Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Oghẹrẹ nọ Eruẹaruẹ Zekaraya I ro Kpomahọ Owhẹ

Oghẹrẹ nọ Eruẹaruẹ Zekaraya I ro Kpomahọ Owhẹ

“Wha rẹriẹ bru omẹ ze, . . . re me zihe bru owhai ze.”​—ZEK. 1:3.

ILE: 120, 117

1-3. (a) Uyero vẹ idibo Ọghẹnẹ a jọ evaọ okenọ Zekaraya o mu iruo ọruẹaro riẹ họ? (b) Fikieme Jihova ọ rọ ta kẹ idibo riẹ nọ “wha rẹriẹ bru omẹ ze”?

A JỌ obe Zekaraya ta kpahe uko-obe nọ o be rra, aye jọ nọ a ruru fihọ ekete, gbe eyae ivẹ nọ e be rra evaọ ehru avọ ibekpe nọ e wọhọ erọ ọvra ologbo. (Zek. 5:​1, 7-9) Fikieme Jihova o ro dhesẹ eware imuozọ nana kẹ Zekaraya evaọ eruẹaruẹ? Uyero vẹ ahwo Izrẹl a jọ evaọ oke yena? Kọ ẹvẹ eruẹaruẹ Zekaraya na i ro kpomahọ omai nẹnẹ?

2 Ukpe 537 taure Kristi ọ tẹ te ze o jọ ukpe evawere kẹ idibo Jihova. Ikpe udhosa gbe ikpe soso a jọ igbo evaọ Babilọn, rekọ obọnana a siobọno ai no. Avọ ajọwha nọ ọ vọ rai oma, a te mu iruo epanọ a rẹ rọ wariẹ to egagọ uzẹme họ evaọ Jerusalẹm. Ukpe nọ u lele i rie, koyehọ 536 a tẹ wọ otọhotọ etẹmpol na họ. Oke yena, ahwo na a “do edo ologbo, nọ a [yo] evaọ ugbo uthabọ.” (Ẹzra 3:13) Rekọ u kri hi, ahwo a tẹ jẹ wọso iruo ebabọ na. Ọwọsuọ nana gbe ebẹbẹ efa u ru nọ udu u ro whrehe ae, a gbe je se ebabọ etẹmpol na gboja ha. Ukpoye, a tẹ jẹ bọ iwou obọrai jẹ rẹrote ekakọ rai. Ikpe ikpegbezeza nọ i lele i rie, a tẹ siọ ebabọ etẹmpol na ba riẹriẹriẹ. O gwọlọ nọ a rẹ kareghẹhọ idibo Ọghẹnẹ nana re a zihe bru Jihova ze jẹ rọ iruo riẹ karo viukpọ ẹgwọlọ obọrai. Jihova ọ gwọlọ nọ a zihe bru ei ze, jẹ rọ eva rai kpobi gọe ababọ ozọ.

3 Evaọ ukpe 520 taure Kristi ọ tẹ te ze, Jihova o te vi Zekaraya ọruẹaro na re ọ kareghẹhọ idibo riẹ ẹjiroro nọ o ro si ai no igbo Babilọn. O sae jọnọ odẹ Zekaraya nọ otofa riẹ o rrọ “Jihova Ọ Kareghẹhọ No,” u ru rai vuhu oware jọ mu. Dede nọ iruo igbunu Jihova e thọrọ e rai ẹro no, Ọghẹnẹ ọ gbẹ jẹ kareghẹhọ idibo riẹ. (Se Zekaraya 1:​3, 4.) Ọ kẹ rai imuẹro nọ o ti fiobọhọ kẹ ae wariẹ mu egagọ uzẹme họ, rekọ ọ vẹvẹ e rae unu gaga re inọ ọ te jẹ egagọ nọ i nevaze he rehọ vievie he. Joma ruẹ epanọ eruẹaruẹ avọ ezeza gbe ọrọ avọ ihrẹ nọ Jihova o dhesẹ kẹ Zekaraya i ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ nana ru oware nọ u fo. Ma vẹ te jẹ ta kpahe oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no eruẹaruẹ na ze nẹnẹ.

ỌGHẸNẸ Ọ TE RỌ UYE KẸ IJI

4. Eme Zekaraya ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ avọ ezeza riẹ, kọ fikieme a ro kere eme fihọ uko-obe na tabọ tabọ? (Rri uwoho ọsosuọ nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

4 Obe Zekaraya uzou avọ 5 u muhọ avọ eruẹaruẹ jọ nọ e rrọ oghẹrẹ sa. (Se Zekaraya 5:​1, 2.) Zekaraya ọ ruẹ uko-obe jọ nọ o be rra, nọ u theri te esabọ isoi jẹ kpẹre te esabọ ivẹ gbe ubro. Yọ a kere ovuẹ ẹdhoguo fihọ iẹe tabọ tabọ. (Zek. 5:3) Abọ ọvo a jẹ hai kere eme fihọ evaọ uko-obe, rekọ nọ orọnọ tabọ tabọ a kere eme fihọ evaọ uko-obe nana, kiyọ ovuẹ na u wuzou gaga.

Ileleikristi a rẹ whaha oghẹrẹ uji-utho kpobi (Rri edhe-ẹme avọ 5-7)

5, 6. Ẹvẹ Jihova o rri oghẹrẹ uji-utho kpobi?

5 Se Zekaraya 5:​3, 4Ahwo-akpọ kpobi a ti gu ẹkẹ-unu rai kẹ Jihova, rekọ idibo Ọghẹnẹ onana o mae rrọ ere kẹ. Idibo Ọghẹnẹ kpobi a riẹ nọ oghẹrẹ uji-utho kpobi o rẹ “raha odẹ Ọghẹnẹ” rai. (Itẹ 30:​8, 9) Nọ ohwo o te tho uji, u wo unoma ovo nọ o re gu nọ a jẹ jame wozẹ iẹe abọ họ, keme ohwo nọ o tho uji kpobi o se ẹgwọlọ riẹ gboja vi usu riẹ kugbe Jihova. O gbolo aro kẹ uzi Ọghẹnẹ, yọ ọ daezọ epanọ onana u ti kpomahọ Jihova gbe odẹ riẹ hẹ.

6 Kọ who muẹrohọ nọ obe Zekaraya 5:​3, 4 o ta nọ, “ekela [e te] ruọ uwou oji [e] vẹ te ria uwou riẹ jẹ raha iẹe”? Oware ovuọvo nọ o rẹ sae za ẹdhoguo Jihova dhe o rrọ họ. Jihova ọ rẹ sae kiẹ iruthọ kpobi via evaọ udevie idibo riẹ, makọ enọ a ko dhere dede. O tẹ make rọnọ ohwo ọ sae ko uji-utho riẹ dhere iporisi, ọga iruo, ekpako ukoko, hayo ọsẹgboni riẹ, ọ rẹ sae ko ẹe dhere Ọghẹnẹ hẹ. (Hib. 4:13) Fikiere eva e be were omai gaga inọ ma rrọ usu inievo nọ e be daoma dhesẹ oruọzewọ evaọ “eware kpobi.”​—Hib. 13:18.

7. Ẹvẹ ma sae rọ whaha ekela nọ e rrọ uko-obe nọ o be rra na?

7 Oghẹrẹ uji-utho kpobi o rẹ dha Jihova eva. Re ma yeri uzuazọ mai lele izi ikiẹrẹe Jihova, je dhesẹ emamọ iruemu nọ e rẹ wha orro se odẹ riẹ yọ uvẹ-ọghọ ulogbo. Enẹ Jihova o ti ro siwi omai evaọ okenọ o ti guẹdhọ ahwo nọ a bi keke aro fihọ thọ izi riẹ.

JOMA RU EYAA MAI GBA “NO ẸDẸ TE ẸDẸ”

8-10. (a) Eme họ ehao? (b) Eyaa vẹ Zẹdikaya ovie na o koko ho?

8 Ovuẹ ẹdhoguo nọ a kere fihọ uko-obe na o tẹ jẹ ta kpahe ahwo nọ a rẹ rehọ ‘odẹ Ọghẹnẹ bọwo ehao-erue.’ (Zek. 5:4) Ehao yọ ẹme nọ ohwo ọ rẹ ta avọ iyei iduwo ro dhesẹ nọ oware jọ ginọ uzẹme hayo ya eyaa nọ o ti ru oware jọ hayo o ti ru ei hi.

9 Re a rehọ odẹ Jihova bọo ehao, yọ oware arozaha ha. Ovie urere nọ a re se Zẹdikaya, ọnọ ọ keria agbara-uvie na evaọ Jerusalẹm o ru oware nana. Ọ rọ odẹ Jihova bọo ehao inọ ọ te jọ otọ ovie Babilọn. Rekọ Zẹdikaya o ru lele ehao nọ ọ bọwo na ha. Onana u ru nọ Jihova o ro bruoziẹ kpei, ọ ta kẹe nọ, ‘Nọ omẹ rọ na, eva Babilọn Zẹdikaya o je whuẹ, oria nọ ovie nọ o ru rie họ ovie ọ be ria, ọnọ ọ se iyei iduwo riẹ jẹ raha ọvọ riẹ na.’​—Izik. 17:16.

10 O gba Zẹdikaya ovie na họ nọ o re koko ehao nọ ọ rọ odẹ Jihova bọwo na. (2 Irv. 36:13) Ukpenọ o ru ere, o bo se ahwo Ijipti bi roro nọ a te sai fiobọhọ kẹe no otọ uvie Babilọn.​—Izik. 17:​11-15, 17, 18.

11, 12. (a) Eyaa vẹ e mai wuzou nọ ma rẹ ya? (b) Ẹvẹ u fo nọ eyaa omauromudhe mai i re kpomahọ uzuazọ mai?

11 Jihova ọ rẹ gaviezọ nọ ma tẹ be ya eyaa. O re rri eyaa mai ghaghae, yọ o gwọlọ nọ ma re ru ai gba re ma sai wo ọjẹrehọ riẹ. (Ol. 76:11) Eyaa nọ e mai wuzou nọ ma ya no họ, onọ ma rọ roma mudhe kẹ Jihova. Nọ ma tẹ roma mudhe kẹ Jihova, kiyọ ma ya eyaa kẹe inọ ma te gọe ghelọ oware kpobi nọ o via kẹhẹ.

12 Ẹvẹ ma sai ro ru lele eyaa omauromudhe mai? O gwọlọ nọ ma re kru ẹrọwọ mai evaọ otọ edawọ esese gbe ilogbo, rọ ere koko eyaa nọ ma ya kẹ Jihova inọ ma ti ru oreva riẹ “no ẹdẹ te ẹdẹ.” (Ol. 61:8) Wọhọ oriruo, nọ ohwo jọ evaọ oria iruo mai hayo obọ isukulu ọ tẹ be lẹliẹ omai, ma rẹ whaha iẹe. Ma re rri onana wọhọ uvẹ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma “fiẹrohọ idhere” Jihova. (Itẹ 23:26) Otẹrọnọ ahwo uviuwou mai a rrọ ukoko ho, kọ ma te lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ omai dhesẹ emamọ iruemu Oleleikristi, o tẹ make rọnọ ohwo ọvo o bi dhesẹ iruemu itieye he? Kọ ma be hai yere Jihova kẹdẹ kẹdẹ evaọ olẹ rọkẹ ọruẹrẹfihotọ nọ ọ rọ rehọ omai ziọ otọ esuo riẹ je bi dhesẹ uyoyou riẹ kẹ omai? Kọ ma be ruẹrẹ oke jọ fihọ nọ ma be hai ro se Ebaibol na? Kọ enana e gbẹ rrọ usu eware nọ ma ya eyaa nọ ma ti ru evaọ okenọ ma roma mudhe kẹ Jihova? Ma te bi ru eware nana kiyọ u dhesẹ nọ ma bi yoẹme. U re je dhesẹ nọ ma you Jihova, gbe inọ ma ginẹ rọ oma mudhe kẹe no. Egagọ Jihova yọ abọjọ uzuazọ mai, orọnikọ ẹme thakpinọ ma gọ họ. Ma te bi ru eyaa mai gba o rrọ rọkẹ ewoma mai, keme onana u re ru omai wo eghale riẹ evaọ obaro.​—Izie. 10:​12, 13.

13. Eme eruẹaruẹ avọ ezeza Zekaraya i fiobọhọ kẹ omai riẹ?

13 Eruẹaruẹ avọ ezeza Zekaraya i fiobọhọ kẹ omai vuhumu inọ u fo re idibo Jihova a siomano oghẹrẹ uji-utho kpobi, jẹ daoma ru eyaa rai gba. Ma tẹ jẹ ruẹ nọ dedenọ ahwo Izrẹl a jẹ ghẹmeeyo, Jihova o kiuke ku ai hi. Ọ riẹ use-abọ nọ a jẹ hae rẹriẹ ovao dhe fiki ewegrẹ nọ e wariẹ e rai họ. Jihova o koko eyaa riẹ gba jẹ rọ ere fi emamọ oriruo hotọ kẹ omai, yọ o ti fiobọhọ kẹ omai koko eyaa mai re. Imuẹro nọ ọ kẹ omai nọ o ti si emuemu no otọakpọ soso kẹlena yọ edhere jọ nọ o bi ro fiobọhọ kẹ omai. Eruẹaruẹ Zekaraya efa nọ ma be te ta kpahe na e kẹ imuẹro onana.

A FI UMUOMU ‘HỌ ẸTA RIẸ’

14, 15. (a) Eme Zekaraya ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ avọ ihrẹ na? (Rri uwoho avivẹ nọ o rrọ emuhọ na.) (b) Eme aye nọ ọ rrọ evaọ ekete na o dikihẹ kẹ, kọ fikieme a ro ruru iei zihe?

14 Nọ Zekaraya ọ ruẹ uko-obe nọ o jẹ rra no, ukọ-odhiwu ọ tẹ vuẹe nọ jọ ọ “kpare aro” re o rri. Eme ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ avọ ihrẹ nana? Ọ ruẹ “ukuru” hayo ekete. (Se Zekaraya 5:​5-8.) Ekete nana o wo “ururo-elẹdi.” Nọ a rovie ururo na, Zekaraya ọ tẹ ruẹ nọ “aye jọ ọ keria eva” riẹ. Ukọ-odhiwu na ọ tẹ ta nọ aye nọ ọ keria evaọ ekete na yọ “Umuomu.” Ozọ u mu Zekaraya gaga nọ ọ ruẹ nọ aye na ọ be gwọlọ no eva ekete na ze. Ukọ-odhiwu na ọ tẹ nwani gele aye na zihe fihọ evaọ ekete na, jẹ rehọ ururo ogbẹgbẹdẹ na ruru iei. Eme onana u dikihẹ kẹ?

15 Onana yọ abọjọ eruẹaruẹ nọ i dhesẹ nọ Jihova ọ te kuvẹ kẹ oghẹrẹ emuemu ọvo ho evaọ udevie ahwo riẹ. Ọ te ruẹ nọ a za riẹ dhe je si ei notọ ababọ oke oraha. (1 Kọr. 5:13) Ukọ-odhiwu na ọ kẹ omai imuẹro onana evaọ oghẹrẹ nọ ọ rọ rehọ ururo-elẹdi na za ekete na ovovẹrẹ.

Jihova o ru oware kpobi re ọ ruẹ nọ egagọ uzẹme e rrọ fuafo (Rri edhe-ẹme avọ 16-18)

16. (a) Eme Zekaraya ọ ta nọ o via kẹ ekete na? (Rri uwoho avesa nọ o rrọ emuhọ na.) (b) Bovẹ eyae nọ i wo ibekpe na a wọ ekete na kpohọ?

16 Nọ u no oyena no, eyae ivẹ jọ nọ i wo ibekpe wọhọ erọ ọvra ologbo e tẹ romavia. (Se Zekaraya 5:9-11.) Eyae ivẹ nana i wo ohẹriẹ gaga no ọnọ ọ rrọ eva ekete na. Eyae ivẹ nana a rọ ibekpe ilogbo rai na rra ze ti vo ekete nọ “Umuomu” o rrọ eva na. Bovẹ a jẹ wọ ekete nọ aye hayo umuomu o rrọ eva na kpohọ? A wọ umuomu na kpohọ “obọ Shina” hayo Babilọn. Kọ fikieme a rọ wọ ekete na kpobọ Babilọn?

17, 18. (a) Fikieme a rọ ta nọ Shina họ oria nọ u fo nọ “Umuomu” o rẹ jọ? (b) Eme u fo nọ o rẹ jọ ọtamuo mai kpahe umuomu?

17 Rọkẹ ahwo Izrẹl oke Zekaraya, Shina họ oria nọ u gine fo nọ a re fi Umuomu họ. Zekaraya avọ ibe ahwo Ju riẹ a vuhumu nọ Babilọn ọ ginẹ jọ oria umuomu evaọ oke rai. Nọ o rọnọ udevie ahwo ogbegbe gbe egedhọ a jọ na, o gwọlọ nọ a rẹ daoma wọso uruemu edhọgọ ahwo oke yena kẹdẹ kẹdẹ. Ababọ avro, eruẹaruẹ Zekaraya na e te jọ oware omosasọ kẹ ae keme o kẹ rai imuẹro nọ Jihova o ti ru nọ egagọ uzẹme e rẹ rọ jọ fuafo ẹsikpobi.

18 Dede na, eruẹaruẹ na e kareghẹhọ ahwo Ju re inọ a wo owha-iruo nọ a re ro ru re egagọ rai e jọ fuafo. Ma rẹ kuvẹ re egbegbe ọvo ọ romavia evaọ egagọ Ọghẹnẹ hayo dowọ muotọ evaọ udevie idibo riẹ hẹ. Nọ ma ziọ otọ ẹruọsa ukoko Ọghẹnẹ nọ o rrọ fuafo no na, ma wo owha-iruo nọ ma re ro fiobọhọ ru ukoko na jọ fuafo. Kọ ma be daoma ru ukoko na fo? Ma rẹ kuvẹ re umuomu o jọ ukoko na vievie he.

AHWO ỌFUAFO A RẸ KẸ JIHOVA ORRO

19. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no eruẹaruẹ Zekaraya ze nẹnẹ?

19 Eruẹaruẹ avọ ezeza gbe ọrọ avọ ihrẹ Zekaraya e rrọ unuovẹvẹ kẹ ahwo nọ a bi ru umuomu, onana yọ ekareghẹhọ inọ Jihova ọ rẹ kuvẹ kẹ umuomu vievie he. Yọ o gwọlọ nọ idibo riẹ nọ e be rọ eva efuafo gọe, a re mukpahe emuemu. Eruẹaruẹ nana e rrọ uduotahawọ kẹ omai re. Ma tẹ dao ẹgba mai kpobi re ma sai wo ọjẹrehọ gbe ọthọwẹ Ọghẹnẹ, u ti ru nọ obrukpe o ti gbe ro te omai hi. Ukpoye, Jihova ọ te ghale omai. Oma nọ ma be dao re ma sae jọ fuafo evaọ akpọ omuomu nana o gbẹ te jọ uvrẹvru hu. Ma wo imuẹro nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai kparobọ! Rekọ ẹvẹ ma sae rọ riẹ nọ egagọ uzẹme e te ginẹ kparobọ evaọ akpọ omuomu nana? Imuẹro vẹ i dhesẹ nọ Jihova ọ te thọ ukoko riẹ evaọ etoke uye ulogbo nọ o be tha na? Ma te ta kpahe enọ nana evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.