Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Oborẹ ene ru ku Uruemru Ọkpokpọ na rhọ Jeghwai Sẹroriẹ

Oborẹ ene ru ku Uruemru Ọkpokpọ na rhọ Jeghwai Sẹroriẹ

“Are i ku uruemru ọkpokpọ na rhọ.”—COL. 3:10.

IJORO: 43, 106

1, 2. (a) Mesoriẹ ana sabu ku uruemru ọkpokpọ na rhọ? (b) Eghọn ego usuẹn uruemru ọkpokpọ na yi ha uvuẹn Colossians 3:10-14?

“URUEMRU ọkpokpọ na.” Ẹmro ọrana ọ homaphia ọgbọ eva uvuẹn New World Translation of the Holy Scriptures. (Eph. 4:24; Col. 3:10) Uruemru ọkpokpọ o sekpahen uruemru “ra maren lele ọhọre Osolobrugwẹ.” Ana sabu ku uruemru ọkpokpọ na rhọ. Mesoriẹ? Nime i Jehova ọ ma ituakpọ uvuẹn ohọhọme ọnẹyen, ọrana nọ lẹrhẹ ọwan dje iruemru enẹyen phia.—Gen. 1:26, 27; Eph. 5:1.

2 Itiọrurhomẹmro, fọkiẹ ijẹgba ọwan i ha riuku mie Adam ọrhẹ Eve, ọwan ne ruẹ ekwakwa re sọre ọkezẹko. Ekete ọwan e rhirhiẹ ọ ji sabu hobọte enyerakpọ ọwan. Ọrẹn, nyoma userhumu i Jehova, ọwan ina sabu rhiẹ aruo ihworho ri Jehova guọlọre ne rhirhiẹ. Neneyo a sabu nyamwu ẹkẹ ọrana, ene roro kpahen eghọn ezẹko usuẹn uruemru ọkpokpọ na rẹ ọnyikọ Paul ọ ya kpahen. (Se Colossians 3:10-14.) Ene ji yono kpahen oborẹ ene ru dje uruemru enana phia uvuẹn iruo Uvie na.

“ARE EPHIAN OWU”

3. Me yẹ owu usuẹn uruemru ọkpokpọ na?

3 Ọke i Paul ọ yẹ ọwan urhebro taghene e ku uruemru ọkpokpọ na rhọ hin, nọ ji ta taghene uruemru ra vwa sanọ ihworho, ọ ha usuẹn uruemru ọkpokpọ re ne kurhọ na. Paul ọrhọ ta: “O vwo onyẹ Greek yanghene onye Je-ew, ihworho ri samo ne yanghene ere vwa je samo-o, ọpha, itu Scythia, ọvrẹn yanghene ọmuvwiẹ-ẹ.” * Mesoriẹ o vwo fo ne ni oma ọwan taghene e rhomu ghwẹ awọrọ uvuẹn ukoko na fọkiẹ ekete re nurhe, ophianron ugboma ọwan yanghene ẹrhẹ ra havwọ? Nime Ilele Kristi urhomẹmro na owu ọvo.—Col. 3:11; Gal. 3:28.

4. (a) Ukẹro ọgo yo fori nẹ idibo i Jehova i ha ni owuowọnwan? (b) Erhirhiẹ ọgo yọ nọ sabu rhiẹ emru egbobọse rẹn Ilele Kristi rẹ aye ine nyerẹnkugbe?

4 Ihworho ri ku uruemru ọkpokpọ na rhọ, a họghọ rẹn ihworho ri ha uvuẹn ukoko na ọrhẹ awọrọ, o toro ekete aye i nurhe yanghene ẹrhẹ aye i havwọ-ọ. (Rom. 2:11) Ọnana ọ sabu rhiẹ emru egbobọse uvuẹn ekete ezẹko uvuẹn akpọ na. Jerẹ udje, uvuẹn South Africa, igọmẹti ro suẹn ẹkwotọre na o fiẹ ovẹnẹ rhẹ ekete ihworho ibiebi ọrhẹ iyibo ine rhirhiẹ. Iseri Jehova buebun e ji rhirhiẹ avwaye me te inyenana. Omarana, uvuẹn October 2013, Ugboma Usuon na no ru ẹkwaphiẹrhotọre nẹ aye i ha userhumu rẹn imizu ri ha uvuẹn South Africa nẹ aye i rhe owuowọnwan. (2 Cor. 6:13) Me yẹ ẹkwaphiẹrhotọre na o sekpahen?

5, 6. (a) Ẹkwaphiẹrhotọre ọgo ye ruru neneyo ihworho ri ha uvuẹn ẹkwotọre owu i sabu nyerẹnkugbe? (Mẹrẹn ifoto rọ ha uvuẹn ọtonrhọ uyono na.) (b) Me yo nẹ erhumie rhe?

5 Ne ruẹ ẹkwaphiẹrhotọre nẹ imizu ri ha uvuẹn ikoko eva ri rhiẹ ihworho iyibo ọrhẹ ihworho ibiebi, i ghwọghọ ọke kugbe uvuẹn ehion ọkprughwre ezẹko. Imizu ehworhare ọrhẹ emẹse ri nẹ ikoko na rhe, ne riẹ aghwoghwo kugbe, aye ne riẹ uyono kugbe, aye na jeghwai riakpọ kugbe uvuẹn eghwa imizu na. Ikoko buebun ni vwobọrhọ ẹkwaphiẹrhotọre ọnana, ihworho buebun ni dje iyẹnrẹn buebun vwe oghọn ukoko na, tobọ te ihworho ri vwe rhiẹ Iseri Jehova. Jerẹ udje, olori ẹga owu, nọ tare, “Mẹmẹ rhẹ Oseri Jehova-a, ọrẹn, mi mẹrẹnvwrurhe taghene are a dabu ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na, are i jeghwai vwo okugbe uvwre ihworho ibiebi ọrhẹ iyibo.” Marhẹ ẹkwaphiẹrhotọre na o ru hobọte Iseri Jehova ri ha avwaye?

6 Vẹrhẹ bi, omizu ọmase re se Noma rọ djẹ edjadjẹ Xhosa, ọ vwọ guọlọ ha use rẹn imizu ri ha uvuẹn ukoko ra djẹ oyibo nẹ aye i rhiẹ oghwa ye-e. Ọrẹn, ọke o lele iyibo riẹ aghwoghwo jeghwai riakpọ kugbe uvuẹn oghwa aye, Noma nọ tare: “Aye ihworho jerẹ ame!” Omarana, ọke ukoko ra djẹ edjadjẹ Xhosa a ha use rẹn imizu ri ha uvuẹn ukoko ra djẹ edjadjẹ oyibo, Noma no sere emaren jeghwai ha use rẹn imizu ezẹko nẹ aye i rhiẹ oghwa ye. Ọkpako ukoko ro rhiẹ oyibo, ọ ha usuẹn ihworho ri Noma o seri na. Noma nọ tare: “Oma ọ merhenren mẹ omamọ taghene oyibo na, o kwe siyẹ ikreti enyo rọ ha uvuẹn oghwa mẹ.” Fọkiẹ ẹkwaphiẹrhotọre ọnana aye e ruẹ ọke ephian na, imizu buebun ni sabu vwo igbehian ekpokpọ, aye ni jeghwai brorhiẹn aye ine kerabọ igbehian aye.

“ẸGUỌLỌ OKOKODO ỌRẸ ARODỌMẸ, URUEMRU ESIRI”

7. Mesoriẹ o fo ne dje arodọmẹ phia ọke ephian?

7 Bọmọke akpọ Echu ono te oba, ene rhe rhiẹromẹrẹn edamuni. Ọwan e rhiẹromẹrẹn emiamo, ẹkparehaso, oghwọghọ kpregede, ihi e so ekwakwa ọwan, ihworho ezẹko e vwo iruo-o, yanghene ebẹnbẹn erọrọ. Neneyo a sabu hobọtua owuowọnwan, o fori ne vwo arodọmẹ. Arodọmẹ ọnọ lẹrhẹ ọwan dje uruemru esiri phia. (Eph. 4:32) Eghọn enana usuẹn uruemru ọkpokpọ na, ọnọ ha userhumu rẹn ọwan hẹrokele Osolobrugwẹ jeghwai lẹrhẹ ọwan ha urhebro rẹn awọrọ.—2 Cor. 1:3, 4.

8. Me yọ nọ sabu nẹ erhumie rhe, erhe dje arodọmẹ ọrhẹ uruemru esiri rẹn ihworho ephian ri ha uvuẹn ukoko na? Dje udje yi.

8 Marhẹ ene ru roro harẹn epha yanghene eri vwe vwo bun uvuẹn ukoko ọwan? O fori na ha aruo ihworho erana mwu igbehian, na jeghwai djephia taghene aye i ghanranren omamọ uvuẹn ukoko na. (1 Cor. 12:22, 25) Roro kpahen oborẹ ọ phia rẹn Dannykarl rọ kwa nẹ Philippine riẹ Japan. Uvuẹn ekete Dannykarl o ruiruo, e vwe ruie jerẹ oborẹ e ruẹ itu i Japan ra wian avwaye-e. Ọke oru, no riẹ Aghwẹlẹ Uvie Iseri Jehova. Dannykarl nọ tare: “Joma ọsoso ihworho ri ha uvuẹn uyono na itu Japan, ọrẹn, aye i rhiabọ dedi mẹ, nọ họhọre taghene aye i rheri mẹ jiri ne.” Ọke ephian yẹ ihworho ri ha uvuẹn ukoko na e dje uruemru esiri rẹn Dannykarl, ọrana nọ lẹrheriẹ ru riaro uvuẹn ukoko na. Ọye no bromarhame, inyenana, ọ ga ẹrhẹ ọkpako ukoko. Ekpako ri ha uvuẹn ukoko rẹ Dannykarl ọrhẹ Jennifer ro rhiẹ aniẹ, i havwọ, i nirien taghene Dannykarl ọrhẹ aniẹ ebrurhọ uvuẹn ukoko na. Ekpako na ni tẹmro enana kpahen aye, “Rẹ aye e rhiẹ ekobaro ọke ephian na, aye ni ruẹ akpenyerẹn aye lọhọ, habaye, aye i jeghwai fi omamọ udje rhotọre ra na ha Uvie na karo uvuẹn akpenyerẹn ọwan.”—Luke 12:31.

9, 10. Dje udje kpahen ebrurhọ ra mẹrẹn erhe dje arodọmẹ phia uvuẹn iruo Uvie na.

9 Erhe ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rẹn awọrọ, e vwo uphẹn re ne ru “oborẹ orhomurun harẹn ihworho ephian.” (Gal. 6:10) Fọkiẹ arodọmẹ rẹ Iseri Jehova i vwo kpahen epha ri ha uvuẹn ẹkwotọre aye, aye na damoma yono edjadjẹ ekpokpọ. (1 Cor. 9:23) Ebrurhọ eduado i nẹ erhumu ọnana rhe ne. Jerẹ udje, omizu ọmase re se Tiffany ro rhiẹ ọkobaro ọke ephian obẹ Australia, o yono edjadjẹ i Swahili neneyo ọ sabu userhumu rẹn ukoko ra djẹ edjadjẹ Swahili uvuẹn amwa Brisbane. Dedevwo, ọ lọhọ rẹ Tiffany ono yono edjadjẹ ọnana-a, ọrẹn ọ mẹrẹn ebrurhọ buebun. Tiffany nọ tare: “Wu rha guọlọ mẹrẹn omamerhomẹ uvuẹn ẹmro eghwoghwo na, o fori ne wu riẹ ukoko ra djẹ edjadjẹ ọrọrọ. Ọ họhọ ọke we riẹ ẹkwotọre ọrọrọ, ọrẹn, wu ji ha uvuẹn ẹkwotọre ọnọ. Ọrana ọ lẹrhuọ rhe Iseri Jehova buebun ọrhẹ okugbe rọ ha uvwre aye lele akpọ na ephian.”

Me yọ lẹrhẹ Ilele Kristi urhomẹmro na ha userhumu rẹn epha? (Mẹrẹn udjoghwẹ 10)

10 Roro kpahen udje ekrun owu obẹ i Japan. Sakiko ro rhiẹ ọmọ ọgbọtọ uvuẹn ekrun na, nọ tare: “Uvwre ẹgbukpe 1990, ame erhe riẹ aghwoghwo, ame na mẹrẹn itu Brazil uvuẹn ẹkwotọre ọrana. Ame i rhe se ekete i Baibol jerẹ Revelation 21:3, 4 yanghene Psalm 37:10, 11, 29, rẹn aye uvuẹn edjadjẹ i Portugal, aye na dabu kerhọ, ọkezẹko, amioviẹ no nẹ ukẹro aye sa.” Ọrẹn, ekrun na a dobọji avwaye-e. Sakiko nọ ji habaye, “Ọke ame a mẹrẹnvwrurhe taghene aye i guọlọ yono kpahen i Jehova, ame ephian ne yono edjadjẹ i Portugal.” Ọke oru, ekrun na ni ha userhumu phia, na sabu ha ukoko ra djẹ edjadjẹ i Portugal mwu uvuẹn avwaye. Uvwre ẹgbukpe buebun, ekrun na ni ha userhumu rẹn epha buebun rhiẹ Iseri Jehova. Sakiko nọ ji ta: “Ọ lọhọ rẹ ame e yono edjadjẹ i Portugal na-a, ọrẹn, ebrurhọ ame i mẹrẹnren ọ ghwẹ omẹdamu na. Ame a kpẹmẹ i Jehova fọkiẹ ọnana.”—Se Acts 10:34, 35.

“ARE I HA OMERIOTỌRE . . . RU EWUN KURHỌ”

11, 12. (a) Mesoriẹ o fo ne ku uruemru ọkpokpọ na rhọ fọkiẹ iroro ro serhọ? (b) Me yọ nọ ha userhumu rẹn ọwan sẹrorẹ omeriotọre?

11 O fori ne ku uruemru ọkpokpọ na rhọ fọkiẹ iroro ro serhọ, ọrẹ ana họghọ rẹn i Jehova, ukperẹ ene ru omaran neneyo ituakpọ i jiri ọwan. Karorhọ taghene ọmakashe rọ gbare vẹrhẹ bi, o ruẹ ọdandan fọkiẹ omẹkpare ro gberi rie. (Ha ye vwanvwọn oborẹ ọ ha uvuẹn Ezekiel 28:17.) Rẹ ọwan e rhiẹ ihworho re vwa gba na, no rhiẹ oborẹ ọ bẹnren ra na kẹnoma rẹn omẹkpare! Ọrẹn, ana sabu ha omeriotọre ru ewun kurhọ. Me yọ nọ ha userhumu rẹn ọwan sabu ru omaran?

12 Neneyo a sabu vwo uruemru omeriotọre, o fori ne se i Baibol na jeghwai roro kpahiẹn kẹdẹkẹdẹ. (Deut. 17:18-20) Maido, o fori ne roro kpahen iyono i Jesu ọ haphia ọrhẹ udje omeriotọre ọnẹyen. (Matt. 20:28) Jesu ọ tobọ ghwẹ aghwẹ inyikọ ye. (John 13:12-17) Ọ jeghwai fo na nẹrhomo vwe Osolobrugwẹ nọ yẹ ọwan ẹhẹn ọfuanfon na, neneyo a sabu kẹnoma rẹn uruemru re roro taghene e rhomu ghwẹ awọrọ.—Gal. 6:3, 4; Phil. 2:3.

13. Ebrurhọ ego ya na mẹrẹn arha homariotọre?

13 Se Proverbs 22:4. O fori nẹ Ilele Kristi urhomẹmro na, i vwo uruemru omeriotọre, habaye, ọ jeghwai rhua ebrurhọ buebun sa. Erhe vwo uruemru omeriotọre, ọnọ ha userhumu rẹn ọwan toroba ufuoma ọrhe okugbe uvuẹn ukoko na. Erhe vwo uruemru omeriotọre ọke ephian, ọnọ lẹrhẹ ọwan rhiẹ ihworho Osolobrugwẹ ono ha ẹghẹlẹ ọphẹ riẹn. Ọnyikọ Peter ọrhọ ya: “Are ephian i homariotọre rẹn owuowọnwan, fọkime Osolobrugwẹ ọ haso ihworho ra kparoma, ọrẹn, o tiobọnu ẹghẹlẹ ọphẹ rẹn ihworho ra homariotọre.”—1 Pet. 5:5.

ARE I HA URUEMRU DẸNDẸN ỌRHẸ ERHIONRIN RU EWUN KURHỌ

14. Ọrọmo yẹ esiri uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin?

14 Inyenana, ohworho orho vwo uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin, ihworho ne nie taghene ọvwiẹlẹ. Ọrẹn, iroro ọrana ofian! Ohworho rọ mai vwo omẹgbanhon obẹ odjuwu ọrhẹ otọrakpọ na yo vwo iruemru irhorhomu erana. Jehova Osolobrugwẹ yẹ esiri uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin. (2 Pet. 3:9) Roro kpahen oborẹ i Jehova ọ nyoma emakashe enẹyen kpahenrhọ rẹn Abraham ọrhẹ Lot lele, ọke aye a nọ yen enọ. (Gen. 18:22-33; 19:18-21) Habaye, Jehova o vwo erhionrin vrẹn ẹgbukpe 1,500 kpahen agbamwa Israel ọke aye e rhiẹ iludu.—Ezek. 33:11.

15. Udje ọgo yi Jesu o fi rhotọre kpahen uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin?

15 Jesu o ji vwo ẹhẹn “bọrọbọrọ.” (Matt. 11:29) Ọye o vwo erhionrin kpahen inyikọ yen ri vwo ovwiẹlẹme buebun. Uvwrẹ ọke i Jesu o ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na, o rhiẹromẹrẹn osehiẹn nẹ abọ ilori ẹga ri kparehasuiẹ. Udabọ ọrana, ọye o dje uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin phia, te ọke a tobọ kpe yi. Ọke i Jesu ọ mẹrẹn omiamiamo uvuẹn orhan oja na, nọ nẹrhomo vwe i Jehova nọ harhomu ihworho re kpe yi na, “fọkime aye e rhe oborẹ aye e ruẹ-ẹ.” (Luke 23:34) Itiọrurhomẹmro, ọnana ghini udje kirighwo re dje erhionrin ọrhẹ uruemru dẹndẹn phia udabọ erhirhiẹ emiamiamo ọrhẹ ebẹnbẹn ra dẹrughwaroghwẹ!—Se 1 Peter 2:21-23.

16. Izede ọgo ye ne ru sabu dje uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin phia?

16 Marhẹ ene ru dje uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin phia? Paul ọ hunute izede owu ra na sabu dje yi phia, ọke rọ ya vwe Ilele Kristi ri ha uvuẹn Colossae: “Are i rha kwaphiẹrhọ jeghwai rha harhomu owuowọnwan nẹ ẹhẹn sa, ọrhọ tobọ vwo oborẹ ọnọ lẹrhẹ ohworho biomevwan kpahen ọreva ye. Jerẹ oborẹ i Jehova ọ harhomu are nẹ ẹhẹn rhe na, are i gbe ji ru omaran.” (Col. 3:13) Itiọrurhomẹmro, a guọlọ uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin na sabu nyalele akama ọnana. Ọrẹn, arha harhomu ihworho, ne toroba okugbe uvuẹn ukoko na.

17. Mesoriẹ uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin a ghanren?

17 O fori nẹ Olele Kristi ọ vi ha uruemru dẹndẹn ọrhẹ erhionrin ruẹ ewun kurhọ. Arha guọlọ simirhọ, ene vi dje uruemru erana phia. (Matt. 5:5; Jas. 1:21) Maido, a nyoma iruemru enana họghọ rẹn i Jehova jeghwai ha userhumu rẹn awọrọ nẹ aye i lele urhebro rọ ha uvuẹn i Baibol na.—Gal. 6:1; 2 Tim. 2:24, 25.

“ARE I HA ẸGUỌLỌ RU EWUN KURHỌ”

18. Marhẹ ẹguọlọ o ru surhobọmwu uruemru ra vwa sanọ ohworho?

18 Ọsoso iruemru re yono kpahen na i surhobọmwu ẹguọlọ. Jerẹ udje, odibo James ọ ghwọghwu Ilele Kristi ọke ọnẹyen, nime aye e nie taghene edafe i rhomu ghwẹ ivwiegbere. Ọye no djephia taghene aruo uruemru ọrana ọ haso urhi rọ tare: “Are i vwo ẹguọlọ kpahen ereva are jerẹ oborẹ are i vwo ẹguọlọ kpahen oma are.” Nọ ji habaye: “Are erhe dje uruemru esiri phia rẹn ẹko ihworho ezẹko ọvo, are e ruẹ ọdandan.” (Jas. 2:8, 9) Ọrẹ ovẹnẹ ẹguọlọ ọ lẹrhẹ ọwan kẹnoma rẹn uruemru ra sanọ ihworho fọkiẹ isukuru ọduado rẹ aye i nyaren, ophianron ugboma, yanghene ẹrhẹ rẹ aye i havwọ. Itiọrurhomẹmro, o fo nẹ uruemru ra vwa sanọ ohworho rẹ ọwan e djephia, orhiẹ ọrẹ omeru-u. O fori no vi rhiẹ uruemru ọwan.

19. Mesoriẹ ọ ghanren na ha ẹguọlọ ru ewun kurhọ?

19 Ohworho ro vwo ẹguọlọ o vwo “erhionrin ọrhẹ uruemru esiri,” habaye “ọ vwọ wonma-a.” (1 Cor. 13:4) A guọlọ erhionrin, uruemru esiri, ọrhẹ omeriotọre na sabu rhe ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rẹn ereva ọwan. (Matt. 28:19) Iruemru enana a lẹrhẹ ọwan nyerẹnkugbe rhẹ imizu ephian ri ha uvuẹn ukoko na. Me yo no nẹ erhumie rhe erhe dje ẹguọlọ phia? Ọ lẹrhẹ ihworho ri ha uvuẹn ikoko sansan nyerẹnkugbe jeghwai ha ujiri vwe i Jehova, nọ jeghwai lẹrhẹ ọwan ha userhumu rẹn ihworho nẹ aye i ma ga i Jehova. Baibol na nọ dabu ha ẹmro enana fuẹn idjedje uruemru ọkpokpọ na: “Ọrọ maido, are i ha ẹguọlọ ru ewun kurhọ, nime ọyẹ ufi ọgbogbanhon ọrẹ okugbe.”—Col. 3:14.

JENẸ URUEMRU ỌKPOKPỌ NA RHE SUN ARE

20. (a) Enọ ego yo fori na nọ oma ọwan, mesoriẹ? (b) Ọke ọgo ya tẹnrovi?

20 O fori nẹ owuowọnwan ọ nọ omayen, ‘Me mi na sabu ru neneyo mi sabu ku uruemru ahwanren na nu jeghwai tiobọnie?’ O fori na nẹrhomo ọke ephian vwe Osolobrugwẹ nọ ha userhumu rẹn ọwan sabu fi uruemru esọsọ ri na sabu lẹrhẹ ọwan ja ruẹ Uvie Osolobrugwẹ kparobọ. (Gal. 5:19-21) O ji fo na nọ oma ọwan, ‘Mia lẹrhẹ uruemru ọkpokpọ na sun mẹ?’ (Eph. 4:23, 24) Re ne ku uruemru ọkpokpọ na rhọ jeghwai sẹroriẹ, oborẹ Ilele Kristi ine rhe ruẹ bọmọke ene rhiẹ ihworho ri gbare. Gbe roro kpahen oborẹ akpọ na ono rhirhiẹ ọke ihworho ephian ina dabu ku uruemru ọkpokpọ na rhọ uvuẹn erhirhiẹ ihworho ri gbare!

^ Udjoghwẹmro 3 Uvuẹn ọke inyikọ na, e ni itu Scythia taghene aye ihworho ri vwe rhiẹro.