Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ Ni Wɔbaafee Wɔjie Subaŋ Momo Lɛ Ni Wɔkawo Dɔŋŋ

Bɔ Ni Wɔbaafee Wɔjie Subaŋ Momo Lɛ Ni Wɔkawo Dɔŋŋ

“Nyɛjiea subaŋ momo lɛ kɛ enifeemɔi lɛ yɛ nyɛhe.”​KOL. 3:9.

LALAI: 121, 142

1, 2. Mɛni mɛi eyɔse yɛ Yehowa Odasefoi ahe?

MƐI pii eyɔse akɛ esoro Yehowa Odasefoi kwraa yɛ mɛi krokomɛi ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nuu ko ni atsɛɔ lɛ Anton Gill lɛ ŋma yɛ nyɛmimɛi ni hi Germany yɛ Nazi nɔyeli lɛ shishi lɛ ahe akɛ: “Nazibii lɛ wa Yehowa Odasefoi ayi waa diɛŋtsɛ. . . . Be ni shɛɔ afi 1939 lɛ, awo amɛteŋ mɛi 6,000 tsuŋ yɛ [yiwalɛ nsarai amli].” Ekɛfata he akɛ, yɛ niseniianii ni afee amɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛto amɛtsui shi, amɛye Nyɔŋmɔ anɔkwa, amɛfee ekome, ni amɛkɛ amɛnifeemɔ tsɔɔ akɛ abaanyɛ amu afɔ̃ amɛnɔ.

2 Nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ lɛ, mɛi ni yɔɔ South Africa lɛ na faŋŋ akɛ, esoro Yehowa Odasefoi kwraa yɛ mɛi krokomɛi ahe. Tsutsu ko lɛ, maŋ lɛ mla eŋmɛɛɛ gbɛ ni mɛi diji kɛ blɔfomɛi ashara, ni enɛ hewɔ lɛ, Odasefoi ni ji mɛi diji lɛ nyɛɛɛ amɛkɛ amɛnyɛmimɛi blɔfomɛi lɛ abɔ. Shi yɛ Hɔgbaa, December 18, 2011 lɛ, nyɛmimɛi blɔfomɛi kɛ mɛi diji fe 78,000 ni jɛ South Africa kɛ ehewɔŋ maji lɛ anɔ lɛ, bua amɛhe naa yɛ stediɔm ni da fe fɛɛ yɛ Johannesburg lɛ kɛhã kpee krɛdɛɛ ko. Onukpai ni kwɛɔ stediɔm lɛ nɔ lɛ ateŋ mɔ kome wie akɛ: “Kuu ko bako stediɔm nɛɛ ni eba amɛjeŋ jogbaŋŋ nɛkɛ dã! Nyɛ fɛɛ nyɛsaa nyɛhe jogbaŋŋ, ni nyɛsaa stediɔm lɛ nɔ fɛfɛo. Shi nɔ ni fe fɛɛ lɛ, eyɛ mli akɛ nyɛ fɛɛ nyɛhiɛɛɛ hewolonɔ su kome moŋ, shi ekomefeemɔ yɛ nyɛteŋ.”

3. Mɛni hãa esoroɔ Yehowa Odasefoi yɛ mɛi krokomɛi ahe?

3 Eyɛ faŋŋ akɛ, yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ, mɛi ni jeee Odasefoi lɛ po eyɔse akɛ esoro wɔ yɛ mɛi krokomɛi ahe. (1 Pet. 5:9) Shi mɛni hãa esoroɔ wɔ lɛ? Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yelikɛbuamɔ naa lɛ, wɔmiaa wɔhiɛ ‘wɔjieɔ subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe’ ni ‘wɔwoɔ subaŋ hee lɛ.’ Enɛ ji nɔ ni hãa esoroɔ wɔ lɛ.​—Kol. 3:9, 10.

4. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli? Ni mɛni hewɔ?

4 Kɛ́ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe lɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔwoŋ dɔŋŋ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakase bɔ ni wɔbaafee wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe, kɛ nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔfee nakai. Wɔbaana akɛ, ekɔɔɔ he eko bɔ ni wɔkɛ wɔhe ewo subaŋi gbohii amli vii wɔhã lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake. Agbɛnɛ hu, wɔbaakwɛ nibii komɛi ni mɛi ni etsɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ baanyɛ afee koni amɛkakɔ subaŋ momo lɛ amɛwo dɔŋŋ. Mɛni hewɔ ehe miihia ni wɔsusu saji nɛɛ ahe? Dɔlɛ sane ji akɛ, mɛi komɛi ni be ko ni eho lɛ amɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ, eyakwɛɛɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ, ni ŋmɛnɛ lɛ, amɛku amɛsɛɛ kɛtee amɛyɛlɛ ŋmɔ lɛ mli. Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔhã kɔkɔbɔɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahi wɔjwɛŋmɔŋ, akɛ: “Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ jogbaŋŋ koni ekagbee shi.”​—1 Kor. 10:12.

“NYƐGBEA” BƆLƐNAMƆ JEŊBA SHA HE AKƆNƆI FƐƐ

5. (a) Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko ahã kɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe oya. (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Kolosebii 3:5-9 lɛ naa lɛ, mɛɛ nifeemɔi fata subaŋ momo lɛ he?

5 Kɛ́ owo atade ni ona akɛ ewo muji loo emli miije fũ lɛ, mɛni obaafee? Obaajie amrɔ nɔŋŋ, aloo jeee nakai? Yɛ gbɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ lɛ, kɛ́ wɔyɔse akɛ wɔmiifee nibii ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ, esa akɛ wɔtsake amrɔ nɔŋŋ. Wɔmiisumɔ ni wɔbo gbɛtsɔɔmɔ ni Paulo kɛhã enyɛmimɛi Kristofoi lɛ toi. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Esa akɛ nyɛjie nibii nɛɛ fɛɛ yɛ nyɛhe nyɛshɛrɛ nyɛshwie.” Nyɛhãa wɔsusua nibii gbohii ni etsĩ tã lɛ ateŋ enyɔ he wɔkwɛa. Nomɛi ji, bɔlɛnamɔ jeŋba sha kɛ muji nii.​—Kanemɔ Kolosebii 3:5-9.

6, 7. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo wiemɔi lɛ hãa wɔnaa akɛ ebiɔ hiɛmiamɔ dani wɔbaanyɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe? (b) Te Sakura ba ejeŋ ehã tɛŋŋ? Ni mɛni ye ebua lɛ ni etsake?

6 Bɔlɛnamɔ jeŋba sha. Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, kɛ́ awie “bɔlɛnamɔ jeŋba sha” he lɛ, ekɔɔ hii kɛ hii loo yei kɛ yei ni kɛ amɛhe náa bɔlɛ, kɛ bɔlɛnamɔ ni yaa nɔ yɛ nuu ko kɛ yoo ko ni boteko gbalashihilɛ mli yɛ kusum naa loo yɛ nɔ ni amralo lɛ najiaŋdamɔlɔ kwɛɔ nɔ lɛ naa lɛ ateŋ lɛ hu ahe. Paulo kɛɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ akɛ ‘amɛgbe amɛgbɔmɔtso lɛ henii lɛ yɛ bɔlɛnamɔ jeŋba sha gbɛfaŋ.’ Wiemɔ ni ekɛtsu nii akɛ “nyɛgbea” lɛ hãa wɔnaa akɛ, ebiɔ hiɛmiamɔ dani wɔbaanyɛ wɔjie bɔlɛnamɔ he akɔnɔi fɔji fɛɛ kɛje wɔjwɛŋmɔ mli. Shi wɔbaanyɛ wɔye omanye.

7 Nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Japan ni atsɛɔ lɛ Sakura * lɛ niiashikpamɔ lɛ hãa wɔnaa enɛ faŋŋ. Be ni edaa lɛ, enu he akɛ mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ esane ni ehe bɛ sɛɛnamɔ. Eyasusu akɛ enaagbai lɛ anaa tsabaa ji ni ekɛ mɛi srɔtoi baaná bɔlɛ, no hewɔ lɛ, ebɔi nakai feemɔ be ni eye afii 15. Sakura kpɔ hɔ shii etɛ. Ewie akɛ: “Shishijee mli lɛ, minu he akɛ mɛi ni kɛ mi náa bɔlɛ lɛ sumɔɔ mi ni amɛsusuɔ mihe. Shi be ni be shwieɔ mli ni mikɛ mɛi srɔtoi náa bɔlɛ lɛ, minu he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ kwraa fe tsutsu lɛ po.” Sakura tee nɔ ekɛ ehe wo jeŋba gbonyo nɛɛ mli kɛyashi eye afii 23. Kɛkɛ ni Odasefoi kɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Sakura nya nɔ ni ekaseɔ lɛ he. Yɛ shishijee mli lɛ, enu fɔyeli kɛ hiɛgbele he, shi Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, enyɛ eye henumɔi nɛɛ anɔ ni ekɛ ehe wooo bɔlɛnamɔ jeŋba sha mli dɔŋŋ. Amrɔ nɛɛ, eesɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ, ni enuuu he dɔŋŋ akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ. Ewie akɛ: “Mile akɛ Yehowa sumɔɔ mi, ni enɛ hãa mimii shɛɔ mihe be fɛɛ be.”

BƆ NI OBAAFEE OTSI OHE KƐJE MUJI NII AHE

8. Mɛɛ nifeemɔi baanyɛ ahã wɔfee mɛi ni he tseee yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ?

8 Muji nii. Wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Biblia lɛ mli akɛ “muji nii” lɛ kɔɔɔ bɔlɛnamɔ eshai pɛ ahe. Ebaanyɛ ekɔ zigaret shɛremɔ loo yakayaka wiemɔi ni akɛyeɔ fɛo lɛ hu ahe. (2 Kor. 7:1; Efe. 5:3, 4) Agbɛnɛ hu, ebaanyɛ ekɔ nibii gbohii ni afeɔ yɛ teemɔŋ lɛ ahe. Nifeemɔi nɛɛ ekomɛi ji, woji ni teɔ bɔlɛnamɔ akɔnɔi ashi akanemɔ, loo ponografi kwɛmɔ. Kɛ́ mɔ ko feɔ nibii nɛɛ, no baanyɛ ahã ekɛ efɔmɔ nii ashwɛ aahu kɛyashi ehe baaba.​—Kol. 3:5. *

9. Kɛ́ mɔ ko ná “bɔlɛnamɔ he akɔnɔ” ni mli wa bɔ ni enyɛɛɛ ehe nɔ eye lɛ, mɛɛ naagbai baanyɛ ajɛ mli kɛba?

9 Mɛi ni ponografi kwɛmɔ etsɔ amɛsu lɛ náa “bɔlɛnamɔ he akɔnɔ” ni mli wa bɔ ni amɛnyɛɛɛ amɛye amɛhe nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, amɛná kulɛ daa nɛɛ amɛmiiná bɔlɛ. Niiamlitaomɔ tsɔɔ akɛ, ponografi kwɛmɔ kaa mɔ he tamɔ bɔ ni daanumɔ shɛii loo tsofai fɔji kɛnitsumɔ kaa mɔ he lɛ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi ni ponografi kwɛmɔ etsɔ amɛsu lɛ náa naagbai pii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛnuɔ fɔyeli he, amɛnyɛɛɛ amɛtsu nii jogbaŋŋ, miishɛɛ bɛ amɛwekui lɛ amli, amɛtseɔ gbãla, ni bei komɛi po lɛ, amɛgbeɔ amɛhe. Nuu ko mia ehiɛ ekpa ponografi kwɛmɔ, ni afi sɛɛ lɛ ekɛ miishɛɛ ŋma akɛ: “Miná bulɛ mihã mihe ekoŋŋ.”

10. Te fee tɛŋŋ Ribeiro nyɛ ekpa ponografi kwɛmɔ?

10 Mɛi pii yɛ ni amɛmiitao amɛtsi amɛhe kɛje ponografi he, shi amɛnáaa lɛ mlɛo kwraa. Kɛ̃lɛ, tamɔ bɔ ni wɔbaana yɛ nuu ko ni jɛ Brazil ni atsɛɔ lɛ Ribeiro lɛ niiashikpamɔ lɛ mli lɛ, amɛbaanyɛ amɛye omanye. Ribeiro shi shĩa be ni eji oblanyo fioo, ni sɛɛ mli lɛ, ená nitsumɔ yɛ he ko ni atsuɔ woji ni asumɔɔɔ dɔŋŋ lɛ ahe nii yɛ. Be ni eyɔɔ jɛmɛ lɛ, ena ponografi magazin srɔtoi ni ebɔi kwɛmɔ. Ewie akɛ: “Fiofio lɛ, ekwɛmɔ baka mihe. Eka mihe aahu akɛ, daa nɛɛ miitao ni yoo ni mikɛyɔɔ lɛ ashi shĩa kɛkɛ koni manyɛ makwɛ ponografi sini.” Kɛkɛ ni gbi ko lɛ Ribeiro hiɛ nitsumɔ ni ena Nɔ Diɛŋtsɛ ni Kɛ Weku Miishɛɛ Baa wolo lɛ fata woji komɛi ni ayaatsu he nii lɛ ahe. Ekɔ ni ekane, ni nɔ ni ekase yɛ mli lɛ tsirɛ lɛ ni ehã Yehowa Odasefoi kɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Shi ehe lɛ be saŋŋ dani enyɛ ekpa ponografi kwɛmɔ. Mɛni ye ebua lɛ ni enyɛ ekpa? Ewie akɛ: “Misɔle, mikase Biblia lɛ, ni mijwɛŋ nibii ni mikase lɛ anɔ. Enɛ hã mihiɛ basɔ Nyɔŋmɔ sui lɛ waa, ni suɔmɔ ni miyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ mli bawa fe shwelɛ ni miyɔɔ akɛ makwɛ ponografi lɛ.” Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua Ribeiro ni ejie subaŋ momo lɛ yɛ ehe ni abaptisi lɛ. Amrɔ nɛɛ, eesɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa.

11. Mɛni baaye abua mɔ ko ni etsi ehe kɛje ponografi he?

11 Ani okadi nɔ ni ye ebua Ribeiro ni ekpa ponografi kwɛmɔ lɛ? Yɛ Biblia lɛ ni ekase lɛ sɛɛ lɛ, ehe be kɛjwɛŋ nibii ni ekaseɔ lɛ anɔ, ni ehã eshɛ etsui he. Kɛfata he lɛ, esɔle koni Nyɔŋmɔ aye abua lɛ. Nibii nɛɛ ni efee lɛ hã suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã Nyɔŋmɔ lɛ mli bawa fe shwelɛ ni eyɔɔ akɛ ekwɛ ponografi lɛ. Kɛ́ wɔmiitao wɔtsi wɔhe kwraa kɛje ponografi he lɛ, esa akɛ wɔhã suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ mli awa waa, ni wɔnyɛ efɔŋ.​—Kanemɔ Lala 97:10.

NYƐSHƐRƐA MLILA, WIEMƆ FƆŊ, KƐ AMALE NYƐSHWIEA

12. Mɛni ye ebua Stephen ni enyɛ ejie mlifu kɛ wiemɔi fɔji kɛje eshihilɛ mli?

12 Kɛ́ mɔ ko mli fuɔ mramra lɛ, ewaaa akɛ ebaawie wiemɔi fɔji kɛ́ awo emli la. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, miishɛɛ nyɛŋ ahi mɔ ko ni tamɔ nakai lɛ weku mli. Nuu ko ni jɛ Australia ni atsɛɔ lɛ Stephen lɛ wie akɛ: “Tsutsu ko lɛ, mijɛɔ mɔ waa, ni nibii bibii po hãa mitsui baa. Mi kɛ miŋa gbala mli shii etɛ sɔŋŋ, ni shwɛ sharao kulɛ wɔtse gbãla.” Kɛkɛ ni Odasefoi kɛ amɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Be ni Stephen kɛ nibii ni ekaseɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ bɔi nitsumɔ lɛ, te amɛweku shihilɛ fee tɛŋŋ? Ewie akɛ: “Miishɛɛ ba wɔweku lɛ mli waa. Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, amrɔ nɛɛ miyɛ toiŋjɔlɛ ni mitsui enyɔ mimli. Shi tsutsu ko lɛ, kɛ́ mɔ ko fee mi nɔ ko bibioo po lɛ, mitsui baa waa diɛŋtsɛ.” Ŋmɛnɛ lɛ, Stephen miisɔmɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ, ni eŋa lɛ hu kɛ afii babaoo esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ. Asafoŋ onukpai ni yɔɔ amɛsafo lɛ mli lɛ wie akɛ: “Stephen sumɔɔɔ ehe sane, etsuɔ nii waa, ni ebaa ehe shi.” Amɛkɛɛ amɛnako ni emli efu pɛŋ. Ani Stephen diɛŋtsɛ hewalɛ naa enyɛ efee tsakemɔi nɛɛ? Ewie akɛ: “Eji miŋmɛɛɛ gbɛ ni Yehowa aye abua mi ni mafee tsakemɔi nɛɛ kulɛ, mináŋ jɔɔmɔi ni minine eshɛ nɔ amrɔ nɛɛ ateŋ eko kwraa.”

13. Mɛni hewɔ eyɔɔ oshara akɛ wɔmli baafu lɛ? Mɛɛ nibii komɛi Biblia lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ yɛ he?

13 Biblia lɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ ni wɔmli akafu, wɔkawie wiemɔi fɔji, ni wɔtsi wɔhe kɛje bolɔmɔ he. Kɛ́ wɔbo kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. (Efe. 4:31) Sui gbohii nɛɛ hãa mɛi feɔ yiwalɛ nibii. Eyɛ mli akɛ mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii enaaa sui gbohii nɛɛ nɔ ko moŋ, shi wɔle akɛ sui nɛɛ wooo Yehowa, mɔ ni bɔ wɔ lɛ, hiɛ nyam. Enɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi babaoo emia amɛhiɛ amɛjie sui gbohii nɛɛ yɛ amɛhe ni amɛwo subaŋ hee lɛ.​—Kanemɔ Lala 37:8-11.

14. Ani mɔ ko ni hiɛ yɔɔ laŋlaŋ lɛ he baanyɛ ajɔ?

14 Susumɔ nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Hans, ni miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa yɛ asafo ko ni yɔɔ Austria lɛ mli lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. Onukpai akuu lɛ saji ahe gbɛjianɔtolɔ ni yɔɔ esafo lɛ mli lɛ wie yɛ ehe akɛ: “Mileee nyɛmi nuu ko ni he jɔ tamɔ lɛ.” Shi be ko ni eho lɛ, jeee nakai Hans yɔɔ. Ebɔi daanumɔ shɛii be ni eji oblanyo, ni no hã ehiɛ fee laŋlaŋ. Be ko be ni etɔ daa lɛ, emli fu aahu akɛ egbe ejɔle. No hewɔ lɛ, ahã ele akɛ abaawo lɛ tsuŋ afii 20. Shi tsuŋwoo lɛ po hãaa etsake ejeŋba. Sɛɛ mli lɛ, emami to gbɛjianɔ koni asafoŋ onukpa ko ayasara lɛ yɛ tsuŋwoohe lɛ ni ekɛ lɛ abɔi Biblia lɛ kasemɔ. Hans wie akɛ: “Mináaa lɛ mlɛo kwraa akɛ majie subaŋ momo lɛ yɛ mihe. Ŋmalɛi komɛi ni wo mi hewalɛ ji Yesaia 55:7, ni kɛɔ akɛ: ‘Hã ní mɔ fɔŋ akwa egbɛi lɛ,’ kɛ 1 Korintobii 6:11, ni wieɔ yɛ mɛi ni ekpa nibii gbohii ni amɛfeɔ lɛ ahe akɛ: ‘Nɛkɛ nyɛteŋ mɛi komɛi yɔɔ tsutsu.’ Yehowa to etsui shi ehã mi afii abɔ, ni etsɔ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ eye ebua mi koni manyɛ mawo subaŋ hee lɛ.” Abaptisi Hans yɛ tsuŋwoohe lɛ, ni be ni ehi jɛmɛ afii 17 kɛ fã lɛ, ajie lɛ. Ewie akɛ: “Miida Yehowa shi akɛ ejie mɔbɔnalɛ kpele kpo etsɔɔ mi, ni ekɛ mihe eshai lɛ eke mi.”

15. Mɛɛ subaŋ gbonyo ehe shi yɛ je lɛ mli? Shi mɛni Biblia lɛ wieɔ yɛ he?

15 Malemɔ hu fata subaŋ momo lɛ he. Mɛi pii maleɔ koni akahã amɛwo too ni esa akɛ amɛwo lɛ, loo koni akagbala amɛtoi yɛ amɛtɔmɔi ahewɔ. Shi Yehowa ji “Nyɔŋmɔ anɔkwafo” lɛ, ni eekpa gbɛ akɛ etsuji lɛ ateŋ “mɔ fɛɛ mɔ kɛ enaanyo gbɔmɔ awie anɔkwale” ni ‘ekamale.’ (Lala 31:5; Efe. 4:25; Kol. 3:9) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔwie anɔkwale, ekɔɔɔ he eko kɛ́ ewiemɔ wa hã wɔ loo eefee wɔ hiɛgbele.​—Abɛi 6:16-19.

NƆ NI YE EBUA AMƐ NI AMƐYE OMANYE

16. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe?

16 Kɛ́ Nyɔŋmɔ yeee ebuaaa wɔ lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛŋ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe. Sakura, Ribeiro, Stephen, kɛ Hans mia amɛhiɛ waa koni amɛnyɛ amɛtsake amɛsubaŋi gbohii lɛ. Shi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji nɔ ni ye ebua amɛ ni amɛye omanye. (Luka 11:13; Heb. 4:12) Wɔ hu kɛ́ wɔmiitao ni Nyɔŋmɔ aye abua wɔ lɛ, esa akɛ wɔkane Biblia lɛ daa, wɔjwɛŋ nɔ, ni wɔsɔle wɔbi lɛ be fɛɛ be ni ehã wɔ hiɛshikamɔ kɛ ekãa ni wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii yɛ wɔshihilɛ mli. (Yosh. 1:8; Lala 119:97; 1 Tes. 5:17) Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔsaa wɔhe kɛhã asafoŋ kpeei ni wɔtee lɛ, wɔbaaná Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he sɛɛ. (Heb. 10:24, 25) Kɛfata he lɛ, esa akɛ wɔkɛ nibii kpakpai ni Yehowa asafo lɛ kɛduro wɔ, tamɔ JW Broadcasting, JW Library, jw.org, kɛ magazin srɔtoi ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ atsu nii jogbaŋŋ.​—Luka 12:42.

Mɛni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe? (Kwɛmɔ kuku 16)

17. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

17 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔna subaŋi gbohii komɛi ni esa akɛ Kristofoi ajie yɛ amɛhe kwraa ni amɛkawo dɔŋŋ. Shi ani no ni wɔbaafee lɛ pɛ kɛkɛ baahã wɔsa Nyɔŋmɔ hiɛ? Dabi. Esa akɛ wɔwo subaŋ hee lɛ hu, ni wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔjieŋ yɛ wɔhe. Wɔbaasusu bɔ ni wɔbaafee wɔfee nakai lɛ he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

^ kk. 7 Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi yɛ sane nɛɛ mli.

^ kk. 8 Kwɛmɔ Questions Young People Ask​—Answers That Work wolo lɛ Kpo 1 lɛ, yitso 25.