Skip to content

Skip to table of contents

Oinsá atu tau no la hasai fali hahalok foun

Oinsá atu tau no la hasai fali hahalok foun

“Tau fali ema foun neʼebé Maromak fó ba ita.”—KOLOSO 3:10.

KNANANUK: 43, 27

1, 2. (a) Oinsá mak ita hatene katak ita bele tau hahalok neʼebé foun? (b) Hahalok foun saida deʼit mak ita bele aprende husi Koloso 3:10-14?

IHA Bíblia Sagrada Tradusaun Mundu Foun, eskritura temi kona-ba “hahalok foun” no “ema foun”. (Éfeso 4:24; Koloso 3:10) Neʼe refere ba hahalok sira neʼebé “Maromak kria tuir ninia hakarak”. Maibé ita bele tau hahalok foun neʼe ka lae? Bele. Jeová kria ema tuir ninia ilas, tan neʼe ita bele halo tuir ninia hahalok furak sira.—Gênesis (Kejadian) 1:26, 27; Éfeso 5:1.

2 Ita hotu la perfeitu, tan neʼe dala ruma ita bele iha hakarak neʼebé sala. Mundu mós bele book ita-nia hahalok sira. Maibé liuhusi Jeová nia ajuda, ita bele sai ema neʼebé nia simu. Agora mai ita koʼalia kona-ba hahalok balu neʼebé mai husi hahalok foun hodi ajuda ita atu sai ema neʼebé Maromak simu. (Lee Koloso 3:10-14.) No mós oinsá mak ita bele hatudu hahalok sira-neʼe iha serbisu haklaken.

“IMI HOTU SAI IDA DEʼIT”

3. Hahalok ida husi hahalok foun mak saida?

3 Apóstolu Paulo esplika katak hahalok la fihir ema mak hahalok importante ida husi hahalok foun. Nia dehan: “La iha ema gregu ka ema judeu, ema neʼebé hetan sirkunsizaun ka la hetan sirkunsizaun, ema husi rai seluk ka ema husi Seta, atan ka ema livre.” * Iha kongregasaun, ema la bele iha hanoin katak nia mak diʼak liu ema seluk tanba ninia rasa, nasaun, ka pozisaun iha komunidade. Tanbasá? Tanba nuʼudar Kristu nia dixípulu, ita hotu “sai ida deʼit”.—Koloso 3:11; Galásia 3:28.

4. (a) Jeová nia atan tenke trata ema seluk iha dalan saida? (b) Situasaun saida mak bele lori susar ba ema kristaun nia unidade?

4 Se ita mak tau hahalok husi ema foun, ita sei hatudu respeitu ba ema maski sira mai husi rasa ka kultura neʼebé la hanesan. (Roma 2:11) Iha rai balu, susar tebes ba ema atu iha hahalok hanesan neʼe. Porezemplu, uluk iha rai-Áfrika Súl, governu fahe fatin ida-idak ba ema neʼebé rasa la hanesan atu hela. Ema barak, inklui mós Testemuña, sei hela nafatin iha área sira-neʼe. Tan neʼe Grupu Administradór husi Testemuña ba Jeová fó laran-manas ba irmaun-irmán sira atu loke sira-nia laran ba malu. Iha fulan-Outubru 2013 Grupu Administradór fó lisensa atu halo arranju espesiál ida hodi irmaun-irmán sira neʼebé mai husi rasa oioin atu koñese malu diʼak liután.—2 Korinto 6:13.

5, 6. (a) Arranju saida mak ajuda irmaun-irmán sira iha rai ida atu haburas unidade? (Haree foto iha pájina 22.) (b) Arranju neʼe lori rezultadu saida?

5 Irmaun sira halo arranju hodi iha findesemana balu, kongregasaun rua neʼebé iha língua ka rasa la hanesan atu gasta tempu hamutuk. Irmaun-irmán sira husi kongregasaun rua neʼe sei halaʼo serbisu haklaken hamutuk, tuir reuniaun hamutuk, no vizita malu iha sira-nia uma. Kongregasaun atus ba atus partisipa iha arranju neʼe no sukursál simu relatóriu katak arranju neʼe kapás tebes. Ema neʼebé laʼós Testemuña mós gaba arranju neʼe. Porezemplu, relijiaun nia ulun-naʼin ida hatete: “Haʼu laʼós Testemuña, maibé haʼu hakarak dehan katak imi organiza serbisu haklaken iha dalan neʼebé diʼak tebes, no imi iha duni unidade maski husi rasa oioin.” Maibé irmaun-irmán sira sente oinsá kona-ba arranju neʼe?

6 Foufoun, irmán ida neʼebé koʼalia lia-xhosa naran Noma sente moe atu konvida Testemuña husi kongregasaun neʼebé koʼalia lia-inglés atu bá ninia uma neʼebé simples deʼit. Maibé bainhira nia haklaken hamutuk tiha ho Testemuña sira neʼebé kulit mutin no bá vizita sira-nia uma, nia dehan: “Sira mós ema baibain hanesan ita!” Tan neʼe, bainhira irmaun-irmán sira husi kongregasaun lia-inglés bá haklaken hamutuk ho kongregasaun lia-xhosa, Noma mós konvida sira balu bá han iha ninia uma. Bainhira nia haree ninia bainaka irmaun katuas ida neʼebé kulit mutin kontente atu tuur deʼit iha raga leten, neʼe book tebes ninia laran. Liuhusi arranju neʼe, neʼebé sei laʼo toʼo ohin loron, irmaun-irmán barak hetan belun foun no koñese liután sira neʼebé mai husi rasa ka kultura neʼebé la hanesan.

TAU HAHALOK HANOIN MALU NO LARAN-DIʼAK

7. Tanbasá mak ita tenke hatudu beibeik hahalok hanoin malu?

7 Antes Satanás nia mundu ramata, ita sei hasoru susar no terus oioin. Porezemplu, la hetan serbisu, moras todan, ema fó terus, dezastre naturais, lakon ita-nia sasán tanba hahalok krime ruma, ka susar seluk tan. Ita tenke hatudu hahalok hanoin malu atu bele ajuda ema seluk iha tempu susar sira. Hahalok hanoin malu bele book ita atu trata ema seluk ho laran-diʼak. (Éfeso 4:32) Hahalok sira-neʼe mós husi hahalok foun, no bele ajuda ita atu banati-tuir Maromak hodi fó kmaan ba ema seluk.—2 Korinto 1:3, 4.

8. Se ita mak hatudu hahalok hanoin malu no laran-diʼak ba ema hotu iha kongregasaun, neʼe bele lori rezultadu saida? Fó toʼok ezemplu.

8 Oinsá mak ita bele hatudu laran-diʼak liután ba ema sira iha ita-nia kongregasaun neʼebé mai husi rai seluk ka kbiit-laek? Ita hakarak simu sira, sai belun ho sira, no ajuda sira atu haree katak kongregasaun hafolin sira. (1 Korinto 12:22, 25) Ezemplu ida mak kona-ba Dannykarl husi rai-Filipinas neʼebé muda ba rai-Japaun. Tanba nia ema estranjeiru, ninia kolega serbisu trata nia ladiʼak. Loron ida Dannykarl bá tuir reuniaun ida husi Testemuña ba Jeová. Dannykarl dehan: “Kuaze ema hotu neʼebé tuir reuniaun, ema Japaun. Maibé sira simu haʼu hanesan sira-nia belun.” Irmaun sira-nia laran-diʼak ajuda nia hakbesik ba Jeová, lakleur nia mós hetan batizmu, no ohin loron serbí nuʼudar katuas kongregasaun. Irmaun katuas sira seluk kontente tebes haree nia ho ninia feen Jennifer adora Jeová hamutuk iha sira-nia kongregasaun. Katuas sira dehan: “Sira halaʼo moris neʼebé simples nuʼudar pioneiru no hatudu ezemplu kapás tebes kona-ba buka uluk Maromak nia Ukun.”—Lucas 12:31.

9, 10. Konta toʼok ezemplu balu kona-ba hatudu hahalok hanoin ema lori duni rezultadu diʼak.

9 Serbisu haklaken fó oportunidade ba ita atu “halo buat neʼebé diʼak ba ema hotu”. (Galásia 6:10) Testemuña barak hanoin tebes kona-ba ema neʼebé muda mai sira-nia rai no sira koko atu aprende sira-nia língua. (1 Korinto 9:23) Sira-nia hakaʼas-an lori rezultadu barak neʼebé diʼak. Porezemplu, irmán pioneiru ida husi Austrália naran Tiffany aprende lia-swahili atu bele ajuda kongregasaun neʼebé uza lia-swahili iha sidade Brisbane. Maski la fasil atu aprende língua neʼe, maibé nia sente katak ninia moris iha folin liu. Tiffany dehan: “Se Ita hakarak hetan rezultadu diʼak husi serbisu haklaken, serbí iha kongregasaun neʼebé koʼalia língua seluk mak diʼak tebes. Neʼe hanesan ita bá rai seluk maibé neʼe mak ita rasik nia sidade. Serbí iha kongregasaun sira-neʼe ajuda ita atu haree rasik ita iha família espirituál neʼebé boot no unidade.”

Saida mak book haklaken-naʼin sira atu ajuda estranjeiru? (Haree parágrafu 10)

10 Família ida iha Japaun mós halo buat neʼebé hanesan. Sira-nia oan-feto naran Sakiko hatete: “Baibain ami hasoru ema neʼebé mai husi Brazíl bainhira bá haklaken. Ami hatudu eskritura iha lia-portugés ba sira hanesan Apokalipse 21:3, 4 ka Salmo 37:10, 11, 29, no sira rona didiʼak toʼo dala ruma sira tanis.” Sakiko nia família hanoin tebes ema estranjeiru sira-neʼe no hakarak ajuda sira aprende lia-loos. Tan neʼe sira-nia família komesa estuda lia-portugés hamutuk. Ikusmai sira-nia família ajuda harii kongregasaun ida neʼebé uza lia-portugés. Sira ajuda ona ema estranjeiru barak hodi sai Jeová nia atan. Sakiko dehan: “Aprende portugés mak serbisu boot, maibé bensaun neʼebé ami simu liu fali ami-nia hakaʼas-an hotu. Ami agradese tebes ba Jeová.”—Lee Apóstolu 10:34, 35.

TAU HARAIK-AN NUʼUDAR ITA-NIA HATAIS

11, 12. (a) Tanbasá mak ita tenke iha hanoin neʼebé loos kona-ba tau hahalok foun? (b) Saida mak bele ajuda ita atu hatudu nafatin haraik-an?

11 Ita hakarak tau hahalok foun atu fó glória ba Jeová, laʼós atu ema gaba ita. Tenke hanoin-hetan katak maski anju neʼebé perfeitu mós bele sai foti-an hodi monu ba sala. (Kompara Ezequiel [Yehezkiel] 28:17.) Ita la perfeitu, tan neʼe susar liu ba ita atu hasees an husi hahalok foti-an. Maski nuneʼe, ita bele tau hahalok haraik-an nuʼudar ita-nia hatais. Saida mak bele ajuda ita atu halo nuneʼe?

12 Lee Bíblia loron-loron no hanoin kleʼan bele ajuda ita atu haraik-an nafatin. (Deuteronômio [Ulangan] 17:18-20) Liuliu ita hakarak hanoin kleʼan kona-ba buat neʼebé Jesus hanorin no ninia ezemplu furak kona-ba haraik-an. (Mateus 20:28) Jesus haraik-an tebes toʼo nia hakarak fase ninia apóstolu sira-nia ain. (João 13:12-17) Buat seluk neʼebé bele ajuda ita mak halo orasaun ba Jeová atu husu espíritu santu. Jeová nia espíritu bele ajuda ita atu luta hasoru ita-nia hanoin neʼebé halo ita sente katak ita mak diʼak liu fali ema seluk.—Galásia 6:3, 4; Filipe 2:3.

13. Haraik-an sei lori bensaun saida deʼit?

13 Lee Provérbios (Amsal) 22:4. * Jeová hakarak ita hatudu haraik-an, no hahalok neʼe bele lori bensaun barak. Se ita mak haraik-an, kongregasaun sei sai hakmatek no unidade. No Jeová mós sei hatudu ninia laran-diʼak neʼebé boot ba ita. Apóstolu Pedro hatete: “Imi hotu tenke hatudu haraik-an ba malu, tanba Maromak la simu ema neʼebé foti-an, maibé nia hatudu ninia laran-diʼak neʼebé boot ba ema neʼebé haraik-an.”—1 Pedro 5:5.

TAU HAHALOK LARAN-MAUS NO PASIÉNSIA

14. Sé mak hatudu ezemplu neʼebé diʼak liu hotu kona-ba laran-maus no pasiénsia?

14 Ohin loron, ema hanoin katak, se ita hatudu laran-maus no pasiénsia, neʼe katak ita ema fraku. Maibé neʼe la loos. Tanba hahalok furak sira-neʼe mai husi Jeová, Ida-neʼebé forsa liu hotu iha lalehan no rai. Nia hatudu ezemplu neʼebé diʼak liu hotu kona-ba laran-maus no pasiénsia. (2 Pedro 3:9) Porezemplu, hanoin toʼok Jeová nia pasiénsia bainhira nia uza anju hodi hatán ba Abraão no Lot nia pergunta sira. (Gênesis [Kejadian] 18:22-33; 19:18-21) Hanoin mós kona-ba Jeová nia pasiénsia hodi tahan nasaun Izraél nia hahalok kontra ba tinan 1.500 liu.—Ezequiel (Yehezkiel) 33:11.

15. Jesus hatudu ezemplu saida kona-ba laran-maus no pasiénsia?

15 Jesus mós “laran-maus”. (Mateus 11:29) Nia hatudu pasiénsia boot ba ninia dixípulu sira-nia fraku oioin. Bainhira nia halaʼo serbisu haklaken iha rai, ema sempre kritika no duun nia ba buat ruma. Maibé nia hatudu laran-maus no pasiénsia toʼo nia mate. Bainhira nia hetan terus makaʼas iha ai-riin terus nian, nia husu ninia Aman atu fó perdua ba ema sira neʼebé atu oho nia. Nia dehan: “Sira la hatene buat neʼebé sira halo.” (Lucas 23:34) Maski iha tempu neʼebé Jesus sente laran-susar ka ema baku nia, nia hatudu nafatin laran-maus no pasiénsia.—Lee 1 Pedro 2:21-23.

16. Oinsá mak ita bele hatudu laran-maus no pasiénsia?

16 Apóstolu Paulo temi kona-ba dalan ida neʼebé ita bele hatudu laran-maus no pasiénsia, nia dehan: “Kontinua hatudu pasiénsia ba malu no fó perdua ba malu ho laran tomak maski ema halo buat ruma hasoru imi. Nuʼudar Jeová fó perdua ba imi ho laran tomak, imi mós tenke halo nuneʼe.” (Koloso 3:13) Ita presiza laran-maus no pasiénsia atu bele fó perdua ba ema seluk. Halo nuneʼe bele haburas no hametin unidade iha kongregasaun.

17. Tanbasá mak hahalok laran-maus no pasiénsia importante?

17 Jeová hakarak ita hatudu laran-maus no pasiénsia ba ema seluk. Hahalok sira-neʼe importante tebes se ita hakarak moris iha mundu foun. (Mateus 5:5; Tiago 1:21) Se ita mak hatudu laran-maus no pasiénsia, neʼe sei fó glória ba Jeová no ajuda ema seluk mós atu hatudu hahalok sira-neʼe.—Galásia 6:1; 2 Timóteo 2:24, 25.

TAU HAHALOK DOMIN

18. Oinsá mak domin iha ligasaun ho hahalok la fihir ema?

18 Hahalok hotu neʼebé ita koʼalia ona iha ligasaun ho domin. Porezemplu, dixípulu Tiago fó konsellu ba irmaun-irmán sira tanba sira haree ema riku diʼak liu fali ema kiak. Nia esplika ba sira katak hahalok hanesan neʼe kontra Maromak nia mandamentu neʼebé hatete katak “hadomi ó-nia maluk hanesan ó-nia an rasik”. Tuirmai nia hatutan hodi dehan: “Se imi kontinua todan ba sorin, imi halo sala.” (Tiago 2:8, 9) Se ita mak iha domin ba ema seluk, ita sei la halo diskriminasaun ba ema kona-ba ninia edukasaun, rasa, kiak ka riku. Ita la bele hatudu hahalok la fihir ema iha liʼur deʼit, maibé tenkesér mai husi laran.

19. Tanbasá mak importante ba ita atu tau hahalok domin?

19 Domin sempre “pasiénsia no laran-diʼak” no mós “la foti-an”. (1 Korinto 13:4) Ita presiza iha pasiénsia, laran-diʼak, no haraik-an hodi bele kontinua haklaken liafuan diʼak ba ema seluk. (Mateus 28:19) Hahalok sira-neʼe mós bele ajuda ita atu iha relasaun neʼebé diʼak ho irmaun-irmán sira hotu iha ita-nia kongregasaun. Se ita hotu mak hatudu domin hanesan neʼe, ita-nia kongregasaun sei iha unidade no neʼe sei fó glória ba Jeová. Bainhira ema seluk haree unidade neʼe, neʼe sei dada sira ba lia-loos. Tan neʼe bainhira Bíblia koʼalia tiha kona-ba hahalok foun, eskritura ramata ho liafuan tuirmai neʼe: “Iha buat sira-neʼe hotu nia leten, tau domin nuʼudar imi-nia hatais, tanba domin mak kesi ita hamutuk iha dalan neʼebé kompletu.”—Koloso 3:14.

KONTINUA HAFOUN IMI-NIA AN

20. (a) Ita tenke husu pergunta saida deʼit ba ita-nia an, no tanbasá? (b) Ita hein atu goza moris hanesan saida iha futuru?

20 Ita hotu tenke husu ita-nia an, ‘Haʼu presiza halo mudansa saida atu bele hasai no la tau fali hahalok tuan nian?’ Ita tenke halo orasaun ba Jeová no husu makaʼas ba ninia ajuda. Ita presiza hakaʼas an atu troka ita-nia hanoin ka hahalok sira neʼebé sala hodi ita bele “simu Maromak nia Ukun nuʼudar liman-rohan”. (Galásia 5:19-21) Ita mós presiza husu ita-nia an, ‘Haʼu halo beibeik mudansa ba dalan neʼebé haʼu hanoin hodi Jeová simu haʼu ka lae?’ (Éfeso 4:23, 24) Ita la perfeitu, tan neʼe ita presiza hakaʼas an atu tau no la hasai fali hahalok neʼebé foun. Prosesu neʼe kontinua toʼo ita sai ona ema perfeitu. Maibé hanoin toʼok bainhira ema hotu neʼebé moris iha mundu neʼe tau ona hahalok neʼebé foun no halo tuir deʼit Jeová nia hahalok furak sira iha dalan neʼebé perfeitu, neʼe mak moris neʼebé furak duni!

^ par. 3 Iha tempu uluk, ema la hafolin no la respeitu ema husi Seta.

^ par. 13 Provérbios 22:4 Hahalok haraik-an no taʼuk ba Jeová mak lori rikusoin, glória no moris ba ema.