Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Oaguantáva umi pruéva ohupytýta heta vendisión

Oaguantáva umi pruéva ohupytýta heta vendisión

PETEĨ ofisiál de la KGB  * heʼi chéve: “Ndéngo upéicharõ nderehayhúi ne família, reheja rei nde rajyʼi ha ne rembireko hyeguasuetévape. ¿Mávaiko omongarúta chupekuéra ha oñatendéta hesekuéra? ¡Ehejána ne rrelihión ha tereho nde rógape!”. Péro che haʼe chupe: “No, che ndahejái chupekuéra. Peẽ la cheguerekóva koʼápe, ¿mbaʼe ivaíva piko che ajapo?”. Upémarõ pe ofisiál heʼi chéve: “Nde ningo Testígo, ha ndaipóri krímen ivaivéva upévagui”.

Ko mbaʼe amombeʼúva oiko kuri che aimérõ guare kárselpe Rúsiape, pe siuda héravape Irkutsk. Tamombeʼumína peẽme mbaʼérepa che ha che rembireko rodesidi rojapo la oĩ porãva rohasa asýramo jepe, ha mbaʼéichapa Ñandejára orevendesi roñehaʼã haguére orefiél chupe (1 Ped. 3:13, 14).

Anase kuri áño 1933-pe Ucrániape, peteĩ puévlo héravape Zolotniki. Áño 1937-pe, che tia ha iména ou Fránciagui orevisita hag̃ua. Haʼekuéra ningo testígo de Jehová, ha oheja oréve mokõi lívro, peteĩva héra Gobierno ha pe ótro katu Liberación. Koʼã lívro oimprimi Sociedad Watch Tower. Papa olee rire koʼã lívro, ojerovia jey Ñandejárare. Upéi, áño 1939-pe haʼe ou hasyete, péro omano mboyve heʼi mamáme: “Kóa haʼe pe añetegua. Emboʼékena umi mitãme”.

SIBERIA: PETEĨ TERRITÓRIO PYAHU OJEPREDIKA HAG̃UA

Áño 1951-pe, abrílpe, umi autorida oñepyrũ oraha Sibériape heta Testígo oikóvape oéste gotyo Unión Soviéticape. Chéve, che sy ha che ermáno michĩvévape hérava Grigory, oreguenohẽ hikuái Ucrániagui ha oregueraha Sibériape, peteĩ siuda héravape Tulun. Upérõ roviaha kuri 6.000 kilómetro trénpe. Che ermáno majór, hérava Bogdan katu dos semána haguépe og̃uahẽ Angárskpe, peteĩ kámpo ojeguerekohápe presokuérape, namombyryguasúiva ore roĩhágui. Chupe oñekondena kuri a 25 áño de traváho forsádo.

Mama, Grigory ha che ropredika umi asentamientoháre, péro tekotevẽ kuri roñeinhenia. Por ehémplo, roporandúmi umi héntepe: “¿Peichaháguipa ndapeikuaái algúno ovendeséva vaka?”. Rojuhúvo la ovendeséva, roñemongeta hendive ha roʼe mbaʼeichaitépa iñakãporã la okrea vaʼekue pe vaka. Sapyʼaitérõ g̃uarã roñemongetáma ñande Apoharére. Upe tiémpope avei, osẽ diáriope Testigokuéra oporanduha vakáre, péro añetehápe ovecha hína la ohekáva hikuái. Amo ipahápe ningo rotopa heta persóna ovecháicha imánsova. Rovyʼaiterei rostudia haguére la Biblia umi persóna iñumílde ha opororresivi porãvandi. Upe territóriope ndojepredikáiva anteve, ha koʼág̃a Tulúnpe oĩma peteĩ kongregasión orekóva mas de 100 puvlikadór.

UMI PRUÉVA OHASÁVA CHE REMBIREKO

Che rembireko ningo héra Maria. Haʼe oikuaa vaʼekue pe añetegua Ucrániape, pe segunda gérra mundiál aja. Orekórõ guare 18 áño, peteĩ ofisiál de la KGB oñepyrũ oiko hapykuéri ha oinsisti chupe oñeno hag̃ua hendive. Péro Maria orrechasa chupe. Peteĩ día, og̃uahẽvo hógape otopa pe kuimbaʼépe oñeno hína hupápe, upémarõ odipara oho upégui. Pe ofisiál katu ipochyeterei opytávo, ha oamenasa omoingetaha chupe kárselpe Testígo haguére. Áño 1952-pe oñekumpli la heʼíva, oñekondena Maríape oho hag̃ua kárselpe 10 áñore. Haʼe oñeñandu José oñeñandu hagueichaite, pórke Joséicha avei ojegueraha chupe kárselpe ojapo rupi Ñandejárape ogustáva (Gén. 39:12, 20). Pe chofér oraha vaʼekue Maríape trivunálgui pe kársel peve, heʼi chupe: “Ani rekyhyje. Heta hénte ohóva kárselpe ndorekói mbaʼevére otĩ hag̃ua”. Añetehápe ningo omokyreʼỹeterei la heʼíva chupe.

Áño 1952 guive 1956 peve, Maríape ojeguereko peteĩ kámpo de traváho forsádope Rúsiape, peteĩ lugár opytávape ag̃uiete Górkigui (koʼág̃a oñehenóiva Nizni Nóvgorod). Upépe, sapyʼánte roʼyetereíramo jepe oñemondo chupe oity hag̃ua yvyramáta, ha upéva káusare ou hasy. Upéi, áño 1956-pe ojepoi chugui ha oñemondo chupe Tulúnpe.

MOMBYRY AIKO CHE FAMÍLIAGUI

Peteĩ ermáno heʼi chéve og̃uahẽtaha hína Tulúnpe peteĩ ermána. Upémarõ aha che visikléta ári pe terminálpe arresivi hag̃ua pe ermánape, ha araha hag̃ua chupe ikosakuéra. Ahecha ypy guive Maríape ajegustáma voi hese. Heta añehaʼã kuri akonkista hag̃ua chupe, ha hasýpe akonsegi upéva. Áño 1957-pe romenda ha un áño haguépe onase che rajy Irina. Péro ndacheʼaréi hendivekuéra, pórke áño 1959-pe ajarresta aimprimi haguére umi puvlikasión bíblica. Seis mése chemoinge hikuái peteĩ kalavósope. Ani hag̃ua ajedesespera, añemboʼe meme ha apurahéi Jehovápe, ha apensa mbaʼéichapa apredikáta ág̃a asẽ jey vove.

Aĩ tiémpope pe kámpo de traváho forsádope, áño 1962-pe

Peteĩ ofisiál cheinterrogárõ guare, osapukái ha heʼi chéve: “¡Koʼẽrõitéma entéro peẽ Testígope pombochipéta peteĩ angujáicha!”. Che katu haʼe chupe: “Jesús heʼi vaʼekue umi marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore oñemombeʼutaha opa tetãrupi, ha ndaipóri ojoko vaʼerã upéva”. Upémarõ, amombeʼu haguéicha iñepyrũme, ko kuimbaʼe oñehaʼã chekonvense arrenunsia hag̃ua che rrelihiónpe. Ohechámarõ nokonsegimoʼãiha mbaʼeve, chekondena 7 áño de traváho forsádope. Chegueraha hikuái peteĩ kámpo opytávape Saransk ypýpe. Ahakuévo upépe, aikuaa onase hague che rajy segundoha, hérava Olga. Che rembireko ha che rajykuéra oĩramo jepe mombyry chehegui, chepyʼaguapy aikuaágui Maria ha che rosegiha orefiél Jehovápe.

Maria ha che rajykuéra, Olga ha Irina, áño 1965-pe

Una ves al áño, Maria ohómi chevisita pe aĩháme. Seis día oviaha vaʼerã trénpe og̃uahẽ hag̃ua upépe, ha upéi oviaha jey vaʼerã seis día oho jey hag̃ua Tulúnpe. Káda áño oguerúmi chéve che sapatu pyahurã. Ha umi sapatu suéla ryepýpe omoĩ umi Ñemañaha osẽ pyahuvéva. Peteĩ jey, avyʼaitevéntema pórke Maria oho chevisita ha ogueraha hendive umi mokõi che rajy.

ROVA ÓTRO LUGÁRPE

Áño 1966-pe ojepoi chehegui ha rova che famíliandi Armavírpe, opytáva ag̃uiete pe mar Négrogui. Upépe onase kuri mokõi che raʼy, Yaroslav ha Pavel.

Tiémpo riremínte, umi ofisiál KGB-pegua oúma orrevisa ore róga ohecha hag̃ua ndoroguerekóipa umi puvlikasión bíblica. Haʼekuéra opárupi ojepovyvy, umi vaka rembiʼu apytépe entéro. Peteĩ vuéltape, umi ofisiál ou jeýrõ guare orrevisa ore róga, hakueterei kuri ha Maria ohecha mbaʼéichapa hyʼái ha ijyvytimbopa hikuái. Haʼe ombyasyeterei umi kuimbaʼépe, pórke haʼekuéra ningo ojapónte la huvicha omandáva chupekuéra. Upémarõ, oprepara húgo umi ofisiálpe. Omeʼẽ avei chupekuéra y ha toálla oñemopotĩ hag̃ua, ha álgo oityvyro hag̃ua ijao. Upe rire og̃uahẽ huvichakuéra, ha umi ofisiál omombeʼu chupe oreamavletereiha hendivekuéra. Oho mboyve, pe mburuvicha opukavy oréve ha ojedespedi orehegui. Rovyʼa rohechávo mbaʼépa ikatu ojehupyty ñañehaʼãramo ñandepuʼaka “ivaívare iporãvape” (Rom. 12:21).

Umi autorida orekontrola meméramo jepe, rosegi ropredika Armavírpe. Roipytyvõ avei peteĩ grupoʼi oĩva siuda de Kurgáninskpe, namombyrýiva ore roikohágui. Avyʼa aikuaávo koʼág̃a oĩmaha 6 kongregasión Armavírpe ha 4 Kurgáninskpe.

Sapyʼánte roju vaʼekue orekangyʼimi, péro roagradese Jehovápe ojevale haguére umi ermáno ifiélvare oreakonseha ha oremombarete hag̃ua (Sal. 130:3). Ijetuʼu vaʼekue avei oréve oĩrõ guare kongregasiónpe umi persóna ombaʼapóva ñemihápe KGB-pe g̃uarã. Haʼekuéra opredika kyreʼỹ ha omombaʼe vaʼekue guaʼu pe añetegua. Oĩ voi ijapytepekuéra ohupyty vaʼekue tuicha priviléhio Ñandejára organisasiónpe. Péro kon el tiémpo ropilla chupekuéra.

Áño 1978-pe, Maria hyeguasu jey, upérõ oreko kuri 45 áño. Haʼe ningo iprovléma ikorasõme, upévare umi doktór okonvensese chupe oityka hag̃ua imemby. Maria ndoaseptáimarõ, umi doktór osegi chupe opárupi pe ospitálpe. Omoĩse chupe peteĩ pohã omonasẽtava itiempopeʼỹ pe mitãme. Péro Maria okañy pe ospitálgui ani hag̃ua ojapo hikuái mbaʼeve pe mitãre.

Pe KGB omanda oréve rosẽ hag̃ua pe siudágui. Upémarõ rova Estóniape, peteĩ puévlope hiʼag̃uíva Tallíngui. Upérõ Estonia oĩ kuri Unión Soviéticape. Amo ipahápe, Tallínpe onase trankiloite la ore família, ha rombohéra chupe Vitaly.

Upéi, rova jey Estóniagui ha roho pe lugár héravape Nezlobnaia, sur gotyo Rúsiape. Upépe roñatende porã ropredika hag̃ua umi puévlo oĩvape ore jerére. Opáguio ládo ningo umi hénte ou koʼã lugárpe okonsulta hag̃ua doktórpe. Upéicha rupi hetápe ojepredika ha oñemeʼẽ chupekuéra peteĩ esperánsa iporãvéva: ikatuha oiko hikuái opa ára g̃uarã.

ROMBOʼE ORE FAMÍLIAPE OHAYHU HAG̃UA JEHOVÁPE

Roñehaʼãmbaite ikatu hag̃uáicha ore família ohayhu Jehovápe ha oservi chupe ipyʼaite guive. Pyʼỹinte roinvita ore rógape umi ermáno omeʼẽtava ehémplo porã umi mitãme, umíva apytépe che ermáno Grigory. Haʼe oservi kuri kómo superintendénte 1970 guive 1995 peve. Enterovénte rovyʼaiterei haʼe ou jave, pórke hory ha siémpre orembopuka. Haʼe oĩ jave rohuga jepi umi huégo bíblico, péicha ore familiakuérape ogustave ohóvo umi istória oĩva la Bíbliape.

Che raʼykuéra ha hembirekokuéra. De iskiérda a derécha: Yaroslav, Pavel, Vitaly

Alyona, Raya ha Svetlana

Áño 1987-pe, che raʼy Yaroslav ova opredika hag̃ua Rígape, opytáva Letóniape. Upépe ningo oĩve liverta oñeñeʼẽ hag̃ua Ñandejárare umi héntepe. Péro ndojaposéi haguére servísio militár, un áño imédio ojegueraha chupe kárselpe. Upe tiémpo pukukue ojeguerova chupe 9 diferénte kárselpe. Che amombeʼu vaʼekue Yaroslávpe umi mbaʼe ahasa vaʼekue kárselpe, ha umíva oipytyvõ chupe oaguanta hag̃ua. Tiémpo rire, haʼe omoñepyrũ iprekursorádo. Áño 1990-pe, che raʼy hérava Pavel, orekórõ guare 19 áño heʼi oréve ohoseha oservi kómo prekursór Sajalínpe, haʼéva peteĩ ísla opytáva nórte gotyo Japóngui. Ñepyrurã ndoroipotaguasúi kuri oho. Pe íslape oĩ vaʼekue 20 puvlikadórnte, ha upe lugár opyta 9.000 kilómetro rasa ore roikohágui. Amo ipahápe roheja oho, ha upéi rohechakuaa rojapo porã hague. Umi hénte upe lugarguápe ogusta pe marandu porã. Unos kuánto áñopente oñeformáma 8 kongregasión. Pavel oservi Sajalínpe áño 1995 peve. Upérõ ningo che raʼy pahague Vítalynte la oikóva orendive. Haʼe ningo imitã guive oleeseterei voi la Biblia, ha orekópe 14 áño oñepyrũ oservi kómo prekursór. Che ajapo avei che prekursorádo, ha roñomoirũ 2 áñore. Añetehápe rohasa porãiterei vaʼekue. Upéi, Vitaly orekópe 19 áño oho ótro ládo oservi hag̃ua kómo prekursór espesiál.

Áño 1952-pe peteĩ ofisiál ombaʼapóva KGB-pe heʼi Maríape: “Eheja ne rrelihión, pórke nderejapóirõ upéva rehóta 10 áño kárselpe. Ne g̃uaig̃uítama resẽvo ha repytáta ne añomi”. Péro tuichaiterei ojavy, pórke rohechakuaa mbaʼeichaitépa Ñandejára orerayhu oréve, ore famíliape ha entéro umi roipytyvõ vaʼekuépe oikuaa hag̃ua pe añetegua. Che ha Maria rovyʼa avei rovisitárõ guare umi kongregasión ore família oserviha, pórke rohecha mbaʼéichapa oagradese chupekuéra umi ermáno oipytyvõ vaʼekue hikuái oikuaa hag̃ua Jehovápe

ROAGRADESE JEHOVÁPE IMBAʼEPORÃITEREI HAGUÉRE

Áño 1991-pe Testigokuéra orekóma permíso ojapo hag̃ua ijaktivida ko tetãme. Upéva oipytyvõ ojepredika kyreʼỹve hag̃ua. Pe kongregasión roĩháme, ojogua kuri peteĩ kolektívo roho hag̃ua ropredika káda fin de semána umi puévlo ha siuda oĩvape ore jerére.

Che rembirekóndi, áño 2011-pe

Avyʼaiterei ningo Yaroslav ha hembireko Alyona, avei Pavel ha hembireko Raya oservi haguére Betélpe. Vitaly katu oservi kómo superintendénte de sirkuíto ha omoirũ chupe hembireko Svetlana. Che rajy ypykue Irina, iména Vladimir ha ifamiliakuéra oiko Alemániape. Iména ha mbohapyve ifamília oservi kómo ansiáno. Che rajy hérava Olga oiko Estóniape ha pyʼỹinte cherenói. Áño 2014-pe ningo omano che rembireko ahayhuetéva ha ambyasyeterei. ¡Hiʼãitereíma ningo chéve ahecha jey chupe! Koʼág̃a aiko siuda de Biélgorodpe ha umi ermáno koʼapegua chepytyvõiterei.

Umi áño ohasa vaʼekuépe aaprende ndahaʼeiha la ifásilva ñandefiél hag̃ua Jehovápe. Péro jajapóramo upéva haʼe ñanembopyʼaguapy, ha upéva peteĩ mbaʼe ndaijojaháiva. Che ha Maria ni noroimoʼãi Jehová tuichaiterei orevendesitaha rosegi haguére oreñeʼẽrendu chupe. Opa mboyve pe Unión Soviética áño 1991-pe, oĩ vaʼekue 40.000 puvlikadór rasami. Koʼág̃a katu oĩ mas de 400.000 puvlikadór umi tetã anteve oĩ vaʼekuépe Unión Soviéticape. Che arekóma 83 áño ha asegi gueteri aservi kómo ansiáno. Jehová siémpre chemombarete aaguanta hag̃ua oimeraẽ mbaʼe. Añetehápe, Jehová tuichaiterei chevendesi (Sal. 13:5, 6).

^ párr. 4 Umi létra KGB heʼise: Comité de Seguridad del Estado soviético.