Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ñanepasiénsiapa ñahaʼarõ hag̃ua?

¿Ñanepasiénsiapa ñahaʼarõ hag̃ua?

“Peẽ avei penepasiénsiakena” (SANT. 5:8).

PURAHÉI: 78, 139

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa ñande ikatu avei ñaporandu Jehovápe: “Arakaʼe peve piko”? b) ¿Mbaʼérepa ñanemokyreʼỹ Ñandejára siervokuéra yma guare ehémplo?

“¿ARAKAʼE peve piko?”. Péicha oñeporandu vaʼekue mokõi proféta yma guare hérava Isaías ha Habacuc (Is. 6:11, TNM; Hab. 1:2). Rréi David ohaírõ guare Salmo 13 oporandu vaʼekue avei upéva 4 vése (Sal. 13:1, 2). Ha Jesucristo oĩrõ guare umi hénte ndorekóiva fe apytépe, oporandu avei: “¿Arakaʼe peve piko?” (Mat. 17:17). Upéicharõ, ñande ikatu avei hína ñañeporandu upéva koʼág̃a.

2 ¿Mbaʼérepa? Ikatu oime ojejapo ñanderehe peteĩ inhustísia, ñandeedáma térã ñanderasykatu, ỹrõ jajepyʼapyeterei jaiko rupi “umi ára pahápe” ha pe situasión ijetuʼu ha hasy jagueropuʼaka hag̃ua (2 Tim. 3:1). Avei ikatu jaju ñanekangy ha ñañedesanima umi hénte aña káusare. Tahaʼe haʼéva ñane situasión, ñanekyreʼỹ jaikuaávo Ñandejára siervokuéra yma guare omombeʼu porã hague Jehovápe mbaʼéichapa oñeñandu, ha haʼe ontende hague chupekuéra.

3. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõkuaa jahasa jave peteĩ situasión ijetuʼúva?

3 ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ jahasa jave umi situasión ijetuʼúva? Disípulo Santiago oskrivíva espíritu sánto rupive ombohovái ko porandu: “Penepasiénsiakena og̃uahẽ meve pe tiémpo ñande Ruvicha oĩ hag̃ua” (Sant. 5:7). Jaikuaaháicha, entéronte tekotevẽ ñanepasiénsia. Péro, ¿mbaʼépa heʼise ñanepasiensiaha, ha mbaʼéichapa ikatu jahechauka upéva?

¿MBAʼÉPA HEʼISE ÑANEPASIENSIAHA?

4, 5. a) ¿Mbaʼépa hína pe pasiénsia, ha mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñanepasiensiaha? b) ¿Mbaʼépa heʼi Santiago pe pasiénsiare? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

4 La Biblia heʼi pe pasiénsia ouha Ñandejára espíritugui. Ñande ningo ñaneimperfékto, upévare Ñandejára nañanepytyvõiramo ijetuʼúta ñandéve ñanepasiénsia hag̃ua jahasa jave umi provléma. Pe pasiénsia haʼe hína peteĩ rregálo oúva Ñandejáragui, ha ñanepasiénsia jave jahechauka hína jahayhuha Jehovápe ha ñande rapichápe. Oiméramo nañanepasiénsiai, hasyvéta avei ñandéve jahechauka hag̃ua japorohayhuha (1 Cor. 13:4; Gál. 5:22). ¿Mbaʼépa heʼise ñanepasiensiaha? Upéva heʼise ñaaguantaha umi situasión ijetuʼúva ha nañañeamargái upe haguére (Col. 1:11; Sant. 1:3, 4). Pe pasiénsia ñanepytyvõ ñandefiél hag̃ua Jehovápe, tahaʼe haʼéva umi provléma jahasáva. Avei ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañevenga, jahasa asýramo jepe. La Biblia heʼi jaasepta vaʼerãha tekotevẽha ñahaʼarõkuaa. Upéva haʼe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva ñaaprendéva Santiago 5:7, 8-pe (elee).

5 ¿Mbaʼérepa jaasepta vaʼerã tekotevẽha ñahaʼarõ Jehová okumpli ipromésa? Santiago okompara vaʼekue ñane situasión umi chokokue ojapóvare. ¿Mbaʼérepa? Pe kokueséro oñotỹ umi semílla, péro ndaikatúi oikuaa oútapa peteĩ séka puku térã oky memétapa, ni osẽ porãtapa chupe umi kóga. Avei ndaikatúi okosecha itiempopeʼỹ. Upévare oasepta tekotevẽha ipasiénsia ha ohaʼarõ heñói “pe kóga porãite”. Péicha avei ñande ñahaʼarõ hína Jehová okumpli ipromesakuéra, péro upe aja oĩ heta mbaʼe ndaikatúiva ñarremedia ni ñamaneha (Mar. 13:32, 33; Hech. 1:7). Pe kokueséro ojapoháicha, ñande avei tekotevẽ ñanepasiénsia.

6. ¿Mbaʼépa ñaaprende proféta Miquéasgui?

6 Ñande jajapoháicha koʼág̃a, proféta Miqueas tekotevẽ vaʼekue oaguanta umi situasión ijetuʼúva. Haʼe oiko kuri rréi Acaz tiémpope. Acaz haʼe vaʼekue peteĩ rréi iñañaitereíva, upévare umi hénte itiémpope guare ikorruptoiterei ha “ivale hikuái ojapo hag̃ua ivaíva” (elee Miqueas 7:1-3). Miqueas oikuaa porã kuri ndaikatumoʼãiha okambia upe situasión. Péro, ¿mbaʼépa la ikatúva ojapo? Haʼe heʼi: “Asegíta ahaʼarõ la Jehová ojapótava. Ahechaukáta ahaʼarõkuaaha ha arekoha esperánsa Ñandejárare, haʼe hína upe chesalváva. Ñandejára cherendúta” (Miq. 7:7, TNM). Miqueas ipasiénsia ha ohaʼarõkuaa vaʼekue, ñande avei tekotevẽ jahechauka ñahaʼarõkuaaha.

7. ¿Mbaʼérepa kyreʼỹme ñahaʼarõ vaʼerã umi mbaʼe Jehová ojapótava?

7 Ñande jajeroviáramo Jehováre Miqueas ojapo haguéicha, kyreʼỹme ñahaʼarõta umi mbaʼe haʼe ojapótava. Ñande káso ningo ndojoguaiete hína peteĩ préso ohaʼarõvape pe día ojejukataha chupe. Haʼe ndoipotáiramo jepe og̃uahẽ upe día, ohaʼarõmante vaʼerã pórke naipohãvéima. Ñande katu ñahaʼarõ hína Jehová omeʼẽ ñandéve pe jeikove opaveʼỹva, ha jaikuaa okumplitaha ipromésa itiempoitépe. Upévare, vyʼápe ñahaʼarõ og̃uahẽ upe día. Péro ñanepasiénsia vaʼerã ñaaguanta hag̃ua opa mbaʼe, péicha javyʼáta (Col. 1:11, 12). Ñahaʼarõ aja, ani ñapensa Jehová otardaitereiha, jajapóramo upéva haʼe nañandeguerohorymoʼãi (Col. 3:12).

OHECHAUKA HIKUÁI IPASIENSIAHA

8. ¿Mbaʼépa jareko vaʼerã enkuénta ñahesaʼỹijóvo umi kuña ha kuimbaʼe iñeʼẽrendúva ehémplo?

8 ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ikatu hag̃uáicha ñaimeve dispuésto ñahaʼarõ hag̃ua? Jahechamína umi kuña ha kuimbaʼe yma guare ehémplo. Haʼekuéra ipasiénsia vaʼekue ohaʼarõ aja Jehová okumpli ipromésa (Rom. 15:4). Ñaanalisávo koʼã mbaʼe, ñañatendemi mboy tiémpopa ohaʼarõ hikuái, mbaʼérepa oĩ dispuésto ojapóvo upéva ha mbaʼéichapa oñevendesi chupekuéra ipasiénsia haguére.

Abrahán ohaʼarõ vaʼekue heta áño onase peve inietokuéra Esaú ha Jacob (Ehecha párrafo 9 ha 10)

9, 10. ¿Mboy tiémpopa Abrahán ha Sara tekotevẽ vaʼekue ohaʼarõ umi mbaʼe Jehová ojapótava?

9 Jahechamína Abrahán ha Sara ehémplo. Haʼekuéra ohechauka ojeroviaha Ñandejárare ha ipasiensiaha, upévare orresivi “umi mbaʼe porã oñepromete vaʼekue”. La Biblia heʼi “Abrahán ohechauka rire ipasiensiaha”, Jehová opromete hague ovendesitaha chupe, ha ombohetataha ifamiliare (Heb. 6:12, 15). ¿Mbaʼérepa Abrahán tekotevẽ kuri ipasiénsia? Pórke pe promésa noñekumplimoʼãi kuri ensegída. ¿Arakaʼépa oñepyrũ oñekumpli? El 14 de nisán de 1943 a.C. Upérõ guare Abrahán ha Sara ha entéro umi oikóva hendivekuéra ohasa pe rrío Éufrates ha oike pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe. Péro Abrahán ohaʼarõ jey 25 áño onase peve itaʼýra Isaac. Upéi ohaʼarõve jey 60 áño onase peve inietokuéra Esaú ha Jacob (Heb. 11:9).

10 ¿Orresivípa raʼe Abrahán michĩmi jepe pe Yvy Oñepromete vaʼekue? La Biblia heʼi Jehová nomeʼẽi hague chupe “ijyvyrã upépe, ni ipy rendag̃uami, péro opromete omeʼẽtaha chupe ha iñemoñarépe upe yvy imbaʼerã, jepe upérõ haʼe neʼĩra itaʼýra” (Hech. 7:5). Abrahán okrusa rire rrío Éufrates, ohasa jey 430 áño, ha upépe ae ifamiliarégui oñeforma pe tetã oikótava pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe (Éx. 12:40-42; Gál. 3:17).

11. a) ¿Mbaʼérepa Abrahán oĩ vaʼekue dispuésto ohaʼarõvo? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ovendesi Abrahánpe ipasiénsia haguére?

11 Abrahán oĩ vaʼekue dispuésto ohaʼarõvo, pórke ni michĩmi ndodudái Jehová okumplitaha ipromésa. Haʼe ojerovia vaʼekue hese (elee Hebreos 11:8-12). Abrahán ovyʼa kuri ndohecháiramo jepe oñekumpli entéro umi mbaʼe Ñandejára opromete vaʼekue chupe. Añetehápe haʼe ovyʼaitereíta oñemoingove jey vove chupe pe paraísope. Katuete oñesorprendéta olee vove umi mbaʼe ojeʼéva hese ha ifamíliare heta párte la Bíbliape. * (Elee pe nóta). Avei ovyʼaitereíta ontende vove iñimportánte hague la ojapóva oñekumpli hag̃ua Jehová rembipota, por ehémplo pe oñeʼẽva pe desendénsia oñepromete vaʼekuére. Og̃uahẽ vove upe tiémpo, Abrahán ohechakuaáta nohaʼarõreíri hague.

12, 13. a) ¿Mbaʼérepa José tekotevẽ kuri ipasiénsia? b) ¿Mbaʼépa José odesidi ojapo?

12 Abrahán visniéto hérava José ipasiénsia vaʼekue avei ha ohaʼarõkuaa. Haʼe ohasa kuri heta inhustísia ivaietereíva. Ñepyrũrã iñermanokuéra ovende chupe esklávoramo orekópe 17 áñorupi. Upéi oñemboja hese oviolase hague ipatrón rembirekópe. Ndasiértoiramo jepe upéva, ojegueraha chupe kárselpe (Gén. 39:11-20; Sal. 105:17, 18). José ifiélramo jepe haʼete la ndorekóiva Jehová vendisión, upéva rangue haʼete la ojekastiga meméva chupe. Péro ohasa rire 13 áño, de rrepénte ou okambiaite la isituasión. Oñenohẽ chupe kárselgui ha oiko chugui pe segunda persóna omanda guasuvéva Egíptope (Gén. 41:14, 37-43; Hech. 7:9, 10).

13 ¿Oñamargápa José ohasa haguére hetaite inhustísia? ¿Oúpa ndojeroviavéi Jehováre? Nahániri. Haʼe ipasiénsia ha ohaʼarõkuaa pórke ojerovia Jehováre. José oñemeʼẽ enkuénta Jehová omanehaha entéro mbaʼe. Upévare heʼi iñermanokuérape: “Anína pekyhyje. Chéngo ndahaʼéi Ñandejára aporohusga hag̃ua. Peẽ pene mála idéa ha cheperhudikase vaʼekue, péro Ñandejára chepytyvõ osẽ porã hag̃ua chéve opa mbaʼe. Ha péicha osalva heta héntepe, ojapoháicha voi hína koʼág̃a peve” (Gén. 50:19, 20, TNM). Amo ipahápe José ohechakuaa nohaʼarõreíri hague.

14, 15. a) ¿Mbaʼérepa jaguerohoryete David ipasiénsia haguére? b) ¿Mbaʼépa oipytyvõ Davídpe ipasiénsia hag̃ua?

14 Rréi David ohasa vaʼekue avei heta inhustísia. Imitãreheve, Jehová oiporavo kuri chupe oiko hag̃ua chugui rréi. Péro ohaʼarõ vaʼerã kuri 15 áñorupi ogoverna hag̃ua itrívupente (2 Sam. 2:3, 4). Upe aja, unos kuánto tiémpo David oiko okañyháre, rréi Saúl ojukase rupi chupe. * (Elee pe nóta). Upéicha rupi David ndahógai, ha peteĩ tiémpore oiko ótro tetãre térã umi kuévape desiértore. Upéi Saúl ou kuri omano gerrahápe. Upéicharõ jepe, David ohaʼarõ jey 7 áñorupi ogoverna hag̃ua tetã Israel kompletoite (2 Sam. 5:4, 5).

15 ¿Mbaʼérepa David oĩ vaʼekue dispuésto ohaʼarõvo? Haʼe voi orresponde upéva pe Salmo 13-pe, oporandúrõ guare Jehovápe 4 vése voi “¿Arakaʼe peve piko?”. David heʼi: “Nde ningo siémpre nembaʼeporã chendive ha cherayhueterei, upévare ajerovia nderehe. Che korasõ mbytete guive avyʼáta ahechávo mbaʼéichapa nde reporosalva. Che apurahéita Jehovápe, pórke haʼe ivuenoiterei chendive” (Sal. 13:5, 6, TNM). David oikuaa Jehová ohayhuha chupe ha arakaʼeve ndohejamoʼãiha chupe haʼeño. Haʼe imanduʼa mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue chupe ymave, ha kyreʼỹme ohaʼarõ haʼe osolusionataha iprovlemakuéra. Jahechaháicha, David oikuaa porã vaʼekue nohaʼarõreimoʼãiha.

Jehová ndojeruremoʼãi ñandéve peteĩ mbaʼe haʼe voi noĩriva dispuésto ojapóvo

16, 17. ¿Mbaʼéichapa Jehová ha Jesucristo ohechauka ohaʼarõkuaaha?

16 Jehová ndojeruremoʼãi ñandéve peteĩ mbaʼe haʼe voi noĩriva dispuésto ojapóvo. Añetehápe ndaipóri haʼéicha ipasiénsiava (elee 2 Pedro 3:9). Por ehémplo, ymaitereíma hardín de Edénpe Satanás ijapu ha oñeʼẽrei hague Jehováre. Péro haʼe koʼag̃aite peve “ipasiénsia ha ohaʼarõ” gueteri omopotĩ hag̃ua héra. Upéva oiko vove “enterove umi osegíva oreko hese esperánsa” ohupytýta hetaiterei vendisión ijojahaʼỹva (Is. 30:18, TNM).

17 Jesús ipasiénsia avei ha ohaʼarõkuaa. Oĩrõ guare ko yvy ape ári iñeʼẽrendu vaʼekue omano meve. Áño 33-pe, opresenta Jehovápe isakrifísio repykue yvágape, péro upéi tekotevẽ kuri ohaʼarõ jey áño 1914 peve oñepyrũ hag̃ua ogoverna (Hech. 2:33-35; Heb. 10:12, 13). Haʼe osegítaiti ohaʼarõ oñehundipaite peve iñenemigokuérape. Upéva oikóta omohuʼã vove irreinádo de Mil Áño (1 Cor. 15:25). Jahechaháicha, Jesús heta tiémpo gueteri ohaʼarõta, péro umi vendisión ojehupytýtava upe haguére ohechauka nohaʼarõreimoʼãiha.

¿MBAʼÉPA ÑANEPYTYVÕTA ÑAHAʼARÕKUAA HAG̃UA?

18, 19. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñanepasiénsia ha ñahaʼarõkuaa hag̃ua?

18 Jahechaháicha, Jehová oipota ñanepasiénsia ha ñaĩ dispuésto ñahaʼarõvo. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta upearã? Tekotevẽ jajerure chupe ijespíritu sánto. Ani ñanderesarái pe pasiénsia ouha Ñandejára espíritugui (Efes. 3:16; 6:18; 1 Tes. 5:17-19). Upévare jajerure meme vaʼerã Jehovápe tañanepytyvõ ñaaguanta ha ñahaʼarõkuaa hag̃ua.

19 Ñanemanduʼákena mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Abrahán, José ha Davídpe ipasiénsia hag̃ua ohaʼarõ aja Jehová okumpli ipromesakuéra. Haʼekuéra oreko vaʼekue fe ha ojerovia Jehováre, nopensái ijehénte ni umi mbaʼe chupekuéra okonvenívarente. Ñapensáramo umi vendisión ohupyty vaʼekuére hikuái, ñanekyreʼỹta avei ñanepasiénsia hag̃ua.

20. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?

20 Jahasáramo jepe umi situasión ijetuʼúva, ñaime vaʼerã desidído trankílo porãnte jasegitaha ñahaʼarõ. Sapyʼánte ikatu avei ñañeporandu: “¿Arakaʼe peve piko Jehová?” (Is. 6:11, TNM). Upéicharõ jepe, iporã jasegi proféta Jeremías ehémplo ha jaʼe: “Jehová hína pe párte otokáva chéve, upévare trankílo porãnte asegíta ahaʼarõ chupe” (Lam. 3:21, 24).

^ párr. 11 Lívro de Génesispe oñeñeʼẽ Abrahánre 15 kapítulope, ha Escrituras Griegas Cristiánaspe katu oñemensiona chupe mas de 70 vése.

^ párr. 14 Saúl ogoverna rire 2 áño rasami, Jehová omboykéma kuri chupe, péro oheja gueteri ogoverna 38 áño, omano meve (1 Sam. 13:1; Hech. 13:21).