Hagnente ty agnate’ao

‘Tsy Minday Filongoagne’ o Hamarenagneo fa ‘Minday Mesabey’

‘Tsy Minday Filongoagne’ o Hamarenagneo fa ‘Minday Mesabey’

“Ko mieretseretse tie avy hinday filongoagne an-tane etoy raho. Tsy avy hinday filongoagne raho fa hinday mesa.”​—MAT. 10:34.

HIRA: 123, 128

1, 2. a) Inogne iaby ty mahafale antikagne? b) Nagnino tikagne ro mbe tsy miadagne amy ty fomba feno? (Henteo i sare am-panomboha i lahatsoratsey eoy.)

 TEANTIKAGNE iaby naho milamigne soa ty fiaignantikagne sady tsy minekoneko tika. Fale tikagne satria mea i Jehovah ty ‘fiadana’e’, ty dika izay atao’e milamin-tsaigne tika le tsy minekoneko fire ndra mialy saigne. (Fil. 4:6, 7) Manjare ‘milongo aman’Andrianagnahare’ ka tikagne, ty dika izay mifandrambe soa ama’e, satria nanokan-tegna ho aze.​—Rom. 5:1.

2 Tea i Jehovah naho mba tena miadagne tikagne, faie mbe tsy amy izao reke ty hanao izay. Andro fara’e ze o iaignantikagne zao, le maro ty olagne sady maro ka ty ndaty mpiarotegne. (2 Tim. 3:1-4) Tsy maintsy manohetse i Satana naho ty fampianaran-diso aparita’e ka tikagne Kristiana. (2 Kor. 10:4, 5) Faie ty longontikagne tsy Vavolombelogne ro tena va’e hahavy antikagne hinekoneko. Va’e hihehea ty ila’e amy iareo ty raha inoantikagne, ndra va’e horehafe’e tie mampisaratsarake o keleiagneo tikagne. Va’e hirehake aza ty ila’e tie tsy ho agnisa i keleiagney sasa tikagne naho mbe manompo i Jehovah. Ino areke ty toko’e hotadidientikagne naho manohetse antikagne o keleiantikagneo? Ino ty hagnampe antikagne hahay hiatreke izay?

INO TY TOKO’E HOTADIDIENTIKAGNE?

3, 4. a) Ino ty raha hiseho naho fa magnorike ty raha nampianare i Jesosy ty ndaty raike? b) Ombia ro va’e ho tena sarotse ty manonjohy ty lia i Jesosy?

3 Fanta i Jesosy fa tsy ze ndaty iaby ro hagneke ty raha ampianarentikagne. Fanta’e ka fa hisy hanohetse ze hanonjohy ty lia’e, le mila managne herim-po. Ndra o mpilongò aza va’e tsy hifandrambe soa voka izay. Hoe ty Jesosy: “Ko mieretseretse tie avy hinday filongoagne an-tane etoy raho. Tsy avy hinday filongoagne raho fa hinday mesa. Fa avy raho hampisarake ty ana-dahy naho ty rae’e, ty anak’ampela naho ty rene’e, vaho ty vinanto ampela naho ty rafoza’e ampela. Sady ty keleia o ndatio avao ro ho rafelahi’e.”​—Mat. 10:34-36.

4 Ino ty tea i Jesosy horehafegne amy tihoe: ‘Ko mieretseretse tie hinday filongoagne raho’? Tea’e ho fanta o ndaty mitsanogne azeo tie ino ty raha hiseho naho fa manonjohy ty lia’e iareo. Va’e hampizarazara iareo ty raha nampianare’e. Maregne fa ty hampianatse ty maregne miomba an’Andrianagnahare ty tena tanjo i Jesosy, fa tsy ty handrava o keleiagneo. (Jaona 18:37) Faie sarotse ty magnorike ze raha ampianare’e, naho fa misy namagne ndra longo tsy mete magneke ty hamarenagne.

5. Ino ty iareta ze mpanonjohy ty lia i Jesosy?

5 Nirehake ty Jesosy fa hanohetse ze manonjohy aze ty keleia iareo, le toko’e ho vognogne hiaretse izay iareo. (Mat. 10:38) Mba hahazoagne sitrake amy i Jesosy, le tsy maintsy miaretse iareo naho fa magnary iareo ty keleia’e ndra mitsikike aze. Faie mandikoatse ty raha nafoe’e ty fitahiagne azo’e.​—Vakio ty Marka 10:29, 30.

6. Ino ty toko’e ho tadidientikagne naho tsy magnenga antikagne hanompo i Jehovah ty keleiantikagne?

6 Teantikagne avao o keleiantikagneo, ndra tie manohetse antikagne aza iareo noho itikagne manompo i Jehovah. Faie mila tadidientikagne fa Andrianagnahare naho i Kristy ro tsy maintsy teantikagne mandikoatse ty ndaty hafa. (Mat. 10:37) Tadidio ka fa fanta i Satana fa teantikagne o longontikagneo, le magnararaotse izay reke mba hahavy antikagne hivalike amy i Jehovah. Hohenteantikagne tie ino ty olagne va’e hiseho naho fa misy keleiagne manohetse, sady akore ty fomba soa hiatrehagne izay.

NAHO TSY VAVOLOMBELOGNE TY VALI’O

7. Ino ty toko’e ho tadidie o manambaly tsy Vavolombelogneo?

7 Rehafe ty Baiboly fa “hanam-kaoreagne amy ty nofo’e” ze manambaly. (1 Kor. 7:28) Faie va’e ho maro ty raha mampinekoneko azo naho tsy Vavolombelogne ty vali’o. Ndra tie eo zay, le tena toko’e hitovy hevetse amy i Jehovah rehe. Tsy anto’e ahafaha’o mandeha lefa ndra misarake tihoe tsy te hanompo i Jehovah ty vali’o. (1 Kor. 7:12-16) Mila magnaja ty vali’e lognandro o ampelao satria ireke ty loha ty keleiagne. Tsy maintsy manao izay reke, ndra tie tsy mitarike i keleiagney hanompo i Jehovah aza i lahilahỳ. Tsy maintsy tea ty vali’e ka o lahilahio sady mikarakara aze soa, ndra tie tsy manompo i Jehovah aza i ampelay.​—Efes. 5:22, 23, 28, 29.

8. Ino ty azo’o eretseretegne naho fetrae i vali’o ty fotoagne anompoa’o?

8 Akore naho fetrae i vali’o ty fotoagne andehana’o manompo? Amy ty andro ila’e avao ohatse ty rahavave raike ro enga i vali’e manompo. Eretsereto zao naho izay ka ty atao i vali’o: ‘Tsy enga’e hanompo i Jehovah sasa vao raho? Kera mba azoko atao avao ty raha angatahe’e?’ Tsy le hifandietse nareo mirovaly naho mahay manahatsahatse rehe.​—Fil. 4:5.

9. Naho tsy Vavolombelogne ty vali’o, ino ty azo’o atao mba hagnampeagne ty ana’areo hagnaja aze avao?

9 Va’e ho sarotse ama’o ka ty miteza ty ana’o naho tsy Vavolombelogne ty vali’o. Tsy maintsy ampianare’o aze ohatse i lily tihoey: “Iasio ty baba’o naho i rene’o.” (Efes. 6:1-3) Faie akore naho tsy magnorike ty fitsipy ty Baiboly ty vali’o? Mikezaha ho modely le hajao avao reke. Mifantoha amy ty toetse soa’e, le rehafo ama’e tie mankasitrake ty raha atao’e rehe. Ko magnaraty aze agnatreha ty ana’o eo. Hazavao amy iareo tie safidy ty tsikiraidraike ty hanompo i Jehovah ndra tsy hanompo aze. Va’e te hianatse ty miomba i Jehovah avao ty vali’o indraike andro agne, naho fa trea’e tie magnaja aze avao ty ana’areo.

Ampianaro ty hamarenagne amy Baiboly ao ty ana’o isake tie misy hirike hanoagne izay (fehentsoratse 10)

10. Ino ty azo i rahalahỳ ndra i rahavavey atao mba hampianaragne ty ana’e ty hamarenagne, naho tsy Vavolombelogne ty vali’e?

10 Misy lahilahy tsy magneke naho tsy mandrambe anjara amy ty fete ila’e ty ana’e, ie amy izao mifandrambe amy ty fanompoan-tsampy i rahay. Misy ka mamoresé ty ana’e hianatse ty fampianara ty fivavaha’e, ndra tie diso aza i rahay. Misy aza ty mandrara i vali’e tsy hampianatse Baiboly ty ana’e. Naho izay ty raha miseho, le hanao ze azo’e atao i rahavavey mba hampianaragne ty ana’e ty hamarenagne. (Asa. 16:1; 2 Tim. 3:14, 15) Va’e tsy henga i vali’e hampianatse Baiboly i ana’e tsy ampe taogne rey ohatse i rahavavey. Va’e tsy henga’e hinday iareo hivory ka reke. Hagnaja izay i rahavavey. Faie mbe azo’e rehafegne amy i ana’ey avao ty raha inoa’e, naho fa misy hirike hanoagne izay. Hagnampe iareo hahafantatse i Jehovah naho ty fitsipi’e zay. (Asa. 4:19, 20) Mazava hoaze fa i ajajay avao ro hanapa-kevetse naho fa afara agne tie hanompo i Jehovah vao reke sa tsy hanompo.​—Deot. 30:19, 20. *

NAHO MISY KELEIAGNE MANOHETSE

11. Ino ty va’e hahavy azo tsy hifandrambe soa amy ty longo’o tsy Vavolombelogne?

11 Va’e tsy nampahafantare’o ty keleia’o tamy ty voaloha’e tie mianatse Baiboly amy ty Vavolombelo i Jehovah rehe. Faie naho fa nihanatanjake ty finoa’o, le trea’o tie toko’e horehafe’o amy iareo ty raha nianara’o. (Mar. 8:38) Naho nanjare nisy olagne ty ama’areo eo noho irehe sahy nanao izay, le intoagne misy soso-kevetse afake hagnampe azo hifandrambe soa amy iareo sady hanompo i Jehovah avao.

12. Ino ty va’e hahavy ty keleiantikagne hanohetse antikagne, sady ino ty toko’e hataontikagne?

12 Mikezaha hahatakatse ty fihetseham-po i keleia’oy. Ihe va’e ho tena fale satria nahafantatse ty hamarenagne amy Baiboly ao. Iareo ka va’e hieretseretse tie voafitake rehe, ndra nanjare nagnorike sekta. Va’e hieretseretse ka iareo tie tsy tea’o sasa iareo, kanao rehe tsy miarake manao fete amy iareo. Va’e tena matahotse aza iareo tie le lia’e ho montso rehe. Mila mahatakatse ty fihetseham-po’e areke rehe, le mikezake hahazo ty fomba fiheve’e. Ilaegne ka ty mitsanogne soa ze raha rehafe’e mba hahafantaragne ty raha tena mampinekoneko aze. (Ohab. 20:5) Nikezake nanao izay tamy ty “karaza o ndaty iaby” ty apostoly Paoly mba hitoriagne i talily soay tamy iareo. Soa naho manahake aze ka tikagne.​—1 Kor. 9:19-23.

13. Akore ty toko’e hataontikagne naho fa mirehake amy ty keleiagne tsy Vavolombelogne?

13 Mikezaha haleme fagnahy naho fa mirehake. Hoe ty Baiboly: ‘Anò mahafinaritse avao ty rehake rehafe’areo.’ (Kol. 4:6) Afake mangatake amy i Jehovah tikagne mba homea’e fagnahy masigne, le ho soa fagnahy naho haleme fagnahy naho fa mirehake amy ty keleiantikagne. Tsy toko’e hialiantikagne hevetse iaby ty raha diso ampianare ty fivavaha’e. Naho mahaboseke antikagne ty raha rehafe’e naho ty raha atao’e, le tsikombeo o apostolio. Hoe ty Paoly: “Naho fa misy magnambanembane anay le mitso-drano zahay, naho fa enjehegne zahay le miaretse avao, sady naho fa misy magnaratiraty, le mamale ampahalemem-pagnahy.”​—1 Kor. 4:12, 13.

14. Ino ty ho voka’e naho manao ty soa avao tikagne?

14 Mikezaha hanao ty soa avao. Maregne fa va’e hifandrambe soa amy ty keleiantikagne tika naho maleme fagnahy avao naho fa mirehake amy iareo. Faie vao mainke hisy voka’e soa naho soa findesam-batagne ka tika. (Vakio ty 1 Petera 3:1, 2, 16.) Anò tsapa iareo amy ty fomba fiaigna’o fa sambatse am-panambaliagne o Vavolombelo i Jehovah-o, mikarakara soa ty ana’e, manao ty maregne naho soa findesam-batagne, sady afa-po amy ty fiaignagne. Faie ndra tie tena tsy magneke ty hamarenagne aza ty keleia’o, le toko’e ho fale avao rehe satria tsy mivalike le mampifale i Jehovah.

15. Ino ty azo’o atao mialoha mba tsy hifandietse amy ty longo’o tsy Vavolombelogne rehe?

15 Eretsereto mialoha ze raha va’e hiseho. Saintsaigno tie ino ty raha va’e hampifandietse azo naho ty keleia’o, le akore ty hatao’o naho fa miseho ze raha zay. (Ohab. 12:16, 23) Nanao izay ty rahavave raike a Ostralia agne. Hoe reke: “Tena nanohetse i rafozako lahilahỳ tie taloha. Isake tie hiantso aze zahay mirovaly, le nivavake tamy i Jehovah heike zahay mba tsy ho boseke naho fa boseke reke. Nomane’ay mialoha ty raha horehafe’ay mba hahafinaritse avao i rehakey. Ndra ty fotoagne hirehafagne ama’e aza nifetrae’ay. Naho vaho nirehake maharetse zahay, le mateteke manjare mialy hevetse miomba ty fivavahagne.”

16. Ino ty azo’o atao naho heagne ty eretsere’o rehe tie nanao raha nampalahelo ty keleia’o?

16 Kindraike le va’e hifandietse avao rehe naho ty keleia’o tsy Vavolombelogne. Va’e hahavy azo hagnamelo-tegna zay, satria tena tea’o iareo, sady te hampifale iareo rehe. Faie tadidio fa i Jehovah ro toko’e ho tea’o mandikoatse ty keleia’o. Naho tsy mivalike amy i Jehovah rehe, le va’e ho azo o keleia’ò tie tena ilaegne ty mampihatse ty raha rehafe ty Baiboly. Tadidio ka fa tsy afake mamoresé ndaty hagneke ty hamarenagne rehe. Enga i Jehovah hifily iareo tie hanompo aze vao sa tsy hanompo aze, manahake ty atao’e amantikagne. Azo’o atao ty magnampe iareo hahatrea tie tena mahasoa azo ty mankatò i Jehovah.​—Isaia 48:17, 18.

NAHO MISY LONGO’O TSY MANOMPO I JEHOVAH SASA

17, 18. Ino ty azo’o atao naho malahelo rehe satria niala tamy i Jehovah ty longo’o?

17 Va’e hoe nisy nitomboke mesa azo zay, naho fa misy longo’o voaroake ndra nisintake tsy ho Vavolombelogne. Va’e ho tena mafe ama’o zay. Ino ty hagnampe azo hahazaka izay?

18 Manompoa i Jehovah avao. Anò ze hahamafe oregne ty finoa’o. Akore ty hanoagne izay? Anò tsy tapake retoagne: Mamaky Baiboly, magnomagne fivoriagne naho mandeha mivory, manompo, sady mivavake mba hanagne hery hiaretagne. (Joda 20, 21) Faie akore naho fa manao ze raha rezay iaby rehe, faie manjare fahazaragne avao reke? Ko kivy fa tohizo avao zay. Ho tony soa ty fo’o sady tsy hinekoneko loatse rehe naho fa zatse manao raha mifandrambe amy ty fanompoagne i Jehovah. Dineho ty raha niseho tamy ty mpanoratse ty Salamo 73. Nisy fotoagne reke ninekoneko satria tsy voafehe’e ty eretsere’e naho ty fihetseham-po’e. Faie nanjare afake nagnitsy ty fomba fisaigna’e reke, naho fa nandeha amy ty anjomba fivavahagne tamy i Jehovah tagne. (Sal. 73:16, 17) Manompoa i Jehovah avao areke fa hagnampe azo reke.

19. Akore ty ampisehoa’o fa magnaja ty fandaharagne atao i Jehovah rehe?

19 Hajao ty fandaharagne atao i Jehovah mba handilovagne ty mpanompo’e. Maregne fa tena malahelo tikagne naho fa misy longontikagne voaroake. Faie mahasoa antikagne iaby zay, lohotsie fa i nililovegney. Va’e hagnampe aze hiheregne amy i Jehovah zay. (Vakio ty Hebreo 12:11.) Amparake ty iavia izay, le toko’e hankatoaventikagne i lily i Jehovah tihoey tie ko “mifandrambe sasa’ amy ty ndaty nanao raty faie tsy mibebake. (1 Kor. 5:11-13) Ndra tie malahelo aza tikagne, le tsy toko’e hitovy amy ze nahazatse antikagne taloha teoy sasa ty fifambesantikagne amy i longontikagne voaroakey. Tsy toko’e hifandrambe tsy amy ty anto’e amy iareo tikagne, ndra an-telefony zay, ndra amy ty SMS ndra taratasy ndra e-mail, ndra amy ty tragnom-porarotse fifandrambesagne.

20. Ino ty azontikagne tamaegne?

20 Manàgna fanantenagne avao. “Mitamà ze kila raha” ty hatea, le mitamà tikagne tie hiheregne amy i Jehovah i longontikagne niala tama’ey. (1 Kor. 13:7) Akore areke naho misy longo’o marine azo voaroake faie trea’o tie fa miova? Afake mivavake rehe mba hahazoa’e hery boake amy ty Soratse Masigne, le hahavy aze hankatò i saontsy i Jehovah tihoey: “Miheregna amako.”​—Isaia 44:22.

21. Ino ty toko’e hatao’o naho manohetse azo ty keleia’o?

21 Nirehake ty Jesosy fa ireke ty toko’e ho teantikagne mandikoatse ty ndaty hafa. Natoky reke tie ho bey herim-po o mpiana’eo le tsy hivalike ama’e ndra tie manohetse aza o keleia iareò. Naho manohetse azo areke ty keleia’o satria rehe manonjohy ty lia i Jesosy, le mivavaha amy i Jehovah mba hagnampea’e azo hahay hiatreke izay. (Isaia 41:10, 13) Mampifale i Jehovah naho i Jesosy rehe naho fa tsy mivalike, le hamale soa azo iareo.

^ feh. 10 Naho mipay fagnazavagne fagnampe’e rehe, le henteo ty “Fanontanian’ny Mpamaky”, amy ty Tilikambo Fiambenana 15 Aogositra 2002.