Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñandejára pyʼaguapy tuichave opa mbaʼe ikatúvagui ñantende

Ñandejára pyʼaguapy tuichave opa mbaʼe ikatúvagui ñantende

“Ñandejára pyʼaguapy tuichavéva opa mbaʼe ikatúvagui pentende, oñangarekóta pene korasõre” (FILIP. 4:7).

PURAHÉI: 76, 141

1, 2. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue Pablo ha Silas rehe Filípospe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

MOKÕI misionéro hérava Pablo ha Silas ojeraha kuri kárselpe Filípospe, hiʼarive oñemoĩ chupekuéra huguaitépe ha pe párte iñypytũvehápe. Upérõ pyharepytéma ha haʼekuéra ndaikatúi okuʼe pórke oñemoĩ ipykuéra yvyrakuápe térã sépope, ha ilómo rasypa oipoʼo hague (Hech. 16:23, 24). ¿Mbaʼéicha rupípa ojeraha raʼe chupekuéra upépe? Upe díape, peteĩ hénte aty de rrepentete ogueraha Pablo ha Sílaspe forsadoite pe merkádope ohusga hag̃ua chupekuéra pyaʼe pyaʼe. Upépe ojepeʼa chuguikuéra ijao joʼaha ha ojegarrotea heta (Hech. 16:16-22). Añetehápe ojejapo hesekuéra peteĩ inhustísia ivaietereíva. Pablo haʼe vaʼekue siudadáno rrománo ha omerese ojehusga chupe hekoitépe. *

2 Pablo ha Silas oĩ aja pe kalavósope oiméne opensa raʼe umi mbaʼe oiko vaʼekuére upe díape, ha avei umi hénte Filiposguáre. Heta siuda Pablo ovisita haguépe oĩ vaʼekue sinagóga, umíva ningo haʼe lugár judiokuéra oadoraha Ñandejárape. Péro Filípospe ndaipóri ni peteĩ. Upéicha rupi umi judío osẽmante pe siudágui oñembyaty hag̃ua peteĩ rrío kóstape (Hech. 16:13, 14). ¿Mbaʼérepa ndorekói vaʼekue hikuái sinagóga? Ikatu oime ndaipóri rakaʼe upe lugárpe 10 kuimbaʼe judío, pórke oñekotevẽ upe kantidáre ojeguereko hag̃ua peteĩ sinagóga. Umi persóna oikóva Filípospe ojekreeterei vaʼekue haʼe haguére siudadáno romano (Hech. 16:21). Oiméne haʼekuéra opensa raʼe Pablo ha Silas judío haguére ndorekoiha pe siudadanía romana. Tahaʼe haʼeháicha, oñenkarsela reiete koʼã kuimbaʼépe.

3. a) ¿Mbaʼérepa oime vaʼerã Pablo nontendeporãi raʼe la oikóva oñemoingérõ guare chupe kárselpe? b) ¿Mbaʼéichapa Pablo ombohovái ko situasión?

3 Oiméne Pablo opensa raʼe mbaʼéicha rupípa ou opyta Filípospe. Unos kuánto mése upe mboyve, oĩ kuri pe ótro ládo Mar Egéogui, Asia Menórpe. Upérõ guare Ñandejára espíritu ojoko jey jey chupe ani hag̃ua oho opredika unos kuánto lugárpe. Haʼetévaicha pe espíritu ogiáva chupe ambue hendápe (Hech. 16:6, 7). ¿Moõ gotyopa ogueraha chupe? Pablo ontende porãve la oikóva oĩ rire Tróaspe. Upépe peteĩ visión rupive peteĩ kuimbaʼe heʼi chupe: “Ehasána Macedóniape”. Pablo oñemeʼẽ enkuénta mbaʼépa Jehová oipota ojapo, upémarõ ensegída oho Macedóniape (elee Hechos 16:8-10). ¿Mbaʼépa oiko upéi? Og̃uahẽ riremi Macedóniape ojegueraha chupe kárselpe. ¿Mbaʼérepa Jehová oheja oiko upéva? ¿Mboy tiémpopa Pablo opytáta kárselpe? Oiméramo jepe Pablo oikuaase raʼe koʼã mbaʼe, ndohejái ikangy chugui ijerovia ha osegi ovyʼa iservísiope. La Biblia heʼi mbaʼépa ojapo Pablo ha Silas pe kalavósope: “Oñemboʼe ha opurahéi ombotuicha hag̃ua Ñandejárape” (Hech. 16:25). Añetehápe Ñandejára pyʼaguapy oñangareko Pablo ha Silas korasõre ha umi mbaʼe opensávare hikuái.

4, 5. a) ¿Mbaʼépepa ikatu ojojogua ñane situasión ha pe situasión Pablo ohasa vaʼekue? b) ¿Mbaʼéichapa Pablo situasión ou okambia de rrepentete?

4 ¿Ñañeñandúmapa sapyʼánte Pablo oñeñandu haguéicha? Ikatu oime jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe jajerure raʼe Ñandejárape ñanepytyvõmi hag̃ua, ha upéi ñañehaʼãmbaite jasegi pe gía haʼe omeʼẽva ijespíritu rupive. Péro upéicharõ jepe ikatu hína ndoikói ñahaʼarõ haguéicha. Upéva rangue jahasa umi provléma ijetuʼúva térã umi situasión tekotevẽhápe jajapo tuicha kámbio (Ecl. 9:11). Upévare ikatu oime koʼág̃a ñañeporandu hína mbaʼérepa Jehová opermiti oiko ñanderehe umi mbaʼe. Oiméramo ñañeñandu upéicha, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta jasegi hag̃ua ñaaguanta ha jajerovia Jehováre? Umi mbaʼe oiko vaʼekue Pablo ha Silas rehe ombohováita avei ñandéve koʼã mbaʼe.

5 Pablo ha Silas opurahéi aja, oiko heta mbaʼe oñehaʼarõʼỹva. Primero, oiko peteĩ yvyryrýi tuicháva ha upepete umi kalavóso rokẽ ojavripa ha umi préso kadéna osopa. Pe guardiakársel ohechávo upéva ojesuisidamoʼãite, péro Pablo ojoko jey chupe. Upéi pe guardiakársel ha hogayguakuéra ojevautisa. Koʼẽmbamírente, umi hués omondo unos kuánto ofisiálpe onohẽ hag̃ua Pablo ha Sílaspe kárselgui ha ojerure chupekuéra pyʼaguapýpente osẽ hag̃ua hikuái Filíposgui. Upéi umi hués oñentera Pablo ha Silas haʼeha siudadáno romano, ha upépe ohechakuaa tuicha ojavy hague. Upémarõ haʼekuéra voi ou omoirũ chupekuéra osẽ hag̃ua. Péro Pablo ha Silas oho mboyve, ojedespedise raẽ Lídiagui, peteĩ kristiána ojevautisa ramóva. Avei oaprovecha pe oportunida omombarete ha omokyreʼỹ hag̃ua umi ermáno Filiposguápe (Hech. 16:26-40). ¡Ajépa pyaʼete okambia kuri pe situasión!

TUICHAVE “OPA MBAʼE IKATÚVAGUI PENTENDE”

6. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

6 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Pablo ha Silas rehe oiko vaʼekuégui? Jehová ikatuha ojapo heta mbaʼe ñahaʼarõʼỹva. Upévare natekotevẽi jajepyʼapyeterei jahasa jave umi situasión ijetuʼúva. Pablo ningo ohechakuaa vaʼekue upéva, ha umi mbaʼe oskrivíva umi ermáno Filiposguápe ohechauka porã upeichaha. Upérõ oñeʼẽ chupekuéra Ñandejára pyʼaguapýre ha avei mbaʼépa jajapo vaʼerã jajepyʼapy jave. Ko artíkulope ñahesaʼỹijóta umi mbaʼe Pablo heʼi vaʼekue Filipenses 4:6, 7-pe (elee). Upéi jahecháta unos kuánto ehémplo bíblico ohechaukáva Jehová ojapo hague heta mbaʼe oñehaʼarõʼỹva. Ha ipahaitépe jahecháta mbaʼéichapa “Ñandejára pyʼaguapy” ñanepytyvõ jagueropuʼaka hag̃ua umi situasión ijetuʼúva ha jasegi hag̃ua jajerovia hese.

7. ¿Mbaʼépa Pablo omboʼese vaʼekue umi ermáno Filiposguápe, ha mbaʼépa ñaaprende haʼe heʼi vaʼekuégui?

7 ¿Mbaʼépa opensa umi ermáno Filiposgua oleérõ guare pe kárta Pablo omondo vaʼekue chupekuéra? Katuete imanduʼáne raʼe Pablo ha Silas rehe oiko vaʼekue, ha mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ chupekuéra oñehaʼarõʼỹháicha. ¿Mbaʼépa omboʼese chupekuéra Pablo? Natekotevẽiha ojepyʼapyeterei ha oñemboʼe vaʼerãha ikatu hag̃uáicha Ñandejára omeʼẽ chupekuéra pyʼaguapy. Pablo heʼi kuri Ñandejára pyʼaguapy tuichaveha opa mbaʼe ikatúvagui ñantende. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Oĩ Biblia otradusíva kóicha ko fráse: “tuichaitevéva opa yvy arigua arandúgui”, ha “tuichavéva opa ikatu vaʼerãgui yvypóra ohaʼarõ”. Upéicharõ, koʼápe Pablo heʼise ndaiporiha mbaʼeve ikatúva oñembojoja pe pyʼaguapy Ñandejára omeʼẽvare. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Sapyʼánte ikatu hína ni ndajaikuaái mbaʼéichapa ñasolusionáta ñane provlemakuéra, péro Jehová si oikuaáma ha ikatu voi ojapo peteĩ mbaʼe ñahaʼarõʼỹva (elee 2 Pedro 2:9).

8, 9. a) ¿Mbaʼépa ojehupyty Pablo ha Silas ohasa rire peteĩ inhustísia Filípospe? b) ¿Mbaʼérepa umi ermáno Filiposgua ikatu ojerovia Pablo heʼívare?

8 Katuete umi ermáno Filiposgua ikyreʼỹ opensávo la oiko vaʼekuére umi 10 áño ohasávape. Jehová ohejáramo jepe Pablo ha Silas ohasa peteĩ inhustísia, upéva oipytyvõ oñedefende hag̃ua umi marandu porã ojepurúvo pe léi (Filip. 1:7). Upe guive, umi autorida oĩva Filípospe opensa porãtama ojapo mboyve algúna kósa pe kongregasión kristiána oñeforma ramóvare pe siudápe. Lucas oviaha vaʼekue avei Páblondi Filípospe, ha ikatu voi oime Pablo heʼi rupi haʼeha siudadáno romano, ofasilita raʼe Lúcaspe opytave hag̃ua upe siudápe Pablo ha Silas oho rire. Upéicha rupi, Lucas osegi kuri oipytyvõ umi ermáno pyahúpe.

9 Umi ermáno Filiposgua oleérõ guare pe kárta Pablo orahaka vaʼekue chupekuéra, oikuaa ikatuha ojerovia hese pórke haʼe ohasáma heta mbaʼe. Añetehápe Pablo ohasa kuri umi situasión ijetuʼuetereíva, ha ohechauka orekoha “Ñandejára pyʼaguapy”. Hiʼarive, ohaírõ guare chupekuéra oĩ kuri préso hógape Rómape. Upéicharõ jepe ojekuaa hese osegiha ipyʼaguapy (Filip. 1:12-14; 4:7, 11, 22).

“ANI PEJEPYʼAPYETEREI MBAʼEVÉRE”

10, 11. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jajepyʼapyeterei jave, ha mbaʼépa ikatu ñahaʼarõ?

10 ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua jajepyʼapyeterei ha jareko hag̃ua “Ñandejára pyʼaguapy”? Umi mbaʼe Pablo oskrivi vaʼekue umi Filiposguápe ohechauka mbaʼépa ikatu jajapo: ñañemboʼe Jehovápe. Upéicharõ, peteĩ provléma ñanekevrantáramo, ñañemboʼe meme vaʼerã (elee 1 Pedro 5:6, 7). Jajapóvo upéva, ñanemanduʼa vaʼerã Jehová oñeinteresaha ñanderehe ha jaagradese chupe ñanevendesi haguére. Ani ñanderesarái haʼe ikatuha “ojapo hetaitereive mbaʼe jajerure térã ñaimoʼãvagui” (Efes. 3:20).

11 Pablo ha Silas rehe oiko haguéicha, ñande avei ikatu ñañesorprende jahechávo mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ. Ndojapóiramo jepe peteĩ mbaʼe tuichaitereíva, katuete omeʼẽta ñandéve la ñaikotevẽva (1 Cor. 10:13). Péro upéva ndeʼiséi japytataha jajekuʼako ha ñahaʼarõntema Jehová osolusiona ñane provlemakuéra. Ani ñañemboʼénte ha upéi ndajajapovéima mbaʼeve (Rom. 12:11). Ñane rembiapóre ojekuaáta ñanesinséropa hína, ha Jehová ñanevendesíta ñañehaʼã haguére. Ñanemanduʼákena haʼe ikatuha ojapo hetaitereive mbaʼe jajerure térã ñahaʼarõvagui. Sapyʼánte haʼe ñanesorprende ha ojapo peteĩ mbaʼe ni nañapensáiva. Jahechamína unos kuánto ehémplo bíblico ohechaukáva Jehová ikatuha ojapo heta mbaʼe oñeimoʼãʼỹva, ha upéva ñanepytyvõta jajeroviave hag̃ua hese.

JEHOVÁ OJAPO HETA MBAʼE OÑEHAʼARÕʼỸVA

12. a) ¿Mbaʼépa ojapo Ezequías rréi Senaquerib oamenasárõ guare chupe? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová osolusiona upe provléma ha mbaʼépa ñaaprende upévagui?

12 La Bíbliape omombeʼu Jehová ojapo hague heta mbaʼe oñehaʼarõʼỹva. Por ehémplo, Ezequías ogovernárõ guare Judá, Senaquerib haʼéva rréi de Asiria ojagarra umi siuda oĩva Judápe, péro ndojagarrái Jerusalén (2 Rey. 18:1-3, 13). Upéi ojeprepara oataka hag̃uáicha Jerusalén. ¿Mbaʼépa ojapo Ezequías? Ñepyrũrã ojerure Jehovápe ajúda ha avei ojerure konsého proféta Isaíaspe (2 Rey. 19:5, 15-20). Upéi oñehaʼã ojapo ikatúva guive ani hag̃ua umi asirio oataka pe siuda, ha opaga Senaqueríbpe la ojeruréva chupe (2 Rey. 18:14, 15). Avei Ezequías oprepara pe siuda ikatu hag̃uáicha oaguanta hikuái oñemongora vove chupekuéra (2 Crón. 32:2-4). ¿Mbaʼépa oiko upe rire? Jehová ombou peteĩ ánhel ha ojuka 185.000 soldádo asíriope peteĩ pyharépente. Ezequías nohaʼarõieténe raʼe upéva (2 Rey. 19:35).

¿Mbaʼépa ñanemboʼe Josére oiko vaʼekue? (Gén. 41:42) (Ehecha párrafo 13)

13. a) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Josére oiko vaʼekue? b) ¿Mbaʼépa Sara noimoʼãiete vaʼekue oikotaha?

13 Jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue Josére imitãrusúpe. Haʼe oĩ aja préso Egíptope ni noñeimahinái vaʼekue oikotaha chugui pe segunda persóna omandavéva upe paíspe, ni Jehová oipurutaha chupe oipytyvõ hag̃ua ihentekuérape pono omanomba ñembyahýigui (Gén. 40:15; 41:39-43; 50:20). Jahechaháicha, Jehová ojapo hetaiteve mbaʼe José ohaʼarõ vaʼekuégui. Ñanemanduʼamína avei José visavuélare, Sara rehe. Haʼe ijedáma kuri ha nohaʼarõi asy imembytaha. Upéva rangue opensánte omongakuaataha isirviénta memby haʼeramoguáicha imemby tee. Péro onasérõ guare Isaac, Sara ohechakuaáne raʼe oiko hague peteĩ mbaʼe haʼe ni noimoʼãi vaʼekue oikotaha (Gén. 21:1-3, 6, 7).

14. ¿Mbaʼérepa ikatu jajerovia Jehováre?

14 Ñande ningo nañahaʼarõi Jehová ojapo peteĩ milágro ha osolusionambaite ñane provlemakuéra og̃uahẽ mboyve pe múndo pyahu. Avei nañahaʼarõi ojapo ñanderehehápe umi mbaʼe oñeimoʼãʼỹva. Upéicharõ jepe, jaikuaa haʼe oipytyvõ hague isiervokuéra ymaguarépe oñeimoʼãʼỹháicha, ha haʼe nokambiái koʼag̃aite peve (elee Isaías 43:10-13). Upéicha rupi jajerovia avei hese. Jaikuaa porã haʼe ñanemombaretetaha ikatu hag̃uáicha jajapo hembipota (2 Cor. 4:7-9). ¿Mbaʼépa ñaaprende Ezequías, José ha Sara ehémplogui? Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe, haʼe katuete ñanepytyvõtaha jahasa jave umi situasión ijetuʼuvéva jepe.

Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe, haʼe ñanepytyvõta ñambohovái hag̃ua umi situasión ijetuʼuvéva jepe

15. a) ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jareko hag̃ua “Ñandejára pyʼaguapy” ñambohováiramo jepe umi provléma? b) ¿Mbaʼéicha rupípa ikatu ñañemoag̃ui Jehováre?

15 ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jareko hag̃ua “Ñandejára pyʼaguapy” ñambohováiramo jepe umi provléma? Ñañemoag̃uive vaʼerã hese, ha upéva ikatu jajapo Jesús sakrifísio rupivénte. Pe rreskáte haʼe avei peteĩ mbaʼe tuichaitereíva Jehová ojapo vaʼekue. Upéicha rupi haʼe ikatu operdona ñande pekádo, jareko peteĩ konsiénsia ipotĩva ha ñañemoag̃ui hese (Juan 14:6; Sant. 4:8; 1 Ped. 3:21).

“OÑANGAREKÓTA PENE KORASÕRE HA UMI MBAʼE PEPENSÁVARE”

16. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jarresivi jave “Ñandejára pyʼaguapy”? Emoĩ peteĩ ehémplo.

16 ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jarresivi jave Ñandejára pyʼaguapy tuichavéva opa mbaʼe ikatúvagui ñantende? La Biblia ombohovái upéva heʼívo: “Oñangarekóta pene korasõre ha umi mbaʼe pepensávare” (Filip. 4:7). Idióma griégope pe palávra “oñangarekóta” ojepuru vaʼekue umi ehérsitope oñeñeʼẽ jave umi grúpo de soldádo oprotehévare umi siuda. Umi hénte Filiposgua oke trankílo vaʼekue pyharekue oikuaágui umi grúpo de soldádo oñangarekoha hesekuéra. Péicha avei, jareko jave “Ñandejára pyʼaguapy” ñane ménte ha ñane korasõ oĩ trankílo. Jehová ningo oñangareko ñanderehe ha oipota osẽ porã ñandéve entéro mbaʼe (1 Ped. 5:10). Jaikuaávo upéva ñanepytyvõ ani hag̃ua jajepyʼapyeterei ni ñañedesanima.

17. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jajerovia hag̃ua Jehováre pe jehasa asy guasu aja?

17 Koʼẽrõitéma oñepyrũta pe jehasa asy guasu (Mat. 24:21, 22). Ñande ndajaikuaái mbaʼépa oikóta káda únogui, upéicharõ jepe natekotevẽi jajepyʼapyeterei umi mbaʼe oútavare. Añetehápe ndajaikuaái entéro mbaʼe Jehová ojapótava, péro jaikuaa porã chupe. Ko artíkulope ñahesaʼỹijo umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekue isiervokuéra rehehápe. Jahecha avei mbaʼéichapa siémpre okumpli hembipota toiko la oikóva, ha sapyʼánte ojapoha upéva oñehaʼarõʼỹháicha. Upévare, entéro mbaʼe Jehová ojapóva ñanderehehápe ñanepytyvõ ñañandu hag̃ua “Ñandejára pyʼaguapy” tuichaveha opa mbaʼe ikatúvagui ñantende.

^ párr. 1 Posívlemente Silas haʼe vaʼekue avei siudadáno rrománo (Hech. 16:37).