáʼ ma̱ngaa niniñuʼ rí nindoo magiʼdoo wéñuʼ.

6. Ndiéjunʼ rí niriʼkuminaʼ Rose ga̱jma̱a̱ numuu Reino, ma̱ngaa náa numuu niʼni xá.

6 Mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ muxna mbiʼyuu Rose nixtáa ga̱jma̱a̱ mbáa a̱ʼgu̱ ga̱jma̱a̱ nguáthá tsíguʼ nda̱wa̱a̱, rí ikhaa niʼdxuun ajngáa ndrígóo Reino. Ma̱ngaa ikhaa kayá edxu̱u̱ náa mbá organización náa rí nambáñun xa̱bekha bi̱ nubúunʼ kanikhiin. Índo̱ niʼnigajmaa̱ Biblia, ni̱jkha̱nú ndiʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí gajkhun ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo Dios, ikhú ndiʼyoo rí nda̱yo̱o̱ mariʼkuminaʼ wéñuʼ (1 Cor. 6:9, 10). A̱jkiu̱u̱n nixkaxi̱i̱ maniñuuʼ ñajúnʼ ndrígóo ga̱jma̱a̱ maniñaaʼ bi̱ xtáa ga̱jma̱a̱. Nijngúun iyááʼ nákha tsiguʼ 2009, ga̱jma̱a̱ imbo̱ʼ tsiguʼ ninindxu̱u̱ precursora regular. Rí nandoo kaʼyoo Jeobá ga̱jma̱a̱ Reino ndrígóo ninigu̱u̱ʼ itháan ki xóo rí nagua̱ʼa̱ maʼni (Mar. 12:29, 30).

7. Ndiéjunʼ gíʼmaa muñeumíjna̱ mu maʼndulú kuʼyáá má xúʼko̱ Reino ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lúʼ rá.

7 Mbaʼánʼ dí ikháanʼ ndiyóoʼ muriʼkhumijná mbá nacha̱ mú mumbáyii Reino ndrígóo Dios (Rom. 12:2). Mú xúgi̱ xóo tsí guámbá rí muñeumíjna̱. Ndayóoʼ rí muñeumíjna̱ wéñuʼ xóo manigulúʼ rí muguaʼdáá wéñuʼ ga̱jma̱a̱ rí maʼndulú muʼbúlú gajmiúlú mbáa, numuu dí rúʼko̱ maʼni rí xáʼndulú kuʼyáá Reino (Prov. 4:23; Mat. 5:27-29). Jeobá ma̱ngaa nixnulú imbo̱ʼ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu mú mambáyulúʼ maʼndulú kuʼyáá má xúʼko̱ Reino ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lúʼ.

RÍ MUʼTÁRAʼA NAʼNI KÁWÍIN XA̱BU̱

8. a) Náa numuu niʼthí Pablo rí muʼtáraʼa nindxu̱u̱ xóo mbá ‹tesoro náa vaso ku̱ba̱ʼ› rá. b) Xú káʼnii Pablo nisngajma rí niniguʼ maʼtáraʼa rá.

8 Garmáʼáan a̱jkiu̱lúʼ rí Jesús niniñúnʼ ñajúnʼ rí muʼtáraʼa ga̱jma̱a̱ musngáa ajngáa nuxi̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo Dios (Mat. 28:19, 20). Apóstol Pablo ndiʼyoo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí miʼtáraʼa, ga̱jma̱a̱ niʼnimbríguii xóo mbá ‹tesoro náa vaso ku̱ba̱ʼ› (2 Cor. 4:7; 1 Tim. 1:12). Maski ajndu ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, xóo mbá vaso rí nindxu̱u̱ ku̱ba̱ʼ, ajngáa rí nuʼtáraʼa ma̱ndoo maʼni rí ikháanʼ ga̱jma̱a̱ bi̱ nudxawíín makuwa kámuu mbiʼi. Ikha jngó, Pablo niʼthí: “Mú nani xúgíʼ ga̱jma̱a̱ numuu ajngáa rí májánʼ, mu mathu̱u̱n eʼwíínʼ” (1 Cor. 9:23). Ikhaa ninigu̱u̱ʼ wéñuʼ rí maʼtáraʼa, ga̱jma̱a̱ niñejunʼ gakhi̱i̱ mu mbaʼñíinʼ eʼwíínʼ xa̱bu̱ (atraxnuu Romanos 1:14, 15 * ga̱jma̱a̱ 2 Timoteo 4:2). * Rí maniguuʼ kaʼyoo ajngáa nuxi̱ʼ rí xtáa raʼtáraʼa rígi̱ nimbáyúu maʼngo̱o̱ maraʼnuu xkujndu dí mingíjyúuʼ wéñuʼ (1 Tes. 2:2). Xú káʼnii gándoo gusngajma ikháanʼlú mbá ngajua xóo rígi̱ rá.

9. Arathá tikhu xóo musngajma rí nanigulúʼ rí muʼtáraʼa.

9 Pablo ndiʼyoo rí gíʼdoo numuu maʼtáruʼun xa̱bu̱ asndu náá. Xóo má apóstoles ga̱jma̱a̱ eʼwíínʼ cristiano bi̱ nikuwa nakha siglo timbá, mangáanʼ nuʼtáruʼun xa̱bu̱ náa má exkamiin, náa kuwa mbaʼin xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ índo̱ nájkhu̱ mambá guʼwá (Hech. 5:42; 20:20). Gúʼyáá xú kaʼnii ma̱ndoo muʼtáruʼun mbaʼin xa̱bu̱ asndu xóo má eʼngo̱o̱. Mbá xkri̱da, á mu naʼngo̱o̱, ganindxu̱lú precursores auxiliares o regulares, gajmañulú imbá ajngáa o guʼgua̱ gúyambáá imbá xuajen o imbo̱ʼ país (Hech. 16:9, 10).

10. Xú káʼnii niguma tsajkurámaaʼ Írene ga̱jma̱a̱ tsiakii rí niʼni mu maʼtáraʼa xá.

10 Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu Irene, mbá ndxájulú mbawiʼ bi̱ xtáa náa Estados Unidos ikhaa nindoo maʼtáruʼun xa̱bu̱ bi̱ naguwáʼ bi̱ nuthi ajngáa ruso. Índo̱ nigíʼdu̱u̱, nákhi tsíguʼ 1993, i̱ndó kuwa mbá 20 publicadores náa grupo rí nuthi ajngáa ruso náa Nueva York. Mbá 20 tsíguʼ ndawaa rí niñejunʼ gakhi̱i̱, ni̱jkha̱nú ndiʼyoo rí xóo tséʼthi májánʼ ajngáa ruso. Mú Jeobá niʼni tsajkurámáánʼ ikhaa ga̱jma̱a̱ eʼwíínʼ bi̱ nini xóo má ikhaa. Rí mbiʼi xúgi̱ rígá majun congregaciones dí nuthi ajngáa rusa náa Nueva York. Mbá 15 xa̱bu̱ bi̱ ninigajmaa Biblia gajmíi̱n Irene nijngún iyááʼ ga̱jma̱a̱ tikhun nindxúu̱n betelitas, precursores o bi̱ kuya̱ edxuu. Ikhaa naʼthí: “Nguáná nandxa̱ʼwáminaʼ dí rígá i̱ʼwáʼ rí niʼngo̱ʼ nini, mú nda̱yo̱o̱ gajkhun rí nimbá xáʼni rí maxtáa gagi”. Nakujmaa kaʼwu rí naniguʼ maʼtáraʼa.

Lá natayáá rí marataráʼa gíʼdoo wéñuʼ numuu ga̱jma̱a̱ lá natasngájma rí natríyaʼ awan mu marataráʼa xúgíʼ xmáná ráʼ. (Atayáá kutriga̱ 11 ga̱jma̱a̱ 12.)

11. Ndiéjunʼ naʼngo̱o̱ narígá rí ikháánʼ tséniʼñáaʼ ruʼtáraʼa maski ajndu rígá xkujndu rá.

11 Xí nanigulúʼ ñajunʼ ndrígúlú, xúniʼñáʼ ruʼtáraʼa maski asndu maguaʼdáá xkujndu, xóo má niʼni Pablo (Hech. 14:19-22). Nakha tsíguʼ 1930 ga̱jma̱a̱ índo̱ nigi̱ʼdu̱u̱ tsiguʼ 1940, a̱ngiu̱lú bi̱ kuwa Estados Unidos niraʼníí mbaʼa xkujndu. Mú, xóo má Pablo, niguájun gujkhuʼ ga̱jma̱a̱ túniñanʼ rutaraʼa. Mu mumbáyumíjna, nigúun mbaʼa nuthu náa tribunal. Nákha tsíguʼ 1943, ndxájulú Nathan Knorr niʼthí rígi̱ índo̱ niʼngu̱u̱n náa Tribunal Supremo ndrígóo Estados Unidos: “Rí niʼnguxu rígi̱ giʼmaxu náa ikháánʼ lá. Á mu publicadores niniñaaʼ rutaraʼa, ikháanʼxu xándoo muxurigaxu náa Tribunal Supremo; niwambá xkujndu rígi̱ ga̱jma̱a̱ numala ikháánʼ, a̱ngiu̱lú bi̱ kuwa náa xúgíʼ numbaaʼ túniñanʼ rutaraʼa ga̱jma̱a̱ xúniñaʼ runi. Rí nindoo nirígá xúgíʼ rígi̱ ninindxu̱u̱ rí niguájun jmbu xuajñún Dios”. Rí naguáju̱n jmbu, rúʼko̱ naʼni rí maʼngu̱u̱n náa i̱ʼwáʼ xuajen náa xúgíʼ numbaaʼ. Xúʼko̱ kaʼnii, rí maʼndulú kuʼyáá rí mutaraʼa maʼngulú muraʼníí asndu xkaʼníí má xkujndu.

12. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni rá.

12 Á mu ikháánʼ nduʼyáa rí muʼtáraʼa nindxu̱u̱ xóo mbá rí gíʼdoo wéñuʼ numuu rí nixnulú Jeobá, raʼkháa i̱ndó manigulúʼ muxnaxí “mbaʼa horas”. Rí phú muʼni, muʼni xóo má eʼngo̱o̱ mu “mataráʼa káxi̱ ajngáa rí májánʼ wéñuʼ” (Hech. 20:24; 2 Tim. 4:5). Ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ guʼsngáa índo̱ guʼtáraʼa rá. Guʼyáaʼ imbo̱ʼ rí gíʼdoo numuu rí nixnulú Dios.

GAJKHUN RÍ NUNIʼNÚUʼ NINDXU̱U̱ MBÁ RÍ GÍʼDOO NUMUU

13, 14. a) Ndiéjunʼ rí gíʼdoo numuu dí niʼthí Jesús náa Mateo 13:52 rá. b) Xóo guʼni mu mbaja̱a̱ rá.

13 Rí gajkhun ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá, bi̱ nindxu̱u̱ “Dios bi̱ gajkhun”, rígi̱ nindxu̱u̱ rí maʼni ajtsú rí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí muʼthá (2 Sam. 7:28; Sal. 31:5). Ikhaa nindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ nikhi̱i̱ bi̱ májánʼ a̱jkiu̱u̱n bi̱ naʼsngúún dí gajkhun bi̱ namiñun kuyáá. Asndu nakha nithulúʼ rí gajkhun, nindoo níjmañulú índo̱ niraxnuu Biblia ga̱jma̱a̱ i̱ʼwáʼ i̱yi̱i̱ʼ ma̱ngaa índo̱ najkualú náa asambleas ga̱jma̱a̱ náa guʼwá nagimbáanʼ. Mbiʼi nda̱wa̱á, nindoo niraxi̱i̱ rí Jesús nixná mbiʼyuu dí gíʼdoo numuu rí wayuu ga̱jma̱a̱ rí nuxi̱ʼ (atraxnuu Mateo 13:52). Jeobá mambáyulúʼ maʼni rí mba̱jo̱o̱ rí gajkhun á mú nduʼyáaʼ xóo mbá rí gíʼdoo numuu dí kajkuáa ngu̱ʼwa̱ (atraxnuu Proverbios 2:4-7). * Xú kaʼnii guʼni rá.

14 Gíʼdoo rí muraxnuu májánʼ Biblia ga̱jma̱a̱ i̱ʼwáʼ i̱yi̱i̱ʼ ndrígúlú. Xúʼko̱ guxkamaa rí gajkhun rí na̱nguá eniʼnu̱ʼ ga̱jma̱a̱ mani̱ndxu̱u̱ nuxi̱ʼ náa ikháanʼlu (Jos. 1:8, 9; Sal. 1:2, 3). Timbá revista rígi̱ rí nigájnuu nakha (julio tsíguʼ 1879) niʼthí: “Rí gajkhun, nindxu̱u̱ xóo mbá chíʼgíʼ ri̱ʼi̱ dí rígá náa ku̱ba̱ʼ mixooʼ, dí rígá bájndi nindxu̱u̱ raxa rí naʼni makajxu̱ʼ. Á mu nándáa mataxkamaa gíʼmaa maraxtaa xawii; [...] xí nándáa maraʼdáá, gíʼdoo rí maraʼún tíga̱ʼ. Xániguáʼ ka mbó ri̱ʼi̱ dí gajkhun. [...] Atagímboo má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ xatasíʼñáán ratayáaʼ”. Ikha jngó gíʼmaa mbaja̱a̱ má xúʼko̱ dí gajkhun rí gíʼdoo numuu dí na̱ʼkha̱ náa Biblia.

15. a) Ndiéjunʼ rí gajkhun ma̱ndoo muʼthá rí nindxu̱u̱ “wayuu” rá. b) Xú kaʼnii rí itháán nanigua̱ʼ ikháánʼ rá.

15 Nixkamaa rí gajkhun dí gíʼdoo numuu índo̱ nugíʼdi̱i̱ nuʼnigajmaa Biblia. Ma̱ndoo muxná mbiʼí gajkhun rí “wayuu” numuu rí ninindxu̱u̱ timbá rí nijmañulúʼ ga̱jma̱a̱ nijkuaʼnu ndiʼyáa rí gíʼdoo numuu. Mbá rí ikhaa nindxu̱u̱ dí Jeobá niʼnialú ga̱jma̱a̱ imbo̱ʼ dí rígá dí eyoo maʼni ga̱jma̱a̱ numuu xa̱bu̱ numbaaʼ. Ma̱ngaa nijmañulúʼ rí nandoo kaʼyulú wéñuʼ rí asndu nikuʼmáa A̱ʼdióo xóo tsigijñaʼ mú maʼni kuwaanʼ náa aʼkhá ga̱jma̱a̱ rí nakháñulú. Ma̱ngaa dí Reino ndrígóo maʼni gámbóo rí tsingíná ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo makuwaanʼ kámuu mbiʼi gagi ga̱jma̱a̱ tsímáá (Juan 3:16; Rev. 4:11; 21:3, 4).

16. Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni índo̱ naxthiʼku̱u̱ dí gajkhun rí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá.

16 Rígá mbiʼi, rí ndayóoʼ maxtiʼkhu̱u̱ mu makru̱ʼu̱lú májánʼ tikhuu rí kiʼtáriyaʼ o tikhuu ajngáa rí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Índo̱ narígá rígi̱, ndayóoʼ muríyaʼ mbiʼi mu muʼnigajmaa májánʼ ma̱ngaa mundxaʼwamíjna̱ náa kuwa ruraxnuu (Hech. 17:11; 1 Tim. 4:15). Raʼkháa índo̱ muʼgíʼ makru̱ʼu̱lú májánʼ dí nandulúʼ, ma̱ngaa asndu rí naʼkhu̱u̱n dí na̱nguá gíʼdoo numuu ga̱jma̱a̱ rí mixtiʼkhu xóo eʼyáá nákha ginii. Á mu nuʼni, rígi̱ ma̱ngaa maʼga̱nú mani̱ndxu̱u̱ mbá rí magiʼdoo numuu náa ikháanʼ. Ndíjkha gíʼdoo numuu muʼni rígi̱ rá.

17, 18. Xú káʼnii embáyulú xi̱ʼ kaʼwu rá.

17 Jesús niʼsngáa dí xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo Dios ma̱ndoo maʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí nijmañulúʼ (Juan 14:25, 26). Xú káʼnii embáyúu rígi̱ “tsi naʼsjnga” rá. Guʼyáá rí nigíʼnuu Peter nákha tsiguʼ 1970, ikhú ikhaa gíʼdoo 19 tsíguʼ ga̱jma̱a̱ nikhu nito̱ʼo̱o̱ náa Betel ndrígóo Gran Bretaña. Mbóo mbiʼi índo̱ ikhaa xtáa raʼtáraʼa mámbá guʼwá, nigájnuu mbáa xa̱bu̱ gíʼdoo stawunʼ. Peter niraxu̱u̱ á mu naniguuʼ makro̱ʼo̱o̱ rí naʼthí Biblia. Xa̱bu̱ buʼko̱ nindxu̱u̱ mbáa rabino, mbáa bi̱ naʼsngúún judío, ga̱jma̱a̱ niʼñuu tsiánguá índo̱ ndiʼyoo rí mbáa dxámá naʼthúu̱n rí maʼsngóo ga̱jma̱a̱ numuu Biblia. Mú mbaʼyoo á mu gajkhun najmañún, niraxu̱u̱: “Lá nataya náa ajngáa nigumaraʼmáʼ libro ndrígóo Daniel rá.” Peter niriʼña̱a̱ rí tikhu nigumaraʼmáʼ náa ajngáa arameo. “Xa̱bu̱ buʼko̱ niguanúu tsiánguá índo̱ ndiʼyoo rí nájmáanʼ niriʼña̱a̱, narmáʼáan a̱jkiu̱nʼ Peter, ra̱ʼkha̱ mu ikhúúnʼ nijmúu wéñuʼ. Mú xú kaʼnii ndi̱yo̱o̱ dí mariʼña̱a̱ rá. Numuu rí nigúxnuu revistas La Atalaya ga̱jma̱a̱ ¡Despertad! Rí itháan nuxi̱ʼ, nixkamaa mbá artículo náa naʼthí rí Daniel nigumaraʼmáʼ náa ajngáa arameo” (Dan. 2:4, nota). Xi̱ʼ kaʼwu ma̱ndoo maʼni rí marmáʼáan a̱jkiu̱lú rí niraxnuu ga̱jma̱a̱ rí niyexi xóo mbá rí gíʼdoo numuu (Luc. 12:11, 12; 21:13-15).

18 A mú nuyexíi rí gajkhun rí naʼsngúlú Jeobá, a̱jkiu̱lú maxkaxáanʼ mbuʼya itháan rí gíʼdoo numuu, dí wayuu ga̱jma̱a̱ rí nuxi̱ʼ. Rí nandulúʼ kuʼyáá ga̱jma̱a̱ rí nduʼyamajkuíí ku̱ma̱ ndrígóo Dios maʼga̱ raʼnii itháan mba̱a̱, ga̱jma̱a̱ makru̱ʼu̱lú muʼsngúún májánʼ eʼwíínʼ.

GUÑEWA̱A̱N RÍ KUAʼDÁÁ RÍ GÍʼDOO WÉÑUʼ NUMUU

19. Náa numuu rí ndaʼyoo muñewa̱a̱n rí gíʼdoo numuu rí na̱ʼkha̱ rijma̱a̱ rá.

19 Satanás ga̱jma̱a̱ numbaaʼ ndrígóo nunimi̱jna̱ asndu xóo má eʼngu̱u̱n mú muni gámbáa rí nandulúʼ kuʼyáá dí gíʼdoo numuu rí niʼthá náa artículo rígi̱. Á mu tseñawamíjna̱lú, ma̱ndoo maguma nduwánʼ xóo rí ma̱ndoo manigulúʼ rí maguaʼdáá wéñuʼ o manigulúʼ rí makuwa májánʼ. Apóstol Juan niʼthí kaʼwu rí numbaaʼ rígi̱ nanújngoo ga̱jma̱a̱ rí nagua̱ʼa̱ maʼni (1 Juan 2:15-17). Ikha jngó, gíʼdoo rí muʼni mijna dí maʼndulú kuʼyáá má xúʼko̱ rí gíʼdoo numuu dí na̱ʼkha̱ rijma̱a̱.

20. Ndiéjunʼ gátani mu matiewa̱a̱n rí gíʼdoo numuu rí na̱ʼkha̱ rijma̱a̱ rá.

20 Atatsiñáʼ xúgíʼ rí maʼni makáguabáanʼ ga̱jma̱a̱ numuu Reino ndrígóo Dios. Aratáraʼa ma xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ gagi ma̱ngaa xátatsiʼñáanʼ ratáraʼa. Atayáá ma xúʼko̱ rí gajkhun rí naʼthí náa Biblia. Xúgi̱ kaʼnii gátraxi̱i̱ rí gíʼdoo numuu náa mekhuíí, “naʼ nagajnu mujun mba xugui naʼ ni kuʼhua maxaganu, naʼ ni ñu maxiko”. Xóo má niʼthí Jesús, “naʼ riga ri ihua guiʼdo numu kuaʼdala, indo-ma ruʼkue aguihuanʼ akianʼla-juya” (Luc. 12:33, 34).

[Mbaʼa nota]

^ párr. 8 Romanos 1:14, 15: “Xó má griegos ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ bi̱ naguwáʼ, xó má xa̱bu̱ bi̱ nduyáá ga̱jma̱a̱ bi̱ skágunʼ, ikhúúnʼ gíʼmuu: Ikha jngó ra̱ʼkhá tháán eyoʼ mataráʼala ajngáa rí májánʼ mangáanʼ, náa Roma”.

^ párr. 8 2 Timoteo 4:2: “Aratáraʼa ajngáa, gaʼcha̱ʼ matani rígi̱ náa mbiʼi májánʼ ga̱jma̱a̱ mbiʼi gakhi̱i̱; ataxprígú, arathá rí maguma, gaʼngo̱o̱ a̱jkia̱nʼ ma̱ngaa arasngáá májánʼ”.

^ párr. 13 Proverbios 2:4-7: “A mu natayáaʼ má xúʼko̱ rígi̱ xóo plata, ga̱jma̱a̱ xóo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí karkaʼwu natayáá má xúʼko̱, xúʼko̱ makruaʼaʼ gamíi ndrígóo Jeobá, ga̱jma̱a̱ mataxkamaa ku̱ma̱ ndrígóo Dios. Numuu rí Jeobá naʼni rí majmañaaʼ ga̱jma̱a̱ náa rawunʼ nagájnuu ku̱ma̱ ma̱ngaa ndaʼyoo wéñuʼ rí naʼni. Ikhaa naxnún ku̱ma̱ rí májánʼ bi̱ ni̱ndxu̱ún jmbiin ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ mbá escudo náa bi̱ nuni rí jmbu”.