Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Epanọ Ma rẹ rọ Whẹ Uruemu Okpokpọ na Họ Oma jẹ Sẹro Riẹ

Epanọ Ma rẹ rọ Whẹ Uruemu Okpokpọ na Họ Oma jẹ Sẹro Riẹ

“Whẹ uruemu okpokpọ na họ oma.”​—KỌL. 3:10.

ILE: 43, 106

1, 2. (a) Fikieme ma rọ ta nọ ma rẹ sai wo uruemu okpokpọ na? (b) Abọ jọ uruemu okpokpọ na vẹ a fodẹ evaọ obe Ahwo Kọlọsi 3:​10-14?

EVAỌ Ebaibol New World Translation of the Holy Scriptures, ẹme na “uruemu okpokpọ na” o roma via isiava. (Ẹf. 4:24; Kọl. 3:10) A rehọ e riẹ dhesẹ uruemu nọ a “ma lele oreva Ọghẹnẹ.” Mai kpobi na ma rẹ sai wo uruemu utioye na. Fikieme ma rọ tere? Jihova ọ ma omai ahwo-akpọ tho uwoho riẹ; fikiere ma rẹ sai dhesẹ iruemu ezi riẹ.​—Emu. 1:​26, 27; Ẹf. 5:1.

2 Ginọ uzẹme inọ fikinọ ma reuku sebaẹgba no obọ ọsẹgboni ọsosuọ mai ze, ma re wo ekpehre isiuru ẹsejọ. Okegbe mai ọ rẹ sai kpomahọ omai yoyoma re. Dede na, avọ obufihọ Jihova, ma rẹ sae jọ oghẹrẹ ahwo nọ ọ gwọlọ nọ ma jọ. Re ma sai le utee yena tobọ, ma te ta kpahe abọ sa-sa ọrọ uruemu okpokpọ nọ Pọl ukọ na ọ rọ ẹgba ẹzi Ọghẹnẹ kere kpahe na. (Se Ahwo Kọlọsi 3:​10-14.) Ma te jẹ ta kpahe epanọ ma sai ro dhesẹ iruemu nana nọ ma tẹ rrọ usiuwoma ota.

“WHAI KPOBI ỌVO”

3. Eme ma re dhesẹ hẹ nọ ma tẹ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma no?

3 Nọ Pọl ukọ na ọ hrẹ omai nọ ma whẹ uruemu okpokpọ na họ oma no, ọ tẹ ta kpahe ọriẹwẹ nọ ma re dhesẹ hẹ inọ oyena yọ abọjọ uruemu okpokpọ na. O kere nọ: “Ohẹriẹ o rrọ udevie ohwo Griki avọ ohwo Ju hu, ọnọ ọ yawo avọ ọnọ ọ yawo ho, ọrara, ohwo Sitia, ọrigbo hayo ọmuyẹ.” * Fikieme u ro fo nọ ohẹriẹ o rẹ jọ udevie mai hi evaọ ukoko na, ghelọ uyẹ gbe orẹwho nọ ma no ze, hayo epanọ ma viodẹ te kẹhẹ? Keme mai uvi Ileleikristi kpobi “ọvo.”​—Kọl. 3:11; Gal. 3:28.

4. (a) Ẹvẹ o gwọlọ nọ idibo Jihova a re rri amọfa? (b) Uyero vẹ o rẹ sai ru ei bẹbẹ kẹ Ileleikristi re a jọ okugbe ọvo?

4 Ohwo nọ ọ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma ọ rẹ rọ ọghọ kẹ ibe Ileleikristi riẹ gbe amọfa, ghelọ oria nọ a noze, epanọ a fe te, hayo kpohọ isukulu te kẹhẹ. (Rom 2:11) Onana o rẹ sae jọ bẹbẹ gaga evaọ eria jọ akpọ na. Wọhọ oriruo evaọ obọ South Africa, Isẹri Jihova buobu a gbẹ be rria ekwotọ nọ a ruẹrẹhọ kẹ oghẹrẹ ahwo jọ ọvo, wọhọ edafe, ahwo obiebi, hayo oria nọ ahwo uyẹ sa-sa a jẹ jọ rria kugbe vẹre. Fikiere, re inievo na a sai “dhesẹ uyoyou” kẹ oghẹrẹ ahwo kpobi, evaọ Akpe 2013, Utu Ẹruorote na u te ru ọruẹrẹfihotọ obọdẹ jọ nọ u re fiobọhọ kẹ inievo na riẹ ohwohwo ziezi. (2 Kọr. 6:​13, ẹme-obotọ) Ẹvẹ ọruẹrẹfihotọ na ọ jọ?

5, 6. (a) Ọruẹrẹfihotọ vẹ ukoko na u ru re idibo Ọghẹnẹ nọ e rrọ ẹkwotọ jọ a wo okugbe ziezi? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.) (b) Iyẹrẹ vẹ i no onana ze?

5 A ru ọruẹrẹfihotọ re ikoko ivẹ nọ e rẹ rehọ ẹvẹrẹ ọvona ru uwuhrẹ hẹ hayo nọ ahwo uyẹ sa a rrọ, a jọ kugbe evaọ urere eka jọ. Inievo nọ i no ikoko ivẹ na ze a kpohọ ewuhrẹ gbe usiuwoma ota kugbe, a tẹ jẹ reawere omakugbe evaọ iwou rai nọ a zizie ohwohwo nya. Ikoko buobu a wobọ evaọ ọruẹrẹfihotọ nana, yọ ahwo buobu a vi emamọ iyẹrẹ se uwou ogha kpahe ọruẹrẹfihotọ na, makọ te ahwo nọ a rrọ Isẹri Jihova dede he. Wọhọ oriruo, osu-egagọ jọ ọ ta nọ: “Mẹ yọ Osẹri Jihova ha, rekọ uzẹme na họ wha koko oma họ gaga evaọ iruo usiuwoma ota rai na, wha te je wo okugbe ghelọ uyẹ nọ wha no ze kẹhẹ.” Ẹvẹ ọruẹrẹfihotọ nana o ro fiobọhọ kẹ Isẹri Jihova?

6 Evaọ oke ọsosuọ, Noma nọ ọ rrọ ohwo ẹvẹrẹ Xhosa, ọ jẹ hae rọwo zizie inievo nọ e rrọ ukoko Oyibo ziọ uwou omowhrori riẹ hẹ. Rekọ nọ o lele iyibo kpohọ usiuwoma je kpohọ je weze bru ai kpobọ uwou nọ a zizie, ọ ta nọ, “Kpakọ a wọhọ omai re!” Fikiere nọ u te okenọ oniọvo-ọmọtẹ Xhosa na o re ro zizie inievo nọ e rrọ ukoko Oyibo ziọ uwou riẹ, o te there omoware je zizie inievo na jọ. Oyibo jọ nọ ọ rrọ ọkpako ukoko ọ jọ usu inievo nọ o zizie na. Noma ọ ta nọ, “U gbe omẹ unu inọ ọ keria ikreti ọsese jọ nọ ma ro ru akpala, enwenọ ẹsenọ ọ keria otọ.” Ọruẹrẹfihotọ nana nọ ukoko u ru na, u fiobọhọ kẹ inievo na mu egbẹnyusu ekpokpọ, jẹ gbaemu nọ a re dhesẹ uyoyou kẹ amọfa nọ a riẹ vẹre he.

“UVI UYOYOU GBE OHRỌ-ORIỌ, UWOWOU”

7. Fikieme o rọ gwọlọ nọ ma hai dhesẹ ohrọ-oriọ ẹsikpobi?

7 Bẹsenọ uyerakpọ Setan nana u re toba, ma te gbẹ rẹriẹ ovao dhe edawọ sa-sa. Ma be rẹriẹ ovao dhe ẹbẹbẹ iruo nọ e riẹ hẹ, ẹyao, ukpokpoma, okpẹtu nọ a robọ so ho, eyero mai nọ otu igbulegbu a rẹ sai mi omai, hayo oghẹrẹ ebẹbẹ efa. Re ma sai fiobọhọ kẹ ohwohwo evaọ etoke ebẹbẹ itiena, o gwọlọ nọ ma re wo uvi ohrọ. Ma te wo ohrọ-oriọ, o te wọ omai dhesẹ ẹwo hayo ru ewoma kẹ amọfa. (Ẹf. 4:32) Ma te wo enana nọ e rrọ abọjọ uruemu okpokpọ na, u ti fiobọhọ kẹ omai rọ aro kele Ọghẹnẹ jẹ sasa amọfa oma.​—2 Kọr. 1:​3, 4.

8. Eme o rẹ sai noi ze nọ ma te wo ohrọ-oriọ gbe uwowou kẹ ahwo nọ ma gbẹ rrọ ukoko? Kẹ oriruo jọ.

8 Ẹvẹ ma sai gbe ro dhesẹ ororokẹ rọkẹ erara hayo ahwo nọ akpọ ọ be bẹ evaọ ukoko mai? U fo nọ ma re mu usu kugbe ahwo otiọye je ru ae riẹ nọ a rrọ ghaghae evaọ ukoko na. (1 Kọr. 12:​22, 25) Roro kpahe oware nọ o via kẹ Dannykarl nọ ọ kwa no Philippines kpobọ Japan. Evaọ oria iruo riẹ, a je lele iei yeri ziezi wọhọ epanọ a je ru ibe iruiruo riẹ nọ e jọ emotọ họ. Kẹsena o te kpohọ ewuhrẹ Isẹri Jihova. Dannykarl ọ ta nọ, “Enwenọ ahwo nọ a jọ ewuhrẹ na kpobi yọ ahwo Japanese, ghele na a dede omẹ rehọ sasasa wọhọ ẹsenọ ma riẹ oma kri no.” Inievo na a ruabọhọ je dhesẹ ẹwo kẹe, onọ u fiobọhọ kẹe wo ẹnyaharo ziezi evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Kẹsena ọ tẹ te họ-ame yọ enẹna ọ rrọ ọkpako ukoko. Ekpako ukoko na efa jọ a rẹ ta nọ oghale Dannykarl avọ aye riẹ nọ a re se Jennifer a rrọ kẹ ukoko na. Ekpako na a rẹ ta kpahe ae nọ: “A siobọno eware buobu bi ru iruo ọkobaro, onọ o rrọ emamọ oriruo kẹ inievo nọ e gwọlọ rọ iruo Uvie na karo.”​—Luk 12:31.

9, 10. Kẹ oriruo eghale nọ i re noi ze nọ ohwo ọ tẹ rrọ wowou evaọ usiuwoma ota.

9 Ma tẹ be ta usiuwoma na yọ obọdẹ edhere jọ nọ ma re ro ru “oware uwoma kẹ ahwo kpobi.” (Gal. 6:10) Isẹri Jihova buobu nẹnẹ a be daoma wuhrẹ ẹvẹrẹ ọfa fiki ohrọ nọ a wo kẹ ahwo nọ a no erẹwho efa ziọ ẹkwotọ rai. (1 Kọr. 9:23) Onana o wha eghale buobu ze no. Wọhọ oriruo, ọkobaro jọ evaọ obọ Australia nọ a re se Tiffany o wuhrẹ ẹvẹrẹ Swahili re ọ sai fiobọhọ kẹ inievo ukoko ẹvẹrẹ Swahili nọ o rrọ ẹwho Brisbane. Dede nọ o lọhọ tere kẹ oniọvo-ọmọtẹ nana re o wuhrẹ ẹvẹrẹ na ha, onana o wha eghale buobu sei no. Oniọvo na ọ ta nọ: “Whọ tẹ gwọlọ usiuwoma ota nọ o rẹ kẹ evawere ziezi, kpohọ ukoko ẹvẹrẹ ọfa. O rẹ wọhọ ẹsenọ who kpohọ erẹ, rekiyọ whọ gbẹ rrọ ẹwho ra. Whọ rẹ nabe rọ ẹro ruẹ okugbe nọ ọ rrọ udevie inievo akpọ-soso mai na.”

Eme ọ rẹ wọ Ileleikristi fiobọhọ kẹ erara nọ e ziọ ẹkwotọ rai? (Rri edhe-ẹme avọ 10)

10 Je roro kpahe uviuwou jọ evaọ obọ Japan. Ọmọtẹ rai nọ a re se Sakiko ọ ta nọ: “Evaọ etoke ikpe 1990, ẹsibuobu ma jẹ hae jọ usiuwoma nyaku ahwo nọ a no Brazil ze. Ma te bi dhesẹ oria ikere kẹ ai evaọ Ebaibol ẹvẹrẹ Portuguese rai, wọhọ Eviavia 21:​3, 4 hayo Olezi 37:​10, 11, 29, a rẹ gaviezọ ziezi yọ ẹsejọ dede irui-oviẹ i re no ae aro ze.” Rekọ orọnikọ enẹ ọvo ahwo uviuwou na a ru hu. Sakiko ọ ta re nọ: “Nọ ma ruẹ nọ ahwo nana a ginẹ gwọlọ riẹ kpahe Ọghẹnẹ, uviuwou mai u te mu ẹvẹrẹ Portuguese họ ewuhrẹ.” Uwhremu na, uviuwou nana u fiobọhọ nọ a rọ to ukoko ẹvẹrẹ Portuguese họ. Ikpe buobu nọ i lele i rie, uviuwou nana u fiobọhọ kẹ ahwo buobu nọ a no orẹwho ofa ze zihe ruọ idibo Jihova. Sakiko ọ ta re nọ: “O jọ bẹbẹ gaga re ma wuhrẹ ẹvẹrẹ Portuguese, rekọ eghale nọ ma wo i vi use-abọ nọ ma jariẹ wo. Ma yere Jihova gaga.”​—Se Iruẹru Ikọ 10:​34, 35.

‘WHA WHẸ OMAUROKPOTỌ HỌ OMA’

11, 12. (a) Fikieme u ro wuzou re emamọ ẹjiroro ọ wọ omai whẹ uruemu okpokpọ na homa? (b) Eme o ti fiobọhọ kẹ omai wo omaurokpotọ ẹsikpobi?

11 O gwọlọ nọ ẹjiroro nọ ma rẹ rọ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma họ re ma rọ orro kẹ Jihova, orọnikọ re ahwo a jiri omai hi. Kareghẹhọ nọ makọ ukọ-odhiwu jọ nọ ọ jọ gbagba dede ọ thọ uzi keme ọ kuvẹ re omorro o rehọ iroro riẹ kpobi no. (Je rri Izikiẹl 28:17.) O tẹ via ere kẹ ukọ-odhiwu, kiyọ mai ahwo-akpọ o te mae jọ bẹbẹ kẹ re ma whaha omorro hayo uke-ufuo. Dede na, ma rẹ sai wo omaurokpotọ. Eme o ti fiobọhọ kẹ omai wo omaurokpotọ?

12 Re ma sai wo omaurokpotọ, o gwọlọ nọ ma rẹ rọ oke jọ roro didi kẹdẹ kẹdẹ kpahe eware nọ ma bi se evaọ Ebaibol na. (Izie. 17:​18-20) U fo nọ ma re roro didi kpahe iwuhrẹ Jesu, gbe idhere sa-sa nọ o ro dhesẹ omaurokpotọ. (Mat. 20:28) Jesu ọ tubẹ wozẹ awọ ikọ riẹ dede. (Jọn 13:​12-17) O tẹ jẹ gwọlọ nọ ma hae lẹ ẹsikpobi re Ọghẹnẹ ọ kẹ omai ẹzi ọfuafo riẹ, onọ u re fiobọhọ kẹ omai whaha oghẹrẹ uruemu kpobi nọ ma re ro dhesẹ nọ ma woma vi amọfa.​—Gal. 6:​3, 4; Fil. 2:3.

13. Eghale vẹ i re noi ze nọ ma te wo omaurokpotọ?

13 Se Itẹ 22:4. O gwọlọ nọ idibo Ọghẹnẹ kpobi a re wo omaurokpotọ, yọ onana o rẹ wha irere ilogbo ze. Ma te wo omaurokpotọ, u re fiobọhọ kẹ omai ru eware nọ e rẹ wha udhedhẹ gbe okugbe ziọ ukoko na. Yọ ma te wo omaurokpotọ ziezi, u ti je ru nọ Ọghẹnẹ o ti ro dhesẹ uwowou ulogbo riẹ kẹ omai. Pita ukọ na ọ ta nọ: “Jọ whai kpobi wha rọ omaurokpotọ gẹgọ ro lele ohwohwo yeri, keme Ọghẹnẹ ọ rẹ wọso enọ i wo omorro, rekọ o re dhesẹ uwowou ulogbo kẹ enọ i wo omaurokpotọ.”​—1 Pita 5:5.

‘WHA WHẸ ẸWOLẸ GBE ODIRI HỌ OMA’

14. Ono o fi oriruo nọ ọ mai woma hotọ kpahe ẹwolẹ gbe odiri?

14 Evaọ akpọ inẹnẹ, a re rri ahwo nọ a rrọ wowolẹ gbe enọ i re wo odiri inọ eyẹlẹ gheghe a rrọ. Rekọ eriwo nana ọ thọ gaga! Keme obọ Ọghẹnẹ nọ o wo ogaga kpobi na iruemu ezi nana i no ze. Jihova Ọghẹnẹ o fi oriruo nọ ọ mai woma hotọ evaọ ẹwolẹ gbe odiri. (2 Pita 3:9) Roro kpahe oghẹrẹ nọ ọ rọ rehọ ẹkwoma ikọ-odhiwu riẹ kẹ Abraham avọ Lọt uyo evaọ okenọ a jẹ nọe enọ. (Emu. 18:​22-33; 19:​18-21) Ofariẹ, evaọ etoke nọ o vrẹ ikpe odu ọvo gbe egba isoi (1,500) soso, Jihova o wo odiri kẹ ahwo Izrẹl nọ a je yoẹme he.​—Izik. 33:11.

15. Oriruo vẹ Jesu o fihotọ kẹ omai evaọ ẹme ẹwolẹ gbe odiri?

15 Jesu omariẹ ọ jọ “wowolẹ” re. (Mat. 11:29) Ọ rọ odiri thihakọ kẹ ikọ riẹ gaga evaọ okenọ eware e jẹ thọ ae obọ. Evaọ okenọ ọ jẹ ta usiuwoma evaọ otọakpọ, o thihakọ ẹpoviẹ isu egagọ nọ e wọso iwuhrẹ uzẹme. Ghele na, ọ jọ wowolẹ je wo odiri bẹsenọ a ro kpei ekueku. Nọ ọ jẹ tubẹ ruẹ uye edada evaọ ure-oja dede, ọ lẹ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ nọ jọ ọ rọvrẹ ahwo nọ a bi kpei na inọ, “a riẹ oware nọ a bi ru hu.” (Luk 23:34) A rẹ ruẹ obọ ohwo nọ o re wolẹ je wo odiri te Jesu hu evaọ etoke uye gbe oja-ọriọ utiona!​—Se 1 Pita 2:​21-23.

16. Edhere jọ vẹ ma sai ro dhesẹ via nọ ma rrọ wowolẹ je wo odiri?

16 Ẹvẹ ma sae rọ jọ wowolẹ je wo odiri? Pọl ọ fodẹ edhere jọ nọ o kere nọ: “Wha gbẹ hai thihakọ kẹ ohwohwo jẹ rọvrẹ ohwohwo no eva ze nọ ohwo ọ tẹ maki wo oware jọ nọ u re ru ei go kpahe omọfa. Wọhọ epanọ Jihova ọ rọvrẹ owhai riẹriẹriẹ na, wha re ru epọvo na re.” (Kọl. 3:13) Avro ọ riẹ hẹ, re ma sai ru lele ohrẹ nana, o gwọlọ nọ ma rẹ jọ wowolẹ je wo odiri. Ma tẹ be hae rọvrẹ amọfa, o rẹ wha udhedhẹ gbe okugbe haro evaọ ukoko na.

17. Fikieme ẹwolẹ gbe odiri i ro wuzou?

17 Orọnikọ u te je Oleleikristi ọ rẹ rọ jọ wowolẹ je wo odiri hi. Onana yọ oware nọ u wuzou gaga kẹ esiwo mai. (Mat. 5:5; Jem. 1:21) Maero na, ma rẹ rọ iruemu nana kẹ Jihova orro je fiobọhọ kẹ amọfa ru lele ohrẹ Ebaibol.​—Gal. 6:1; 2 Tim. 2:​24, 25.

“WHẸ UYOYOU HỌ OMA”

18. Ẹvẹ ọriẹwẹ nọ ma re wo ho u ro wobọ kugbe uyoyou?

18 Iruemu ezi nọ ma fodẹ no kpobi na i wobọ kugbe uyoyou gaga. Wọhọ oriruo, Jemis olele na ọ whọku ibe Ileleikristi riẹ nọ e jẹ hae wọ edafe dede je rri iyogbe vo. Jemis o dhesẹ nọ uruemu nọ a bi dhesẹ na o wọso uzi Ovie na, nọ o ta nọ: “Who re you ọrivẹ ra wọhọ omobọ ra hrọ.” Kẹsena o te fibae nọ: “Wha tẹ ruabọhọ bi dhesẹ ọriẹwẹ, wha be raha uzi.” (Jem. 2:​8, 9) Wo ohẹriẹ, uyoyou o rẹ wọ omai whaha orivo nọ ma re wo kẹ amọfa fikinọ a kpohọ isukulu tere he, a fe hayo viodẹ tere he hayo fiki oghẹrẹ uyẹ nọ a no ze. Uzẹme na họ, orọnikọ unu ọvo ma rẹ rọ tae he inọ ma wo ọriẹwẹ hẹ. Ukpoye, o gwọlọ nọ ma rẹ rọ uruemu mai dhesẹ iẹe via.

19. Fikieme u ro wuzou re ma whẹ uyoyou họ oma?

19 Uyoyou u re wo “odiri . . . jẹ rrọ wowou” yọ “u re fu uke he.” (1 Kọr. 13:4) O ginẹ gwọlọ odiri, uwowou, gbe omaurokpotọ re ma sae ruabọhọ ta usiuwoma na kẹ amọfa. (Mat. 28:19) Iruemu nana evona i re fiobọhọ kẹ omai yerikugbe ibe Ileleikristi mai kpobi ziezi evaọ ukoko na. Eme o re noi ze nọ ma te dhesẹ uyoyou utiona? U re ru omai wo okugbe nọ o rẹ wha orro se Jihova je si amọfa ze ukoko riẹ. U woma gaga nọ okenọ Pọl ọ ta kpahe uruemu okpokpọ na no, ọ rọ eme nana kuhọ inọ: “U te no eware nana kpobi no, wha whẹ uyoyou họ oma, keme o rẹ wha okugbe ọkpekpe ze.”​—Kọl. 3:14.

“WHA HAI RU . . . IRORO RAI KPOKPỌ”

20. (a) Enọ vẹ u fo nọ ma rẹ nọ omamai, kọ fikieme? (b) Oke vẹ ma bi rẹro riẹ?

20 O gwọlọ nọ mai omomọvo ma rẹ nọ omamai nọ, ‘Eme ọfa mẹ rẹ sai ru re mẹ ba uruemu anwae na no jẹ kẹnoma kẹe?’ O gwọlọ nọ ma rẹ lẹ gaga kẹ obufihọ Ọghẹnẹ jẹ daoma siobọno uruemu kpobi nọ o rẹ sae whaha omai Uvie Ọghẹnẹ. (Gal. 5:​19-21) U te je fo re ma nọ omamai nọ, ‘Kọ mẹ be ruabọhọ ru ẹzi nọ ọ be kpọ iroro mẹ kpokpọ?’ (Ẹf. 4:​23, 24) Re ma whẹ uruemu okpokpọ na họ oma jẹ sẹro riẹ yọ oware nọ ma rẹ ruabọhọ ru bẹsenọ u re zihe ruọ ẹkoma mai. Dai roro epanọ uzuazọ u ti woma te nọ ohwo kpobi nọ ma riẹ ọ tẹ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma gbagba!

^ edhe-ẹme 3 Evaọ oke Ebaibol na, a jẹ hai rri ahwo Sitia wọhọ ahwo nọ a rovie aro ho.