1., 2. a) Prečo môžeme povedať, že sme schopní obliecť si novú osobnosť? b) O ktorých vlastnostiach novej osobnosti sa píše v Kolosanom 3:10–14?

„NOVÁ OSOBNOSŤ.“ V Preklade nového sveta je toto vyjadrenie dvakrát. (Ef. 4:24; Kol. 3:10) Označuje osobnosť, ktorá je „stvorená podľa Božej vôle“. Vypestovať si takú osobnosť je možné. Prečo si tým môžeme byť istí? Lebo Boh stvoril ľudí na svoj obraz, a preto dokážeme tak ako on prejavovať rôzne krásne vlastnosti. (1. Mojž. 1:26, 27; Ef. 5:1)

² Je však pravda, že pre zdedenú nedokonalosť občas túžime po nesprávnych veciach. Okrem toho nás veľmi ovplyvňuje naše okolie. Ale Jehova je k nám milosrdný a s jeho pomocou môžeme prejavovať také vlastnosti, aké sa mu páčia. Aby sme si posilnili túžbu dosiahnuť to, zamyslime sa nad niekoľkými vlastnosťami novej osobnosti, o ktorých v inšpirovanom liste písal apoštol Pavol. (Kolosanom 3:10–14) Pouvažujme tiež, ako ich môžeme prejavovať v službe.

3. Ktorá výrazná vlastnosť patrí k novej osobnosti?

³ Po výzve obliecť si novú osobnosť Pavol ako výraznú vlastnosť novej osobnosti uvádza nestrannosť. Píše: „Niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, cudzinca, Skýta, otroka, slobodného.“ V biblických časoch považovali Skýtov za nekultúrny národ a pohŕdali nimi.

Prečo zbor nemá byť rozdelený podľa rasy, národnosti ani postavenia? Lebo praví Kristovi nasledovníci sú „jedným človekom“. (Kol. 3:11; Gal. 3:28)

4. a) Ako sa majú Jehovovi služobníci správať k ľuďom? b) Aká situácia sťažuje snahu kresťanov udržiavať si jednotu?

⁴ Ľudia s novou osobnosťou sa k spolukresťanom i k ostatným ľuďom správajú úctivo bez ohľadu na spoločenské postavenie či na rasu. (Rim. 2:11) To môže byť v niektorých častiach sveta zvlášť náročné. Napríklad v Južnej Afrike doteraz žije väčšina Jehovových svedkov v oblastiach, ktoré boli kedysi vyčlenené pre ich rasu — buď na belošských predmestiach, alebo v černošských štvrtiach, prípadne v častiach mesta určených pre miešancov. Vedúci zbor chcel povzbudiť bratov a sestry, aby sa „rozšírili“, a preto v októbri 2013 schválil mimoriadny program, ktorého cieľom bolo pomôcť im lepšie sa spoznať. (2. Kor. 6:13) Ako tento program prebieha?

5., 6. a) Aký program posilňuje jednotu Božieho ľudu v jednej krajine? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Aké sú výsledky tohto programu?

⁵ Bratia vytvorili zo zborov dvojice, v ktorých každý zbor je inej rasy alebo hovorí iným jazykom. Tieto zbory potom spolu strávia niekoľko víkendov. Zvestovatelia oboch zborov idú spolu do služby, na zhromaždenia a jeden k druhému na návštevu. Zapojili sa už stovky zborov a do pobočky prichádza mnoho pozitívnych ohlasov nielen od zvestovateľov, ale aj od ľudí, ktorí nie sú Jehovovými svedkami. Napríklad istý duchovný sa vyjadril: „Nie som Jehovov svedok, ale poviem vám, že evanjelizáciu si organizujete na jednotku. A páči sa mi, že nerobíte rasové rozdiely.“ Ako program vplýva na Jehovových služobníkov?

⁶ Noma, ktorá hovorí jazykom xhosa, si spočiatku nevedela predstaviť, že by do svojej skromnej domácnosti pozvala belošských bratov a sestry z anglického zboru. Ale po spoločnej službe s belošskými zvestovateľmi a po návšteve u nich zvolala: „Veď sú to normálni ľudia ako my!“ Potom bol na rade jej zbor, v ktorom sa hovorí jazykom xhosa. Jeho zvestovatelia mali byť hostiteľmi bratov a sestier z anglického zboru. Tak aj Noma navarila a pozvala si hostí. Bol medzi nimi aj belošský zborový starší. Noma povedala: „Prekvapilo ma, že vôbec nemal problém sadnúť si na nízku prepravku položenú na zemi.“ Vďaka tomuto programu si mnohí bratia a sestry rozšírili okruh priateľov a sú odhodlaní robiť to ďalej.

7. Prečo je nutné neprestajne prejavovať súcit?

⁷ Kým tu bude Satanov svet, budeme zažívať rôzne ťažkosti. Trápi nás nezamestnanosť, vážne choroby, prenasledovanie, prírodné katastrofy, kriminalita a s ňou spojená strata majetku alebo ďalšie problémy. Aby sme sa v trápení a zložitých situáciách mohli podporovať, musíme spolu úprimne súcitiť. Keď budeme mať nežný súcit, bude nás to podnecovať, aby sme skutkami prejavovali láskavosť. (Ef. 4:32) Tieto vlastnosti nám pomôžu napodobňovať Boha a utešovať ľudí. (2. Kor. 1:3, 4)

8. K čomu dobrému môže viesť to, že prejavujeme súcit a láskavosť všetkým členom zboru? Uveď príklad.

⁸ Ako môžeme prejavovať láskavosť zvlášť cudzincom a znevýhodneným členom zboru? Dôležité je, aby sme sa s nimi spriatelili a pomohli im cítiť, že sú platnými členmi zboru. (1. Kor. 12:22, 25) Zamyslime sa nad tým, čo zažil Dannykarl, ktorý prišiel z Filipín do Japonska. Na pracovisku s ním zaobchádzali inak ako s miestnymi. Ale potom šiel na zhromaždenie Jehovových svedkov a o svojich pocitoch hovorí: „Skoro všetci boli Japonci, no srdečne ma privítali, akoby sme sa poznali už roky.“ Bratia a sestry mu ďalej rôznymi spôsobmi prejavovali láskavosť, čím mu pomáhali duchovne napredovať. Dal sa pokrstiť a dnes je zborovým starším. Spolustarší považujú Dannykarla a jeho manželku Jennifer za veľký prínos pre zbor. Vyjadrili sa o nich: „Ako priekopníci žijú veľmi jednoducho a sú krásnym príkladom ľudí, ktorí hľadajú najprv Kráľovstvo.“ ​(Luk. 12:31)

9., 10. Na príkladoch ukáž, čo dobré zažívajú zvestovatelia, ktorí v službe prejavujú ľuďom súcit.

⁹ „Robiť dobro všetkým“ máme príležitosť, napríklad keď ľuďom hovoríme o Kráľovstve. (Gal. 6:10) Zo súcitu s prisťahovalcami sa veľa zvestovateľov snaží naučiť ich jazyk. (1. Kor. 9:23) To vedie k mnohým požehnaniam. Napríklad priekopníčka Tiffany z Austrálie sa naučila po swahilsky, aby mohla pomôcť swahilskému zboru v Brisbane. I keď naučiť sa jazyk bolo náročné, obohatilo ju to. Tiffany hovorí: „Ak si chceš službu spestriť, začni slúžiť v cudzojazyčnom zbore. Je to, akoby si cestoval po svete, ale pritom nemusíš ani odísť zo svojho mesta. Presvedčíš sa, že sme skutočne celosvetové bratstvo, a na vlastné oči uvidíš tú nádhernú jednotu.“

¹⁰ Pouvažujme aj o príklade jednej rodiny z Japonska. Dcéra Sakiko rozpráva: „V 90. rokoch sme v službe často stretávali brazílskych prisťahovalcov. Keď sme im v portugalskej Biblii ukázali Zjavenie 21:3, 4, Žalm 37:10, 11, 29 alebo iné texty, veľmi ich to zaujalo a niekedy im vyhŕkli slzy.“ Členovia tejto rodiny však prejavili súcit s cudzincami aj inak. „Keď sme videli, akí sú duchovne vyhladovaní, začali sme sa učiť po portugalsky,“ hovorí Sakiko. Neskôr pomáhali založiť portugalský zbor. Za tie roky už mnohým cudzincom pomohli stať sa Jehovovými služobníkmi. „Portugalčina nám dala riadne zabrať,“ dodáva Sakiko, „ale tie požehnania nám všetku námahu bohato vynahradili. Sme za ne Jehovovi veľmi vďační.“ ​(Prečítajte Skutky 10:34, 35.)

11., 12. a) Prečo si musíme novú osobnosť obliekať zo správnych pohnútok? b) Čo nám pomôže zostať pokorní?

¹¹ Novú osobnosť si musíme obliekať preto, že túžime robiť česť Jehovovi, nie preto, aby nás chválili ľudia. Nezabúdajme, že aj duchovný tvor, ktorý bol kedysi dokonalý, spyšnel a zhrešil. (Porovnaj Ezechiela 28:17.) O čo ťažšie je pre hriešnych ľudí nepoddať sa takému sklonu! Všetci si musíme dávať pozor, aby sme nespyšneli a nezačali sa povyšovať. Ale dá sa to — môžeme si obliecť pokoru. Čo nám pomôže?

¹² Keď chceme zostať pokorní, musíme si denne nachádzať čas na to, aby sme rozjímali nad tým, čo čítame v Božom Slove. (5. Mojž. 17:18–20) Zvlášť by sme mali premýšľať o tom, čo učil Ježiš, a o tom, aký nádherný príklad dal, keď pokorne slúžil druhým. (Mat. 20:28) Apoštolom dokonca umyl nohy. (Ján 13:12–17) Okrem toho je potrebné často sa modliť, aby nám Boh svojím duchom pomohol premáhať každý sklon považovať sa za lepších od iných ľudí. (Gal. 6:3, 4; Fil. 2:3)

13. Čo sa dosahuje prejavovaním pokory?

¹³ Od všetkých pravých Božích služobníkov sa očakáva, že budú pokorní. Prejavovaním pokory sa dosahuje veľa dobrého. (Príslovia 22:4) Vďaka tejto vlastnosti vládne v zbore pokoj a jednota. A keď si rozvíjame pokoru, umožňujeme Bohu, aby nám prejavoval nezaslúženú láskavosť. Apoštol Peter uviedol: „Všetci sa... prepášte pokorou mysle k sebe navzájom, lebo Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5)

14. Kto je najlepším príkladom v prejavovaní miernosti a trpezlivosti?

¹⁴ Dnešný svet považuje miernych a trpezlivých ľudí za slabochov. To je však veľmi ďaleko od pravdy! Miernosť a zhovievavosť alebo trpezlivosť sú vlastnosti, ktoré pochádzajú od najmocnejšej Bytosti vo vesmíre. A Jehova je v prejavovaní miernosti a trpezlivosti najlepším príkladom. (2. Petra 3:9) Veď sa zamyslime, ako prostredníctvom anjelov reagoval, keď s ním vyjednávali Abrahám a Lót. (1. Mojž. 18:22–33; 19:18–21) Okrem toho vyše 1 500 rokov znášal spurné správanie izraelského národa. (Ezech. 33:11)

15. Aký príklad nám v prejavovaní miernosti a trpezlivosti dal Ježiš?

¹⁵ Ježiš bol „miernej povahy“. (Mat. 11:29) Trpezlivo znášal nedostatky svojich nasledovníkov. A až do smrti bol mierny a trpezlivý, hoci ho po celý čas, čo slúžil na zemi, neoprávnene kritizovali náboženskí odporcovia. Keď trpel neznesiteľnými bolesťami na popravnom kole, modlil sa k svojmu Otcovi, aby jeho popravcom odpustil. Povedal o nich: „Nevedia, čo robia.“ ​(Luk. 23:34) Dal nám vynikajúci príklad, ako prejavovať miernosť a trpezlivosť aj za náročných okolností alebo keď trpíme. (1. Petra 2:21–23)

16. Ako môžeme prejavovať miernosť a trpezlivosť?

¹⁶ Ako môžeme prejavovať miernosť a trpezlivosť? Jeden spôsob spomenul Pavol, keď spoluveriacim napísal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kol. 3:13) Tento príkaz by sme nedokázali poslúchnuť, keby sme neboli mierni a trpezliví. Ale keď bratom a sestrám odpúšťame, prispievame k vytváraniu a udržiavaniu jednoty zboru.

17. Prečo je miernosť a trpezlivosť dôležitá?

¹⁷ Kresťan si nemôže vybrať, či miernosť a trpezlivosť bude prejavovať alebo nie. Bez týchto vlastností nemôže byť nikto z nás zachránený. (Mat. 5:5; Jak. 1:21) Ešte dôležitejšie je však to, že keď sme mierni a trpezliví, chválime Jehovu a aj ďalším ľuďom pomáhame uplatňovať biblické rady. (Gal. 6:1; 2. Tim. 2:24, 25)

18. Ako spolu súvisia láska a nestrannosť?

¹⁸ Všetky vlastnosti, o ktorých sme doteraz hovorili, úzko súvisia s láskou. Napríklad učeník Jakub musel bratom poradiť, lebo bohatých ľudí uprednostňovali pred chudobnými. Poukázal na to, že tak porušujú kráľovský zákon: „Budeš milovať svojho blížneho ako samého seba.“ A dodal: „Ak naďalej prejavujete priazeň zaujato, dopúšťate sa hriechu.“ ​(Jak. 2:8, 9) Naproti tomu láska nám bráni diskriminovať niekoho pre vzdelanie, rasu alebo spoločenské postavenie. Teda nestranní nesmieme byť len naoko. Nestrannosť musí byť neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti.

19. Prečo je dôležité prejavovať lásku?

¹⁹ Láska je aj „zhovievavá [trpezlivá] a láskavá“ a „nenadúva sa“. (1. Kor. 13:4) Len vďaka trpezlivosti, láskavosti a pokore dokážeme ďalej hovoriť s ľuďmi o Božom Kráľovstve. (Mat. 28:19) Tieto vlastnosti nám tiež pomáhajú dobre vychádzať so všetkými členmi zboru. Keď prejavujeme takú lásku, v zboroch panuje jednota, čo robí dobré meno Jehovovi. Také zbory tiež priťahujú k pravde nových. Preto nie div, že biblický opis novej osobnosti sa končí týmto pôsobivým výrokom: „Okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“ ​(Kol. 3:14)

20. a) Aké otázky by sme si mali položiť a prečo? b) Na aký život sa tešíme?

²⁰ Každý z nás by sa mal zamyslieť: Čo ešte môžem urobiť pre to, aby som si raz a navždy zobliekol starú osobnosť? Musíme sa úprimne modliť, aby nám Boh pomohol, a musíme sa veľmi snažiť zbaviť všetkých postojov a zvykov, ktoré by nám zabránili zdediť Božie Kráľovstvo. (Gal. 5:19–21) Bude dobré položiť si aj túto otázku: Obnovujem sa duchovne tak, že premieňam svoje zmýšľanie? (Ef. 4:23, 24, Katolícky preklad) Keďže všetci sme nedokonalí, musíme sa veľmi usilovať, aby sme si raz a navždy obliekli novú osobnosť. Nie je to však jednorazový krok. Je to nepretržitý proces, ktorý potrvá, kým nebudeme dokonalí. Predstavme si, aký nádherný bude život, keď všetci ľudia okolo nás budú mať novú osobnosť a budú dokonale prejavovať také krásne vlastnosti, aké má Jehova!