Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Waɛnɛlɔ wa Zɛkariya wekɔ la shɛngiya le yɛ

Waɛnɛlɔ wa Zɛkariya wekɔ la shɛngiya le yɛ

“Nyokalole le mi . . . ko dimi layokalola le nyu.”​—ZƐK. 1:3.

ESAMBO: 120, 117

1-3. a) Etena kakatatɛ Zɛkariya mbuta prɔfɛsiya, ngande waki ekambi wa Jehowa? b) Lande na kakalɔmbɛ Jehowa ekambi ande dia nkalola le nde?

WƆƆMBƆ ɔmɔtshi wekɔ lo ndjafumbɔ, womoto ɔmɔtshi l’etei ka yɛdikɔ ndo wamato ahende wayafumbɔ lo lɔpɛpɛ la ahafu wele oko wa tokombe. Ɔsɔ ekɔ waɛnɛlɔ amɔtshi wa diambo efula wakɛnyi Zɛkariya. (Zɛk. 5:1, 7-9) Lande na kakɛnya Jehowa omvutshi ande waɛnɛlɔ wa diambo asɔ? Ngande waki ase Isariyɛlɛ l’etena kɛsɔ? Ndo ngande wakokaso nkondja wahɔ oma lo waɛnɛlɔ asɔ ɛlɔ kɛnɛ?

2 Aki l’ɔnɔnyi 537 ntondo ka Kristo ndo ekambi wa Jehowa waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Vɔ waki lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna l’edja k’ɛnɔnyi 70, koko l’etena kɛsɔ vɔ wakatombe! Vɔ waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nkalola la Jɛrusalɛma dia nyomotoka tɛmpɛlɔ ndo tɔtɛmɔla Jehowa lɛkɔ. Ɔnɔnyi ɔtɔi l’ɔkɔngɔ, ase Isariyɛlɛ wakasale etshina ka tɛmpɛlɔ. Anto waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula ndo vɔ “wakadaka ekoko la wolo efula lo yɛdikɔ yele ekoko akɔ wakokɛka l’etale efula.” (Ɛzr. 3:10-13) Koko, ɔlɔshamelo wendana la wokelo wakatalekaka monga wolo. Ase Isariyɛlɛ wakakɔmɔ efula ndo wakatshike wokelo wa tɛmpɛlɔ. Koko, vɔ wakaleke ndjasha lo wokelo wa mvudu yawɔ ndo okambelo wa dikambɔ diawɔ. Polo ndo l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi dikumi l’esamalo ko tɛmpɛlɔ ka Jehowa katashile. Ekambi wa Nzambi waki l’ohomba wa waohwelo dia kalolɛ Jehowa ndo ntshika kanyiyaka paka dia akambo awɔ hita. Jehowa akalange dia vɔ mbɔtɛmɔlaka l’ohetoheto ndo la dihonga.

3 Diakɔ diele l’ɔnɔnyi 520, Jehowa akatome omvutshi ande Zɛkariya dia nkimanyiya anto dia vɔ mbohɔ lande na kakandaatondja oma la Babilɔna. Ekɔ dui dia diambo dia mbeya ɔnɛ lokombo Zɛkariya nembetshiyaka “Jehowa akohɔ.” Kaanga mbele ase Isariyɛlɛ wakohɛ kɛnɛ kakaasalɛ Jehowa, Nzambi akatetemala mbaohɔ. (Adia Zɛkariya 1:3, 4.) Jehowa akalake dia mbakimanyiya dia mbolola ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Koko, nde akaahɛmɔla dia nde akahombe mbetawɔ ɔtɛmwɛlɔ awɔ paka naka vɔ mbosha kɛnɛ kakaleke dimɛna le wɔ. Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛnɛlɔ ka samalo ndo k’esambele ka Zɛkariya. Tayeya woho wakatshutshuya Jehowa ase Isariyɛlɛ ndo woho wakoka waɛnɛlɔ ahende asɔ tokimanyiya ɛlɔ kɛnɛ.

KILOMBO KA NZAMBI LE WANƐ WAVA

4. Kakɔna kakɛnyi Zɛkariya lo ɛnɛlɔ kande ka samalo? Lande na kakafundama wɔɔmbɔ lo ndjɛkɛ yakɔ hiende? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ 1.)

4 Tshapita ya 5 ya Zɛkariya tatɛka la ɛnɛlɔ ka diambo efula. (Adia Zɛkariya 5:1, 2.) Zɛkariya akɛnyi wɔɔmbɔ ɔmɔtshi watafumbɔ lo lɔpɛpɛ. Wɔɔmbɔ ɔsɔ waki l’otale wa mɛtrɛ 9 ndo woke wa mɛtrɛ 4.5. Wɔɔmbɔ ɔsɔ wakadihɔ ndo losango lɔmɔtshi lakafundama lɔkɔ. (Zɛk. 5:3) Ɔsɔ aki losango lɔmɔtshi l’ohomba efula la kilombo. Lo nshi y’edjedja, anto wakalekaka mfunda paka lo lɛkɛ ɔtɔi la wɔɔmbɔ. Koko losango lɔsɔ laki ohomba efula, diakɔ diakalafundama lo ndjɛkɛ yakɔ hiende ya wɔɔmbɔ.

Akristo pombaka mbewɔ oseka yoho tshɛ ya wovi (Enda odingɔ 5-7)

5, 6. Ngande wɔsa Jehowa yoho tshɛ ya wovi?

5 Adia Zɛkariya 5:3, 4. Onto tshɛ ekɔ l’ɔkɛndɛ le Nzambi l’ɔtɛ w’etsha ande. Dui sɔ diekɔ mɛtɛ lo yoho ya laande le ekambi wa Jehowa, nɛ dia vɔ mbelamɛka lo lokombo lande. Vɔ mbolangaka ndo mbeyaka dia mbiva mbishaka lokombo lande nsɔnyi. (Tok. 30:8, 9) Anto amɔtshi mbeyaka mfɔnya ɔnɛ bu kɔlɔ mbiva naka wekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika. Koko oyadi l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ akɔna tshɛ, onto lava mɛnyaka dia nsaki kande ka lokaki kekɔ ohomba efula le nde oleki Jehowa, lokombo Lande ndo ɛlɛmbɛ Ande.

6 Onde wɛ akɛnyi dia Zɛkariya 5:3, 4 mbutaka dia mananu “kayɔtɔ lo luudu la kanga wovi” ndo tɔ “kayotshikala l’etei ka luudu lakɔ ndo kayolitshumba”? Diakɔ diele Jehowa koka ntondja sɛkɛ ndo nombosha oseka dui tshɛ dia kɔlɔ diasalema l’atei w’ekambi ande. Kaanga naka onto lava koka mbishɛ apulushi, ewandji w’olimu, dikumanyi kana ambutshi kɛnɛ kasalande, nde hakoke mbishɛ Jehowa. Nzambi ayosala dia yoho ya wovi tshɛ mbishɔma. (Hɛb. 4:13) Sho nangaka monga kaamɛ l’anto wasala kɛnɛ tshɛ kakokawɔ nsala dia monga la losembwe “lo akambo tshɛ”!​—Hɛb. 13:18.

7. Ngande wakokaso mbewɔ mananu ka lo wɔɔmbɔ watafumbɔ?

7 Yoho tshɛ ya wovi nyangiyaka Jehowa. Tekɔ la diɛsɛ dia mbeya ndo nkitanyiya atɔndɔ wa Jehowa wendana l’ɔlɔlɔ la kɔlɔ ndo nsɛna lo yoho yahasha lokombo lande nsɔnyi. Naka sho nsala dui sɔ, kete tayewɔ kilombo ka Jehowa le anto watona mbokitanyiya.

KOTSHAKA ƐTƐKƐTA AYƐ “LUSHI LA LUSHI”

8-10. a) Dɔkɔlɔkɔ kɛdikɛdi na? b) Dɔkɔlɔkɔ diakɔna diaki nkumekanga Zɛdɛkiya kokotsha?

8 Laadiko dia laasɔ, wɔɔmbɔ watafumbɔ waki la losango l’ɔhɛmwɛlɔ le wanɛ watshika “dɔkɔlɔkɔ dia kashi” lo lokombo la Nzambi. (Zɛk. 5:4) Dɔkɔlɔkɔ ekɔ etshibelo kashikikɛ dia dui dimɔtshi diekɔ mɛtɛ kana daka dimɔtshi di’ohomba efula dia nsala kana aha nsala dui dimɔtshi.

9 Ntshika dɔkɔlɔkɔ lo lokombo la Jehowa ekɔ dui di’ohomba efula. Sho mbeyaka dui sɔ lo kɛnɛ kakakomɛ Zɛdɛkiya nkumekanga k’ekomelo kakolɛ la Jɛrusalɛma. Zɛdɛkiya akatshike dɔkɔlɔkɔ lo lokombo la Jehowa dia nde ayoyakitshakitsha la ntondo ka nkumekanga ka Babilɔna. Koko Zɛdɛkiya kokotsha daka diande. L’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔsɔ mbele, Jehowa akate dia Zɛdɛkiya “ayovɔ la Babilɔna lɛnɛ adjasɛ nkumekanga kakawetɛ nkumekanga, ɔnɛ lakanga etshibelo kakandɔnyɔla ndo lakanga sheke yakandatola.”​—Ɛzk. 17:16.

10 Nkumekanga Zɛdɛkiya akatshike dɔkɔlɔkɔ lo lokombo la Nzambi ndo Jehowa akalongamɛ dia nde dikotsha. (2 Ɛk. 36:13) Koko, Zɛdɛkiya kokotsha dɔkɔlɔkɔ diande ndo akalɔmbɛ ase Edjibito dia mbotshungola oma la Babilɔna. Koko ase Edjibito kokoka mbokimanyiya.​—Ɛzk. 17:11-15, 17, 18.

11, 12. a) Naa dɔkɔlɔkɔ dioleki ohomba diatshikaso? b) Ngande wahomba ndjakimɔ kaso monga la shɛngiya lo lɔsɛnɔ laso la lushi la lushi?

11 Kɛnɛ kakakomɛ Zɛdɛkiya tetshaka dia Jehowa mbokaka alɔkɔlɔkɔ watshikaso. Dia mbɔngɛnyangɛnya, sho pombaka kotshaka alɔkɔlɔkɔ aso. (Os. 76:11) Dɔkɔlɔkɔ dioleki ohomba diakokaso ntshika ele, ndjakimɔ le Jehowa. Etena kayakimɔso le nde, sho tshikaka dɔkɔlɔkɔ dia tayowokambɛka oyadi dikambo diakɔna tshɛ diayotokomɛ lo lɔsɛnɔ laso.

12 Ngande wakokaso nkotsha alɔkɔlɔkɔ aso le Jehowa? “Lushi la lushi” sho mongaka l’ehemba wa weke kana wa totshitshɛ. Sho mɛnyaka dia diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa diekɔ wolo lo yoho yatondoyaso ehemba ɛsɔ. (Os. 61:8) Ɛnyɛlɔ, kakɔna kayoyosala naka onto ɔmɔtshi la l’olimu kana la la kalasa ambotatɛ nkɛnya la yɛ lo demba? Onde wɛ ayotona mbala kakɔ ɔtɔi ndo mɛnya dia wɛ nangaka nkitanyiya Jehowa? (Tok. 23:26) Kana kayotota naka wɛmɛ oto mbele ɔtɛmɔdi wa Jehowa lo nkumbo kanyu? Onde wɛ nɔmbaka Jehowa dia nde kokimanyiya dia ntetemala nsala akambo oko Okristo? Oyadi okakatanu akɔna wele la yɛ, onde wɛ kaloyaka Jehowa losaka lushi tshɛ l’ɔtɛ wa ngandji ndo ɛlɔmbwɛlɔ kande? Onde wɛ mbɔsaka etena ka mbadiaka Bible lushi la lushi? Lo yoho mɔtshi, takatshike dɔkɔlɔkɔ dia salaka akambo asɔ etena kakatayakimɔ le Jehowa. Etena kokitanyiyaso ndo kawoshaso kɛnɛ koleki dimɛna le so, sho mɛnyaka Jehowa dia sho mbolangaka ndo tekɔ anto ande. Ɔtɛmwɛlɔ aso ekɔ dikambo dia lɔsɛnɔ l’otondo. Ndo lam’ele tekɔ la kɔlamelo le Jehowa, nde tolakaka nshi yayaye y’amɛna efula.​—Eoh. 10:12, 13.

13. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo ɛnɛlɔ ka samalo ka Zɛkariya?

13 Ɛnɛlɔ ka samalo ka Zɛkariya tokimanyiyaka dia nshihodia ɔnɛ, naka sho nangaka Jehowa, kete hatotova kana ntshika dia nkotsha alɔkɔlɔkɔ aso. Sho mbeyaka nto dia kaanga mbele ase Isariyɛlɛ wakasale munga efula, Jehowa akakotsha daka diande ndo nde kokalɛ ekambi ande. Nde akashihodia dia vɔ waki l’ekakatanu efula l’atunyi awɔ wakaadinge. L’ɛnyɛlɔ kande, Jehowa tetshaka dia sho pombaka kotshaka alɔkɔlɔkɔ aso. Ndo sho kokaka monga l’eshikikelo dia nde ayotokimanyiya dia nsala dui sɔ. Yoho mɔtshi yatokimanyiya Jehowa ele lo tosha elongamelo ka nshi yayaye. Keema edja, nde ayanga minya akambo wa kɔlɔ tshɛ oma la nkɛtɛ. Tayanga mbeya awui wendana l’elongamelo kɛsɔ lo ɛnɛlɔ kekina ka Zɛkariya.

JEHOWA MINYAKA AKAMBO WA KƆLƆ

14, 15. a) Kakɔna kakɛnyi Zɛkariya lo ɛnɛlɔ kande k’esambele? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ 2.) b) Aaki womoto laki l’etei ka yɛdikɔ? Lande na kakadihe ondjelo yɛdikɔ?

14 L’ɔkɔngɔ wa Zɛkariya mɛna wɔɔmbɔ watafumbɔ, ondjelo ɔmɔtshi akawotɛ ate: “Ohenda l’olongo.” Zɛkariya akɛnyi yɛdikɔ mɔtshi yelamɛ ɔnɛ “efa.” (Adia Zɛkariya 5:5-8.) Yɛdikɔ yakɔ yaki l’ofidi w’otshimbedi wakasalema la lowolo. Etena kakadihɔ yɛdikɔ yakɔ, Zɛkariya akɛnyi “womoto ɔmɔtshi [odjashi] l’etei.” Ondjelo akɔ akalembetshiya Zɛkariya dia womoto laki l’etei ka yɛdikɔ kɛdikɛdi “Kɔlɔ.” Ohokanyiya wɔma waki la Zɛkariya etena kakandɛnyi womoto ɔsɔ alanga ntomba! Koko, ondjelo akɔ akakaloya womoto akɔ esadi eto l’etei ka yɛdikɔ yakɔ ndo akayifɛ ofidi ayɔ wa wotsho. Kakɔna kalembetshiya dui sɔ?

15 Ɛnɛlɔ kɛsɔ toshikikɛka dia Jehowa hatetawɔ kaanga dikambo ɔtɔi dia kɔlɔ monga l’atei w’ekambi ande. Naka Jehowa ambɛna dui dimɔtshi dia kɔlɔ, nde ayodinya esadi eto. (1 Kɔr. 5:13) Ondjelo akɛnya dui sɔ etena kakandadihe ofidi wa wotsho wa yɛdikɔ esadi eto.

Jehowa akalake dia mbɛdia ɔtɛmwɛlɔ ande (Enda odingɔ 16-18)

16. a) Kakɔna kakawasale la yɛdikɔ? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ 3.) b) Lende akatshu wamato waki l’ahafu la yɛdikɔ?

16 Laadiko dia laasɔ, Zɛkariya akɛnyi wamato ahende waki l’ahafu wa wolo oko wa tokombe. (Adia Zɛkariya 5:9-11.) Wamato akɔ wakatshikitana tshɛ lo tshɛ la womoto la kɔlɔ laki lo yɛdikɔ. L’ekimanyielo k’ahafu awɔ wa wolo, vɔ wakɛmbɛ yɛdikɔ la “Kɔlɔ” kaki l’etei ndo wakafumbɔ la yɔ. Lende akawatshu la yɔ? Vɔ wakɛmbɛ yɛdikɔ yakɔ otsha lo “wodja wa Shinara,” mbuta ate Babilɔna. Lande na kakawayitɔlɛ lɛkɔ?

17, 18. a) Lande na kaki Babilɔna ‘dihole diakahombama’ dikambo dia “Kɔlɔ”? b) Kakɔna kamboyoyashikikɛ dia nsala?

17 Ase Isariyɛlɛ wakasɛnaka lo nshi ya Zɛkariya wakahombe nshihodia lande na kaki Babilɔna dihole dia dimɛna dia nkitsha “Kɔlɔ.” Vɔ wakeyaka dia tɔ kaki osomba wa kɔlɔ wakalole l’awui wa mindo ndo ɛtɛmwɛlɔ wa kashi. Zɛkariya ndo ase Juda akina wakasɛnaka lɛkɔ wakasalaka la wolo lushi tshɛ dia nshika tanga la ntondo ka tɔsɛngiya t’apanganu ta lɛkɔ. Diakɔ diele, ɛnɛlɔ kɛsɔ kakaashikikɛ dia Jehowa akahombe mbɛdia ɔtɛmwɛlɔ ande.

18 Ɛnɛlɔ kɛsɔ kakoholaka nto ase Juda ɔnɛ vɔ la wɔ waki l’ɔkɛndɛ wa mbɛdia ɔtɛmwɛlɔ awɔ. Nzambi hakoke mbetawɔ ndo hetawɔ di’awui wa kɔlɔ monga l’atei w’ekambi ande. Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa akatela l’okongamelo ande wa pudipudi, lɛnɛ ayaokaso lo ngandji ndo l’ekokelo kande. Onto tshɛ la l’atei aso ekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbisha lonya dia vɔ ntshikala pudipudi. Akambo wa kɔlɔ hawohombe monga l’atei w’ekambi wa Jehowa.

ANTO WA PUDIPUDI TOMBOLAKA JEHOWA

19. Kakɔna kalembetshiya waɛnɛlɔ wa diambo wa Zɛkariya le so ɛlɔ kɛnɛ?

19 Ɛnɛlɔ ka samalo ndo k’esambele ka Zɛkariya kekɔ ɔhɛmwɛlɔ wa wolo le wanɛ wasala awui wa kɔlɔ. Jehowa hatetawɔ di’akambo wa kɔlɔ ntetemala. Oko weso ekambi ande, sho pombaka mpetsha awui wa kɔlɔ. Waɛnɛlɔ asɔ toshikikɛka nto dia naka sho nsala la wolo dia ngɛnyangɛnya Shɛso ka ngandji, kete nde hatotodja mananu koko ayotokokɛ ndo ayotɔtshɔkɔla. Kaanga mbakokaso monga l’okakatanu dia monga pudipudi l’andja ɔnɛ wa kɔlɔ, l’ekimanyielo ka Jehowa sho koka ntondoya! Ko ngande wakokaso monga l’eshikikelo dia ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ wayotetemala monga? Ndo oko wambotoleka nsukana la mfɔnu ka woke, ngande weyaso dia Jehowa ayokokɛ okongamelo ande? Tayɔsɛdingola ambola asɔ lo sawo diayela.