Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ O Ruọ Owhẹ nọ Whọ rẹ Rọ Odiri Hẹrẹ?

Kọ O Ruọ Owhẹ nọ Whọ rẹ Rọ Odiri Hẹrẹ?

“[Jọ] whai omarai wha wo odiri re.”​—JEM. 5:8.

ILE: 78, 139

1, 2. (a) Eme ọ rẹ sae lẹliẹ omai nọ inọ: “Ẹvẹ u re kri te”? (b) Fikieme oriruo idibo Ọghẹnẹ oke anwae o sae rọ kẹ omai uduotahawọ?

“ẸVẸ u re krite?” Aizaya avọ Habakọk nọ a jọ eruẹaro Ọghẹnẹ evaọ oke anwae a nọ onọ yena. (Aiz. 6:11; Hab. 1:2) Okenọ Devidi ovie na o je koko eme Olezi 13 họ, ọ jọ eme ole na nọ inọ: “Ẹvẹ u re kri te?” (Ol. 13:​1, 2) Makọ Jesu Kristi dede nọ ọ rrọ Olori mai ọ nọ ọkpọ onọ nana evaọ okenọ ahwo oke riẹ a je dhesẹ uruemu nọ o kare ẹrọwọ. (Mat. 17:17) Fikiere u re du gbe omai unu hu nọ ma tẹ nọ onọ utioye na ẹsejọ.

2 Eme ọ rẹ sae lẹliẹ omai nọ inọ: “Ẹvẹ u re kri te”? O sae jọnọ ma be rẹriẹ ovao dhe oghẹrẹ okienyẹ jọ. O sae jẹ jọnọ owho gbe ẹyao e be kẹ omai uye, hayo ẹgaga ọrọ “oke obẹbẹ” nọ ma rrọ na. (2 Tim. 3:1) Hayo ẹsejọhọ ekpehru uruemu ahwo nọ a wariẹ omai họ o be kẹ omai uye gaga. Oghẹrẹ kpobi nọ o rrọ kẹhẹ, o rrọ oware uduotahawọ gaga nọ ma rọ riẹ nọ idibo Ọghẹnẹ oke anwae a nọ ọkpọ onọ nọ o rẹ sae jọnọ ma bi roro kpahe, yọ eva e dha Ọghẹnẹ hẹ inọ a nọ onọ utioye keleme.

3. Eme o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe uyero obẹbẹ?

3 Rekọ eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe ọkpọ ebẹbẹ nọ ma fodẹ na? Jemis olele na, nọ ọ jọ oniọvo Jesu ọ rọ ẹgba ẹzi Ọghẹnẹ kere nọ: “Inievo, jọ wha wo odiri bọo oke ọzino Olori na.” (Jem. 5:7) Avro ọ riẹ hẹ, o gwọlọ nọ mai kpobi na ma re wo odiri. Rekọ eme u dhesẹ re a wo odiri?

EME HỌ ODIRI?

4, 5. (a) Eme u dhesẹ re ohwo o wo odiri? (b) Oriruo vẹ Jemis ọ kẹ ro dhesẹ oware jọ nọ a re ro vuhu ohwo nọ o wo odiri? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

4 Wọhọ epanọ Ebaibol na o dhesẹ, odiri yọ abọjọ ubi ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ. Ababọ obufihọ Ọghẹnẹ, ahwo-akpọ nọ a gba ha na a rẹ sai wo odiri te epanọ u fo nọ a re wo ho. Odiri yọ okẹ nọ u re no obọ Ọghẹnẹ ze. Odiri nọ ma re wo yọ ugogo edhere jọ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma you Jihova, o tẹ jẹ rrọ edhere nọ ma re ro dhesẹ nọ ma you amọfa re. Nọ ohwo ọ gbẹ be sai wo odiri kẹ amọfa ha, o rẹ sae raha usu nọ o wo kugbe ai. (1 Kọr. 13:4; Gal. 5:22) Re ohwo o wo odiri o gwọlọ nọ o re wo emamọ iruemu Oleleikristi efa jọ. Wọhọ oriruo, odiri o wobọ kugbe akothiho. Akothiho o rẹ sai fiobọhọ kẹ ohwo wo eriwo nọ o fo kpahe oware nọ o bi thihakọ riẹ na. (Kọl. 1:11; Jem. 1:​3, 4) Ohwo nọ o wo odiri o re thihakọ okienyẹ hayo ẹbẹbẹ ọfa jọ ababọ orukele, yọ o re kru ẹgbakiete riẹ ghele oware nọ o via kpobi kẹhẹ. Ofariẹ, Ebaibol na ọ tuduhọ omai awọ nọ jọ o ruọ omai inọ ma rẹ hẹrẹ. A ta kpahe uruemu nana nọ o rrọ oka jọ nọ a re ro vuhu ohwo nọ o wo odiri na evaọ obe Jemis 5:​7, 8. (Sei.)

5 Fikieme o rọ gwọlọ nọ o rẹ ruọ omai re ma hẹrẹ Jihova? Jemis ọ rọ uyero mai dhesẹ orọ ọwhẹrẹ. Dede nọ ọwhẹrẹ ọ rẹ daoma gaga kọ eware riẹ, ọ rẹ sae kpọ ovao ehru hayo ru ekakọ na dhẹ ze evaọ oke nọ o were riẹ hẹ. Ọ rẹ sai ru oke na dhẹ vẹrẹ vi epanọ o gwọlọ họ. O rẹ ruọ ẹe inọ ọ rẹ rọ odiri hẹrẹ “ibi iwoma otọ na.” Epọvo na re, eware buobu e riẹ nọ ma rẹ sai ru oware ovo kpahe he nọ ma be hẹrẹ re eyaa Jihova i rugba na. (Mak 13:​32, 33; Iruẹru 1:7) Wọhọ ọwhẹrẹ, o gwọlọ nọ ma rẹ rọ odiri hẹrẹ.

6. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no oriruo Maeka ọruẹaro na ze?

6 Uyerakpọ inẹnẹ o wọhọ orọ oke Maeka ọruẹaro na. Ọ rria evaọ okenọ Ehaz ovie ọgeva na o je su evaọ Izrẹl, nọ oghẹrẹ ogbekuo sa-sa ọ dotọ fia. Ahwo na a tube yoma te epanọ a jẹ rọ “rehọ abọ rai ru ona umuomu.” (Se Maeka 7:​1-3.) Maeka ọ riẹ nọ ọ rẹ sai nwene uyero nana ha. Nọ o rrọ ere na, kọ eme ọ rẹ sai ru? Ọ ta nọ: “Mẹ hai, me re riwi ỌNOWO na, mẹ rẹ hẹrẹ Ọghẹnẹ usiwo mẹ; Ọghẹnẹ mẹ o ti yo kẹ omẹ.” (Mae. 7:7) Wọhọ Maeka, o gwọlọ nọ ma rẹ “hẹrẹ” Jihova.

7. Fikieme ẹhẹrẹ ọvo nọ ma rẹ hẹrẹ Jihova u gbe ro te he?

7 Ma te wo ọkpọ ẹrọwọ Maeka na, o te ruọ omai nọ ma rẹ hẹrẹ Jihova. Uyero mai o wọhọ orọ ohwo nọ a mu fihọ uwou-odi hi, nọ ọ be hẹrẹ ẹdẹ nọ a ti ro kpei. Ohẹrẹ utiọnana yọ orọ ọgbahọ, yọ orọnikọ ohwo na o bi rẹro oware uwoma jọ nọ u ti no ohẹrẹ na ze he. Omai u wo ohẹriẹ gaga! O ruọ omai nọ ma rẹ hẹrẹ Jihova keme ma riẹ nọ o ti ru eyaa riẹ kpahe akpọ ọkpokpọ na gba. Yọ o ti ru onana evaọ ẹruoke nọ o fo, nọ ọ mai woma! Fikiere, joma “thihakọ eware kpobi avọ odiri gbe oghọghọ.” (Kọl. 1:​11, 12) Ma tẹ be hẹrẹ yọ ma be go inọ o be vẹrẹ Jihova obọ họ, onana u re ru eva were Ọghẹnẹ hẹ.​—Kọl. 3:12.

IDIBO ỌGHẸNẸ NỌ E RỌ ODIRI HẸRẸ

8. Eme u fo nọ ma rẹ kareghẹhọ nọ ma be te ta kpahe oriruo idibo Ọghẹnẹ oke anwae na?

8 O te mae ruọ omai nọ ma rẹ hẹrẹ nọ ma tẹ kareghẹhọ idibo Ọghẹnẹ oke anwae, te ezae te eyae nọ e rọ odiri hẹrẹ re Jihova o ru eyaa riẹ gba. (Rom 15:4) Nọ ma be te ta kpahe oriruo rai na, u fo nọ ma hae kareghẹhọ epanọ a hẹrẹ kri te, oware nọ o rọ ruọ ae nọ a rẹ hẹrẹ, gbe eghale nọ odiri rai o wha se ai.

Abraham ọ hẹrẹ ikpe buobu taure a te ti yẹ emọ-oruọmọ riẹ, Esọ avọ Jekọp (Rri edhe-ẹme avọ 9, 10)

9, 10. Ẹvẹ o gwọlọ nọ Abraham avọ Sera a rẹ hẹrẹ Jihova kri te?

9 Roro kpahe Abraham avọ Sera. A rrọ usu idibo Ọghẹnẹ nọ “e rọ ẹkwoma ẹrọwọ gbe odiri wo eyaa na.” Ikereakere na e ta nọ, “nọ Abraham o wo odiri oke krẹkri no,” Jihova ọ tẹ ya eyaa kẹe nọ ọ te ghale iẹe je ru nọ emọ riẹ e te rọ jọ buobu. (Hib. 6:​12, 15) Fikieme o rọ gwọlọ nọ Abraham o re wo odiri? Uyo na họ, keme o te rehọ oke taure eyaa na i te ti rugba. Ọvọ nọ Jihova ọ re kugbe Abraham o mu iruo họ evaọ Nisan 14, ọrọ ukpe 1943 taure oke Kristi u te ti te. Oke nana tei te Sera gbe ahwo uviuwou rai a rọ fa Ethẹ Yufretis vrabọ jẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na. Kẹsena Abraham ọ tẹ hẹrẹ ikpe udhegbisoi taure a te ti yẹ Aiziki evaọ ukpe 1918 taure oke Kristi u te ti te. Ọ tẹ jẹ hẹrẹ ikpe udhosa efa taure a te ti yẹ emọ-iruọmọ riẹ nọ a re se Esọ avọ Jekọp evaọ ukpe 1858 taure oke Kristi u te ti te.​—Hib. 11:9.

10 Bro ewẹ-otọ Abraham ọ reuku rai? Ebaibol na ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ kẹ [Abraham] ukuoriọ ovo evaọ otọ na ha, ijo, makọ omoria nọ owọ riẹ o rẹ gba dede; rekọ ọ ya eyaa nọ ọ te rọ otọ na kẹe avọ emọ riẹ dede nọ evaọ oke yena o ri wo ọmọ họ.” (Iruẹru 7:5) Nọ ikpe egba ene gbe ikpe esa (430) e ruemu rono okenọ Abraham ọ rọ fa Yufretis vrẹ, ẹsiẹe a ro koko emọ riẹ họ zihe ruọ orẹwho nọ o te rọ otọ na reuku.​—Ọny. 12:​40-42; Gal. 3:17.

11. Fikieme o rọ ruọ Abraham nọ ọ rẹ hẹrẹ Jihova, kọ eghale vẹ o ti wo fiki odiri riẹ?

11 O ruọ Abraham nọ ọ rẹ hẹrẹ, keme fiki ẹrọwọ nọ o fihọ Jihova ọ jẹ rọ hẹrẹ. (Se Ahwo Hibru 11:​8-12.) Dede nọ Abraham ọ rọ ẹro ruẹ orugba eyaa Jihova kpobi hi, ọ rọ evawere hẹrẹ ae. Dai roro epanọ eva e te were Abraham te nọ a te kpare iẹe ziọ aparadase otọakpọ. U ti gbei unu nọ ọ te ruẹ epanọ a kere kpahe iẹe avọ emọ riẹ te evaọ Ebaibol na. * Dai roro epanọ oma o te were iẹe te evaọ oke ọsosuọ nọ ọ te rọ riẹ abọ ologbo nọ o wo evaọ orugba ẹjiroro Jihova kpahe ubi eyaa na! Avro ọ riẹ hẹ, ọ te ruẹ nọ u gine te oware nọ a rẹ rọ fiki riẹ hẹrẹ, dede nọ o jọ etoke lelehie.

12, 13. Fikieme o rọ gwọlọ nọ Josẹf o re wo odiri, kọ emamọ uruemu vẹ o dhesẹ?

12 Ọmọ-oruọmọ avivẹ Abraham nọ a re se Josẹf o dhesẹ via inọ o ro riẹ nọ o re wo odiri re. A kienyẹe yoyoma unuẹse buobu. Orọ ọsosuọ, inievo riẹ a zẹ riẹ kpohọ igbo okenọ ọ jọ oware wọhọ ikpe ikpegbihrẹ. Kẹsena a tẹ wọ eku fihọ iẹe uzou inọ ọ jẹ gwọlọ gba aye ọga riẹ du, onọ u ru nọ a ro fi ei họ uwou-odi. (Emu. 39:​11-20; Ol. 105:​17, 18) Dede nọ o je ru oware nọ u kiẹrẹe, o wọhọ ẹsenọ a jẹ rọ eyoma hwosa kẹe, viukpọ ewoma. Rekọ nọ ikpe ikpegbesa e ruemu no, uyero riẹ u te nwene. A si rie no uwou-odi jẹ rehọ iẹe mu ethabọ osu Ijipti soso.​—Emu. 41:​14, 37-43; Iruẹru 7:​9, 10.

13 Kọ okienyẹ sa-sa nọ Josẹf ọ ruẹ uye rai na, u mi rie evawere riẹriẹriẹ? Kọ onana u whrehe evaifihọ nọ o wo kpahe Jihova? Ijo. Eme o fiobọhọ kẹ Josẹf nọ ọ sae rọ hẹrẹ avọ odiri? Ẹrọwọ nọ o fihọ Jihova. Ọ ruẹ nọ obọ Jihova o rrọ iruo evaọ uzuazọ riẹ. Muẹrohọ oghẹrẹ nọ o ro dhesẹ onana via evaọ ẹme nọ ọ ta kẹ inievo riẹ, ọ vuẹ rai nọ: “Ozọ u mu owhai hi, kọ omẹ yọ Ọghẹnẹ re? Ghinọ ere nọ wha wawọ umuomu kẹ omẹ; rekọ Ọghẹnẹ ọ rehe riẹ ru ewoma, re a ruẹse rehọ iẹ siwi uzuazọ ibuobu, epanọ a siwi rai nẹnẹ na.” (Emu. 50:​19, 20) Orọ vevẹ, Josẹf o vuhumu uwhremu na nọ, u gine fo re o thihakọ hẹrẹ.

14, 15. (a) Fikieme ma sae rọ ta nọ Devidi ọ daoma gaga evaọ ohẹrẹ riẹ na? (b) Eme o fiobọhọ kẹ Devidi nọ ọ sae rọ hẹrẹ avọ odiri?

14 Devidi ovie na yọ omọfa jọ nọ ọ ruẹ uye okienyẹ evaọ idhere sa-sa. Dede nọ Jihova o wholo Devidi evaọ okenọ ọ gbẹ jọ ọmaha inọ ọ te jọ ovie Izrẹl, ọ hẹrẹ ikpe ikpegbisoi efa taure a tẹ te rehọ iẹe mu ovie Juda, orua nọ o noze. (2 Sam. 2:​3, 4) Evaọ oke nana nọ Devidi ọ jẹ rọ hẹrẹ na, Sọl nọ o gbe je ru oreva Ọghẹnẹ hẹ na ọ jẹ gwọlọ Devidi kpe no. * Onana u ru nọ Devidi ọ jẹ rọ dhẹ kẹ uzuazọ riẹ. Ọ jẹ hae dhẹ nyai dhere erẹwho efa hayo ighogho itho evaọ obọ idhude. Makọ uwhremu na nọ a kpe Sọl no evaọ ẹmo, Devidi ọ hẹrẹ ikpe ihrẹ efa taure a tẹ te rehọ iẹe mu ovie Izrẹl soso.​—2 Sam. 5:​4, 5.

15 Fikieme o rọ ruọ Devidi nọ ọ rẹ rọ odiri hẹrẹ? Ọ kuyo na evaọ Olezi ọvona nọ ọ jọ nọ inọ: “Ẹvẹ u re kri te?” Ọ ta nọ: “Mẹ rọ ẹroso uyoyou ra nọ u re kpoho ho; ẹwẹ mẹ ọ rẹ te ghọghọ evaọ usiwo ra. Mẹ rẹ te suile kẹ ỌNOWO na, keme o kuome ẹvo ẹgwọlọ mẹ no.” (Ol. 13:​5, 6) Devidi o fievahọ uyoyou Jihova nọ o rẹ hiẹ hẹ. Ọ jẹ rọ evawere rẹro esiwo riẹ, yọ o je roro kpahe oghẹrẹ nọ Jihova o ro fiobọhọ kẹe no evaọ okenọ u kpemu. Ẹhẹ, Devidi ọ ruẹ nọ emamọ eware nọ o bi rẹro rai i gine te oware nọ o re thihakọ hẹrẹ.

Evaọ ẹme odiri, orọnikọ Jihova ọ be vuẹ omai nọ ma ru oware jọ nọ o ruọ ọyomariẹ nọ o re ru hu hu

16, 17. Ẹvẹ Jihova avọ Jesu a ro dhesẹ nọ o ro rai nọ a rẹ hẹrẹ?

16 Evaọ ẹme odiri, orọnikọ Jihova ọ be vuẹ omai nọ ma ru oware jọ nọ o ruọ ọyomariẹ nọ o re ru hu hu. O fi obọdẹ oriruo hotọ kẹ omai evaọ ẹme nana. (Se 2 Pita 3:9.) Anwọ ikpe idu buobu Jihova ọ be rọ rehọ odiri hẹrẹ okenọ ẹme avro nọ ọ romavia evaọ ọgbọ Idẹn o ti ro kuhọ, nọ ahwo-akpọ gbe ikọ-odhiwu kpobi a te rọ riẹ ohwo nọ u gine fo nọ o re su ehrugbakpọ na. Jihova ọ “be hẹrẹ” oke nọ a ti ro si afuẹwẹ kpobi no odẹ riẹ. Onana o te wha eghale nọ a rẹ ruẹ obọ rai hi se ahwo kpobi nọ a be rọ ọwhọ “hẹrẹ iẹ.”​—Aiz. 30:18.

17 O ruọ Jesu nọ ọ rẹ hẹrẹ re. Dede nọ o kru ẹgbakiete riẹ evaọ otọ edawọ sa-sa nọ i te rie evaọ otọakpọ jẹ rọ aghare idhe riẹ se Ọghẹnẹ evaọ ukpe 33 C.E., ọ hẹrẹ te ukpe 1914 taure o te ti muhọ esuo. (Iruẹru 2:​33-35; Hib. 10:​12, 13) Ofariẹ, Esuo Odu-Ikpe Jesu na o ti re no taure a tẹ te raha ewegrẹ riẹ kpobi no riẹriẹriẹ. (1 Kọr. 15:25) Ohẹrẹ na o te ginẹ jọ lelehie, rekọ o rẹ sai mu omai ẹro nọ eghale nọ i ti no onana ze i te oware nọ a rẹ rọ fiki riẹ hẹrẹ.

EME O TI FIOBỌHỌ KẸ OMAI?

18, 19. Eme o ti fiobọhọ kẹ omai rọ odiri hẹrẹ Jihova?

18 Ababọ avro, o gwọlọ nọ o rẹ ruọ omai omomọvo inọ ma rẹ rọ odiri hẹrẹ. Rekọ, eme o ti fiobọhọ kẹ omai ru onana? Ma rẹ lẹ kẹ ẹzi Ọghẹnẹ. Kareghẹhọ nọ odiri yọ abọjọ ubi ẹzi ọfuafo na. (Ẹf. 3:16; 6:18; 1 Tẹs. 5:​17-19) Lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ avọ odiri.

19 Kareghẹhọ oware nọ u fiobọhọ kẹ Abraham, Josẹf, gbe Devidi rọ odiri hẹrẹ orugba eyaa Jihova. Ẹrọwọ nọ a fihọ Jihova gbe evaifihọ nọ a wo kpahe iẹe fiki oghẹrẹ nọ o je ro yerikugbe ai. A tẹrovi omobọrai ọvo ho, hayo epanọ a re ro yeri uzuazọ nọ o kare omolahiẹ. Nọ ma bi roro kpahe epanọ eware i ro woma kẹ ai uwhremu na, u ti fiobọhọ kẹ omai wo ẹzi ohẹrẹ.

20. Eme u fo nọ o rẹ jọ ọtamuo mai omomọvo?

20 Fikiere nọ ma tẹ make rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ hayo edawọ, o rrọ ọtamuo mai nọ ma rẹ “hẹrẹ.” Ẹhẹ, ẹsejọ ma rẹ sae viẹ je bo dede nọ: ‘Ẹvẹ u re ti krite, O Jihova?’ (Aiz. 6:11) Rekọ avọ obufihọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ, mai omomọvo ma rẹ sae gbaemu jẹ ta ọkpọ ẹme Jerimaya, nọ ọ ta nọ: “ỌNOWO na họ ẹkẹ mẹ, . . . fikiere mẹ rẹ rọ ẹro kpahe iẹe,” hayo thihakọ hẹrẹ iẹe.​—Enu. 3:​21, 24.

^ edhe-ẹme 11 Izou ikpegbisoi soso evaọ obe Emuhọ e ta kpahe iku Abraham. U te no ere no, idibo Ọghẹnẹ nọ i wobọ evaọ ekere Ikereakere Griki Ileleikristi na a fodẹ Abraham vrẹ isia udhosa gbikpe.

^ edhe-ẹme 14 Dedenọ Jihova ọ siọ Sọl nọ ọ nwani su vrẹ ikpe ivẹ no, Ọghẹnẹ ọ gbẹ kẹe uvẹ re o su vrẹ ikpe ọgbagberee efa taure o te ti whu.​—1 Sam. 13:1; Iruẹru 13:21.