Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Nyamenle Anzodwolɛ Ne. . . Bo Ndelebɛbo Muala Azo”

“Nyamenle Anzodwolɛ Ne. . . Bo Ndelebɛbo Muala Azo”

‘Nyamenle anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo la . . . babɔ bɛ ahonle ne . . . anwo bane.’​—FEL. 4:7.

EDWƐNE: 112, 58

1, 2. Edwɛkɛ boni a zile Felepae mɔɔ ɔmaanle bɛdole Pɔɔlo nee Saelase efiade a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

ƆLE alevinli mu nwiɔ avinli. Bɛgua edwɛkpatɛlɛvolɛma nwiɔ, Pɔɔlo nee Saelase efiade na bɛvea efiade ne akunlu nehane wɔ suakpole Felepae azo. Bɛkyekyele bɛ gyakɛ bɛbɔle baka nu, yɛɛ ɛnee bɛ nzi kuma nu ɛlɛfofo bɛ ɔluakɛ bɛbilale bɛ mbaka. (Gyi. 16:23, 24) Nea kɛzi ninyɛne sisile ndɛndɛ a! Bɛambɔ bɛ kɔkɔ biala, na nzakama bie hwenle bɛ hɔle gua ne anu na bɛlile bɛ edwɛkɛ ndɛndɛ. Bɛsuosuanle bɛ adɛladeɛ ne mɔ anu na bɛbilale bɛ mbaka. (Gyi. 16:16-22) Nzisi edwɛkɛ boni ɛ! Ɔfɛta kɛ bɛdi Pɔɔlo mɔɔ ɔle Wulomunli la edwɛkɛ wɔ adenle kpalɛ zo. *

2 Mɔɔ Pɔɔlo de awozinli ne anu la, ɛnee ɔlɛdwenle mɔɔ hɔle zo wɔ alehyenlɛ ne anu la anwo. Ɔdwenlenle Felepaema anwo. Bɛnlɛ nyianu sua mɔɔ Dwuuma sonle wɔ nu a, kɛ mɔɔ ɔde wɔ azua mɔɔ Pɔɔlo hɔkpɔlale bɛ azo la. Yemɔti ɛnee ɔwɔ kɛ Dwuuma sonle wɔ suakpole ne anlenkɛ ne anzi lɔ mɔɔ bikye azule bie la. (Gyi. 16:13, 14) Ɛnee bɛnlɛ Dwuu mrenyia bulu bɔbɔ mɔɔ bɛhyia bɛ nwo na bɛahola bɛazi nyianu sua la wɔ sua ne azo ɔ? Kɛmɔ menli mɔɔ de Felepae la le Wulomuma la ati, bɛfa bɛtu bɛ nwo. (Gyi. 16:21) Asoo ɛhye ati a bɛ adwenle yɛle bɛ kɛ Pɔɔlo nee Saelɛse mɔɔ bɛle Dwuuma la ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ Wulomuma la ɔ? Kɛ ɔde biala la, bɛguale bɛ efiade mɔɔ tɛ ye adenle zo a.

3. Duzu ati a Pɔɔlo efiade nla ne gyegyele ye a; noko, subane boni a ɔlale ye ali a?

3 Bie a ɛnee Pɔɔlo ɛlɛdwenle edwɛkɛ mɔɔ sisile siane ekyii mɔɔ pɛle nu la anwo. Ɛnee ɔwɔ Aegean Nyevile ne mɔɔ wɔ Ehyea Ekyi la foa ko ɛleka bie. Mɔɔ Pɔɔlo wɔ ɛkɛ ne la, sunsum nwuanzanwuanza ne ammaa yeanga edwɛkɛ ne wɔ ɛleka bie mɔ. Ɛnee ɔle kɛ asɛɛ sunsum nwuanzanwuanza ne ɛlɛpiepia ye kɛ ɔhɔ ɛleka gyɛne. (Gyi. 16:6, 7) Noko nienwu ɔ? Ɔnwunle ye wɔ ɛnyelɛzodeɛnwunlɛ nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔwɔ Tulowase la. Bɛzele Pɔɔlo kɛ: “Pɛ nu bɛla Masidonea.” Mɔɔ Pɔɔlo nwunle ye wienyi kɛ ɔle Gyihova ɛhulolɛdeɛ la ɔyɛle ye ndɛ ɔhɔle. (Kenga Gyima ne 16:8-10.) Noko boni a zile a? Ɔhɔdwule Masidonea la, bɛdole ye efiade! Duzu ati a Gyihova maanle adenle maanle ɛhye dole Pɔɔlo a? Mekɛ tendenle nyɛ a ɔbala efiade a? Saa ɔdwenlenle ɛhye mɔ anwo bɔbɔ a, yeammaa yeanzɛkye ye diedi nee ye anyelielɛ ne. Ɔ nee Saelase bɔle ɔ bo ‘yɛle asɔne na bɛdole edwɛne bɛyele Nyamenle ayɛlɛ.’ (Gyi. 16:25) Nyamenle anzodwolɛ ne bɔle bɛ ahonle nee bɛ adwenle ne anwo bane.

4, 5. (a) Kɛzi yɛ tɛnlabelɛ ne bahola ayɛ kɛ Pɔɔlo ɛdeɛ ne ɛ? (b) Kɛzi Pɔɔlo tɛnlabelɛ ne hakyile arɛlevilɛ nu ɛ?

4 Kɛmɔ Pɔɔlo yɛle la, ɛdawɔ noko bie a mekɛ bie ɛdele nganeɛ kɛ ɛzɛlɛle Nyamenle ɛkpondɛle ye ɛkɛ adehilelɛ, noko ninyɛne angɔ ye boɛ kɛmɔ ɛnee ɛsuzu la. Ɛyiale ngyegyelɛ dɔɔnwo anzɛɛ wɔ tɛnlabelɛ ne hakyile na ɛnee ɔwɔ kɛ ɛyɛ nzenzaleɛ dɔɔnwo wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. (Nol. 9:11) Saa ɛdwenle mɔɔ zile la anwo a, bie a ɛnnwu deɛmɔti Gyihova maanle ninyɛne bie mɔ sisile la. Saa zɔhane a ɔde a, ɛnee duzu a bamaa wɔagyinla kpundii na wɔanyia Gyihova anu anwodozo bɔkɔɔ a? Amaa yɛanwu mualɛ ne la, maa yɛzia yɛhɔ Pɔɔlo nee Saelase edwɛkɛ ne azo.

5 Mɔɔ Pɔɔlo nee Saelase ɛlɛto ayɛlɛyelɛ edwɛne la, ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ bɛ nye ɛnla la sisile. Arɛlevilɛ nu ala, azɛlɛkpusulɛ kpole bie zile. Efiade sua ne nlenkɛ ne mɔ amuala bukebukele. Pilizama ne amuala kyeenyi kpolokpolole guale. Pɔɔlo zele pilizama sinzavolɛ ne kɛ ɔmmaku ɔ nwo. Bɛzɔnenle pilizama sinzavolɛ ne nee ye sua nu amra amuala. Aleɛ hyenle la, mgbanyima ne mɔ zoanle sinzavolɛma kɛ bɛhɔye Pɔɔlo nee Saelase bɛvi efiade ne. Bɛzele bɛ kɛ bɛvi sua ne azo bɛhɔ anzodwolɛ nu. Mɔɔ bɛnwunle kɛ Pɔɔlo nee Saelase le Wulomuma la, mgbanyima ne mɔ nwunle kɛ bɛvo kpole, ɔti bɛdabɛ mumua ne bɛhɔzɔhonle bɛ. Noko Pɔɔlo nee Saelase zele bɛ kɛ bɛkulo kɛ bɛ nee bɛ diema raalɛ Ledea mɔɔ bo zo mɔɔ bɛzɔne ye la kɔdi nrɛlaleɛ. Bieko, bɛvale nwolɛ adenle ne bɛmaanle mediema ne mɔ anwosesebɛ. (Gyi. 16:26-40) Nea kɛzi ninyɛne hakyile ndɛndɛ a!

ƆBO “NDELEBƐBO MUALA AZO”

6. Duzu a yɛbazuzu nwo kɛkala a?

6 Duzu a yɛsukoa yɛfi edwɛkɛ ɛhye mɔ anu a? Gyihova kola yɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la, ɔti saa yɛyia sɔnea a ɔnle kɛ yɛsulo. Edwɛkɛ zɔhane nyianle Pɔɔlo anwo zo tumi kpalɛ, kɛmɔ ɔda ali wɔ kɛlata mɔɔ nzinlii ɔhɛlɛle Felepae mediema ne mɔ mɔɔ fale adwenleadwenle nee Nyamenle anzodwolɛ ne anwo la. Bɛmaa yɛlimoa yɛzuzu Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ wɔ Felepaema 4:6, 7 la anwo. (Kenga.) Akee, yɛbazuzu Baebolo nu neazo bie mɔ mɔɔ kile kɛzi Gyihova yɛle mɔɔ bɛ nye ɛnla la anwo. Awieleɛ bɔkɔɔ ne, yɛbazuzu kɛzi “Nyamenle anzodwolɛ ne” kola boa yɛ ɔmaa yɛgyinla kpundii na yɛnyia Gyihova anu anwodozo bɔkɔɔ la.

7. Ezukoalɛdeɛ boni a Pɔɔlo zile zo wɔ kɛlata mɔɔ ɔhɛlɛle Felepae mediema ne la anu a? Duzu a yɛsukoa yɛfi nu a?

7 Nɔhalɛ nu, mɔɔ Felepae mediema ne mɔ gengale Pɔɔlo kɛlata ne la, bɛhakyele mɔɔ dole ye la na ɛnee bɛ nuhua biala anye ɛnla kɛ Gyihova bayɛ mɔɔ ɔyɛle la. Duzu a ɛnee Pɔɔlo kulo kɛ bɛsukoa a? Yemɔ a le kɛ: Bɛmmadwenledwenle. Yɛ asɔne na ɛbanyia Nyamenle anzodwolɛ ne. Noko yɛ ye nzonlɛ kɛ, “Nyamenle anzodwolɛ ne . . . bo ndelebɛbo muala azo.” Duzu a ɛhye kile a? Edwɛbohilelɛma bie mɔ kile edwɛkɛ ɛhye abo kɛ, “ɔbo yɛ ɛlalɛ kɔsɔɔti azo” anzɛɛ “ɔtɛla dasanli ngyehyɛleɛ biala.” Mɔɔ ɛnee Pɔɔlo ɛlɛka la a le kɛ: “Nyamenle anzodwolɛ ne” yɛ azibɛnwo tɛla kɛzi yɛsuzu la. Ɔdwu mekɛ ne bie a yɛnnwu yɛ ngyegyelɛ ne anwo sɔbelɛ, noko Gyihova ze yɛɛ ɔkola ɔyɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la.​—Kenga 2 Pita 2:9.

8, 9. (a) Bɛsisile Pɔɔlo wɔ Felepae ɛdeɛ, noko debie kpalɛ boni a vi nu rale a? (b) Kɛmɔti a Felepae mediema ne mɔ vale Pɔɔlo edwɛkɛ ne anyebolo zo ɛ?

8 Mɔɔ Felepae mediema ne mɔ dwenlenle mɔɔ zile wɔ ɛvolɛ bulu mɔɔ ɛpɛ nu anwo la, ɔmaanle bɛ anwosesebɛ. Mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle la le nɔhalɛ. Gyihova maanle nzisi ne anwo adenle ɛdeɛ, noko ɛhye maanle ‘bɛgyinlanle edwɛkpa ne anzi na bɛluale mɛla adenle zo bɛvale bɛziele ɛkɛ.’ (Fel. 1:7) Zɔhane mgbanyima ne badwenle fane nwiɔ kolaa na bɛayɛ debie bɛatia Kilisiene asafo ne mɔɔ bɛde ye fofolɛ wɔ bɛ sua ne azo la. Bie a mɔɔ Pɔɔlo yɛle la ati, ɔ gɔnwo adenduvo Luku, mɔɔ ɔle ayileyɛvolɛ la holale dɛnlanle Felepae wɔ mekɛ mɔɔ Pɔɔlo nee Saelase vile ɛkɛ la. Luku noko boale menli mɔɔ rayɛle Kilisienema wɔ sua ne azo la.

9 Nɔhalɛ nu, mɔɔ Felepae mediema ne mɔ gengale Pɔɔlo kɛlata ne la, bɛnwunle kɛ nuhua edwɛkɛ ne ɛnvi abɔlɔba bie mɔɔ de ye ɔfese wɔ ɛleka bie la ɛkɛ. Pɔɔlo yiale ngyegyelɛ mɔɔ anu yɛ se kpalɛ la dɔɔnwo, noko, ɔhilele kɛ ɔlɛ “Nyamenle anzodwolɛ ne.” Nɔhalɛ nu, mekɛ mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle mediema zɔhane la, ɛnee ɔla efiade wɔ Wulomu. Noko ɛnee ɔlɛmaa bɛanwu ye kɛ “Nyamenle anzodwolɛ ne” nee ye de.​—Fel. 1:12-14; 4:7, 11, 22.

“BƐMMADWENLEDWENLE DEBIE BIALA ANWO”

10, 11. Saa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛyɛ a? Duzu a yɛ nye bahola ala ye ade a?

10 Duzu a baboa yɛ amaa yɛ ahonle andu na yɛanyia “Nyamenle anzodwolɛ ne” ɛ? Mɔɔ Pɔɔlo hɛlɛle hɔmaanle Felepaema la maa yɛnwu kɛ adwenleadwenle sɔbelɛ a le asɔneyɛlɛ. Ɔti saa adwenleadwenle tɔ yɛ nwo a, ɔwɔ kɛ yɛyɛ asɔne. (Kenga 1 Pita 5:6, 7.) Fa diedi sɛlɛ Gyihova, na nwu ye kɛ ɔdwenle ɛ nwo. Fa ‘moyɛlɛ nzɛlɛlɛ’ to ɔ nyunlu na kakye wɔ nyilalɛ ne. Saa yɛkakye kɛ ‘ɔkola ɔyɛ ɔmaa ɔtɛla mɔɔ yɛbiza nee mɔɔ yɛdwenle nwo’ la a, anwodozo mɔɔ yɛlɛ ye wɔ ye nu la bayɛ kpole.​—Ɛfɛ. 3:20.

11 Mɔɔ dole Pɔɔlo nee Saelase wɔ Felepae la maa yɛnwu kɛ bie a mɔɔ Gyihova bayɛ amaa yɛ la bazi yɛ nwo. Bie a ɔnrɛyɛ debie kpole bie, noko bie a yemɔ a yɛhyia nwo a. (1 Kɔl. 10:13) Nɔhalɛ nu, ɛhye ɛngile kɛ ɔwɔ kɛ yɛtɛnla ɛkɛ mɔɔ yɛnyɛ ɛhwee, na yɛkendɛ kɛ Gyihova bali yɛ ngyegyelɛ nwo gyima amaa yɛ. Ɔwɔ kɛ yɛyɛ yɛ asɔneyɛlɛ ne anwo gyima. (Wlo. 12:11) Yɛ nyɛleɛ kile kɛ edwɛkɛ ne vi yɛ ahonle nu, na ɔmaa Gyihova nyia debie mɔɔ ɔbayila zo la. Eza ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ Gyihova kola yɛ dɔɔnwo tɛla mɔɔ yɛsɛlɛ, yɛ ngyehyɛleɛ anzɛɛ mɔɔ yɛ nye la kɛ ɔbayɛ la. Ɔdwu mekɛ ne bie a ɔyɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la. Akee bɛmaa yɛzuzu Baebolo nu neazo bie mɔ mɔɔ maa yɛnyia anwodozo kɛ Gyihova kola yɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla maa yɛ la anwo.

NEAZO MƆƆ KILE KƐ GYIHOVA YƐ MƆƆ YƐ NYE ƐNLA LA

12. (a) Aselea Belemgbunli Sɛnakɛlebe nwunlonwunla Belemgbunli Hɛzikaya la, duzu a ɔyɛle a? (b) Duzu a yɛsukoa yɛfi kɛzi Gyihova lile ngyegyelɛ ne anwo gyima la anu a?

12 Saa yɛneɛnlea Ngɛlɛlera ne anu a, yɛnwu ye fane dɔɔnwo kɛ Gyihova yɛ mɔɔ yɛ nye ɛnla la. Belemgbunli Hɛzikaya dɛnlanle aze wɔ mekɛ mɔɔ Belemgbunli Sɛnakɛlebe rale Dwuda anwo zo na ɔzɛkyele azuamgbole mɔɔ bɛlie nwolɛ bane kɔsɔɔti la, na ɔhale Gyɛlusalɛm angomekye. (2 Arl. 18:1-3, 13) Akee Sɛnakɛlebe vale ye adwenle ziele Gyɛlusalɛm anwo zo. Duzu a Belemgbunli Hɛzikaya yɛle ye wɔ ɛnwunlonwunlanlɛ ne anwo a? Ɔzɛlɛle Gyihova na ɔliele folɛdulɛ ɔvile Gyihova ngapezonli Ayezaya ɛkɛ. (2 Arl. 19:5, 15-20) Eza Hɛzikaya lale ndelebɛbo ali na ɔduale adwule mɔɔ Sɛnakɛlebe pɛle maanle ye la. (2 Arl. 18:14, 15) Nzinlii, Hɛzikaya yɛle nziezielɛ amaa saa bɛteta suakpole ne a, bɛ nwo angyele bɛ. (2 Ek. 32:2-4) Noko, kɛzi bɛlile tɛnlabelɛ ne anwo gyima ɛ? Gyihova zoanle anwumabɔvolɛ maanle ɔhunle Sɛnakɛlebe sogyama 185,000 kenle ko nɔɔzo. Nɔhalɛ nu, ɛnee Hɛzikaya bɔbɔ anye ɛnla kɛ debie zɛhae bazi!​—2 Arl. 19:35.

Duzu a yɛsukoa yɛfi mɔɔ dole Dwosefi la anu a?​—Mɔl. 41:42 (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13. (a) Duzu a yɛsukoa yɛfi mɔɔ dole Dwosefi la anu a? (b) Duzu a ɛnee Ebileham aye Sɛla anye ɛnla noko ɔ sa hanle ye a?

13 Bɛmaa yɛzuzu Gyekɔbo ara Dwosefi anwo. Mɔɔ ɛnee Dwosefi la efiade wɔ Yigyibiti la, asoo ɛnee ɔze kɛ bɛbayɛ ye kpanyinli mɔɔ tɔ zo nwiɔ wɔ maanle ne anu anzɛɛ Gyihova balua ɔ nwo zo alie ye abusua ne, amaa ɛhɔne angu bɛ ɔ? (Mɔl. 40:15; 41:39-43; 50:20) Nɔhalɛ nu, ɛnee Dwosefi anye ɛnla kɛ Gyihova bayɛ zɔ. Eza dwenle Dwosefi nana Sɛla noko anwo nea. Asoo Sɛla mɔɔ ɛnee ɛyɛ ɛrelera la anye la kɛ Gyihova bamaa yeanyia ɔ kunlu ralɛ na tɛ ye sonvolɛ raalɛ ne ala a bawo kakula nrenyia amaa ye ɔ? Sɛla andwenle nwolɛ ɛlɛ kɛ ɔbahola yeawo Ayezeke.​—Mɔl. 21:1-3, 6, 7.

14. Anwodozo boni a yɛkola yɛnyia wɔ Gyihova anu a?

14 Nɔhalɛ nu, yɛ nye ɛnla kɛ Gyihova balua nwanwane adenle zo aye yɛ ngyegyelɛ kɔsɔɔti avi ɛkɛ kolaa na ewiade fofolɛ ne ara; anzɛɛ ɔbayɛ debie kpole bie wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Noko yɛze kɛ Nyamenle ne mɔɔ boale ye azonvolɛ wɔ nwanwane adenle zo la a le yɛ Nyamenle, Gyihova. (Kenga Ayezaya 43:10-13.) Anwodozo ɛhye maa yɛnyia ye nu diedi. Yɛze kɛ ɔkola ɔyɛ debie biala mɔɔ bamaa yɛanyia anwosesebɛ yɛazonle ye kpalɛ la. (2 Kɔl. 4:7-9) Duzu a yɛsukoa yɛfi Baebolo nu neazo ɛhye mɔ anu a? Hɛzikaya, Dwosefi nee Sɛla neazo ne maa yɛnwu kɛ, saa yɛkɔ zo yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova a, Ɔboa yɛ ɔmaa yɛdi ngyegyelɛ mɔɔ bo yɛ nwo zo la anwo zo konim.

Saa yɛkɔ zo yɛdi nɔhalɛ yɛmaa Gyihova a, ɔboa yɛ ɔmaa yɛdi ngyegyelɛ mɔɔ bo yɛ nwo zo la anwo zo konim

15. Duzu a baboa yɛ na yɛanyia “Nyamenle anzodwolɛ ne” a? Kɛ ɔkɛyɛ na ɛhye ayɛ boɛ ɛ?

15 Kɛ ɔkɛyɛ na yɛagyinla ngyegyelɛ nloa na mekɛ ko ne ala yɛanyia “Nyamenle anzodwolɛ ne” ɛ? Kyesɛ yɛ nee yɛ Nyamenle, Gyihova ne nyia agɔnwolɛvalɛ kpalɛ. Agɔnwolɛvalɛ ɛhye bayɛ boɛ ɔlua “Kelaese Gyisɛse” mɔɔ ɔvale ye ngoane ɔyɛle ɛkpɔnedeɛ la anwo zo ala. Ɛkpɔnedeɛ ne noko boka ninyɛne mɔɔ yɛ azibɛnwo mɔɔ yɛ anwuma Selɛ ne ɛva ɛmaa yɛ la anwo. Gyihova dua ɛkpɔnedeɛ ne azo fa yɛ ɛtane kyɛ yɛ, yɛnyia adwenle mɔɔ anu te na yɛbikye ye.​—Dwɔn 14:6; Gye. 4:8; 1 Pita 3:21.

ƆBABƆ YƐ AHONLE NEE YƐ ADWENLE NZUZULƐ NWO BANE

16. Saa yɛnyia “Nyamenle anzodwolɛ ne” a, duzu a bavi nu ara a? Maa neazo.

16 Saa yɛnyia “Nyamenle anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo” la a, duzu a bavi nu ara a? Ngɛlɛlera ne bua kɛ, ɔbalua ‘Kelaese Gyisɛse anwo zo yeabɔ yɛ ahonle nee yɛ adwenle nzuzulɛ nwo bane.’ (Fel. 4:7) Giliki edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo ‘bɔ nwolɛ bane’ la le edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ ɛnee sogyama fa di gyima a. Ɛnee ɔfale sogyama ekpunli bie mɔɔ tete ne, ɛnee bɛkpa bɛ kɛ bɛzinza suakpole bie mɔɔ bɛdo nwolɛ bane la. Suakpole zɛhae bie a le Felepae. Saa aleɛ dwo a, menli mɔɔ wɔ suakpole Felepae azo la da botoo, ɔluakɛ bɛze kɛ sogyama ɛlɛsinza bɛ. Yɛdayɛ noko, saa yɛnyia “Nyamenle anzodwolɛ ne” a, yɛ ahonle nee yɛ adwenle bagyinla. Yɛze kɛ Gyihova dwenle yɛ nwo na ɔkulo kɛ ɔwie yɛ boɛ. (1 Pita 5:10) Ɛhye ɛmmaa adwenleadwenle ɛmbo yɛ nwo zo anzɛɛ yɛ sa nu ɛndo.

17. Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛava anwodozo yɛanlea kenle bie ade a?

17 Ɔnrɛhyɛ, anwongyelelɛ kpole kpalɛ mɔɔ bie ɛtɛsile ɛlɛ la bara azɛlɛ ye azo. (Mat. 24:21, 22) Yɛnze kɛzi ɔbaha yɛ nuhua ko biala la anwo edwɛkɛ kɔsɔɔti. Noko, ɔnle kɛ yɛmaa yɛ ahonle tu. Yɛnze debie biala mɔɔ Gyihova bayɛ la ɛdeɛ, noko yɛze yɛ Nyamenle ne. Mɔɔ ɔyɛle ye tete ne la maa yɛnwu kɛ, ɔnva nwo biala mɔɔ bazi la, Gyihova bodane bara nu, na ɔyɛ a ɔyɛ ye wɔ adenle mɔɔ yɛ nye ɛnla la azo. Mekɛ biala mɔɔ Gyihova bayɛ zɔ amaa yɛ la, ɔmaa yɛnyia adenle fofolɛ yɛdua zo yɛnyia “Nyamenle anzodwolɛ ne mɔɔ bo ndelebɛbo muala azo” la.

^ ɛden. 1 Ɔda ali kɛ, ɛnee Saelase noko le Wulomunli.​—Gyi. 16:37.