Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

“Udhedhẹ Ọghẹnẹ . . . U Vi Otoriẹ Kpobi”

“Udhedhẹ Ọghẹnẹ . . . U Vi Otoriẹ Kpobi”

“Udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ u vi otoriẹ kpobi o vẹ te kpọ udu rai.”​—FIL. 4:7.

ILE: 76, 141

1, 2. Eme ọ via evaọ Filipai taure a te ti fi Pọl avọ Saelas họ uwou-odi? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

UDEVIE aso o be kẹle no. Pọl avọ Saelas nọ a rrọ imishọnare, a rrọ uwou-odi evaọ Filipai, yọ ubruwou obeva kpobi evaọ uwou-odi na a fi rai họ evaọ okpẹwho Filipai. Awọ rai ọ rrọ ekarọ, yọ uke nọ a fa rai o gbẹ be dae. (Iruẹru 16:​23, 24) Rri epanọ eware i nwene kẹ ai idudhe! Oware ovo u ru rai riẹ nọ okpẹtu ọ be tha ha, idudhe a rọ vẹ ruọ ae je si ai ototọ kpohọ oria eki, kẹsena a tẹ rehọ ai dikihẹ aro ogbẹgwae nọ a ro mu ẹsiẹsiẹe. A tẹ bẹre iwu dhe ai oma, jẹ rọ ekpọ fae gaga. (Iruẹru 16:​16-22) A rẹ ruẹ obọ okienyẹ otiọna ha! Keme Pọl yọ ọmotọ Rom, fikiere u fo nọ a hae rehọ iẹe gu ẹdhọ tao. *

2 Nọ Pọl ọ keria evaọ uwou-odi nọ u muebi na, yọ o bi roro kpahe eware nọ e via no evaọ okpẹdoke na. O je roro kpahe ahwo Filipai. A tubẹ jọ okpẹwho na wo uwou-egagọ ahwo Ju dede he wọhọ ewho efa buobu nọ Pọl o weze nya no. Ukpoye, otafe okpẹwho na kẹle ethẹ jọ ahwo nọ a jọ egagọ Ju a jẹ hai kokohọ kẹ iruẹru egagọ rai. (Iruẹru 16:​13, 14) Kọ o sae jọnọ fikinọ ezae Ju nọ e rrọ okpẹwho na a te imakpe he a gbe ro wo uwou-egagọ họ na, nọ orọnọ ezae i gbe te ikpe he a rẹ to uwou-egagọ họ họ na? O wọhọ nọ oma u re mu ahwo Filipai gaga nọ a tẹ rrọ emotọ Rom, o tẹ make rọnọ a yẹ rai emotọ họ inọ ugho a rọ dẹ uvẹ na. (Iruẹru 16:21) Kọ o sae jọnọ onana u ru nọ a gbe ro roro ho, sọ Pọl avọ Saelas nọ a rrọ ahwo Ju na yọ emotọ Rom? Oghẹrẹ kpobi nọ o rrọ kẹhẹ, a fi Pọl avọ Saelas họ uwou-odi ekueku.

3. Fikieme o sae rọ jọ oware igbunu kẹ Pọl inọ a fi rie họ uwou-odi; rekọ uruemu vẹ o dhesẹ?

3 O sae jẹ jọnọ Pọl o je roro kpahe eware nọ e via umutho emera jọ nọ i kpemu na re. Pọl ọ jọ abọdekọ Abade Aegea evaọ Esia Minor. Okenọ Pọl ọ jọ obei, ẹzi ọfuafo na ọ whaha e riẹ unuẹse buobu inọ o du ta usiuwoma evaọ eria jọ sa-sa ha. O wọhọ nọ ẹzi ọfuafo na ọ gwọlọ nọ o kpohọ obọfa. (Iruẹru 16:​6, 7) Rekọ bovẹ ọ gwọlọ nọ ọ nya? Pọl ọ ruẹ uyo na evaọ eruẹaruẹ okenọ ọ jọ Troas. A ta kẹe nọ: “Nyaze obọ Masidonia.” Onana o kẹ Pọl imuẹro ivevẹ kpahe oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru, fikiere ọ tẹ jẹ uzizie na rehọ ababọ okioraha. (Se Iruẹru Ikọ 16:​8-10.) Rekọ eme ọ via nọ o ru ere no? Nọ ọ nwani te Masidonia no, u kri hi a te mu ei fihọ uwou-odi. Fikieme Jihova ọ rọ kuvẹ re oware nana o via kẹ Pọl? Kọ ẹvẹ ọ te rria uwou-odi na krite? Dede nọ Pọl o je roro kpahe enọ nana, ọ kuvẹ re i whrehe ẹrọwọ riẹ hayo mi ei evawere he. Tei te Saelas a jẹ “lẹ jẹ be so ile ro jiri Ọghẹnẹ.” (Iruẹru 16:25) Udhedhẹ Ọghẹnẹ u ru nọ udu u ro ki ai vi.

4, 5. (a) Ẹvẹ uyero mai o sae rọ jọ wọhọ orọ Pọl? (b) Ẹvẹ uyero Pọl u ro nwene idudhe?

4 Wọhọ Pọl, o sae jọnọ u wo oke jọ evaọ uzuazọ ra nọ who roro nọ who je ru lele ekpakpọ ẹzi ọfuafo na, rekọ eware e nya epanọ who rẹro rai hi. Ẹsejọhọ whọ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ sa-sa, hayo uyero nọ o gwọlọ nọ whọ jọ ru inwene ilogbo. (Ọtausi. 9:11) Nọ who roro kpemu, ẹsejọhọ whọ tẹ be nọ omara nọ, ‘fikieme Jihova ọ rọ kuvẹ nọ eware e nya enẹ?’ O tẹ rrọ ere, eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ gbe fievahọ Jihova jẹ ruabọhọ thihakọ? Re ma ruẹ uyo onọ na, jọ ma wariẹ ta kpahe oware nọ o via kẹ Pọl avọ Saelas na.

5 Nọ Pọl avọ Saelas a jẹ so ile ujiro kẹ Ọghẹnẹ na, eware igbunu jọ nọ a rẹro rai vievie he e tẹ via. Idudhe na, otọ u te nuhu gaga. Ethẹ uwou-odi na i te rovie fihọ gbaladha. Eware nọ a rọ kare ahwo fihọ uwou-odi na kpobi e tẹ sawo no. Kẹsena Pọl ọ tẹ vuẹ oriekarọ na nọ jọ o du kpe omariẹ no ho. Oriekarọ na avọ uviuwou riẹ soso a te kurẹriẹ jẹ họ-ame. Okiokiọ riẹ, isu ẹwho na a te vi elakpa nyai siobọno Pọl avọ Saelas. Elakpa na a tẹ lẹ ae re a no ẹwho na dhedhẹ. Rekọ nọ isu ẹwho na a riẹ nọ Pọl avọ Saelas yọ emotọ Rom gbe inọ okpẹme a so no na, ae ọvo a tẹ nyaze re a su Pọl avọ Saelas ruọ otafe. Rekọ Pọl avọ Saelas a tẹ ta nọ a re te uwou Lydia nọ ọ họ-ame obọ tao, re a yere iei kodẹ. A tẹ jẹ rọ uvẹ yena tuduhọ inievo na awọ. (Iruẹru 16:​26-40) Rri epanọ eware e wariẹ nwene kẹ ae idudhe!

“U VI OTORIẸ KPOBI”

6. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

6 Eme ma wuhrẹ no eware nana nọ e via na ze? Jihova ọ rẹ sai ru eware nọ ma rẹro rai vievie he, fikiere u du gwọlọ nọ ma ruawa ha nọ ma tẹ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ. Pọl o wuhrẹ onana evaọ oware nọ o via kẹe na, wọhọ epanọ ma rẹ ruẹ evaọ ileta nọ o kere uwhremu na ro se inievo obọ Filipai kpahe awaọruọ gbe udhedhẹ Ọghẹnẹ. Joma kake ta kpahe eme Pọl nọ e rrọ obe Ahwo Filipai 4:​6, 7. (Sei.) Kẹsena ma vẹ te ta kpahe iriruo ahwo jọ evaọ Ebaibol na nọ Jihova o ru eware nọ a rẹro rai vievie he kẹ. Ukuhọ riẹ, ma vẹ te ta kpahe epanọ “udhedhẹ Ọghẹnẹ” o sai ro fiobọhọ kẹ omai gbe fievahọ Jihova nọ ma te bi thihakọ ebẹbẹ.

7. Eme Pọl ọ rọ ileta nọ o kere se inievo obọ Filipai wuhrẹ ai, kọ eme ma rẹ sai wuhrẹ no ẹme riẹ ze?

7 Avro ọ riẹ hẹ, nọ inievo obọ Filipai a se ileta nọ Pọl o kere se ai, a kareghẹhọ oware nọ o via kẹe gbe epanọ ae omarai a tube ro rẹro ho inọ Jihova o ti ru eware epanọ o ru rai na. Eme Pọl ọ jẹ gwọlọ rọ ileta na wuhrẹ ai? Inọ a du ruawa ha. Ọ tẹ jẹ gwọlọ nọ a hae lẹ re a wo udhedhẹ Ọghẹnẹ. Rekọ muẹrohọ nọ “udhedhẹ Ọghẹnẹ . . . u vi otoriẹ kpobi.” Eme oyena u dhesẹ? Efefafa jọ a fa ẹme yena inọ “u vi iroro mai kpobi” hayo “u kpehru vi omaa ohwo-akpọ kpobi.” Ẹme nọ Pọl ọ jẹ daoma ta na họ, “udhedhẹ Ọghẹnẹ” u gbunu vi oware nọ ma rẹ sai wo otoriẹ riẹ. Fikiere, o tẹ make rọnọ mai ahwo-akpọ ma rẹ sai roro ku edhere ọvo nọ ma re ro fi ebẹbẹ mai kparobọ họ, oyena o rẹ bẹ Jihova ẹriẹ hẹ, yọ ọ rẹ sai ru oware nọ ma rẹro riẹ vievie he.​—Se 2 Pita 2:9.

8, 9. (a) Dede nọ a kienyẹ Pọl evaọ obọ Filipai, emamọ iyẹrẹ vẹ oyena o wha ze? (b) Fikieme inievo obọ Filipai a sai ro se ẹme Pọl na gboja?

8 Avro ọ riẹ hẹ, o kẹ inievo obọ Filipai na uduotahawọ nọ a roro kpahe eware sa-sa nọ e via kẹ ai no evaọ etoke ikpe ikpe nọ e ruọ emu, rono okenọ a ro mu Pọl avọ Saelas fihọ uwou-odi. Oware nọ Pọl o kere na uzẹme. Dede nọ Jihova ọ kuvẹ kẹ okienyẹ na, onana u rovie uvẹ fihọ nọ a sae rọ thọ “usi uwoma na je ru ei dikihẹ evaọ abọ egọmeti.” (Fil. 1:7) Isu ẹwho Filipai a te hai rorote ziezi taure a te ti ru oware jọ nọ u fo ho kpahe ukoko Ileleikristi nọ a tohọ obọ na. Ẹsejọhọ owojẹ Pọl na u ru nọ Luk, ọbo nọ ọ jẹ hai lele Pọl kpohọ erẹ usiuwoma ota ọ sae rọ daji Filipai nọ Pọl avọ Saelas a maki no ẹwho na no. Enẹ Luk ọ sai gbe ro fiobọhọ kẹ ukoko nọ a tohọ obọ na evaọ Filipai.

9 Okenọ inievo obọ Filipai na a se ileta Pọl, a riẹ nọ eme nana yọ eme eriariẹ nọ i no uzou ze ọvo ho, erọ ohwo nọ ọ re rọ ẹro ruẹ oware ovo ho. Pọl ọ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ buobu no, ghele na, o dhesẹ nọ o wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ.” Okenọ Pọl o tube kere ileta nana dede, yọ a fi rie họ uwou-odi evaọ obọ Rom. Dede na, o gbe je dhesẹ nọ o wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ.”​—Fil. 1:​12-14; 4:​7, 11, 22.

“WHA RUAWA KPAHE OWARE OVO HO”

10, 11. Eme u fo nọ ma re ru nọ ma tẹ be ruawa kpahe ẹbẹbẹ jọ vrẹta, kọ eme ma rẹ sai rẹro riẹ?

10 Eme ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbẹ rọ ruawa oware ovo ho, je wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ”? Ileta nọ Pọl o kere se ahwo Filipai na i dhesẹ nọ oware nọ u re fiobọhọ kẹ omai whaha awa-ọruọ họ, olẹ. Fikiere, nọ ma tẹ be ruawa, ajọ ma ta ebẹbẹ mai na kẹ Jihova evaọ olẹ. (Se 1 Pita 5:​6, 7.) Nọ whọ riẹ nọ Jihova ọ be daezọ ra na, lẹ sei avọ ẹrọwọ. Hae lẹ olẹ “uyere-okẹ” sei, jẹ kareghẹhọ idhere sa-sa nọ ọ rọ ghale owhẹ no. O rẹ bọ evaifihọ nọ ma wo kpahe iẹe ga nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ nọ ọ rẹ sai “ru eware buobu gbidigbidi kẹ omai vi eware kpobi nọ ma yare hayo nọ ma roro.”​—Ẹf. 3:20.

11 Wọhọ epanọ o via kẹ Pọl avọ Saelas evaọ obọ Filipai na, Jihova ọ rẹ sai ru oware jọ kpahe ebẹbẹ mai nọ u re gbe omai unu. Ẹsejọhọ o te nwane jọ oware igbunu hu, rekọ ẹsikpobi o te hae jọ ugogo oware nọ ma gwọlọ. (1 Kọr. 10:13) Dede na, orọnikọ onana u dhesẹ nọ ma rẹ keria rabọ muoma ha, be hẹrẹ re Jihova ọvo ọ kpọ eware vi hayo ku ẹbẹbe na kpobi họ kẹ omai. O gwọlọ nọ ma re ru lele elẹ mai. (Rom 12:11) Owojẹ mai u ve ti dhesẹ nọ oware na o rrọ omai oja, kẹsena Jihova ọ vẹ te ghale omodawọ mai. Evaọ oke ovona, orọnikọ eware nọ ma bi rẹro rai, enọ ma ma omaa rai, gbe enọ ma yare Jihova ọvo o re ru kẹ omai hi. Ẹsejọ o re ru vrẹ eware nọ ma rẹro rai na kpekufiẹ, nọ u re tube ru akpọ gbe omai unu. Joma ta kpahe iriruo Ebaibol jọ nọ i ti ru evaifihọ nọ ma wo kpahe Jihova ga inọ ọ rẹ sai ru eware nọ ma tube rẹro rai vievie he.

JIHOVA O RU EWARE NỌ A RẸRO RAI HI

12. (a) Eme Hẹzikaya o ru nọ ovie Asiria, Senakerib ọ wọ ẹmo bru ei? (b) Eme ma wuhrẹ no oghẹrẹ nọ Jihova o ro ku ẹbẹbẹ na họ ze?

12 Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ iriruo ahwo sa-sa nọ Jihova o ru eware nọ a rẹro rai hi kẹ. Hẹzikaya ovie na ọ rria evaọ etoke nọ Senakerib ovie Asiria ọ rọ vẹruọ Juda je fi ikpewho riẹ kparobọ, u te no Jerusalẹm no. (2 Iv. 18:​1-3, 13) Kẹsena Senakerib ọ tẹ rẹriẹ ovao ku Jerusalẹm. Eme Hẹzikaya o ru evaọ otọ ẹbẹbẹ nana? Ọ lẹ se Jihova jẹ yare Aizaya nọ ọ jọ ọruẹaro Jihova kẹ ọkpọvio. (2 Iv. 19:​5, 15-20) Hẹzikaya o te je dhesẹ orimuo keme ọ hwosa nọ Senakerib o bru kẹe. (2 Iv. 18:​14, 15) Nọ oke o be nyaharo na, Hẹzikaya o te ru ọruẹrẹfihotọ nọ u re fiobọhọ kẹ ahwo Jerusalẹm zọ nọ a tẹ make wariẹ okpẹwho na họ oke lelehie. (2 Irv. 32:​2-4) Rekọ ẹvẹ ẹbẹbẹ na o ro kuhọ? Jihova o vi ukọ-odhiwu riẹ jọ nọ o kpe egbaẹmo Senakerib nọ i bu te idu udhe-uzii gbe isoi (185,000). O rrọ vevẹ nọ, makọ Hẹzikaya dede o rẹro oyena ha!​—2 Iv. 19:35.

Eme ma wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Josẹf ze?​—Emu. 41:42 (Rri edhe-ẹme avọ 13)

13. (a) Eme ma wuhrẹ no oware nọ o via kẹ Josẹf ze? (b) Eme Sera o rẹro riẹ hẹ nọ o via kẹe?

13 Roro kpahe ọmọ Jekọp nọ a re se Josẹf. Okenọ ọ jọ uwou-odi evaọ Ijipti, kọ ọ riẹ nọ a te rehọ iẹe mu ethabọ ovie okpẹwho na, hayo inọ Jihova ọ te rehọ iẹe siwi uviuwou riẹ soso evaọ etoke uvuhu? (Emu. 40:15; 41:​39-43; 50:20) Ababọ avro, oware nọ Jihova o ru, o vrẹ onọ Josẹf o rẹro riẹ kpekufiẹ. Who je roro kpahe Sera nọ ọ jọ oniode Josẹf. Kọ Sera nọ ọ kpako no na o rẹro nọ Jihova o ti ru ei yẹ ọmọ obọriẹ, inọ orọnikọ ọmọ nọ odibo riẹ o yẹ ọvo ọ te wọ họ? Avro ọ riẹ hẹ, eyẹ Aiziki u vi oware kpobi nọ Sera o rẹro riẹ.​—Emu. 21:​1-3, 6, 7.

14. Imuẹro vẹ ma rẹ sai wo kpahe Jihova?

14 Nẹnẹ, ma re rẹro ho inọ Jihova ọ te rọ edhere igbunu jọ si ebẹbẹ mai notọ taure akpọ ọkpokpọ na ọ tẹ te ze; hayo yare iẹe re o ru eware igbunu jọ kpahe ebẹbẹ mai nẹnẹ. Rekọ ma riẹ nọ Ọghẹnẹ nọ ọ rọ edhere igbunu fiobọhọ kẹ idibo riẹ evaọ oke anwae na họ Ọghẹnẹ mai, Jihova. (Se Aizaya 43:​10-13.) Imuẹro nana u bi ru omai fi ẹrọwọ họ iẹe. Ma riẹ nọ ọ rẹ sai ru oware kpobi nọ o gwọlọ kẹ omai re ma sai ru oreva riẹ ziezi. (2 Kọr. 4:​7-9) Eme ma wuhrẹ no iriruo Ebaibol nana ze? Wọhọ epanọ oriruo Hẹzikaya, Josẹf, gbe Sera i dhesẹ, Jihova ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai fi ebẹbẹ nọ ma roro nọ ma rẹ sai fi kparobọ họ kparobọ nọ ma tẹ talamu ei.

Jihova ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai fi ebẹbẹ nọ ma roro nọ ma rẹ sai fi kparobọ họ kparobọ nọ ma tẹ talamu ei

15. Eme o ti fiobọhọ kẹ omai gbe wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ,” kọ ẹvẹ onana o sae rọ lọhọ?

15 Ẹvẹ ma sai gbe ro wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ” nọ ebẹbẹ e tẹ maki te omai? Ma rẹ sai ru ere nọ ma tẹ daoma wo emamọ usu kugbe Jihova Ọghẹnẹ. “Ẹkwoma Kristi Jesu” ọvo, ọnọ ọ rọ uzuazọ riẹ ta omai no igbo na ma sai ro wo usu utiona. Okẹ ẹtanigbo yena yọ oware ofa nọ u gbunu gaga nọ Ọsẹ oyoyou mai na o ru kẹ omai no. Jihova ọ rẹ rọ izieraha mai vrẹ omai fiki ẹtanigbo na, onọ u re ru omai wo obruoziẹ-iroro ọfuafo je ru omai si kẹle iẹe.​—Jọn 14:6; Jem. 4:8; 1 Pita 3:21.

O TE KPỌ UDU MAI GBE ẸGBA IRORO MAI

16. Eme “udhedhẹ Ọghẹnẹ” u re ru kẹ omai? Kẹ oriruo.

16 Eme “udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ u vi otoriẹ kpobi” na, u re ru kẹ omai? Ebaibol na ọ kuyo na inọ, ‘o te kpọ udu mai gbe ẹgba iroro mai ẹkwoma Kristi Jesu.’ (Fil. 4:7) Ẹme Griki nọ a fa “kpọ” na u wobọ kugbe ẹmo-ofio. U kiekpahe ogbaẹmo nọ a kẹ iruo inọ a thọ okpẹwho oke anwae nọ a di ogba wariẹ. Filipai ọ jọ okpẹwho otiọye. Ahwo Filipai a jẹ hae wezẹ di-ezọ keme a riẹ nọ ogbaẹmo o be thọ inuẹthẹ okpẹwho rai. Epọvo na re, ma te wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ” u re ru nọ udu gbe iroro i re ro te omai otọ. Ma riẹ nọ Jihova ọ be daezọ mai yọ ọ gwọlọ nọ u woma kẹ omai. (1 Pita 5:10) Onana u re ru nọ ma gbẹ rọ ruawa gahrọ họ hayo nọ udu u gbe ro whrehe omai hi.

17. Eme o ti fiobọhọ kẹ omai rọ udu rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ nọ e be tha evaọ obaro?

17 Kẹlena, ahwo-akpọ a te rẹriẹ ovao dhe uye ulogbo nọ o re te via ẹdẹvo evaọ akpọ na ha. (Mat. 24:​21, 22) Ma nwane riẹ oware kpobi nọ onana o te wha se omai omomọvo ho. Dede na, u du gwọlọ nọ ma ruawa vrẹta ha. Dede nọ ma riẹ oware kpobi nọ Jihova o ti ru hu, ma riẹ ohwo nọ Jihova Ọghẹnẹ mai ọ rrọ. Ma jọ eware nọ o ru evaọ okenọ u kpemu ruẹ nọ Jihova o re ru ẹjiroro riẹ gba ẹsikpobi ghele oware nọ o via kẹhẹ, yọ ẹsejọ o re ru onana evaọ edhere nọ ma rẹro riẹ vievie he. Oke kpobi nọ Jihova o te ru onana kẹ omai, ma rẹ sai wo “udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ u vi otoriẹ kpobi” evaọ oghẹrẹ nọ ma re ruẹ obọ riẹ ẹdẹvo ho.

^ edhe-ẹme 1 U muẹro nọ Saelas yọ ọmotọ Rom re.​—Iruẹru 16:37.