Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Who ti Ku Ẹwhọ Họ je Lele Amọfa Rria Dhedhẹ?

Kọ Who ti Ku Ẹwhọ Họ je Lele Amọfa Rria Dhedhẹ?

JIHOVA ỌGHẸNẸ ọ tuduhọ idibo riẹ awọ nọ jọ a se udhedhẹ gboja, re ma hai lele amọfa rria dhedhẹ. Ma tẹ be daoma ru ere, o rẹ whae ze nọ udhedhẹ o rẹ rọ jọ ukoko idibo Ọghẹnẹ wariẹ akpọ-soso họ. Onọ u re ru nọ ukoko na u re ro si amọfa nọ a gwọlọ udhedhẹ urru.

Wọhọ oriruo, ọbo jọ evaọ obọ Madagascar nọ a riẹ gaga o muẹrohọ udhedhẹ nọ o rrọ udevie Isẹri Jihova. Ọ tẹ ta kẹ omariẹ nọ, ‘Otẹrọnọ me re kuomagbe egagọ jọ, kiyọ ọnana.’ Nọ oke o be nyaharo na, o te siobọno iruẹru imizi riẹ, rehọ emera jọ kpọ orọo riẹ vi rọwokugbe Ikereakere na, kẹsena o te zihe ruọ odibo Jihova, Ọghẹnẹ udhedhẹ na.

Wọhọ ọzae yena, kukpe kukpe ahwo buobu a bi kurẹriẹ ziọ ukoko Ileleikristi na jẹ be jariẹ wo udhedhẹ nọ a re sae jọ oria ofa ruẹ hẹ. Dede na, Ebaibol na ọ ta vevẹ nọ “ihri-eriọ egaga gbe ẹwhọ” e tẹ rrọ ukoko na, o rẹ sae raha usu mai evaọ ukoko na jẹ wha okpẹtu ze. (Jem. 3:14-16) Rekọ u woma gaga inọ Ebaibol na ọ kẹ omai emamọ ohrẹ kpahe oghẹrẹ nọ ma sae rọ whaha ebẹbẹ itieye je ru nọ ma re ro wo udhedhẹ kugbe ohwohwo ziezi. Re ma riẹ epanọ ma sai ro ru onana, joma ta kpahe eware jọ nọ e ginẹ via dẹẹ.

EBẸBẸ GBE EPANỌ A RO KU AE HỌ

“Mẹ avọ oniọvo-ọmọzae jọ nọ ma gbe je ruiruo, ma jẹ hae rọwo gba ha. Ẹdẹjọ nọ ma jẹ whọ, imava efa jọ e tẹ nyaze je bi rri omai nọ ma bi doku ohwohwo na.”—CHRIS.

“U wo oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ma jẹ hai gbe kpohọ usiuwoma ota noke toke, rekọ gheghe ghehe ọ tẹ vuẹ omẹ ẹdẹjọ nọ mai imava ma gbẹ nya ha. No umuo ẹdẹ yena vrẹ, ọ gbẹ jẹ ta ẹme kẹ omẹ hẹ. Mẹ riẹ oware nọ o soriẹ hẹ.”—JANET.

“U wo ẹdẹjọ nọ mẹ avọ imava efa jọ ma jẹ ta ẹme kugbe evaọ ifonu. Omọvo rai jọ ọ tẹ vuẹ omai nọ bae bae, me te roro nọ o furie ifonu riẹ no. Kẹsena mẹ tẹ jẹ ta ikpehre eme kpahe iẹe kẹ ohwo nọ o kiọkọ na, kpakiyọ ohwo ọdekọ na o bi yo.”—MICHAEL.

“Ekobaro ivẹ jọ a je wo ẹbẹbẹ evaọ ukoko mai. Ọjọ ọ tẹ jẹ kpahe eme egaga kẹ ọdekọ. Ẹwhọ rai na ọ tẹ jẹ kẹ amọfa uye gaga evaọ ukoko na.”—GARY.

Whọ sai roro nọ iyero nọ ma ta kpahe evaọ obehru na e nwane rrọ ebẹbẹ ilogbo ho. Ghele na, i te epanọ e rẹ rọ da ohwo te onwa, jẹ tubẹ raha usu ohwo kugbe Ọghẹnẹ dede. Rekọ u woma gaga inọ ehri-izi Ebaibol nọ inievo nana a ru lele u fiobọhọ kẹ ai ku ẹbẹbẹ rai họ je lele ohwohwo rria dhedhẹ. Ehri-izi Ebaibol vẹ who roro nọ a fihọ iruo?

“Wha whọ eva edhere ha.” (Emu. 45:24) Oyena yọ ohrẹ nọ Josẹf ọ kẹ inievo riẹ evaọ okenọ a je zihe bru ọsẹ rai. Ohrẹ nana u kiehọ dẹẹ! Eva e tẹ be hae kake dha ohwo, yọ ọ rẹ sae kpọ ofu riẹ hẹ, o rẹ sae lẹliẹe wo ẹwhọ kugbe amọfa. Chris nọ ma fodẹ no vẹre na o vuhumu uwhremu na nọ omorro o jọ ẹbẹbẹ riẹ na, onọ u ru nọ ọ jẹ rọ rọwo ru lele ekpọvio nọ a kẹ riẹ hẹ. Fikinọ ọ gwọlọ nwene uruemu nana, o te wounu kẹ oniọvo nọ o je lele whọ na, kẹsena ọ tẹ jẹ daoma kpọ ofu riẹ. Nọ oniọvo na ọ ruẹ nọ Chris ọ be daoma ru inwene, ọyomariẹ o te nwene re. Enẹna, aimava a be gọ Jihova kugbe avọ evawere.

“Ababọ ẹjiroro eware e rẹ nya thọ.” (Itẹ 15:22) Janet ọ gba riẹ mu nọ o re fi oria ikere nana hiruo. Fikiere ọ tẹ nyabru oniọvo-ọmọtẹ na re o lele iei ‘jiroro’ hayo ta ẹme. Nọ a jẹ ta ẹme, Janet ọ tẹ jẹ rọ areghẹ nọ oniọvo na re ọ sae vuẹe oware nọ o be thọ. Evaọ oke ọsosuọ, ẹmeọta-kugbe nana ọ nwane lọhọ tere he, rekọ u te ti woma nọ a jẹ rọ edhere owowolẹ ta ebẹbẹ rai via. Oniọvo na o te vuhumu nọ ọyomariẹ o wo otoriẹ ẹme jọ thọ, yọ orọnikọ u kpomahọ Janet dede he. O te wounu, yọ enẹna a be gọ Jihova kugbe ziezi wọhọ egbẹnyusu.

“Nọ whọ tẹ be rehọ oware nọ whọ gwọlọ ro dhe idhe ziọ agbada-idhe, whọ tẹ jọ etẹe kareghẹhọ nọ who ru oniọvo ra oware jọ thọ, nyasiọ oware nọ whọ gwọlọ ro dhe idhe na ba aro agbada-idhe na, re whọ nya bru ei. Kake ruẹrẹhọ kugbe oniọvo ra.” (Mat. 5:23, 24) Whọ rẹ sae kareghẹhọ uthubro yena nọ Jesu ọ jọ Ovuẹ obọ Ugbehru riẹ kẹ na. O kẹ Michael uye gaga nọ ọ ruẹ epanọ oware nọ o ru na u gbo te. Ọ tẹ gbaemu nọ o re ru oware nọ o rẹ wha udhedhẹ ze. Kẹsena ọ tẹ nyabru oniọvo nọ ọ jẹ ta ikpehre eme kpahe na je wounu kẹe gaga. Kọ eme o no rie ze? Michael ọ ta nọ: “Oniọvo na ọ rọvrẹ omẹ no eva ze.” Enẹna, aimava na a gbẹ rrọ egbẹnyusu.

“Wha gbẹ hai thihakọ kẹ ohwohwo jẹ rọvrẹ ohwohwo no eva ze nọ ohwo ọ tẹ maki wo oware jọ nọ u re ru ei go kpahe omọfa.” (Kọl. 3:12-14) Evaọ orọ ekobaro ivẹ nọ ma ta ẹme te na, ọkpako ukoko jọ o fiobọhọ kẹ ai roro didi kpahe enọ wọhọ: ‘Kọ mai imava na ma wo udu nọ ma re ro ru eva dha amọfa fiki ẹbẹbẹ nọ ọ rrọ udevie mai? Kọ ma gine wo obọdẹ ẹjiroro nọ ma gbe ro yerikugbe ohwohwo ziezi jẹ gọ Jihova dhedhẹ hẹ?’ A jẹ ohrẹ ọkpako na rehọ je fi ei hiruo. Obọnana, a be riẹ yerikugbe ziezi nọ a be ta usiuwoma na.

Ma te fi ohrẹ nọ o rrọ obe Ahwo Kọlọsi 3:12-14 na hiruo, o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ohwo jọ o te ru omai thọ. Ahwo buobu a ruẹ vuhumu inọ omaurokpotọ u re fiobọhọ kẹ ae rọvrẹ amọfa jẹ kpairoro vrẹ lọlọhọ. Otẹrọnọ ohwo ọ tẹ daoma fihọ ẹme no rekọ eware i bi kiehọ họ, ọ rẹ sai fi ohrẹ nọ o rrọ Matiu 18:15 hiruo. Ohrẹ Jesu nọ o rrọ etenẹ na o ta kpahe owọ nọ ohwo ọ rẹ jẹ nọ ohwo jọ o te ru ọdekọ oware ulogbo jọ thọ. Rekọ whọ rẹ sai fi ehri-uzi nana hiruo ghele evaọ ẹbẹbẹ nọ ọ rro tere he. Nyabru oniọvo nọ wha gbe wo ẹme na re whẹ avọ iẹe wha tae je ku ei họ dhedhẹ.

Ebaibol na ọ ta kpahe idhere efa nọ ma sai ro ku ebẹbẹ họ. Re ma sai ru lele idhere nana, o gwọlọ nọ ma re wo “ubi ẹzi na,” koyehọ “uyoyou, oghọghọ, udhedhẹ, odiri, uwowou, ewoma, ẹrọwọ, ẹwolẹ, oma-onyẹ” nọ ma re dhesẹ ẹsikpobi. (Gal. 5:22, 23) Wọhọ epanọ ọyẹle ọ rẹ lẹliẹ ẹjini ruiruo ziezi na, iruemu ezi yena i re fiobọhọ kẹ ohwo ku ẹbẹbẹ họ dhedhẹ.

URUEMU SA-SA NỌ AHWO A WO EVAỌ UKOKO NA, U RU UKOKO NA SIURU

Uruemu sa-sa nọ mai omomọvo ma wo nọ u ru omai wo ohẹriẹ na, o rẹ sai ru omai reawere usu kugbe amọfa. Rekọ uruemu sa-sa nana o rẹ sae jẹ wha ẹbẹbẹ fihọ udevie mai. Oniọvo jọ nọ ọ rrọ ọkpako ukoko kri no ọ ta nọ: “O rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ ohwo nọ ọ rẹ dhomovuọ re ọ jọ kugbe ohwo nọ ọ rrọ jaka jaka, nọ ọ rẹ sasa oma gaga. Ma sai rri nọ ohẹriẹ nọ o rrọ imava nana u muẹme he, rekọ o rẹ sae wha ebẹbẹ ilogbo ze.” Dede na, kọ who roro nọ ahwo nọ a wo oghẹrẹ iruemu sa a rẹ siọ ebẹbẹ ba ewo ho? Roro kpahe ikọ ivẹ jọ. Oghẹrẹ ohwo vẹ Pita ọ jọ? Whọ sae ta nọ Pita yọ ohwo nọ ọ rẹ ta eva riẹ ẹsikpobi, nọ ọ rẹ nwane ta onọ o ro riẹ iroro. Kọ Jọn omariẹ? Whọ sae ta nọ Jọn yọ ohwo nọ ọ rrọ yoyou, nọ o re rorote ziezi re ọ tẹ te ta ẹme hayo ru oware. Ma sae jọ uruemu Pita avọ Jọn na ruẹ ugogo ẹjiroro nọ ma rẹ rọ ta nọ aimava na a te siọ ebẹbẹ ba ewo ho. Uruemu rai imava na u wo ohẹriẹ. Ghele na a ruiruo kugbe evaọ egagọ Jihova. (Iruẹru 8:14; Gal. 2:9) Fikiere, o lọhọ re Ileleikristi nọ i wo ọvuọ iruemu rai a sai ruiruo kugbe nẹnẹ.

Ẹsejọhọ oniọvo jọ ọ rrọ ukoko rai nọ eme hayo uruemu riẹ i re tu owhẹ oma. Dede na, kareghẹhọ nọ Kristi o whu kẹ oniọvo yena yọ o gwọlọ nọ who re dhesẹ uyoyou kẹe. (Jọn 13:34, 35; Rom 5:6-8) Fikiere, ukpenọ who re siomano ohwo otiọye na riẹriẹriẹ, nọ omara nọ: ‘Kọ oniọvo mẹ nana o bi ru oware jọ nọ Ebaibol na o se uzioraha? Kọ o bi keke aro fihọ ru oware nana re o ruẹse da omẹ? Manikọ ọvuọ uruemu riẹ nọ ma wo o be wha onana ze?’ Onọ ofa jọ nọ u wuzou gaga họ: ‘Emamọ uruemu vẹ o wo nọ mẹ rẹ sai wo erere no ze?’

Whọ tẹ nọ omara onọ urere nana, u re fiobọhọ gaga. Otẹrọnọ ohwo na ọgbẹme, yọ whọ rẹ ta ẹme tere he, roro kpahe epanọ o rẹ lọhọ kẹe te re o mu ẹme họ kugbe amọfa evaọ usiuwoma ota. Whọ sae vuẹe re wha gbe kpohọ usiuwoma, re whọ ruẹ oware nọ whọ rẹ sai wuhrẹ mi ei. Otẹrọnọ o re ruọghọ kẹ ahwo gaga yọ whọ rẹ dina gboke, whọ sai muẹrohọ evawere nọ ohwo o re wo nọ o te bi ruọghọ kẹ ahwo nọ a kpako no, enọ oma o ga ha, hayo enọ e gwọlọ obufihọ. Ẹme na họ, dede nọ uruemu ra u wo ohẹriẹ no orọ oniọvo na, whai imava wha rẹ sai si kẹle ohwohwo nọ wha tẹ be hae tẹrovi abọ owoma ohwohwo. Who te ru ere, ẹsejọhọ o te nwani ru owhai jọ egbẹnyusu ekpekpe he, rekọ u ti fiobọhọ kẹ owhai si kẹle ohwohwo je ru nọ udhedhẹ o rẹ rọ jọ udevie rai gbe ukoko na soso.

O sae jọnọ Yodia avọ Sintiki a wo ohẹriẹ no ohwohwo gaga evaọ uruemu gbe oghẹrẹ nọ a re ru eware. Ghele na, Pọl ukọ na ọ tuduhọ ae awọ nọ “jọ a wo iroro evo evaọ Olori na.” (Fil. 4:2) Kọ whẹ omara, whọ te daoma wo iroro evo kugbe inievo na je ru eware nọ e rẹ wha udhedhẹ ze?

WHỌ KUVẸ RE ẸWHỌ Ọ GBẸ JARIẸ HẸ

Wọhọ ekpehre ẹbe nọ ọ rẹ gbọ fihọ ọgbọ idodo, iroro iyoma nọ ma re wo kpahe amọfa i re dhe eyeyoma nọ ma gbẹ daoma si ae no udu hu. Nọ iroro iyoma e tẹ rehọ ohwo udu kpobi no, o rẹ sai tube kpomahọ ukoko na kpobi. Ma te you Jihova gbe ibe Ileleikristi mai, ma re ru oware kpobi re ẹwhọ ọ siọ udevie mai ba ẹjọ, hayo re udhedhẹ o ruẹse gbẹ jọ ukoko na.

Who te dhesẹ omaurokpotọ jẹ daoma ku ẹwhọ họ, emamọ iyẹrẹ e rẹ sai noi ze

Otẹrọnọ ma be hae daoma ku ebẹbẹ họ fikinọ ma gwọlọ udhedhẹ, ma te ruẹ nọ emamọ iyẹrẹ i ti noi ze. Roro kpahe oware nọ o via kẹ oniọvo jọ, ọ ta nọ: “O jọ omẹ oma nọ oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ be hai ru omẹ wọhọ ẹsenọ mẹ rrọ ọmọboba. Oware na o jẹ hae kẹ omẹ uye gaga. Nọ oware na o kẹ omẹ uye te oria jọ no, me te mu eme egaga họ ẹkpahe kẹe. Mẹ jọ udu mẹ roro nọ, ‘Ọ be kẹ omẹ adhẹẹ nọ o te omẹ hẹ, fikiere mẹ te kẹe adhẹẹ gbe he.’”

Oniọvo nana o te je roro kpahe uruemu nọ ọyomariẹ o je dhesẹ na. Ọ ta nọ: “Mẹ tẹ jẹ ruẹ iruthọ mẹ, yọ o da omẹ nọ mẹ me bi ru eware nana. Me te vuhumu nọ mẹ rẹ kpọ iroro mẹ vi. Nọ mẹ lẹ se Jihova kpahe ẹme na no, mẹ tẹ dẹ omoware jọ ro ru oniọvo na ọghọ je kere ẹme fihọ ekade ro wounu kẹe fiki ekpehre uruemu mẹ. Ma tẹ gbalọ ohwohwo jẹ ta nọ joma kpairoro vrẹ ẹme na. Ma gbe ri ti wo ẹbẹbẹ ọfa ha.”

Ahwo a gwọlọ udhedhẹ vi oware ofa kpobi. Rekọ nọ a tẹ riẹ nọ oware jọ o be te via nọ u ti kpomahọ ae hayo ọkwa rai yoyoma, a vẹ be jowọ ozighi. Enẹ ahwo buobu nọ a be gọ Jihova ha a re ru, rekọ u fo nọ idibo Jihova a rẹ jọ dhedhẹ je wo okugbe. Jihova ọ rọ ẹgba ẹzi riẹ wọ Pọl ukọ na kere nọ: “Mẹ be lẹ owhai nọ wha yeri uzuazọ nọ u fo use nọ a se owhai na, avọ omaurokpotọ gbe ẹwolẹ ẹsikpobi, avọ odiri, jẹ rọ uyoyou thihakọ kẹ ohwohwo, jẹ daoma gaga re wha yọrọ okugbe ọvo nọ ẹzi na ọ be wha ze evaọ udhedhẹ nọ o be gba owhai kugbe na.” (Ẹf. 4:1-3) A rẹ ruẹ obọ “udhedhẹ nọ o be gba [omai] kugbe na” ha. Fikiere, joma gbaemu nọ ma re ku ẹwhọ kpobi nọ ọ rrọ udevie mai họ je ru eware nọ e rẹ wha udhedhẹ gbe okugbe ze ẹsikpobi.