Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Onde wɛ ayokandola ekakatanu ndo ayodja wɔladi?

Onde wɛ ayokandola ekakatanu ndo ayodja wɔladi?

JEHOWA NZAMBI nangaka di’atɛmɔdi ande monga lo wɔladi. Nde nangaka dia vɔ mbidja wɔladi lam’asawɔ. Etena kasalawɔ dui sɔ, wɔladi mongaka l’etshumanelo k’Akristo. Wɔladi ɔsɔ kotolaka anto efula oya l’etshumanelo.

Ɛnyɛlɔ, wetshi ɔmɔtshi wa la Madagascar akɛnyi wɔladi wele la ekambi wa Jehowa ko akate ate: ‘Naka dimi nanga monga l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi, kete lɔkɔ mbayomonga.’ L’etena kɛsɔ, nde akatshike ɔtɛmwɛlɔ w’ɛdiɛngɛ, akasale etshikitanu lo diwala diande ndo akatatɛ ntɛmɔla Jehowa Nzambi ka wɔladi.

L’ɛnyɛlɔ ka pami kɛsɔ, ɔnɔnyi tshɛ nunu di’anto wekɔ lo monga ase etshumanelo k’Akristo ndo wekɔ lo nkondja wɔladi walangawɔ efula. Koko Bible mbutaka dia “kandjema ka wolo ndo . . . yimba y’ewanu” l’etshumanelo koka ndanya lɔngɛnyi ndo mbidja ofukutanu. (Jak. 3:14-16) Koko Bible toshaka alako w’amɛna wɛnya woho wa mbewɔ ekakatanu ɛsɔ ndo monga la wɔladi w’efula lam’asaso l’anangɛso l’akadiyɛso. Tende woho wakakambe anto amɔtshi l’alako asɔ l’akambo amɔtshi wakaakomɛ lo lɔsɛnɔ.

EKAKATANU NDO WOHO WA MBAKANDOLA

“Laki l’okakatanu dia mbokana l’ɔnangɛso lakakambaka la mi. Etena kɛmɔtshi kakatawanaka, anto ahende wakaye dia ndjenda woho wakatawanaka.”—CHRIS.

“Kadiyɛso kɛmɔtshi kakasambishaka la mi mbala efula akatola randevu aso w’otsha l’esambishelo la shashimoya. Oma laasɔ, nde akayotshika ndo ntɛkɛta la mi. Dimi kombeyaka lande na.”—JANET.

“Lushi lɔmɔtshi takasawolaka anto asato lo telefɔnɛ. Ɔmɔtshi akate ate kanyotshikale la wolo, ko lakafɔnya ɔnɛ nde ambodima telefɔnɛ. Oma laasɔ, lakatɛ onto la hende awui wa kɔlɔ lo dikambo diande lo telefɔnɛ, ko tete le onto la ntondo aki atadime telefɔnɛ.”—MICHAEL.

“L’etshumanelo kaso, ambatshi mboka ahende wakatatɛ monga l’ekakatanu. Ɔmɔtshi akahangwɛ okina. Owanu awɔ wakakɔmɔla anto akina.”—GARY.

Awui asɔ mbeyaka mɛnama oko bu ekakatanu wa weke. Koko, vɔ kokaka mbisha anto wendana la wɔ paa ka lo yimba kayotshikala l’edja k’efula ndo kokaka mfukutanya wɔladi wa l’etshumanelo. Diɛsɛ ko anangɛso l’akadiyɛso asɔ wakayele alako wa lo Bible ndo wakonge nto la wɔladi lam’asawɔ. Alako akɔna wa lo Bible wafɔnyayɛ wakaakimanyiya?

“Tanyowanake lo mboka.” (Eta. 45:24) Yɔsɛfu akasha anango dako dia lomba sɔ etena kakawatakalolaka le shɛwɔ. Naka onto ɔmɔtshi hahemɛ nsaki yande ndo ekɔ yomalomala, dikambo dia kɔlɔ koka nyomoleka monga kɔlɔ. Anto akina kokaka ndjomala ndo vɔ. Chris akashihodia ɔnɛ, lo tena dimɔtshi aki wolo dia nde monga l’okitshakitsha ndo ndjela alako. Nde akalange nsala etshikitanu ko akalɔmbɛ ɔnangɛso lakawane la nde edimanyielo. Oma laasɔ, Chris akasale la wolo dia mbahemɛ nkɛlɛ kande. Etena kakɛnyi ɔnangɛso akɔ welo wakadje Chris dia nsala etshikitanu, nde akasale woho akɔ waamɛ. Ɛlɔ kɛnɛ, vɔ wekɔ la wɔladi ndo wekɔ lo kambɛ Jehowa kaamɛ.

“Sangwelo ndanaka lam’aha ɔkɛtshanyelo.” (Tok. 15:22) Etena kakatshike ɔngɛnyi wa Janet dia ntɛkɛta la nde, Janet akakambe la divɛsa dia lo Bible sɔ. Nde akatshu tosawola la kadiyɛso kakɔ. Janet akawombola dia kana nde akasale dui dimɔtshi diakoonyangiya. Oma l’etatelo, vɔ akɔ ahende waki la yema y’okakatanu. Koko, lam’ele wakatetemala nsawola la wɔlamu tshɛ, vɔ wakayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Kadiyɛso kakɔ akashihodia dia nde komboka dimɛna dikambo dimɔtshi diakete ndo ɔnɛ Janet kosala ndooko dikambo dia mbonyangiya. Nde akalɔmbɛ Janet edimanyielo ndo vɔ akɔ ahende waya angɛnyi nto ndo wekɔ lo kambɛ Jehowa kaamɛ.

“Naka wɛ ekɔ lo ndjaye la woshasha ayɛ lo elambwelo ko wɛ ambohɔ dia ɔnanyɔ ekɔ la yɛ la dikambo dimɔtshi, tshika woshasha ayɛ la ntondo ka elambwelo kele kalola. Tokotodja ntondo wɔladi lam’asayɛ la ɔnanyɔ.” (Mat. 5:23, 24) Yeso akasha dako sɔ lo Dako diande dia lo Dikona. L’ɔkɔngɔ wa Michael ntɛkɛta awui wa kɔlɔ lo dikambo di’ɔnangɛso okina, nde akanyange. Nde akasale kɛnɛ kaki ohomba dia nkandola dikambo sɔ. Ɔnkɔnɛ, nde akatshu le ɔnangɛso akɔ ndo akawotɛ woho wakandanyange. Kakɔna kakatombe? Michael mbutaka ate: “Ɔnalengo akadimanyiya l’otema ɔtɔi.” Vɔ wakayonga angɛnyi nto.

“Nyotetemale mbikikanɛ kɔlɔ ndo nyodimanyiyanake l’otema ɔtɔi lam’asanyu, oyadi kaanga onto ekɔ la dikambo dia nyangɛ osekande.” (Kɔl. 3:12-14) Onde wɛ akohɔ ambatshi mboka ahende wakawanɛ l’esambishelo? Ekumanyi kɛmɔtshi akawakimanyiya la ngandji tshɛ dia vɔ mbeya ɔnɛ wakomadia anto akina ndo dui sɔ kombangɛnyangɛnya. Nde akawaohola dia vɔ pombaka monga la solo dia lotutsha ndo nkimanyiya dia wɔladi monga l’etshumanelo. Vɔ waketawɔ ndo wakakambe la dako sɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, vɔ wokana dimɛna ndo wosambisha lokumu l’ɔlɔlɔ.

Dako diakɔ diamɛ diele lo Kɔlɔsayi 3:12-14, koka kokimanyiya dia monga l’okitshakitsha, dimanyiya onto lambokosalɛ kɔlɔ ndo ntshika nkanyiya dikambo diakɔ. Ko kayotota naka tekɔ lo nsala la wolo dia dimanyiya, koko hatodimanyiya? Tɔndɔ dimɔtshi dia lo Bible diele lo Mateo 18:15 kokaka tokimanyiya. Kaanga mbele Yeso akaleke ntɛkɛta lo dikambo dia pɛkato ya weke, nde akɛnya dui dimɔtshi diakokaso nsala oyadi kaanga tekɔ l’okakatanu ɔmɔtshi l’ɔnangɛso kana kadiyɛso. La ngandji ndo l’okitshakitsha tshɛ, sho kokaka ntshɔ le onto akɔ dia tosawola dikambo diakɔ ndo tosala la wolo dia dikandola.

Bible kekɔ l’alako akina efula w’eshika. Efula l’atei awɔ mendanaka la ndjaɛkɛ lo nyuma k’ekila ka Nzambi l’oyango wa sho nkɛnɛmɔla “olowa wa nyuma.” Waonga akɔ ko “ngandji, ɔngɛnɔngɛnɔ, wɔladi, solo dia lotutsha, ɔlɔlɔ w’otema, ɔlɔlɔ, mbetawɔ, memakana ndo ndjakimɛ.” (Ngal. 5:22, 23) Tokane yimba la dui nɛ. Mashinyi kambaka dimɛna naka vɔ mbidjaka esɔ lo tenyi dia lɔkɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, ekɔ dui dia wɔdu nkandola ekakatanu aso ndo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna naka sho nkɛnɛmɔla waonga w’amɛna w’oma le Jehowa.

LONTO LOTSHIKITANYI NDEKAKA MBETƐ ETSHUMANELO DIMƐNA

Onto tshɛ la l’atei aso ekɔ la lonto lande hita. Sho tshɛ tekɔ la waonga ndo toho totshikitanyi ta mɛna akambo ndo ta nkɛnɛmɔla tokanyi. Dui sɔ koka mbetɛ diɔtɔnganelo diaso dimɛna ndo ohomba. Koko, woho weso la lonto lotshikitanyi koka nto tokonya diaha mbɔtɔnɛ lo tokanyi ndo l’ewanu. Ekumanyi kɛmɔtshi kele la diewo akasha ɛnyɛlɔ kɛnya woho wakoka dui sɔ salema etena kakandate ate: “Onto lele ɔsɔnyi koka monga l’okakatanu dia monga kaamɛ la kanga ɔtɛdi kana onto lalanga shɛkɛsɛkɛ. Otshikitanu ɔsɔ koka mɛnama oko bu ohomba, koko vɔ koka nkonya l’ekakatanu wa weke.” Onde wɛ mbetawɔka di’anto wele la lonto lotshikitanyi hawokoke pondjo mbokana? Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’apɔstɔlɔ ahende. Etena katɛkɛtaso dikambo dia Petero, sho koka mfɔnya dia nde aki onto lakatɛkɛtaka mbala tshɛ kɛnɛ kakoyɛka lo yimba. Etena katɛkɛtaso dikambo dia Joani, sho koka mɛna woho wakinde ɔnangɛso la ngandji lakakanyiyaka tena tshɛ la ntondo ka ntɛkɛta kana nsala dikambo. Petero nde la Joani waki la lonto lotshikitanyi. Koko, vɔ wakakambɛka Jehowa kaamɛ. (Ets. 8:14; Ngal. 2:9) Ngasɔ mbakokadiɔ monga ndo le so ɛlɔ kɛnɛ. Oyadi Akristo wele la lonto lotshikitanyi efula koka nkamba kaamɛ.

Ko kayotota naka onto ɔmɔtshi l’etshumanelo keyɛ ambota kana ambosala dui dimɔtshi diambokomadia? Ayonga dimɛna mbohɔ dia Yeso akavu l’ɔtɛ w’onto akɔ paka oko wakandavu l’ɔtɛ ayɛ ndo wɛ pombaka mboka ngandji. (Jni. 13:34, 35; Rɔmɔ 5:6-8) Hatonga dimɛna wɛ mbɔsa yɛdikɔ diaha monga ɔngɛnyi l’onto akɔ kana mbewewɔ. Lo dihole dia nsala ngasɔ, yambola ɔnɛ: ‘Onde ɔnangɛmi ekɔ lo nsala dui dimɔtshi dialɔshana l’ɔlɛmbɛ wa Jehowa? Onde nde salaka la wolo dia nyangiyami l’okonda? Kana onde paka l’ɔtɛ weso la lonto lotshikitanyi? Ko onde nde ekɔ la waonga wakombolami monga la wɔ?’

Ɛnyɛlɔ, naka onto akɔ tɛkɛtaka efula koko wɛ ekɔ diki, lande na kahayasambisha kaamɛ la nde ndo menda kɛnɛ kakokayɛ mbeka oma le nde? Kana kayotota naka nde ekɔ la lokaho efula koleka? Onde wɛ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha epalanga w’anto, wanɛ wele la hemɔ kana wanɛ wele lo dihombo? Onde wɛ hakoke mbeka oma le onto akɔ woho wa nyomoleka monga la lokaho? Wetshelo wakondjaso ele, oyadi wɛ l’ɔnanyɔ ntshikitana, wɛ koka mbika washo lo waonga ande w’amɛna. Kaanga mbele wɛ hongaki pondjo ɔngɛnyi woleki dimɛna, wɛ kokaka ndeka ndjasukanya l’anto akina. Dui sɔ diayokimanyiya dia wɔladi monga lam’asanyu ndo l’etshumanelo.

Lo ntambe ka ntondo, aki akadiyɛso ahende wakawelɛka Evodiya la Sutukɛ. Mɛnamaka dia vɔ waki la lonto lakatshikitana efula, koko ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akaakeketsha “dia vɔ monga la kanyi ɔtɔi lo Nkumadiɔndjɔ.” (Flpɛ. 4:2) Sho la wɔ nangaka ntɛmɔla Jehowa kaamɛ l’anangɛso l’akadiyɛso ndo mbidja wɔladi l’etshumanelo.

TATETAWƆKE DI’EWANU NTETEMALA

Lande na kahombaso minya esadi eto tokanyi tshɛ ta kɔlɔ tele la so lo dikambo di’anto akina? Sho koka mbɛdika tokanyi tɔsɔ la nkangaka yayole lo jardɛ ya dimɛna y’alɛmbɔlɛmbɔ. Naka hatokodi nkangaka, kete yɔ yayokokanɛ lo jardɛ y’otondo. Woho akɔ waamɛ mbele, naka tokanyi taso ta kɔlɔ otsha le anto akina tambohama, kete dui sɔ koka monga la shɛngiya l’etshumanelo k’otondo. Koko, naka sho nangaka Jehowa l’anangɛso, kete tayosala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkokɛ wɔladi wa l’etshumanelo.

Naka l’okitshakitsha tshɛ wɛ mbidja wɔladi lam’asayɛ l’anto akina, wɛ ayamba dia mɛna etombelo w’ɛlɔlɔ wayonga

Naka sho nsala la wolo dia monga lo wɔladi l’anto akina, kete sho koka ndjamba etombelo w’ɛlɔlɔ wayonga la dui sɔ. Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi akɛnyi mɛtɛ ka dikambo sɔ. Ɔkɔndɔ ande vɔnɛ: “Lakafɔnyaka dia kadiyɛso kɛmɔtshi akasalɛka akambo oko ɔna dikɛnda. Dui sɔ mɛtɛ diakanyangiyaka. Lam’ele nkɛlɛ kakatadɛka, lakatshike tɛkɛtshanya la nde. Lakate nte: ‘Nde hanɛmiya woho wahombama, laasɔ ndo dimi haawɔlɛmiya.’”

Oma laasɔ, kadiyɛso kakɔ akatatɛ nkanyiya lo dikambo dia dionga diande. Nde mbutaka ate: “Lakatatɛ nshihodia dia dimi mbakasale kɔlɔ ndo lakanyange efula. Lakashihodia dia dimi pombaka ntshikitanya kanyi yami. L’ɔkɔngɔ wa nɔmba Jehowa lo dikambo diakɔ, lakatɔlɛ kadiyɛso kakɔ woshasha ɔmɔtshi wa tshitshɛ ndo lakofundɛ nɔtɛ dia mbɔlɔmba edimanyielo l’ɔtɛ wa dionga diami dia kɔlɔ. Takakumbatanɛ ndo takɔshi yɛdikɔ ya mbohɛ dui sɔ. Taya bu ndooko l’okakatanu nto.”

Onto tshɛ ekɔ l’ohomba wa wɔladi. Koko, ndjaoka bu l’ekokelo kana monga l’otako koka nkonya anto dia nsala akambo wahatodja wɔladi. Dui sɔ diambokokanɛ l’andja ɔnɛ, koko Jehowa nongamɛka di’atɛmɔdi ande nsala akambo lo yoho yotshikitanyi. L’atei w’Ɛmɛnyi wa Jehowa, wɔladi ndo kaamɛ pombaka monga. Jehowa akasambiya Pɔɔlɔ dia fundɛ Akristo dia “nkɛndakɛnda lo yoho yasungana la leeta” lakawalongola. Nde akaakeketsha dia nsala dui sɔ ate: “L’okitshakitsha tshɛ ndo la memakana, la solo dia lotutsha, nyokikane onto la wonyande lo ngandji, nyadja welo wa l’otema ɔtɔi dia nkokɛ kaamɛ ka lo nyuma lo dimama dia wɔladi.” (Ɛf. 4:1-3) “Dimama dia wɔladi” diele l’ekambi wa Jehowa diekɔ la nɛmɔ efula. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tosale kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia dikeketsha ndo nkandola oseka okakatanu tshɛ wele lam’asaso l’anangɛso l’akadiyɛso.