Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Ɛsɔ “eyele nɛ ña-lɩmaɣza tɩŋa la!”

Ɛsɔ “eyele nɛ ña-lɩmaɣza tɩŋa la!”

“Ye ŋnɩɣ leleŋ [Yehowa] yɔɔ kɔyɔ, mbʋ ŋsɔɔlaa yɔ ɛlakɩ-ŋ pʋ.”—KEƔA 36:4.

HENDU: 19, 5

1. (a) Lɩmaɣza wena pɩwɛɛ se evebu yaa pɛlɛ ɛkpaɣ pɩlɩɩnɩ e-wezuu caɣʋ yɔɔ? (b) Nɛ ɛbɛ yɔɔ pɩfɛyɩ se sɔɔndʋ ɛkpa-ɩ? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.)

EVEBIYA nɛ pɛlaa, pɩtʋʋ fɛyɩ se ɩnawa se pʋcɔ nɛ ɛyʋ ɖɔ nʋmɔʋ lɛ, pɩwɛɛ se ɛtɩlɩ ɖenɖe ewoki yɔ. Wezuu caɣʋ wɛ ɛzɩ nʋmɔʋ wobu yɔ, nɛ alɩwaatʋ ndʋ ɛyʋ kɛ pɩɣa evelaɣ yɔ pɩpɔzʋʋ se ɛkpaɣ lɩmaɣza wena akaɣ-ɩ wazʋʋ pʋwayɩ yɔ. Ɛlɛ lɩmaɣza kɩbana kpaɣʋ pɩzɩɣ nɛ pɩwɛɛ kaɖɛ. Payaɣ pɛlɛ nɔɔyʋ se Heather. Ɛyɔɔdaa se: “Pɩwɛ kaɖɛ se ɛyʋ ɛkpaɣ lɩmaɣza pɩlɩɩnɩ mbʋ ɛkaɣ labʋ e-wezuu caɣʋ kɩyakɩŋ kpeekpe taa yɔ pɩ-yɔɔ.” Ɛlɛ wɛɛ abalɩtʋ. Yehowa heyi ɛ-samaɣ se: “Taahʋʋ, mbʋ yɔ mɛnkɛ ñɛ-Ɛsɔ: Mankaɣ-ŋ kpazʋʋ ɖoŋ nɛ mankaɣ-ŋ sɩnʋʋ.”—Iza. 41:10.

2. Ɛzɩma ŋlaba nɛ ŋna se Yehowa sɔɔlaa se ŋkpaɣ lɩmaɣza wena ayeki se ŋhiɣ taa leleŋ cee wayɩ yɔ?

2 Evebiya nɛ pɛlaa, Yehowa sɔɔlaa se ɩkpaɣ lɩmaɣza nɛ lɛɣtʋ nɛ piiɖeni-mɩ cee wayɩ. (Ekl. 12:1; Mat. 6:20) Ɛsɔɔlaa se ɩnɩɩ leleŋ. Mbʋ ɛlɩzaa nɛ ɖɩnaɣ nɛ pɩkɛdɩɣnɩ-ɖʋ, hendu ndʋ tɩ-nɩʋ kɛdɩɣnɩ-ɖʋ nɛ tɔɔnasɩ nzɩ ɖɩnɩɣ sɩ-leleŋ yɔ, pɩtɩŋa payɩ pɩwɩlɩɣ se ɛsɔɔlaa se ɖɩnɩɩ wezuu leleŋ ɖe-wezuu caɣʋ taa. Pɩtasɩ lɛ, ɛcɔŋnɩ ɖɔ-yɔɔ nɛ ɛwɩlɩɣ-ɖʋ ɛzɩma ɖɩcaɣ wezuu nɛ piɖeni-ɖʋ yɔ. Yehowa heyi mba pekiziɣ ɛ-lɔŋ tasʋʋ yɔ se: “Mbʋ pitiɖeni-m yɔ, mbʋ ɛlɩzaa, . . . Ma-lɩmɖʋyaa kaɣ tɔɔʋ, nɛ mɩ yɔ, ɩkaɣ ñɔɔsɩ sɩbʋ; ɩna ma-lɩmɖʋyaa kaɣ ñɔʋ, nɛ mɩ yɔ, lɔkɔtʋ kaɣ-mɩ kʋʋ; ɩna ma-lɩmɖʋyaa taa kaɣ labʋ leleŋ, nɛ mɩ yɔ, fɛyɛ kaɣ-mɩ kpaʋ.” (Iza. 65:12-14) Alɩwaatʋ ndʋ Yehowa naɣ se ɛ-sɛyaa kpakɩɣ lɩmaɣza nɛ lɛɣtʋ yɔ, pɩɖʋʋ-ɩ hɩɖɛ.—Adu. 27:11.

LƖMAƔZA WENA A-KPAƔƲ KAƔ YEBU SE ŊHIƔ TAA LELEŊ YƆ

3. Lɩmaɣza wena Yehowa sɔɔlaa se ŋkpaɣ?

3 Lɩmaɣza wena Yehowa sɔɔlaa se ŋkpaɣ? Ɛlɩzɩ ɛyaa lɛ, ɛsɔɔlaa se patɩlɩ-ɩ nɛ pɛsɛɛ-ɩ nɛ pehiɣ taa leleŋ. (Keɣa 127:1; Mat. 5:3) Tʋkaɣ sɔsɔɔ ŋga kɛwɛnɩ ɛyaa nɛ kpɩna pɛ-hɛkʋ taa. Mbʋ pʋyɔɔ yɔ kpɩna tɔkɩ, añɔʋ nɛ alʋlʋʋ piya, ɛlɛ aapɩzɩɣ nɛ asɛɛ Ɛsɔ. Pʋyɔɔ lɛ, pɩtasɩnɩ mbʋ pɩhaɣ kpɩna taa leleŋ yɔ lɛ, Ɛsɔ sɔɔlaa se ŋkpaɣ lɩmaɣza wena ayeki nɛ ŋhiɣ taa leleŋ siŋŋ ñe-wezuu caɣʋ taa yɔ. Ña-Lɩzɩyʋ kɛ ‘sɔɔlɩm tɛ Ɛsɔ’ nɛ “Ɛsɔ koboyaɣ tʋ” weyi ɛlɩzɩ ɛyaa “ɛ-lɛzʋʋ” yɔ. (2 Kɔr. 13:11; 1 Tim. 1:11; Kiɖe 1:27) Ye ŋmaɣzɩnɩ ɖɛ-Ɛsɔ sɔɔlɩm tʋ yɔ, ŋkaɣ hiɣu taa leleŋ. Pɩtɩla ña-maɣmaɣ ŋtɛm naʋ ɛzɩma mayaɣ kanɛ kɔ-tɔm kɛ toovenim tɔm siŋŋ yɔ. Kɔtɔŋ se: “Haʋ wɛ leleŋ pɩkɩlɩ mʋʋ.” (Tʋma 20:35) Pɩcɛyaa siŋŋ se ɛyʋ ɛtɩlɩ toovenim tɔm tʋnɛ e-wezuu caɣʋ taa. Pʋyɔɔ Yehowa ñɩnɩɣ se lɩmaɣza wena ŋkpakɩɣ yɔ, awɩlɩ se ŋsɔɔlɩ lalaa nɛ ŋsɔɔlɩ ɖɔɖɔ Ɛsɔ.—Kalɩ Maatiyee 22:36-39.

4, 5. Ɛbɛ kaaha Yesu taa leleŋ?

4 Yesu Krɩstʋ kɛnɩ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ evebiya nɛ pɛlaa. Pɩtʋʋ fɛyɩ se Yesu kaakɛ pɩɣa ɛjam lɛ eleɣyaɣ. Bibl heyiɣ-ɖʋ se: ‘Alɩwaatʋ wɛɛ se pohoŋ nɛ alɩwaatʋ wɛɛ se pɛmɛyɩ.’ (Ekl. 3:4) Pɩsa nɛ taabalɩyɛ wɛɛ Yesu nɛ ɛ-Caa pɛ-hɛkʋ taa lɛ, ɛkpɛlɩkaɣ ɖɔɖɔ Masɩ. Alɩwaatʋ ndʋ ɛɛwɛnɩ pɩnzɩ 12 nɛ ewolo templo taa yɔ, ‘pɩlakaɣ Ɛsɔtɔm wɩlɩyaa piti yem nɛ lɔŋ tɔm ndʋ ecosaɣ-wɛ yɔ.’—Luka 2:42, 46, 47.

5 Yesu paɣlaa lɛ, ɛɛnɩ leleŋ e-wezuu caɣʋ taa. Ɛbɛ kaaha-ɩ taa leleŋ? Ɛɛnawa se mbʋ Ɛsɔ sɔɔlaa se ɛla yɔ pɩ-taa nabʋyʋ lɛ se ‘esusi tɔm kɩbandʋ kʋñɔndɩnaa nɛ eheyi yʋlʋmaa se pɛ-ɛsa kulaa.’ (Luka 4:18) Ɛsɔ sɔɔlɩm labʋ kaahanɩ Yesu taa leleŋ. Keɣa 39:9 yɔɔdʋʋ ɛzɩma pɩɩkɛdɩnɩ-ɩ se ɛla ɛ-Caa sɔɔlɩm yɔ pɩ-tɔm ɛzʋnɔ: “Se mala ñɔ-sɔɔlɩm; Kɩbaɣlʋ, mbʋ pɩkɛdɩnɩ-m siŋŋ lɛ lɛ.” Yesu taa kaalabɩ leleŋ se ɛsɩnɩ ɛyaa nɛ patɩlɩ ɛ-Caa. (Kalɩ Luka 10:21.) Kɩyakʋ nakʋyʋ ɛsɩnɩ halʋ nɔɔyʋ nɛ ɛtɩlɩ toovenim Ɛsɔ sɛtʋ lɛ, eheyi ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa se: “Mɔn-tɔɔnaɣ kɔyɔ se mala weyi etiyi-m yɔ ɛ-sɔɔlɩm yɔɔ, nɛ ɛ-tʋmɩyɛ ɖeyi ɖeyi ɛzɩ paamaʋ yɔ.” (Yoh. 4:31-34) Ɛzɩma Yesu kaasɔɔlɩ Ɛsɔ nɛ ɛyaa lalaa yɔ, mbʋ haɣaɣnɩ-ɩ taa leleŋ. Ye ña ɖɔɖɔ ŋlabɩ mbʋ yɔ, ña-taa kaɣ labʋ leleŋ.

6. Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɣ ɖeu se ŋheyi ña-kaɖʋsɩ ɛyaa mba papɩ fezuu taa yɔ?

6 Krɩstʋ mba sakɩyɛ hiɣ taa leleŋ pe-evebitu nɛ pɛ-pɛlɛtʋ taa mbʋ pʋyɔɔ yɔ, pakpaɣ lɩmaɣza nɛ pala nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Pɩɩwɛɣ ɖeu se ŋheyi pa-taa nabɛyɛ ña-lɩmaɣza na? ‘Lɩmaɣza ɩɩɖɔŋ ɖenɖe lɔŋ pasʋʋ fɛyɩ yɔ; ɛlɛ ɖenɖe lɔŋ pasɩyaa kpaɖɩ ɖɔʋ yɔ, peeɖe lɩmaɣza kpaɣʋ ɖɔŋ camɩyɛ.’ (Adu. 15:22) Koobiya mba, pakaɣ-ŋ sɩnʋʋ nɛ ŋɖiɣzina se alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ labʋ yeki nɛ ŋkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ weyi ɩkaɣ-ŋ wazʋʋ ñe-wezuu caɣʋ taa yɔ. Yesu kaakpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ ɛ-Caa cɔlɔ alɩwaatʋ ndʋ ɛɛwɛ ɛsɔdaa yɔ, ɛlɛ Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ nɖɩ ɛlabɩ tɛtʋ yɔɔ yɔ, ɖiyeba nɛ ɛtasɩ lɔŋ sakɩyɛ kpɛlɩkʋʋ. Ðiyeba nɛ eɖiɣzina taa leleŋ weyi ɛyʋ hikiɣ alɩwaatʋ ndʋ esusuu tɔm kɩbandʋ nɛ etukuni ɛyaa laŋa yɔ, nɛ taa leleŋ weyi ɛyʋ hikiɣ ɖɔɖɔ alɩwaatʋ ndʋ ɛɖɔkʋʋ ɛ-cɩŋgɩlɩm wɛtʋ takɩm taa yɔ. (Kalɩ Izaayii 50:4; Ebr. 5:8; 12:2) Yele nɛ ɖɩtazɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋma hɔɔlɩŋ weyi ɩpɩzɩɣ nɛ iyele nɛ ŋhiɣ taa leleŋ siŋŋ yɔ ɩ-taa nɩɩyɩ taa.

ƐBƐ YƆƆ KPƐLƖKƖYAA LABƲ HAƔ TAA LELEŊ?

7. Ɛbɛ yɔɔ evebiya nɛ pɛlaa sakɩyɛ sɔɔlɩ tɔm susuu tʋmɩyɛ?

7 Yesu yɔɔdaa se: “Iwolo ɩpɩsɩ ajɛɛ kpeekpe tɔm mʋyaa . . . nɛ ɩwɩlɩ-wɛ.” (Mat. 28:19, 20) Ye ŋɖʋ ña-taa se ŋsɩɣnɩ ɛyaa nɛ papɩsɩ tɔm mʋyaa yɔ, ŋlɩzɩ tʋmɩyɛ kɩbanɖɛ nɖɩ ɖɩɖʋʋ Ɛsɔ hɩɖɛ nɛ ɖɩkaɣ-ŋ haʋ taa leleŋ siŋŋ yɔ. Ɛzɩ tʋma lɛɛna yɔ, pɩkpakɩɣ alɩwaatʋ pɔcɔ nɛ ŋwɛɛ niye. Koobu Timothy kaapaɣzɩ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ ɛɛwɛnɩ pɩnzɩ 19 yɔ. Pitileɖi yɔ ɛyɔɔdaa se: “Mɔnsɔɔlaa se mala alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, nʋmɔʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ manpɩzɩɣ mantɩŋna nɛ mawɩlɩ Yehowa se mɔnsɔɔlɩ-ɩ. Kajalaɣ taa lɛ, mantaapɩzɩɣ se manpaɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ nɛ ɛyaa, ɛlɛ mankʋyaa nɛ mɛnɖɛɛ egeetiye lɛɛɖɛ taa lɛ, fenaɣ kʋɖʋmaɣ taa manpaɣzɩ ɛyaa sakɩyɛ Bibl kpɛlɩkɩnʋʋ. Men-Bibl kpɛlɩkɩyʋ kʋɖʋm paɣzɩ kediɣzisi kɔm. Mɔnkɔm mowolo Koobiya aɖamɛɛ sukuli * fenasɩ naalɛ nɛ pɩtɛ lɛ, paɖʋ-m tʋmɩyɛ kɩfaɖɛ nɛ pɩɩha-m waɖɛ nɛ mɛwɛɛnɩ kpɛlɩkɩyaa naanza. Mɔnsɔɔlɩ ɛyaa Bibl kpɛlɩkɩnʋʋ nɛ alɩwaatʋ ndʋ manaɣ se fezuu kiɖeɖeu sɩɣnɩ-wɛ nɛ palakɩ lɛɣzɩtʋ lɛ, pɩhaɣ-m taa leleŋ siŋŋ.”—1 Tes. 2:19.

8. Ɛbɛ evebiya nɛ pɛlaa nabɛyɛ lakɩ se pawalɩsɩ pɔ-tɔm susuu tʋmɩyɛ?

8 Evebiya nɛ pɛlaa nabɛyɛ ñɛkpɛlɩkɩ kʋnʋmɩŋ lɛɛŋ. Pa-taa lɛlʋ yɔ Jacob weyi ɛwɛ Amerika hayo kiŋ yɔ. Ɛmawa se: “Maawɛnɩ pɩnzɩ 7 lɛ, mon-sukuli taa taabalaa sakɩyɛ yɔɔdaɣ Viêt Nam kʋnʋŋ. Maasɔɔlɩ kpem se mansɩnɩ-wɛ nɛ patɩlɩ Yehowa, pʋyɔɔ lɛ, malabɩ lɩmaɣza se mɛnkpɛlɩkɩɣ pa-kʋnʋŋ. Alɩwaatʋ sakɩyɛ taa lɛ, mankpakaɣ Aŋglɛɛ kʋnʋŋ taa Feŋuu Tilimiye nɛ mamaɣzɩɣnɩ Viêt Nam kʋnʋŋ taa ñɩnɖɛ. Pɩtasɩ lɛ, manɖʋ taabalɩyɛ nɛ Viêt Nam kʋnʋŋ ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩɩñɔtɩnɩ-ɖʋ yɔ ɖɩ-taa koobiya. Manpaɣzɩ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ maawɛnɩ pɩnzɩ 18 yɔ. Pʋwayɩ lɛ mɔnkɔɔ mowolo Koobiya aɖamɛɛ sukuli. Sɔnɔ mɛwɛ Viêt Nam kʋnʋŋ ɛgbɛyɛ cikpeɖe nɖɩ ɖɩ-taa yɔ, men-ɖeke mɛnkɛnɩnɩ ɛzʋtʋyʋ nɛ mbʋ mɛnkpɛlɩkɩ sukuli ŋgʋ kɩ-taa yɔ, pɩwɛɛ pɩsɩɣnɩ-m nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ taa. Mantalɩɣ ɖɩsɩ taa lɛ, pɩɖɩɣzɩɣ Viêt Nam kʋnʋŋ yɔɔdɩyaa se manpɩzaa nɛ mɛnkpɛlɩkɩ pa-kʋnʋŋ nɛ pamʋʋ-ŋ camɩyɛ nɛ halɩ nabʋyʋ taa ma nɛ nabɛyɛ ɖɩpaɣzɩɣ Bibl kpɛlɩkʋʋ. Pa-taa nabɛyɛ ha pa-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-wɛ lɩm.”—Kpaɣ-tʋ nɛ ŋmaɣzɩnɩ Tʋma 2:7, 8.

9. Ɛzɩma tɔm susuu tʋmɩyɛ sɩɣnɩ-ɖʋ?

9 Tɔm susuu tʋmɩyɛ sɩɣnɩ ɛyʋ se ɛwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ, ɛtɩlɩ ɛyaa yɔɔdɩnʋʋ, ɛwɛɛnɩ abalɩtʋ nɛ ɛtɩlɩ ɛyaa mʋʋ. (Adu. 21:5; 2 Tim. 2:24) Ɛlɛ tɔm susuu haɣ taa leleŋ kpem mbʋ pʋyɔɔ yɔ, pɩsɩɣnɩ ɛyʋ nɛ ɛtɩlɩ Bibl paɣtʋ nɛ e-tisuu kpa ɖoŋ. Pɩtasɩ lɛ, pɩhaɣ-ɖʋ waɖɛ se ɖɩkɛ Yehowa sɩnɩyaa.—1 Kɔr. 3:9.

10. Ageeta wena a-taa ɛyaa tɩsɔɔlɩ tɔm kɩbandʋ welisuu yɔ, ɛzɩma ŋpɩzɩɣ ŋla nɛ ŋhiɣ taa leleŋ tɔm susuu tʋmɩyɛ taa?

10 Tɔm susuu tʋmɩyɛ pɩzɩɣ nɛ ɖɩha-ŋ taa leleŋ paa ɛyaa sakɩyɛ iiwelisiɣ tɔm kɩbandʋ ñe-egeetiye taa yɔ. Tɔm susuu tʋmɩyɛ tɩkɛ ɛyʋ kʋɖʋm tʋmɩyɛ. Ɛgbɛyɛ taa koobiya tɩŋa ñɩnɩɣnɩ laŋa kɩbana tɩnaa. Pɩpɩzɩɣ pɩla se koobu kʋɖʋm nɔɔyʋ lɩnɩ laŋɩyɛ kɩbanɖɛ tʋ nɔɔyʋ yɔɔ nɛ ɛlɛ kɔɔ ɛpɩsɩ tɔm mʋyʋ, paa mbʋ yɔ, koobiya tɩŋa ɖʋ nesi laŋa kɩbana tɩnaa ñɩnʋʋ tʋmɩyɛ nɛ pa-tɩŋa pa-taa lakɩ leleŋ nɛ weyi ɛpɩsɩ tɔm mʋyʋ yɔ. Iyele nɛ ɖɩkpaɣ koobu Brandon kɩɖaʋ. Ɛlabɩ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ pɩnzɩ 9, egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa ɛyaa sakɩyɛ iiwelisiɣ tɔm kɩbandʋ yɔ. Ɛyɔɔdaa se: “Mɔnsɔɔlɩ tɔm kɩbandʋ susuu mbʋ pʋyɔɔ yɔ, tʋmɩyɛ nɖɩ Yehowa ɖʋ-ɖʋ se ɖɩla. Mɛntɛm sukuli ca lɛ, manpaɣzɩ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Maasɔɔlɩ ɖɛ-ɛgbɛyɛ taa piya evelisi seɣtuu se sɩɖɛɣnɩ ɛsɩndaa fezuu taa, nɛ alɩwaatʋ ndʋ manaɣ-sɩ nɛ sɩlakɩ mbʋ lɛ, pɩhaɣ-m taa leleŋ. Mowobi Koobiya aɖamɛɛ sukuli nɛ pɩtɛ lɛ, paɖʋ-m nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ kɩfaɖɛ. Toovenim taa lɛ, mba monsusi tɔm peeɖe yɔ, pa-taa nɔɔyʋ tɩɖɛɛnɩ ɛsɩndaa nɛ ɛha ɛ-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm, ɛlɛ koobiya lalaa ñapɩzaa nɛ pɛkpɛlɩkɩnɩ nabɛyɛ nɛ pɔkɔɔ paha pa-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-wɛ lɩm. Pɩkɛdɩnɩ-m se manpɩzaa nɛ mala ɖʋtʋ camɩyɛ nɛ mawalɩsɩ mɔn-tɔm susuu tʋmɩyɛ.”—Ekl. 11:6.

LƖMAƔZA WENA ŊKPAKƖƔ YƆ, LE AKAƔ-Ŋ WONUU?

11. Kewiyaɣ tʋma wena evebiya nɛ pɛlaa sakɩyɛ haɣ pa-tɩ nɛ palakɩnɩ taa leleŋ?

11 Nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩtɩŋna nɛ ɖɩsɛɛ Yehowa yɔ, ɩɖɔ sakɩyɛ. Evebiya nɛ pɛlaa sakɩyɛ ha pa-tɩ faaa nɛ paɖʋʋ nesi kpaamɩŋ maʋ tʋmɩyɛ. Pɩpɔzʋʋ Kewiyaɣ kpaamɩŋ kɩfaŋ ɛzɩ mɩnɩŋ sakɩyɛ mbʋ yɔ. Ye ŋha ña-tɩ faaa nɛ ŋɖʋ nesi tʋmɩyɛ nɖɩ yɔ, pɩɖʋʋ Ɛsɔ hɩɖɛ nɛ pɩha-ŋ ɖɔɖɔ taa leleŋ. Ɛzɩ pɩwɛʋ Kewiyaɣ tʋma lɛɛna taa yɔ, ye ɖa nɛ koobiya lalaa ɖɩkpɛndɩɣ nɛ ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ yɔ, pɩhaɣ-ɖʋ taa leleŋ. Pɩtasɩ lɛ, Kewiyaɣ Kpaamɩŋ maʋ sɩɣnɩ-ŋ nɛ ŋwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ɛzɩ tʋmɩyɛ labʋ nɛ kpekpeka, nɔɔ kʋɖʋmaɣ labʋ nɛ tʋmɩyɛ yɔɔ cɔnɩyaa, nɛ wɛtʋ ndʋ tiyeki se kɛgbɛdɩsaɣ ɛtaatalɩ-ŋ yɔ.

Wazasɩ sakɩyɛ ɖaŋnɩ mba paha pa-tɩ nɛ palakɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ yɔ (Cɔnɩ tayʋʋ 11-13)

12. Wala wena nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ pɩzɩɣ nɛ pɩha ɛyʋ?

12 Payaɣ koobu nɔɔyʋ se Kevin. Ɛyɔɔdaa se: “Maakɛ pɩɣa ɛjam lɛ, maaɖʋ man-taa se mankaɣ labʋ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ. Mɔnkɔm nɛ mɛwɛɛnɩ pɩnzɩ 19 lɛ, manpaɣzɩ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Mankpakaɣ alɩwaatʋ natʋyʋ nɛ mansɩɣnɩ koobu nɔɔyʋ kuduyuŋ maʋ se pɩsa nɛ mɔncɔnɩ ma-kɩcɛyɩm ɖeɖe. Mɛnkpɛlɩkɩ ɖɔɖɔ kuduyuŋ lɔbʋ, mondoɖebɔŋ nɛ nɔnɔsɩ ɖʋʋ. Pʋwayɩ manɖʋ nesi ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩsɩɣnɩ nɛ pamaɣ Kewiyaɣ Kpaamɩŋ nɛ koobiya ɖɩsɩ nzɩ helim sɔsɔm wɛɛkɩɣ yɔ pɩnzɩ naalɛ. Manɩwa se pɩpɔzʋʋ kuduyuŋ mayaa Afrika Hadɛ Kiŋ lɛ, mɔnpɔzɩ nɛ paha-m nʋmɔʋ nɛ mowolo. Afrika taa cɩnɛ ɖɩkpakɩɣ kpɩtaŋ cabɩ nɛ ɖɩma kpaaŋ nakʋyʋ nɛ pɩtɛ lɛ, ɖɩɖɛɛ lone lɛɛɖɛ taa. Ma nɛ mba ɖɩmaɣ Kpaamɩŋ yɔ papɩsɩ mɔ-hɔʋ taa mba. Ðɩwɛ lone kʋɖʋmɖɩyɛ taa, ɖɩkpɛndɩɣ nɛ ɖɩkpɛlɩkɩɣ Bibl nɛ ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa. Paa kpɩtaʋ ŋgʋ lɛ, mɔnsɔɔlaa se ma nɛ egeetiye taa koobiya ɖisusuu tɔm. Lɩmaɣza wena mankpaɣ ɖooo man-pɩjatʋ taa yɔ, aha-m taa leleŋ weyi ɩ-yɔɔ mantaamaɣzɩ yɔ.”

13. Ɛbɛ yɔɔ Betɛɛlɩ tʋmɩyɛ labʋ haɣ evebiya nɛ pɛlaa taa leleŋ?

13 Mba palabɩ ɖʋtʋ se palakɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ yɔ sɔnɔ pa-taa nabɛyɛ lakɩ tʋmɩyɛ Betɛɛlɩwaa taa. Betɛɛlɩ tʋmɩyɛ labʋ haɣ taa leleŋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ mbʋ payɩ palakɩ peeɖe yɔ pɩkɛ Yehowa tʋma. Betɛɛlɩ hɔʋ taa mba sɩɣna nɛ pahaɣ fezuu taa tɔɔnasɩ. Duatin lakɩ tʋmɩyɛ Betɛɛlɩ. Ɛyɔɔdaa se: “Alɩwaatʋ ndʋ maawɛnɩ pɩnzɩ nakʋ yɔ manɖʋ man-taa se mankaɣ labʋ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ. Nɛ mɛntɛm mon-sukuli lɛ, manpaɣzɩ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Pɩlabɩ pɩnaɣ nɛ hɔɔlʋʋ lɛ, paya-m Betɛɛlɩ; nɛ peeɖe mɛnkpɛlɩkɩ takayɩsɩ labʋ menziiniwaa nɛ ordinatɛɛrɩwaa yɔɔ tʋmɩyɛ labʋ. Betɛɛlɩ tʋmɩyɛ haɣ-m taa leleŋ siŋŋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ, piyeki nɛ manaɣnɩ mɛ-ɛsa ɛzɩma tɔm susuu tʋmɩyɛ wɛɛ nɛ ɖɩɖɛɣnɩ ɛsɩndaa ɛjaɖɛ kpeekpe yɔɔ yɔ. Mɔnsɔɔlɩ tʋmɩyɛ labʋ Betɛɛlɩ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, mbʋ payɩ ɖɩlakɩ yɔ, pɩsɩɣnɩ ɛyaa se taabalɩyɛ ɛwɛɛ pa nɛ Yehowa pɛ-hɛkʋ taa.”

ƐBƐ ŊÐƲ ÑA-TAA SE ŊKAƔ LABƲ CEE WAYƖ?

14. Ɛbɛ ŋpɩzɩɣ ŋla nɛ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋla alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ?

14 Ɛbɛ ŋpɩzɩɣ ŋla nɛ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋla alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ? Fezuu taa wɛtʋ kɩbandʋ pɩzɩɣna nɛ tɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋsɛɛ Yehowa camɩyɛ. Ye mbʋ ñakɩ pana nɛ ŋkpɛlɩkɩɣ Bibl nɛ ŋmaɣzɩɣ ndʋ ŋkpɛlɩkɩɣ yɔ tɩ-yɔɔ camɩyɛ. Maɣzɩ ɖɔɖɔ nʋmɔŋ weyi ɩ-yɔɔ ŋpɩzɩɣ ŋtɩŋna nɛ ŋwɩlɩ ñe-tisuu kediɣzisi taa yɔ. Paa ŋkɛ sukuli pɩɣa yɔ, susuu tɔm ɖoŋ ɖoŋ nɛ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ nɛ ŋwɛɛ niye tɔm kɩbandʋ susuu taa. Kpɛlɩkɩ ɛzɩma ŋlɩzɩ sɔɔlɩm nɛ ŋwɩlɩ ɛyaa mba ŋsusuu tɔm yɔ; pɔzʋʋ-wɛ tɔm nɛ lɛɣtʋ nɛ ŋwelisiɣni-wɛ camɩyɛ. Pɩtasɩ lɛ, ŋpɩzɩɣ ŋha ña-tɩ faaa nɛ ŋla ɛgbɛyɛ taa tʋma naayɛ ɛzɩ Kewiyaɣ Kpaaŋ taa ñɔɔzʋʋ mbʋ yɔ. Yehowa sɔɔlaa se etiyi mba poluzuu pa-tɩ nɛ pɔsɔɔlaa se paha pa-tɩ faaa yɔ. (Kalɩ Izaayii 6:8; Tʋma 6:1-3) Apostoloo Pɔɔlɩ ha waɖɛ Timootee se ɛkɛ Ɛsɔtɔm tiyiyu mbʋ pʋyɔɔ koobiya “yɔɔdaɣ ɛ-yɔɔ tɔm kɩbandʋ.”—Tʋma 16:1-5.

15. Ɛbɛ pɩzɩɣ pɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋwɛɛnɩ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩhaɣ-ŋ nʋmɔʋ se ŋla alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ yɔ?

15 Pɩpɔzʋʋ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmlaɖaa se pala tomnaɣ yɔɔ tʋmɩyɛ naɖɩyɛ nɛ papɩzɩ pɔcɔnɩ pa-kɩcɛyɩm ɖeɖe. (Tʋma 18:2, 3) Pɩtɩla ye ŋlabɩ sukuli pazɩ yɔ, ŋpɩzɩɣ nɛ ŋhiɣ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩɩmʋʋ ña-alɩwaatʋ tɩŋa yɔ ñe-egeetiye taa. Ŋŋlakɩ ɖʋtʋ lɛ, pɔzɩ lɔŋ tasʋʋ ñe-egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ nɛ nʋmɔʋ lɩzɩyaa mba pɛwɛ ñe-egeetiye taa yɔ. Pɔzɩ nɛ pasɩnɩ-ŋ nɛ ŋtɩlɩ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩsɩnɩ-ŋ nɛ ŋla nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ yɔ. Nɛ ɛzɩ Bibl yɔɔdʋʋ yɔ, “kuli ña-tʋma yɔɔ nɛ ŋwɩlɩ [Yehowa], nɛ ña-lɩmaɣza kaɣ ɖɔm camɩyɛ.”—Adu. 16:3; 20:18.

16. Ye ŋpaɣzɩ Yehowa sɛʋ ñe-evebitu yaa ñɛ-pɛlɛtʋ taa yɔ, ɛzɩma pɩsɩɣnɩ-ŋ pʋwayɩ?

16 Taapɩtɩ kaaʋ se Yehowa sɔɔlaa se ‘ŋhiɣ’ koboyaɣ cee wayɩ. (Kalɩ 1 Timootee 6:18, 19.) Alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ sɩɣnɩ-ŋ nɛ ŋtɩlɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmlaɖaa lalaa nɛ pɩsɩɣnɩ-ŋ se ŋpɩɩ fezuu taa. Koobiya sakɩyɛ kɔm pana se ɛzɩma papaɣzɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ ɖooo pe-evebitu taa yɔ pɩsɩnɩ-wɛ nɛ pehiɣ koboyaɣ pe-nesi ɖɔkʋʋ taa nɛ pɩkɩlɩ. Halɩ mba papaɣzɩ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ pʋcɔ nɛ pɔɖɔkɩ nesi yɔ, powobi pɩ-yɔɔ nɛ pala tʋmɩyɛ nɖɩ pe-nesi ɖɔkʋʋ wayɩ.—Roma 16:3, 4.

17, 18. Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɛ se lɩmaɣza wena ŋkpakɩɣ yɔ, alɩɩnɩ ña-laŋɩyɛ taa?

17 Pɩwɛɛ se lɩmaɣza wena ŋkpakɩɣ yɔ alɩɩnɩ ña-laŋɩyɛ taa. Keɣa 19:5 yɔɔdaa se Yehowa “ɛha-ŋ nɛ pɩtalɩ ña-laŋɩyɛ tamaɣ, eyele nɛ ña-lɩmaɣza tɩŋa la.” Pʋyɔɔ lɛ, maɣzɩ mbʋ ŋkaɣ labɩnʋʋ ñe-wezuu cee wayɩ yɔ pɩ-yɔɔ. Maɣzɩ ɖɔɖɔ tʋmɩyɛ nɖɩ Yehowa ɖiɣni labʋ ɖa-alɩwaatʋ tʋnɛ tɩ-taa yɔ ɖɩ-yɔɔ, nɛ ɛzɩma ŋpɩzɩɣ ŋha ña-tɩ nɛ ŋɖʋ nesi tʋmɩyɛ nɖɩ yɔ. Nɛ pʋwayɩ lɛ, ŋkpaɣ lɩmaɣza wena asɩɣnɩ-ŋ nɛ ŋla ɛ-sɔɔlɩm yɔ.

18 Alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ kɔŋnɩ taa leleŋ siŋŋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɩkɛnɩ wezuu caɣʋ ŋgʋ kɩɖʋʋ Ɛsɔ hɩɖɛ yɔ. Toovenim, “ye ŋnɩɣ ñe-leleŋ [Yehowa] taa kɔyɔ, mbʋ ŋsɔɔlaa yɔ, ɛlakɩ-ŋ pʋ.”—Keɣa 36:4.

^ tay. 7 Lɛɛlɛɛyɔ Kewiyaɣ tɔm susuyaa sukuli lɛɣzɩnɩ sukuli ŋgʋ ki-lone taa.