Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Epanọ Ma rẹ rọ Ba Uruemu Anwae na No Oma jẹ Kẹnoma Kẹe

Epanọ Ma rẹ rọ Ba Uruemu Anwae na No Oma jẹ Kẹnoma Kẹe

“Ba uruemu anwae na avọ iruẹru riẹ no oma no.”​—KỌL. 3:9.

ILE: 83, 129

1, 2. Eme ahwo a muẹrohọ kpahe Isẹri Jihova no?

AHWO obọ otafe a be hae ta kpahe emamọ iruemu nọ a bi muẹrohọ evaọ udevie idibo Jihova. Wọhọ oriruo, ọzae jọ nọ o re kere ebe nọ a re se Anton Gill o kere kpahe ibe Ileleikristi mai nọ e jọ otọ esuo Nazi evaọ obọ Germany inọ: “Esuo Nazi o mukpahe Isẹri Jihova gaga. . . . Evaọ 1939 yọ a mu Isẹri Jihova nọ i bu te idu ezeza (6,000) fihọ [ega uye] no.” Ọzae na ọ ta re nọ ghelọ epanọ a gboja kẹ ai te, a dhesẹ nọ a rẹ sai “fievahọ ae, jẹ jọ wowolẹ evaọ etoke nọ a jẹ rọ kẹ ai uye na” yọ ere ọvo ho, a kru “ẹgbakiete rai jẹ rọ uketha kẹ ohwohwo.”

2 Kẹlena, ahwo a jọ obọ South Africa muẹrohọ emamọ iruemu itieye na re evaọ udevie Isẹri Jihova. Evaọ okejọ nọ u kpemu, Isẹri Jihova nọ i wo ovioma sa a jẹ sai kuomagbe ohwohwo tere he. Rekọ evaọ ẹdẹ avọ 18, Akpegbivẹ ọrọ 2011 nọ o jọ Ẹdoka, ahwo ovioma sa-sa nọ a bu vi idu udhosa gbe ikpegberee (78,000) a no erẹwho ekẹloma gbe eria sa-sa South Africa ze je kokohọ afe-ughe ologbo nọ ọ rrọ Johannesburg rọkẹ omakugbe egagọ. Omọvo ogbẹgwae ahwo nọ a be rẹrote afe-ughe na ọ ta kpahe Isẹri Jihova nọ i kokohọ na nọ: “Ahwo nana họ ahwo nọ a mai wo emamọ uruemu nọ mẹ ruẹ no evaọ afe-ughe nana. Osẹ rai kpobi o jọ kpatiẹ. Yọ wha nabi ririe afe-ughe na fihọ fuafo. Rekọ maero na, uyẹ sa-sa wha no ze.”

3. Eme o ru ukoko akpọ-soso mai rrọ oghẹrẹ sa?

3 Eme nana nọ ahwo nọ a rrọ Isẹri Jihova ha a ta na i dhesẹ nọ ukoko akpọ-soso mai na o ginẹ rrọ oghẹrẹ sa. (1 Pita 5:9) Rekọ, eme o ru ukoko mai wo ohẹriẹ no ukoko ofa kpobi? Ẹme Ọghẹnẹ gbe ẹzi ọfuafo riẹ i bi fiobọhọ kẹ omai ‘ba uruemu anwae na no oma.’ Kẹsena ma vẹ “whẹ uruemu okpokpọ na họ oma.”​—Kọl. 3:​9, 10.

4. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana, kọ fikieme?

4 Re a ba uruemu anwae no oma yọ ojọ, rekọ re a kẹnoma kẹe yọ ofa. Evaọ uzoẹme nana, ma te ta kpahe epanọ ma sae rọ ba uruemu anwae na no oma, oware nọ o rọ gwọlọ nọ ma re ru ere ababọ oke-oraha, gbe epanọ u ro mu omai ẹro nọ ma rẹ sai nwene nọ ma tẹ maki duomahọ eware iyoma gaga no. Ma te jẹ ta kpahe oware nọ ahwo nọ a rrọ ukoko na kri no a rẹ sai ru re a kẹnoma kẹ uruemu anwae na riẹriẹriẹ. Fikieme u ro wuzou re ma ta kpahe onana? U yoma gaga inọ inievo jọ nọ e jẹ gọ Jihova ziezi a wariẹ dhomahọ iruemu anwae rai jọ nọ i woma ha. Fikiere, o gwọlọ nọ mai kpobi ma re se ohrẹ nana gboja gaga, nọ o ta nọ: “Jọ ohwo nọ o bi roro nọ o dikihẹ ọ yọroma re ọ seba ekie.”​—1 Kọr. 10:12.

“KPE ISIURU . . . ỌFARIẸ-OGBE” NO OMA

5. (a) Kẹ oriruo oware nọ u ro fo nọ ma ba uruemu anwae na no oma ababọ oke-oraha. (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.) (b) Wọhọ epanọ o rrọ Ahwo Kọlọsi 3:​5-9, iruemu jọ vẹ e rrọ usu uruemu anwae na?

5 Eme who re ru nọ whọ tẹ ruẹ nọ ewu ra o gbe, tube te epanọ o bi ro gbo ekpehre ore dede? Whọ te bae no ababọ oke-oraha, ere? Epọvo na o gwọlọ nọ ma rẹ ba iruemu kpobi nọ e rọwokugbe erọ Ọghẹnẹ hẹ no ababọ oke-oraha. Ma re ru lele ohrẹ nọ Pọl ọ kẹ Ileleikristi oke riẹ nọ ọ ta nọ: “Wha re siobọno eware nana kpobi hrọ.” Joma ta kpahe ivẹ jọ evaọ usu ekpehre iruemu nọ Pọl ọ fodẹ, ọfariẹ-ogbe avọ egbegbe.​—Se Ahwo Kọlọsi 3:​5-9.

6, 7. (a) Ẹvẹ ẹme Pọl o ro dhesẹ nọ o gwọlọ omodawọ gaga re ohwo ọ sae ba uruemu anwae na no oma? (b) Oghẹrẹ uzuazọ vẹ Sakura o je yeri, kọ eme ọ kẹ riẹ ẹgba nọ ọ sai ro siobọno uruemu na?

6 Ọfariẹ-ogbe. Otofa ẹme Griki nọ a fa “ọfariẹ-ogbe” na o kẹre te imava nọ e rọo ohwohwo ho nọ e rẹ wezẹ kugbe, te owezẹ ọzae avọ ọzae. Pọl ọ ta kẹ ibe Ileleikristi riẹ nọ jọ a “kpe isiuru ugboma rai” no, koyehọ a whaha isiuru iyoma kpobi nọ i re su kpohọ “ọfariẹ-ogbe.” Oghẹrẹ nọ Pọl ọ rọ ta ẹme na u dhesẹ nọ o gwọlọ omodawọ gaga re ohwo ọ sae whaha isiuru itieye. Ghele na, ohwo ọ rẹ sai ru ei.

7 Joma ta kpahe oware nọ o via kẹ Sakura * nọ ọ rrọ ohwo Japan. Nọ ọ jẹ whẹro ze, oma o jẹ hae jariẹ goli, yọ ọ jẹ hai rri omariẹ nọ o fioka ha. Okenọ ọ jọ ikpe ikpegbisoi, o te je lele emezae sa-sa wezẹ re oma o siẹe ba ẹjọ goli. Ọ ta avọ omovuọ nọ, “Onana u ru nọ mẹ rọ kpare eva isiasa.” Ọ tẹ jẹ ta nọ, “Oke ọsosuọ o jọ omẹ oma nọ, mẹ gbẹ rrọ goli hi nọ me bi lele ezae wezẹ na, bi roro nọ a you omẹ jẹ gwọlọ omẹ. Rekọ nọ me je bru-igberẹ na, ẹsiẹe mẹ jẹ mai rri omamẹ nọ me fioka ohwo ho jẹ jọ goli.” Sakura ọ ruabọhọ oghẹrẹ uzuazọ uyero nana bẹsenọ o ro te ikpe udhegbesa. Kẹsena Isẹri Jihova a te mu Ebaibol na họ ewuhrẹ kugbei. Eware nọ Sakura o je wuhrẹ na e were riẹ gaga, yọ Jihova o fiobọhọ kẹe te epanọ o ro siobọno uruemu ọfariẹ-ogbe riẹ, udu u gbe je brukpei hi yọ omovuọ o gbẹ jẹ kẹe uye gbe he. Enẹna, Sakura ọ rrọ iruo ọkobaro oke-kpobi yọ oma o gbẹ be jariẹ goli hi. Ukpoye, ọ ta nọ “uyoyou nọ Jihova o bi dhesẹ kẹ omẹ u bi ru eva were omẹ gaga kẹdẹ kẹdẹ.”

EPANỌ MA SAE RỌ WHAHA IRUEMU IGBEGBE

8. Iruemu jọ vẹ e rẹ sai ru omai jọ gbegbe evaọ aro Ọghẹnẹ?

8 Egbegbe. Ẹme Griki nọ a fa “egbegbe” na u vi izieraha nọ i wobọ kugbe ọfariẹ-ogbe. A rẹ sae rehọ iẹe dhesẹ ekpehre iruemu wọhọ, ivovavovo hayo eme etọtọ eta. (2 Kọr. 7:1; Ẹf. 5:​3, 4) U te je kiekpahe iruemu nọ i fo ho nọ ohwo o re ru okenọ ọyeọvo ọ tẹ rrọ oria, wọhọ isase ebe nọ e rẹ kpare isiuru owezẹ ọzae avọ aye hayo ifoto ẹbẹbẹ iriwo, onọ o rẹ sai su kpohọ obẹlẹ omobọ-ohwo.​—Kọl. 3:5. *

9. Eme u re noi ze nọ ohwo o te bi koko erae họ “isiuru egaga kẹ owezẹ ọzae-avọ-aye”?

9 Ahwo nọ a re rri ifoto-ẹbẹba noke toke a bi koko erae họ “isiuru egaga kẹ owezẹ ọzae-avọ-aye,” yọ onana o rẹ sai ru nọ a gbẹ rọ kẹnoma kẹ owezẹ ọzae avọ aye he. Ọkiẹriwo jọ nọ a ru u dhesẹ nọ epanọ o rẹ jọ bẹbẹ re egbidi hayo ahwo nọ a roma kẹ imu egaga erehọ a siobọno ekpehre uruemu rai na, ere ọvona o rrọ bẹbẹ kẹ ahwo nọ a re rri ifoto-ẹbẹba. Agbẹta nọ ifoto-ẹbẹba iriwo e rẹ rọ wha ekpehre iyẹrẹ ze na, onọ u kugbe omovuọ, oyẹlẹ, ebẹbẹ uviuwou, orọo-ofa, gbe ethuru whu. Ọzae jọ nọ o ru ehaa fiki evawere inọ ọ sae whaha ifoto-ẹbẹba iriwo evaọ etoke ukpe soso o kere nọ: “Mẹ wariẹ wo ọghọ-oma nọ o vru ku omẹ vẹre no.”

10. Ẹvẹ Ribeiro ọ sai ro siobọno uruemu ifoto-ẹbẹba iriwo nọ o reria e riẹ obọ no?

10 O be hae jọ bẹbẹ kẹ ahwo buobu re a siobọno uruemu ifoto-ẹbẹba iriwo. Dede na, oware nọ o via kẹ Ribeiro evaọ obọ Brazil u dhesẹ nọ ohwo ọ rẹ sai siobọno uruemu nana riẹriẹriẹ. Ribeiro o no uwou evaọ okenọ ọ jọ ikpe ikpegbọ, kẹsena o te je ru iruo evaọ ekọmpene nọ a rẹ jọ rọ ẹjini zihe ebe nọ e raha no ruọ eware efa. Ọ jẹ hae jọ oria iruo riẹ na ruẹ ifoto-ẹbẹba gaga. Ọ ta nọ: “Ẹmẹrera na, ifoto-ẹbẹba iriwo o tẹ te reria omẹ obọ no. U yoma te epanọ mẹ jẹ hae rọ gwọlọ nọ aye nọ ma gbẹ jẹ rria uwou o no uwou vẹrẹ re mẹ sai rri ividio ahwo nọ a ba fihọ.” Kẹsena ẹdẹjọ Ribeiro ọ tẹ jọ ekru ebe jọ nọ a gwọlọ zihe ro eware efa ruẹ obe na, Edidi Evawere Uviuwou. Ọ tẹ tọlọ iẹe, je sei. Eware nọ ọ jọ obe na wuhrẹ i ru nọ ọ rọ rọwo nọ Isẹri Jihova a wuhrẹ Ebaibol kugbei, rekọ o rehọ oke lelehie taure ọ tẹ te siọ uruemu ifoto ẹbẹbe iriwo na ba. Eme o fiobọhọ kẹe whaha uruemu na riẹriẹriẹ? Ọ ta nọ: “Olẹ, isase Ebaibol, gbe eroro didi kpahe eware nọ me wuhrẹ u ru nọ iruemu ezi Ọghẹnẹ e jẹ rọ were omẹ gaga, fikiere uyoyou mẹ kẹ Jihova o tẹ ga vi isiuru nọ me wo kẹ ifoto-ẹbẹba iriwo.” Ebaibol na gbe ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ i fiobọhọ kẹ Ribeiro ba ekpehre uruemu anwae riẹ no oma, họ-ame, jẹ rrọ ọkpako ukoko enẹna.

11. Re ohwo ọ sae whaha uruemu ifoto-ẹbẹba iriwo, eme o gwọlọ nọ o re ru?

11 Muẹrohọ nọ orọnikọ Ebaibol nọ Ribeiro o je se ọvo u ru nọ ọ sai ro fi ekpehre uruemu riẹ kparobọ họ. Ọ jẹ hae ruẹ nọ oware nọ ọ jọ Ebaibol wuhrẹ u te rie udu. Olẹ gbe eroro didi kpahe eware nọ o wuhrẹ u ru nọ uyoyou riẹ kẹ Ọghẹnẹ o rọ ga vi isiuru nọ o wo kẹ ifoto-ẹbẹba iriwo. Edhere nọ ọ mai woma nọ ma sae rọ whaha uruemu ifoto-ẹbẹba iriwo họ, nọ ma te wo uyoyou ogaga kẹ Jihova je mukpahe eyoma.​—Se Olezi 97:10.

WHAHA OFU, EME IYOMA, GBE ỌRUE

12. Eme o fiobọhọ kẹ Stephen whaha ofu gbe ekela?

12 Ahwo nọ ofu o re kri emu hu a rẹ gwọlọ rọ ekela dhesẹ evedha rai via. Ababọ avro, uruemu utioye o rẹ sae wha evawere ziọ uviuwou hu. Ọzae jọ nọ o wo uviuwou evaọ obọ Australia nọ a re se Stephen ọ ta nọ: “Mẹ jẹ hai duwu iyei gaga yọ oware nọ o rẹ kpare omẹ ofu u re tulo ho. Mẹ avọ aye mẹ ma hẹriẹ isiasa jẹ tube mu onya nọ ma rẹ rọ fa orọo mai họ.” Kẹsena Isẹri Jihova a te je wuhrẹ Ebaibol kugbe ọzae-avọ-aye nana. Eme o no rie ze nọ Stephen o mu ehrẹ Ebaibol họ eru lele no? Ọ ta nọ: “Emamọ inwene e tẹ jẹ romavia evaọ orọo mai. Enẹna, Jihova o fiobọhọ kẹ omẹ wo udhedhẹ no, anwẹdẹ mẹ jọ wọhọ ebọmbo nọ a ruẹrẹhọ nọ ọ rẹ sa oke kpobi nọ a kpokpo i rie, ofu ọ jẹ hae da omẹ eva fia, yọ me re dhuaro nọ a tẹ nwani ru omẹ omoware.” Enẹna Stephen ọ rrọ odibo oruiruo evaọ ukoko riẹ, aye riẹ ọ tẹ jẹ rrọ ọkobaro anwọ ikpe buobu ze na. Ekpako ukoko nọ Stephen ọ rrọ a ta nọ: “Stephen ọ rrọ wowolẹ, ọ goma iruo, o te je wo omaurokpotọ.” A re ruẹ e riẹ nọ o muofu ẹdẹvo ho. Kọ Stephen ọ ta nọ ẹgba obọriẹ o ro ru inwene nana? Ẹme nọ ọ ta họ: “Ogbẹrọnọ mẹ kuvẹ re Jihova o fiobọhọ kẹ omẹ nwene iruemu iyoma mẹ hẹ, mẹ hai ti wo emamọ iruemu nana vievie he.”

13. Fikieme ofu ọ rọ rrọ yoyoma, kọ unuovẹvẹ vẹ Ebaibol na ọ kẹ omai?

13 U gine fo gaga nọ Ebaibol na ọ vẹvẹ omai unu inọ ma siobọno, ofu, edo, gbe ekela. (Ẹf. 4:31) Ẹsibuobu iruemu itienana e rẹ wha ozighi ze. Evaọ eriwo ahwo-akpọ oware ovo o jọ iruemu nana thọ họ, rekọ e rẹ kẹ Jihova orro ho. Taure ahwo buobu a tẹ te whẹ uruemu okpokpọ na họ oma, a siobọno iruemu yena tao.​—Se Olezi 37:​8-11.

14. Kọ ohwo nọ o re dhuaro ọ sai zihe ruọ ohwo owowolẹ?

14 Joma ta kpahe Hans nọ ọ rrọ ọkpako ukoko evaọ obọ Austria. Oniọvo nọ o re koko iruẹru ugboma ekpako na họ ọ ta nọ: “A rẹ ruẹ ohwo nọ o wolẹ te Hans he.” Rekọ orọnọ ere Hans ọ jọ notọ ze he. Evaọ okenọ ọ jọ ikpe ikpegbọ o ro mu idi họ ẹda thomawa, onọ u ru nọ ọ jẹ hai ro dhuaro. Ẹdẹjọ nọ ọ da idi bẹ no, o te kpe ọmọtẹ nọ o je lele no, onọ u ru nọ a ro fi ei họ uwou-odi ikpe udhe. Oke ọsosuọ, uwou-odi nọ a fi rie họ na o sai nwene uruemu riẹ hẹ. Rekọ nọ oke o be nyaharo na, oni riẹ ọ tẹ vuẹ ọkpako ukoko jọ inọ ọ hae nyae ruẹ ọmọ riẹ evaọ uwou-odi, a te je wuhrẹ Ebaibol kugbe Hans. Hans ọ ta nọ: “O jọ bẹbẹ kẹ omẹ gaga re me siobọno uruemu anwae mẹ na. Eria ikere nọ i fiobọhọ kẹ omẹ họ, Aizaya 55:7 nọ o ta nọ: ‘Jọ orumuomu ọ se umuomu riẹ ba’ gbe 1 Ahwo Kọrint 6:11 nọ o ta kpahe ahwo nọ a siobọno uruemu uyoma rai inọ: ‘Ghele na, ere whai otujọ wha jọ.’ Ikpe buobu Jihova ọ rehọ odiri rọ ẹzi ọfuafo riẹ fiobọhọ kẹ omẹ fi uruemu okpokpọ na họ oma.” Nọ Hans ọ rria uwou-odi te ikpe ikpegbihrẹ gbe ubro no, a te siobọnoi, oke yena ọ họ-ame no. Hans ọ ta nọ: “Eva e be were omẹ gaga fiki ohrọ-oriọ ulogbo gbe erọvrẹ nọ Jihova o dhesẹ kẹ omẹ.”

15. Eme ahwo a re ru gaga nẹnẹ, kọ eme Ebaibol na ọ ta kpahe onana?

15 U te no ekela no, ọrue-oguo yọ uruemu anwae na jọ. Wọhọ oriruo, ahwo a re gu ọrue re a siọ osa uzou ba ẹhwa hayo gu ọrue re uye nọ o rẹ sai no uruemu uyoma rai ze o siọ ae ba ete. Wo ohẹriẹ, Jihova yọ “Ọghẹnẹ ọtẹruo” hayo uzẹme. (Ol. 31:5) Fikiere, ọ gwọlọ nọ idibo riẹ “omomọvo ọ hae ta uzẹme kẹ ọrivẹ riẹ,” orọnikọ “ọrue” he. (Ẹf. 4:25; Kọl. 3:9) Nọ o rrọ ere na, o gbahọ nọ ma rẹ ta uzẹme o tẹ make rọnọ o sae wha omovuọ se omai, hayo u ti kiehọ omai oma ha.​—Itẹ 6:​16-19.

EPANỌ A SAI RO SIOBỌNO EKPEHRE URUEMU RAI

16. Ẹvẹ ohwo ọ sae rọ ba uruemu anwae na no oma?

16 Ma rẹ sae rọ ẹgba obọmai ba uruemu anwae na no ho. Sakura, Ribeiro, Stephen, gbe Hans nọ ma ta kpahe na a daoma gaga re a sai siobọno ekpehre iruemu rai. Dede na, ẹgba ẹzi ọfuafo na gbe Ẹme Ọghẹnẹ nọ a kuvẹ re ọ jọ omarai ruiruo u fiobọhọ kẹ ae nọ a sai ro ru ere. (Luk 11:13; Hib. 4:12) Re ẹgba nana ọ sai fiobọhọ kẹ omai, o gwọlọ nọ ma re se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ, roro didi kpahe oware nọ ma se, jẹ lẹ ẹsikpobi kẹ areghẹ gbe ẹgba nọ ma sai ro fi ohrẹ Ebaibol na hiruo. (Jos. 1:8; Ol. 119:97; 1 Tẹs. 5:17) Ma re je wo obufihọ ẹzi ọfuafo na gbe Ebaibol na nọ ma tẹ be hae ruẹrẹ oma kpahe kẹ je kpohọ ewuhrẹ ẹsikpobi. (Hib. 10:​24, 25) U te no ere no, ma rẹ daoma rọ emu iwuhrẹ Ọghẹnẹ kuọ omamai, enọ ọ be rọ idhere sa-sa kẹ idibo riẹ evaọ akpọ-soso nẹnẹ.​—Luk 12:42.

Ẹvẹ ma sae rọ ba uruemu anwae na no oma? (Rri edhe-ẹme avọ 16)

17. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na?

17 Evaọ uzoẹme nana, ma ta kpahe ekpehre iruemu sa-sa nọ o gwọlọ nọ Ileleikristi a re siobọno jẹ kẹnoma kẹ riẹriẹriẹ. Dede na, kọ oyena ọvo o gwọlọ re ohwo ọ sai wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ? Ijo. O gwọlọ nọ ma rẹ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma re. Evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na, ma te ta kpahe abọ sa-sa uruemu okpokpọ na nọ u fo nọ ma rẹ whẹ họ oma.

^ edhe-ẹme 7 Ma nwene edẹ jọ nọ ma fodẹ evaọ uzoẹme nana.

^ edhe-ẹme 8 Rri obe na, Daji Uyoyou Ọghẹnẹ, ẹwẹ-obe avọ 218-219.