Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Peñemonde vaʼerã teko pyahúgui”

“Peñemonde vaʼerã teko pyahúgui”

“Peñemonde vaʼerã teko pyahúgui” (COL. 3:10).

PURAHÉI: 43, 106

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa ikatuha ñañemonde pe teko pyahúgui? b) ¿Mbaʼe kualidárepa oñeʼẽ Colosenses 3:10-14?

TRADUCCIÓN del Nuevo Mundo de las Santas Escritúraspe jatopa 2 vése pe fráse “teko pyahu” (Efes. 4:24; Col. 3:10). Pe teko pyahu “ojejapo [...] Ñandejára oipotaháicha”. ¿Ikatúpa ñañemonde pe teko pyahúgui? Si ikatu. Jehová ñandeapo ijoguaháramo ha upévare ikatu jasegi iñehémplo porãite (Gén. 1:26, 27; Efes. 5:1).

2 Jaikuaaháicha, ñaneimperfékto rupi jareko jepi deséo vai. Avei umi mbaʼe oĩva ñandejerére ikatu ñandeafekta. Péro Jehová ñandeporiahuvereko ha ñanepytyvõ ikatu hag̃uáicha jaiko haʼe oipotaháicha. Ko artíkulo ñanemokyreʼỹta jajapo hag̃ua upéva. Upearã jahecháta mbaʼeichagua kualidápa oreko umi persóna oñemondéva pe teko pyahúgui (elee Colosenses 3:10-14). Avei jahecháta mbaʼéichapa ikatu jahechauka koʼã kualida porãite predikasiónpe.

“ENTEROVE PEẼ HAʼÉGUI PETEĨNTE”

3. ¿Mbaʼépa ndojapói pe persóna oñemondéva teko pyahúgui?

3 Apóstol Pablo heʼi vaʼekue pe persóna oñemondéva pe teko pyahúgui nomboykeiha avavépe. Haʼe heʼi: “Koʼápe ndaipóri griego, judío, oñesirkunsidáva, noñesirkunsidáiva, tetã ambuegua, escita, tembiguái, ni orekóva liverta”. * (Elee pe nóta). Kongregasiónpe avave nopensái vaʼerã iñimportanteveha hapichágui haʼe haguére ótro paisgua, ótra rrása, iplatave térã ijestudiove rupi. ¿Mbaʼérepa? Umi kristiáno tee “haʼégui peteĩnte”, upéva heʼise entéro ñaimeha unído (Col. 3:11; Gál. 3:28).

4. a) ¿Mbaʼéichapa ojotrata vaʼerã Jehová siervokuéra? b) ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu kristianokuéra oĩ hag̃ua unído?

4 Ñañemondéramo pe teko pyahúgui japorotrata porãta ha jarrespetáta enterovépe, marãve ndoikói mbaʼe rrásapa, iplátapa, imboriahúpa, ijestúdio porãpa térã nahániri (Rom. 2:11). Péro heta lugárpe ijetuʼu ojejapo hag̃ua upéva. Por ehémplo, pe goviérno de Sudáfrica omohenda vaʼekue diferénte várriope umi persóna ipire kolór diferéntevape, umi iplátavape ha imboriahúvape. Heta ñane ermanokuéra oiko gueteri koʼã várriope. Upévare pe Kuérpo Governánte omokyreʼỹ chupekuéra osegi hag̃ua pe konsého oĩva 2 Corintios 6:13-pe, heʼihápe: “Peavrína tuicha porã pene korasõ”. Octubre de 2013-pe ojejapo peteĩ arréglo espesiál ikatu hag̃uáicha entéro ermáno upepegua ojokuaa porãve.

5, 6. a) ¿Mbaʼe arréglopa ojejapo peteĩ tetãme Jehová puévlo iñunidove hag̃ua? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼépa ojehupyty pe arréglo rupive?

5 ¿Mbaʼeichagua arréglopa oorganisa kuri pe Kuérpo Governánte? Oorganisa kuri káda kongregasión upe paispegua ohasa hag̃ua tiémpo oñondive. Por ehémplo, mokõi kongregasión de diferénte idióma térã de diferénte rrása ohasa vaʼerã tiémpo oñondive unos kuánto fin de semána. Haʼekuéra opredika ha oasisti oñondive rreunionhápe, ha oñoinvita hikuái hógape. Heta kongregasión opartisipa ko arréglope, ha pe sukursálpe og̃uahẽ heta infórme porã, umi ndahaʼéiva Testígo jepe oguerohory la ojejapóva. Por ehémplo, peteĩ minístro rrelihióso heʼi: “Che ningo ndahaʼéi Testígo, péro haʼesénte peẽme peñeorganisa porãitereiha pepredika hag̃ua, ha ojekuaa penderehe peneunidoha tahaʼe haʼéva pende rrása”. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu umi ermáno opartisipa rire ko arréglope?

6 Peteĩ ermána hérava Noma oñeʼẽva idióma xhosa, ñepyrũrã oduda lénto kuri oinvita hag̃ua umi ermáno kongregasión inglesguápe, pórke isensillomínte la hóga. Péro opredika rire hendivekuéra ha umi ermáno oinvita rire chupe hógape, Noma ohechakuaa ndaiporiha otĩ hag̃ua chuguikuéra. Haʼe heʼi: “¡Haʼekuéra ningo ñandeichaguánte avei!”. Upéi, umi ermáno kongregasión inglesgua oúrõ guare ovisita pe kongregasión oñeñeʼẽhápe idióma xhosa, Noma oinvita unos kuántope okaru hag̃ua hógape. Haʼe ohecharamoiterei mbaʼéichapa peteĩ ansiáno ipire morotĩva, naiprovlémai oguapy hag̃ua peteĩ káha de plástiko ári. Ko arréglo osegi ojejapo koʼág̃a peve. Heta ermáno ha ermána otopa iñamigorã, ha oĩ desidído oikuaa porãvévo umi ermáno orekóvape ótra kultúra térã haʼéva de ótra rrása.

“PENEMBAʼEPORÃ VAʼERÃ OÑONDIVE [HA] PEJOPORIAHUVEREKO”

7. ¿Mbaʼérepa jasegi vaʼerã jaiporiahuvereko ñande rapichápe?

7 Jaiko aja Satanás múndo añáme jasegíta jahasa asy. Por ehémplo, saʼíta la traváho, ikatu ñanderasyete, jajepersegi, ñanderupyty umi desástre naturál, ñañemonda térã jahasa ambue mbaʼe ijetuʼúva. Añetehápe tekotevẽ jajoporiahuvereko ikatu hag̃uáicha ñañopytyvõ. Upéva ñanemomýita ñanembaʼeporã hag̃ua (Efes. 4:32). Jajapóramo koʼã mbaʼe jahechaukáta ñañemondeha pe teko pyahúgui. Avei ñanepytyvõta ikatu hag̃uáicha ñahaʼanga Ñandejárape ha ñakonsola ñande rapichápe (2 Cor. 1:3, 4).

8. ¿Mbaʼépa ikatu ojehupyty japoroporiahuverekóramo ha ñanembaʼeporãramo enterovéndi kongregasiónpe? Emoĩ peteĩ ehémplo.

8 Ikatu ningo oĩ ñane kongregasiónpe ermáno térã ermána oúva ótro paísgui, térã imboriahúva. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñanembaʼeporã hendivekuéra? Iporãta ñañemoag̃ui hesekuéra ha jahechauka chupekuéra iñimportanteha hikuái pe kongregasiónpe g̃uarã (1 Cor. 12:22, 25). Jahechamína Dannykarl ehémplo. Haʼe ova kuri Filipínasgui ha oho oiko Japónpe. Itravahohápe ndojetrataporãi vaʼekue chupe pórke ndahaʼéi upe tetãgua. Péro peteĩ jey oho Testigokuéra rreunionhápe. Dannykarl omombeʼu: “La majoría oĩva upépe ningo japonés, upéicharõ jepe cherresivi porãiterei hikuái, haʼete ku rojokuaámava voi ymaite guive”. Umi ermáno siémpre otrata porã chupe, ha upéva omomýi Dannykárlpe oñemoag̃ui hag̃ua Jehováre. Tiémpo riremi ojevautisa, ha koʼág̃a oservi kómo ansiáno. Umi ótro ansiáno ikongregasionpegua heʼi Dannykarl ha hembireko Jennifer tuichaiterei oipytyvõha kongregasiónpe. Heʼi hesekuéra: “Ko matrimónio ningo oiko sensillomínte ha ohechauka porã mbaʼépa heʼise ñamotenonde Ñandejára Rréino” (Luc. 12:31).

9, 10. ¿Mbaʼépa ohupyty unos kuánto ermáno oiporiahuvereko haguére hapichápe predikasiónpe?

9 Japredikávo pe marandu porã jareko oportunida jajapo hag̃ua “iporãva opavave rehehápe” (Gál. 6:10). Heta ermáno oiporiahuvereko umi extranhérope ha oñehaʼã oaprende iñidiomakuéra (1 Cor. 9:23). Upéicha rupi ohupyty hikuái heta mbaʼe porã. Por ehémplo, peteĩ prekursóra Australiagua hérava Tiffany oaprende suajili oservi hag̃ua peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe upe idióma siuda de Brísbanepe. Ijetuʼúramo jepe chupe oaprende hag̃ua upe idióma, ovyʼa pórke ohechakuaa ohupyty hague heta mbaʼe porã. Haʼe heʼi: “Umi ohasaséva heta experiénsia porã predikasiónpe, oservi vaʼerã peteĩ kongregasión oñeñeʼẽhápe ótro idióma. Haʼete voi javiaháva ótro paíspe ñasẽʼỹre ñande siudágui. Hiʼarive jahasa porã ñane ermanokuéra ambue tetãguándi ha jahecha pe unida oĩva Jehová organisasiónpe”.

¿Mbaʼépa omomýi kristianokuérape oipytyvõ hag̃ua umi extranhérope? (Ehecha párrafo 10)

10 Jahechamína mbaʼépa ojapo peteĩ família Japongua. Sakiko, haʼéva pe tajýra, omombeʼu: “Pyʼỹinte rotopa predikasiónpe umi brasilérore. Rolee jave chupekuéra la Biblia portuguéspe, por ehémplo Apocalipsis 21:3, 4 térã Salmo 37:10, 11, 29, ojapysaka porã hikuái, ha sapyʼánte hasẽ voi”. Ko família oiporiahuvereko koʼã extranhérope ha oñehaʼã oipytyvõve chupekuéra. Sakiko heʼi: “Roñemeʼẽrõ guare enkuénta oikuaasetereiha hikuái Jehovápe, rojedesidi roaprendetaha portugués kómo família”. Tiémpo rire haʼekuéra oipytyvõ oñeforma hag̃ua peteĩ kongregasión idióma portuguéspe. Ko família oipytyvõma heta extranhérope oservi hag̃ua Jehovápe. Sakiko heʼi: “Heta roñehaʼã vaʼekue roaprende hag̃ua pe idióma portugués, péro hetaiterei vendisión rohupyty upe haguére. Roagradeseterei ningo Jehovápe upévare” (elee Hechos 10:34, 35).

“PEÑEMOMIRĨ”

11, 12. a) ¿Mbaʼépa ñanemomýi vaʼerã ñañemonde hag̃ua pe teko pyahúgui? b) ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jasegi hag̃ua ñaneumílde?

11 ¿Mbaʼépa ñanemomýi vaʼerã ñañemonde hag̃ua pe teko pyahúgui? Ndahaʼéi ñande rapichakuéra ñandeguerohory hag̃ua, síno ñambotuicha hag̃ua Jehovápe. Ani ñanderesarái peteĩ ánhel perfékto jepe ou hague opeka oñemombaʼeguasu rupi (embojoja Ezequiel 28:17 heʼívare). Ñande katu ñaneimperfékto, upévare ijetuʼuvéntema ñañemomirĩ hag̃ua. Upéicharõ jepe ikatu hína ñaneumílde. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta upearã?

12 Ñañemotiémpo vaʼerã ikatu hag̃uáicha jalee la Biblia káda día ha jajepyʼamongeta hese (Deut. 17:18-20). Ñanepytyvõitereíta ningo ñapensa meméramo umi mbaʼe Jesús omboʼe vaʼekuére, ha avei mbaʼeichaitépa haʼe iñumílde (Mat. 20:28). Jesús ohechauka vaʼekue iñumildetereiha ojohéirõ guare ijapostolkuérape ipy (Juan 13:12-17). Avei iporã jajerure meme Ñandejárape tomeʼẽ ñandéve ijespíritu ani hag̃ua ñapensa ñaneimportanteveha ótrogui (Gál. 6:3, 4; Filip. 2:3).

13. ¿Mbaʼépa jahupytýta ñaneumílderamo?

13 (Elee Proverbios 22:4). Jehová oipota entéro isiervokuéra iñumílde. Ñañemomirĩramo jahupytýta heta mbaʼe porã, por ehémplo ñaiméta peteĩ ñeʼẽme ha jaikóta pyʼaguapýpe kongregasiónpe. Avei Jehová ohechaukáta ñandéve imbaʼeporã ijojahaʼỹva. Apóstol Pedro heʼi vaʼekue: “Enterovete peẽ peñemomirĩ vaʼerã pende rapicha renondépe, cháke Ñandejára oñemoĩ umi oñemombaʼeguasúvare, péro imbaʼeporãiterei umi oñemomirĩvandi” (1 Ped. 5:5).

“ANI PENDEPOCHY REI HA PENEPASIÉNSIAKENA”

14. ¿Mávapa pe persóna ohechauka porãvéva ipasiénsia ha imbaʼeporãha?

14 Ko múndope peteĩ persóna ipasiénsia ha itrankíloramo, ojeʼe hese iñarruinadoha. Péro upéva ndaupeichaiete. Koʼã kualida porã ou Jehovágui, haʼéva pe persóna ipoderosovéva oĩva ko univérsope. Ndaipóri ótro ipasiénsia ha ndaipochyreíriva haʼéicha (2 Ped. 3:9). Por ehémplo, epensamíntena mbaʼeichaitépa Jehová ipasiénsia vaʼekue Abrahán ha Lot ombaʼeporandúrõ guare chupe (Gén. 18:22-33; 19:18-21). Avei haʼe mas de 1.500 áño ipasiénsia vaʼekue umi israelita naiñeʼẽrendúivare (Ezeq. 33:11).

15. ¿Mbaʼe ehémplopa omoĩ Jesús?

15 Jesús ningo ndaipochyreíri vaʼekue (Mat. 11:29). Haʼe ipasiénsia idisipulokuéra ojavy meméramo jepe. Oiko tiémpope ko yvy ape ári, pyʼỹinte umi líder rrelihióso reiete otakými hese. Péro Jesús itrankílo ha ipasiénsia omanoite peve. Oĩ aja klavádo pe yvyra pohýire ohasa asyeterei kuri, upéicharõ jepe ojerure Itúape operdona hag̃ua umi ojukátavape chupe. Haʼe heʼi hesekuéra: “Ndoikuaáiko pe ojapóva” (Luc. 23:34). Jahechaháicha, Jesús ndaipochyreíri ha ipasiénsia ohasáramo jepe umi situasión ijetuʼuetereíva. ¡Ajépa iporãite iñehémplo! (elee 1 Pedro 2:21-23).

16. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñanepasiénsia ha nañandepochyreiriha?

16 ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka ñanepasiénsia ha nañandepochyreiriha? Ñaperdonávo ñande rapichakuérape. Pablo oskrivi vaʼekue kristianokuérape: “Pesegíkena peñoaguanta ha peñoperdona pende pyʼaite guive, pejapo upéva oĩramo jepe penembopochýva. Jehová peneperdona haguéicha ipyʼaite guive, upéicha avei peẽ pejapo vaʼerã” (Col. 3:13). Jaikuaaháicha, tekotevẽ ñanepasiénsia ha nañandepochyreíri ikatu hag̃uáicha ñaporoperdona. Péicha ñaipytyvõta oĩ hag̃ua unida kongregasiónpe.

17. ¿Mbaʼérepa iñimportánte ñanepasiénsia ha nañandepochyreíri?

17 Jehová ndoipotái ñandepochy rei, oipota guei ñanepasiénsia. Tekotevẽterei ningo jajapo koʼã mbaʼe jaiko hag̃ua pe múndo pyahúpe (Mat. 5:5; Sant. 1:21). Péro iñimportanteveha, ñanepasiénsia ha nañandepochyreíriramo ñamombaʼeguasúta Jehovápe ha ñaipytyvõta ñande rapichakuérape ojapo hag̃ua avei upéva (Gál. 6:1; 2 Tim. 2:24, 25).

“PEHECHAUKA VAʼERÃ AVEI PEPOROHAYHUHA”

18. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe peteĩ persóna oporohayhúramo nomboykemoʼãiha avavépe?

18 Peteĩ kristiáno oporohayhúramo, ikatúta ohechauka umi kualida porã ñañeʼẽha ko artíkulope. Por ehémplo, disípulo Santiago oñemoñeʼẽ vaʼekue umi ermánope pórke otrata porãve hikuái umi irríkovape ha omboyke umi imboriahúvape. Upévare Santiago omomanduʼa chupekuéra mbaʼépa Ñandejára oipota káda uno jajapo: “Rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde rejehayhuháicha”. Upéi heʼi avei: “Pesegíramo pemombaʼeve peteĩme ha ótrope pemboyke, upéicharõ pepeka hína” (Sant. 2:8, 9). Jahayhúrõ ñande rapichápe, nañamboykemoʼãi chupe ijestudioʼi haguére, haʼégui de ótra rrása térã imboriahu rupi. Ndovaléi ningo jaʼénte nañamboykeiha avavépe, upéva rangue jatrata vaʼerã enterovépe peteĩchapa.

19. ¿Mbaʼérepa iñimportánte japorohayhu?

19 Pe oporohayhúva “ipasiénsia ha imbaʼeporã, [...] ha noñembotuichái” (1 Cor. 13:4). Tekotevẽ ningo ñanepasiénsia, ñanembaʼeporã ha ñaneumílde jasegi hag̃ua ñamombeʼu pe marandu porã umi héntepe (Mat. 28:19). Koʼã mbaʼe ñanepytyvõ avei jajogueraha porãve hag̃ua entéro ñane ermanokuérandi. Péicha jajoayhúramo ñamombaʼeguasúta Ñandejárape ha ñaneunidovéta. Avei umi hénte ohecháta upéva ha heta oĩta oñemoag̃uiséva Jehováre. La Biblia oñeʼẽvo pe teko pyahúre, omohuʼã kóicha: “Pejapóramo jepe koʼã mbaʼe, pehechauka vaʼerã avei peporohayhuha; pe mborayhu ningo oipytyvõ enterovépe ojogueraha porã hag̃ua” (Col. 3:14).

“AKÓINTE PEMBOPYAHU VAʼERÃ PEPENSA LÁJA”

20. a) ¿Mbaʼépa iporã ñañeporandu, ha mbaʼérepa? b) ¿Mbaʼépa ñahaʼarõitereíma oiko?

20 Enterovéva iporã ñañeporandu: “¿Mbaʼépa ajapo vaʼerã aipeʼaite hag̃ua chejehegui pe teko tuja?”. Jajerure jey jey vaʼerã Jehovápe tañanepytyvõ. Avei ñañehaʼã meme vaʼerã ñamboykete hag̃ua umi mbaʼe vai ñapensáva ha jajapóva, pórke umi ndojapóiva upéicha “ndoikemoʼãi Ñandejára Rréinope” (Gál. 5:19-21). Iporã avei ñañeporandu: “¿Añehaʼãpa siémpre akambia oimérõ noĩporãi la apensa lája ikatu hag̃uáicha Jehová cheguerohory?” (Efes. 4:23, 24). Ñaneimperfékto aja, akóinte ñañehaʼã vaʼerã ñañemonde pe teko pyahúgui. Upéicha, ág̃a ñandeperfékto vove jasegíta Jehová ehémplo opa árare. Añetehápe, upéva haʼe peteĩ mbaʼe ijojahaʼỹva.

^ párr. 3 Ymave, heta persónape g̃uarã umi escita ndahaʼéi vaʼekue hénte ha odespresia chupekuéra.