Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Dja otema ayɛ lo diangɔ dia nɛmɔ dia lo nyuma

Dja otema ayɛ lo diangɔ dia nɛmɔ dia lo nyuma

“Lɛnɛ ele ɛngɔ kayɛ ka nɛmɔ, lɛkɔ mbayoyala ndo otema ayɛ.”LUKA 12:34.

ESAMBO: 76, 59

1, 2. a) Naa diangɔ sato dia nɛmɔ efula diakatosha Jehowa? b) Kakɔna kayangaso nsɛdingola lo sawo nɛ?

JEHOWA mbele Onto loleki ɔngɔnyi l’andja w’otondo. Ɛngɔ tshɛ kekɔ kande. (1 Ɛk. 29:11, 12) Koko, Jehowa ekɔ kanga lokaho efula le anto tshɛ. Shi tekɔ la lowando efula l’ɔtɛ watoshande diangɔ dia lo nyuma efula dia nɛmɔ! Naa diangɔ dimɔtshi l’atei adiɔ? L’atei a diɔ mbele ndo 1) Diolelo diaki Nzambi, 2) olimu aso w’esambishelo, ndo 3) akambo wa mɛtɛ w’oshinga wolo wele l’Ɔtɛkɛta ande. Koko naka hatendji ɔlɔlɔ, kete l’edjedja ka wonya sho koka ndjohɛ nɛmɔ diele la diangɔ dia nɛmɔ sɔ. Sho pombaka mbohɔka nɛmɔ diele ladiɔ ndo ndeka dilanga, nɛ dia oko wakadite Yeso, “lɛnɛ ele ɛngɔ kayɛ ka nɛmɔ, lɛkɔ mbayoyala ndo otema ayɛ.”Luka 12:34.

2 Tayanga nsɛdingola woho wakokaso ndeka monga la lowando ndo ndeka nanga Diolelo, olimu w’esambishelo ndo akambo wa mɛtɛ. Etena kasalaso dui sɔ, kana yimba lo woho wakokayɛ ndeka nanga diangɔ dia lo nyuma dia nɛmɔ sɔ.

DIOLELO DIA NZAMBI DIEKƆ OKO DIDI DI’OSHINGA WOLO

3. Kakɔna kaki pami ka lo wɛɛla wa Yeso suke dia nsala dia nsomba didi dimɔtshi? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

3 Adia Mateo 13:45, 46. Yeso akoke wɛɛla wa pami kɛmɔtshi kakasombaka ndo kakasondjaka adidi. Lushi lɔmɔtshi, pami kakɔ akakondja didi dimɔtshi diaki la nɛmɔ efula ndeka adidi akina wambondɛnaka. Nde akangɛnangɛna didi diakɔ efula, ko nde akatosondja ɛngɔ tshɛ kaki la nde dia disomba. Onde wɛ koka nkanyiya nɛmɔ diaki la didi sɔ le nde?

4. Kakɔna keso suke dia nsala lo dikambo dia Diolelo?

4 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo wɛɛla wa Yeso? Akambo wa mɛtɛ wendana la Diolelo dia Nzambi wekɔ oko didi di’oshinga wolo sɔ. Naka sho nanga Diolelo lo yɛdikɔ y’efula oko wakɔshi pami kakɔ didi la nɛmɔ, kete tayonga suke dia ntshika oseka ɛngɔ tshɛ dia monga ndo ntshikala ambolami wa Diolelo. (Adia Makɔ 10:28-30.) Nyɛsɔ tende woho wakasale anto amɔtshi ahende dikambo sɔ.

5. Kakɔna kakasale Zakɛyɔ lo dikambo dia Diolelo?

5 Zakɛyɔ aki ofutshanyi w’elambo. Nde akayala ɔngɔnyi lo pɔtɔlaka anto falanga. (Luka 19:1-9) Koko lushi lɔmɔtshi, Zakɛyɔ akoke Yeso asha sawo diendana la Diolelo. Nde akangɛnangɛna efula kɛnɛ kakandoke ko akalange ntshikitanya dionga diande tshɛ lo tshɛ. Nde akate ate: “Nkumadiɔndjɔ, layanga mbisha ase wola k’ahende ɔtɔi ka diangɔ diami ndo ɛngɔ tshɛ kakamɔshi le onto lo mbokesa, layanga mbokaloyɛtɔ ndodia lo 4.” Zakɛyɔ akakaloya anto falanga yakandɔshi oma le wɔ ndo akatshike lokaki.

6. Etshikitanu akɔna wakasale womoto ɔmɔtshi, ndo lande na kakandaasale?

6 Etena kakoke mama kɛmɔtshi akambo wendana la Diolelo ambeta ɛnɔnyi ɛmɔtshi, nde akayashaka lo dieyanelo dia lam’asa womoto la womoto. Nde aki nto prezida ka tshunda dimɔtshi diakalɔshaka lo dikambo dia lotshungɔ lele l’anto wasala dieyanelo diasa pami la pami kana womoto la womoto. Koko etena kakandeke Bible ndo kakandeye akambo wa nɛmɔ wendana la Diolelo dia Nzambi, nde akayoshihodia ɔnɛ nde pombaka nsala etshikitanu wa weke lo lɔsɛnɔ lande. (1 Kɔr. 6:9, 10) Lam’ele nde akoke Jehowa ngandji, nde akamɔ lo tshunda sɔ ndo akatshike dieyanelo dia l’asa womoto la womoto. Nde akabatizama lo 2009, ndo nde akayala ombatshi mboka wa pondjo lo ɔnɔnyi wakayele. Nde akasale etshikitanu wa weke ɛsɔ nɛ dia nde mbokaka Jehowa ngandji k’efula ndeka nsaki yande tshɛ ya kɔlɔ.Makɔ 12:29, 30.

7. Ngande wakokaso ndeka nanga Diolelo dia Nzambi?

7 Dia monga ombolami wa Diolelo dia Nzambi, anto efula l’atei aso pombaka ntshikitanya nsɛnɔ yawɔ tshɛ lo tshɛ. (Rɔmɔ 12:2) Koko, ta dialɔshaso diatashile. Hatohombe mbetawɔ di’ɛngɔ kakɔna tshɛ nkitshakitsha ngandji kaso lo dikambo dia Diolelo, ɛnyɛlɔ ngandji ka lomombo kana nsaki y’awui wa mindo wa dieyanelo. (Tok. 4:23; Mat. 5:27-29) Dia tokimanyiya dia sho ntetemala ndeka nanga Diolelo dia Nzambi, Jehowa akatosha ɛngɔ kekina ka nɛmɔ efula.

ESAMBISHELO KASO SHIMBƐKA NSƐNƆ Y’ANTO

8. a) Lande na kakɔshi ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ olimu aso w’esambishelo oko “diangɔ dia nɛmɔ . . . lo mpoke y’awomba”? b) Ngande wakɛnya Pɔɔlɔ dia nde akalangaka olimu w’esambishelo?

8 Yeso akatosha ɔkɛndɛ wa nsambisha ndo mbetsha anto lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la Diolelo dia Nzambi. (Mat. 28:19, 20) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɛdika esambishelo la ɛngɔ ka nɛmɔ kalamema lo mpoke kana mbaka y’awomba. (2 Kɔr. 4:7; 1 Tim. 1:12) Lam’ele sho bu kokele, tekɔ oko mpoke y’awomba. Koko, losango lasambishaso lekɔ oko ɛngɔ k’oshinga wolo nɛ dia diɛsɛ la lɔ, sho la wanɛ watohokamɛ tayokondja lɔsɛnɔ la pondjo. Diakɔ diakate Pɔɔlɔ ate: “Dimi salaka akambo tshɛ lo wahɔ wa lokumu l’ɔlɔlɔ dia dimi lisambisha anto akina.” (1 Kɔr. 9:23) Pɔɔlɔ akasale la wolo dia mbetsha anto akina akambo wendana la Diolelo. (Adia Rɔmɔ 1:14, 15; 2 Tim. 4:2.) Woho wakandalangaka lokumu l’ɔlɔlɔ akokimanyiya dia ntetemala nsambisha kaanga mbakandahomana l’ɔhɛnyɔhɛnyɔ wa wolo. (1 Tɛs. 2:2) Ngande wakokaso nanga olimu w’esambishelo oko Pɔɔlɔ?

9. Naa toho tɔmɔtshi takokaso mɛnya dia sho nangaka esambishelo?

9 Yoho mɔtshi yakɛnya Pɔɔlɔ dia nde akalangaka esambishelo, aki lo nkamba la waaso tshɛ dia nsambisha anto akina. L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ ndo Akristo wa lo ntambe ka ntondo, sho la wɔ sambishaka anto lokumu l’ɔlɔlɔ lo luudu la luudu, l’ahole wa lo sɛkɛ ndo l’ahole akina wakokaso mbatana. (Ets. 5:42; 20:20) Sho nyangaka toho ta nsambisha anto efula naka kokaka. Naka tekɔ l’akoka, ondo sho kokaka nkamba oko ambatshi mboka wa tshanda kana wa pondjo. Kana sho koka mbeka ɔtɛkɛta okina, kaanga monɔ lo dihole dikina lo wodja aso kana lo wodja okina.Ets. 16:9, 10.

10. Wahɔ akɔna wakakondja Irene l’ɔtɛ wakandakambe olimu efula dia mbewoya anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ?

10 Irene, kadiyɛso k’onyemba kele l’États-Unis akalangaka nsambisha anto watɛkɛta Russe lokumu l’ɔlɔlɔ. Diakɔ diele lo 1993, nde akayala lo olui wasala nsanganya lo Russe l’osomba wa New York. L’etena kɛsɔ, aki paka apandjudi oko 20 ato l’olui akɔ. L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 20, Irene akayota ate: “Taleye ntɛkɛta Russe dimɛna.” Koko, Jehowa akokimanyiya nde l’apandjudi akina dia nsambisha anto l’ɔtɛkɛta ɔsɔ. Etombelo wambonga ele, ɛlɔ kɛnɛ aya tshumanelo samalo diasala nsanganya lo Russe l’osomba wa New York. Irene akekaka Bible l’anto efula ndo 15 l’atei awɔ wakabatizama. Amɔtshi l’atei awɔ wekɔ ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ, ambatshi mboka ndo dikumanyi. Irene mbutaka ate: “Etena kakanyiyami lo dikambo dia eyango ekina wakamakoke mbesa, hafɔnya dia ekɔ ɔmɔtshi l’atei awɔ wotombisha ɔngɛnɔngɛnɔ efula ko ndeka wele la mi.” Irene akɔshi mɛtɛ olimu ande w’esambishelo la nɛmɔ!

Onde wɛ mbɔsaka olimu ayɛ w’esambishelo la nɛmɔ ndo wɛ mbidjaka etena ka mbokamba lo ekongelo kayɛ ka lomingu la lomingu? (Enda odingɔ 11, 12)

11. Etombelo akɔna wonga naka sho ntetemala nsambisha oyadi la ntondo k’ɛhɛnyɔhɛnyɔ?

11 Naka sho mbɔsa olimu aso w’esambishelo la nɛmɔ, kete tayonga oko ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ ndo tayotetemala nsambisha kaanga etena kahɛnyahɛnyamaso. (Ets. 14:19-22) Ɛnyɛlɔ, lam’asa 1930 ndo 1944, anangɛso wa l’États-Unis wakahɛnyahɛnyama hakoke. Koko vɔ wakatetemala nsambisha. Etena kakayange emboledi mbashimba, anangɛso wakatshu lo tominadi ndo wakatoyinga lo dombo efula. Lo 1943, ɔnangɛso Knorr akashile kilombo kɛmɔtshi kakatayinge lo Tominadi ta laadiko ta l’États-Unis. Nde akate ɔnɛ tototonga la kilombo ka ntɔla lo tominadi tɔsɔ otondonga anangɛso kotetemala nsambisha. Nde akakotsha ate anangɛso tshɛ wa l’andja w’otondo wakatetemala nsambisha ndo wakashikikɛ dia ɛhɛnyɔhɛnyɔ komonga la nshɛngiya le wɔ. Anangɛso wa lo wedja ekina vɔ la wɔ wakayinge lo dombo dia ngasɔ. Lo mɛtɛ, naka sho nanga olimu w’esambishelo, kete hatotetawɔ dia ɛhɛnyɔhɛnyɔ toshimba dia nsambisha.

12. Kakɔna kamboyoyashikikɛ dia nsala?

12 Naka sho mbɔsaka olimu aso w’esambishelo la nɛmɔ, kete hatotoyakiyanya tsho dia mbeya wenya engana wahombaso nkimɔ lo alapɔlɔ aso. Tayosala dui tshɛ diakokaso nsala dia sho “nsambisha dimɛna dimɛna lokumu l’ɔlɔlɔ.” (Ets. 20:24; 2 Tim. 4:5) Ko kakɔna kayotetsha anto akina? Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛngɔ kekina ka nɛmɔ kakatosha Nzambi.

TEKƆ LO MBEKA AKAMBO WA MƐTƐ W’OSHINGA WOLO

13, 14. “Eombelo” kakɔna kakate Yeso lo Mateo 13:52, ndo ngande wakilodiaso?

13 Ɛngɔ ka sato ka nɛmɔ kakatosha Jehowa ko, akambo wa mɛtɛ tshɛ wakateke. Jehowa mbele Kiɔkɔ y’akambo wa mɛtɛ. (2 Sa. 7:28; Os. 31:5) Ndo oko wende Shɛso ka lokaho, nde nangaka totɛ akambo akɔ wa mɛtɛ. Tambekaka akambo efula l’atei awɔ lo mbadia Ɔtɛkɛta ande ndo ekanda aso, lo mbɔtɔ nsanganya yaso ya weke ndo nsanganya ya lo lomingu la lomingu. Naka sho ntshumanya akambo wa mɛtɛ efula, tayonga la kɛnɛ kakelɛ Yeso ɔnɛ “eombelo” k’akambo wa mɛtɛ “[w]’eyoyo la [w]’edjedja.” (Adia Mateo 13:52.) Jehowa ayotokimanyiya dia ndodia “eombelo” kaso naka sho nyanga akambo wa mɛtɛ oko watotoyangaka eombelo koshami. (Adia Tokedi 2:4-7.) Ngande wasalaso dui sɔ?

14 Sho pombaka mbekaka Bible ndo ekanda aso mbala la mbala ndo salaka eyangelo la yambalo tshɛ. Dui sɔ diayotokimanyiya dia mbishola akambo wa mɛtɛ “[w]’eyoyo” wakiso kombeyaka. (Jas. 1:8, 9; Os. 1:2, 3) Numɛlɔ ka Tshoto y’Etangelo ya ntondo yakatondjama lo Ngɔndɔ k’esambele 1879, yakɛdika akambo wa mɛtɛ la dɛmbɔlɛmbɔ dioshɛmi l’atei wa nkangaka efula. Dia nkondja dɛmbɔlɛmbɔ dia ngasɔ, onto pombaka diyanga la yambalo tshɛ. Ndo etena kadisholande, nde hahombe ngɛnangɛna dia nkondja ɔtɔi oto. Nde pombaka ntetemala nyanga dia mbishola alɛmbɔlɛmbɔ efula. Woho akɔ waamɛ mbele, hatohombe nkomɛ tsho lo ngɛnangɛna naka tambeya dikambo dia mɛtɛ ɔtɔi. Sho pombaka ntetemala nyanga akambo wa mɛtɛ akina efula.

15. Lande na kakokaso mbelɛ akambo wa mɛtɛ amɔtshi ɔnɛ “[w]’edjedja,” ndo akambo akɔna walekayɛ nanga?

15 Etena kakatatatɛ mbeka Bible, takeye akambo wa mɛtɛ amɔtshi w’amɛna. Sho koka mbaelɛ akambo wa mɛtɛ “[w]’edjedja” nɛ dia takawaeke ntondo. Naa akambo amɔtshi l’atei w’akambo wa mɛtɛ asɔ? L’etatelo, takeke dia Jehowa ekɔ Otungi aso ndo nde ekɔ la sangwelo dimɔtshi lo dikambo di’anto. Takeke nto dia Nzambi akatome Ɔnande la nkɛtɛ dia ndjovɔ oko olambo w’etshungwelo dia sho ntshungɔ oma lo pɛkato la nyɔi. Ndo takeke dia Diolelo dia Nzambi diayokomiya asui tshɛ ndo ɔnɛ sho kokaka nsɛna pondjo pondjo la wɔladi ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ la nkɛtɛ.Jni. 3:16; Ɛny. 4:11; 21:3, 4.

16. Kakɔna kahombaso nsala etena kasalema etshikitanu wendana la eokelo kaso k’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible?

16 Lo tena dimɔtshi, eokelo kaso ka prɔfɛsiya kɛmɔtshi ka lo Bible kana ka divɛsa dimɔtshi koka tshikitanyema. Naka dui sɔ diambosalema, ekɔ ohomba mbɔsa etena dia mbeka etshikitanu akɔ ndo nkana yimba la wɔ. (Ets. 17:11; 1 Tim. 4:15) Sho bu tsho l’ohomba wa mbeya otshikitanu wele lam’asa eokelo k’edjedja la eokelo k’oyoyo, koko sho pombaka nto mbidja yimba lo towuiwui tendana la eokelo k’oyoyo. Wekelo wa la yambalo wa ngasɔ, wayotokimanyiya dia dikambo dia mɛtɛ di’oyoyo sɔ monga l’atei w’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible wambototshumanya. Lande na kele ekɔ ohomba dia sho mbidja welo wa ngasɔ?

17, 18. Ngande wakoka nyuma k’ekila tokimanyiya?

17 Yeso akate dia nyuma ka Nzambi koka tokimanyiya dia mbohɔ akambo wakateke aya edja. (Jni. 14:25, 26) Ngande wakokatɔ tokimanyiya etena kasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ? Tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ ɔnangɛso Peter. Lo 1970, nde aki l’ɛnɔnyi 19 ndo aki oma la ntatɛ nkamba lo Bɛtɛlɛ ka la Grande-Bretagne. Peter akatasambishaka lo luudu la luudu ndo akahomana la pami kɛmɔtshi kaki l’ɛnɔnyi akumi atanu l’ɛmɔtshi kaki la ndɛdu kandaa. Nde akambola pami kakɔ dia kana nde nangaka nshihodia Bible dimɛna. Pami kakɔ aki ombetsha w’ose Juda ndo nde akanyange l’ɔtɛ wakandoke dia ɔlɔngɔlɔngɔ ko ɔfɔnya dia nde kokaka mbeetsha Bible. Dia mpemba Peter, ombetsha akɔ akawombola ate: “Ko ɔna, dibuku dia Danyɛlɛ diakafundama l’ɔtɛkɛta akɔna?” Peter akate ate: “Etenyi kadiɔ kɛmɔtshi kakafundama lo Arameyɛ.” Peter mbohɔka ɔnɛ: “Ombetsha akɔ akambe dia mboka dia lakeyaka okadimwelo, koko nde komamba l’ɔtɛ wa woho wakimi. Ngande wakameye okadimwelo? Etena kakamatshu la ngelo ndo kakamatoyanga lo Tshoto y’Etangelo la Emɔ! periodikɛ ya lo ngɔndɔ yeke ka mbeta, lakɛnyi sawo dimɔtshi diakalembetshiya dia Danyɛlɛ akafundama lo Arameyɛ.” (Dan. 2:4, nɔtɛ) Lo mɛtɛ, nyuma k’ekila koka tokimanyiya dia mbohɔ awui wakatadia ndo wakatadje lo eombelo kaso lo nshi yakete.Luka 12:11, 12; 21:13-15.

18 Naka sho nanga akambo wa mɛtɛ wakateke oma le Jehowa ndo monga la lowando lo dikambo diawɔ, kete tayɔngɛnangɛna ntetemala mbakotsha lo eombelo kaso. Lo yɛdikɔ yayotoleka nsala dui sɔ, mbayotoleka ndjalɔngɔsɔla dia mbetsha anto akina.

KOKƐ DIANGƆ DIAYƐ DIA NƐMƆ

19. Lande na kahombaso nkokɛ diangɔ diaso dia nɛmɔ dia lo nyuma?

19 Lo sawo nɛ, tambeka dia ekɔ ohomba mbɔsa diangɔ dia lo nyuma dia nɛmɔ la nɛmɔ. Koko, sho pombaka menda ɔlɔlɔ diaha sho ndjosha Satana la andja ɔnɛ diaaso dia mbɔdia ngandji kaso ka diangɔ dia nɛmɔ sɔ. Naka hatendji ɔlɔlɔ, kete akambo amɔtshi koka ndjekola yimba yaso, ɛnyɛlɔ wambotolaka olimu wafutawɔ falanga efula, mfɔnya dia monga la lɔsɛnɔ la kawotake kana nsaki ka mɛnya lomombo la l’emunyi lele laso. Ɔpɔstɔlɔ Joani akatohola ɔnɛ andja ɔnɛ ndo kɛnɛ tshɛ kele lɔkɔ kayeta kem’edja. (1 Jni. 2:15-17) Diakɔ diele, sho pombaka mongaka la lowando dikambo dia diangɔ diaso dia nɛmɔ dia lo nyuma ndo dikokɛ.

20. Kakɔna kamboyoyashikikɛ dia nsala dia nkokɛ diangɔ diayɛ dia nɛmɔ dia lo nyuma?

20 Onga suke dia ntona ɛngɔ tshɛ kakoka mbɔdia ngandji kayɛ lo dikambo dia Diolelo dia Nzambi. Yashikikɛ dia sambishaka l’ohetoheto ndo tetawɔke pondjo dia ntshika nanga olimu w’esambishelo. Tetemala nsala eyangelo wendana l’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete wɛ ayolama “ɛngɔ k’oshinga wolo kahashile l’olongo, lɛnɛ ahakoke wevi nsukana kana loombo ndanya. Nɛ dia lɛnɛ ele ɛngɔ kayɛ ka nɛmɔ, lɛkɔ mbayoyala ndo otema ayɛ.”Luka 12:33, 34.