Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Ta Zugba Lɛhi Kɛ Matsɛ Pɛɛ Maa Bu O He

Ta Zugba Lɛhi Kɛ Matsɛ Pɛɛ Maa Bu O He

‘Ke nyɛ maa bu Yehowa, nyɛ Mawu ɔ tue anɔkuale mi ɔ, lɛɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba mi.’​—ZAK. 6:15.

LAHI: 61, 22

1, 2. Benɛ Zakaria nina kpaagone ɔ ma nyagbe ɔ, mɛni si fɔfɔɛ mi nɛ Yuda bi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ ya je?

BENƐ gbalɔ Zakaria nina kpaagone ɔ yaa e nyagbe ɔ, e he ba hia nɛ e susu níhi fuu a he. Yehowa wo si kaa e maa gbla yiwutsotsɛmɛ a tue ngɛ a ní peepee ɔmɛ a he. Atsinyɛ jemi ko be he kaa enɛ ɔ wo Zakaria he wami. Se kɛ̃ ɔ, si fɔfɔɛ ɔ tsakee we. Loloolo ɔ, nihi yi anɔkuale, a peeɔ yi wu tso ní, nɛ Yehowa sɔlemi we ɔ nɛ a ngɛ mae ngɛ Yerusalem ɔ hu a sui he ko he ko. Mɛni he je nɛ Yuda bi ɔmɛ si ní tsumi nɛ Yehowa kɛ wo a dɛ ɔ mla jã a? Anɛ a kpale a se kɛ ya Yerusalem konɛ a ná si himi nɛ ngɛ gbɔjɔɔ pe nɔ́ nɛ a ngɛ mi ɔ lo?

2 Zakaria le kaa Yuda bi nɛ a kpale kɛ ho Yerusalem ya a ji nyumuhi kɛ yi anɔkualetsɛmɛ. Nyumu nɛ ɔmɛ kɛ yi nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ “Mawu mumi ɔ ta a he” nɛ a si si himi nɛ ngɛ gbɔjɔɔ kɛ a ní tsumihi ngɛ Babilon. (Ezra 1:2, 3, 5) A je ma nɛ a le lejɛ ɔ si fɔfɔɛ ɔ saminya a kɛ ho he ko nɛ a kpɛti nihi fuu li ɔ ya. Ke Yehowa sɔlemi we ɔ mami ɔ he hia we mɛ ɔ, jinɛ a be blɔ nɛ e kɛmi maa pee si tomi 1,000 kɛ e nɔ nyagba slɔɔtohi ɔ poe kɛ ya Yerusalem.

3, 4. Mɛni nyagbahi nɛ Yuda bi nɛ a kpale kɛ ho Yerusalem ya a kɛ kpe?

3 Kɛ a blɔ hiami ɔ ngɛ ha kɛɛ? Benɛ Yuda bi ɔmɛ ngɛ blɔ gagaaga nɛ ɔ poe ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa a kɛ be fuu susu we ehe nɛ a ma ya hi mi ɔ he. A nu bɔ nɛ be ko nɛ be ɔ, Yerusalem ma a ngɛ fɛu ha a he. Nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ na bɔ nɛ be ko nɛ be ɔ, sɔlemi we ɔ hɛ mi ngɛ nyami ha a. (Ezra 3:12) Kaa o kɛ mɛ nɛ hia blɔ ɔ, benɛ nyɛ ya hia si ngɛ Yerusalem pɛ nɛ o na ma a nɛ fɔɔ si ɔ, kɛ o ko pee o ní ha kɛɛ? Anɛ tsuhi nɛ a hule, kɛ ngahi nɛ puɛ ngɛ mi ɔ ko hao mo lo? Anɛ o maa ngɔ Babilon gbogbo nɛ ti ɔmɛ kɛ to Yerusalem gbogbo ɔmɛ nɛ hule nɛ blɔ nguahi ba je mi akɛnɛ agbo ngua amɛ kɛ hwɔɔmi mɔ ɔmɛ puɛ ɔ he je ɔ he lo? Se kɛ̃ ɔ, ni ɔmɛ to a tsui si. A na kaa Yehowa piɛɛ a he ngɛ blɔ gagaa nɛ a hia kɛ ho a ma a mi ya a mi. Benɛ a ya su lejɛ ɔ, kekleekle nɔ́ nɛ a pee ji kaa a ya ma bɔ sami la tɛ ngɛ he nɛ blema sɔlemi we ɔ ngɛ ɔ, nɛ a bɔni afɔle sami ha Yehowa ngɛ lejɛ ɔ daa ligbi. (Ezra 3:1, 2) Akɛnɛ sisije ɔ, a ná kã wawɛɛ he je ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ nɔ́ ko be nyɛe maa wo a kɔni mi nyu.

4 Ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ Israel bi ɔmɛ maa ma a se ɔ, e biɔ nɛ a to a ma amɛ a sisi ekohu. E sa nɛ a dla wehi, a pee ngmɔhi, nɛ a hla niye ní kɛ ha a wekuhi. (Ezra 2:70) E ngɛ kaa nɔ́ nɛ ní tsumi nɛ fɔɔ si ngɛ a nɔ ɔ he wa. Kɛkɛ nɛ tlukaa a, he nyɛli ba te si kɛ wo mɛ konɛ a kpa ní tsumi ɔ. E ngɛ mi kaa sisije ɔ, a pee kã mohu lɛɛ, se si temi kɛ womi nɛ ya nɔ maa pee jeha 15 ɔ ha nɛ a kɔni mi jɔ̃. (Ezra 4:1-4) Ngɛ jeha 522 loko a ma fɔ Kristo ɔ mi ɔ, a kɛ nyagba kpa ko hu kpe. Persia matsɛ ɔ fã kaa a kpa tsuhi nɛ a ngɛ mae ngɛ Yerusalem ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ e pee kaa nɔ́ nɛ a be nyɛe maa to ma a sisi ekohu.​—Ezra 4:21-24.

5. Mɛni Yehowa pee benɛ e we bi ɔmɛ a kɔni mi jɔ̃ ɔ?

5 Yehowa le nɔ́ nɛ maa ye bua e we bi. Mawu je nyagbe nina ko kɛ tsɔɔ Zakaria konɛ a ná nɔ mi mami kaa e suɔ mɛ, nɛ e bua jɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a pee kɛ ba si jamɛ a be ɔ mi ɔ he, nɛ e kɛ wo mɛ si kaa ke a kpale kɛ ya tsu e ní tsumi ɔ, e maa po a he piɛ. Yehowa wo mɛ si ngɛ sɔlemi we ɔ mami he. E de ke: ‘Ke nyɛ maa bu Yehowa, nyɛ Mawu ɔ tue anɔkuale mi ɔ, lɛɛ ní nɛ ɔmɛ tsuo maa ba mi.’​—Zak. 6:15.

BƆFOHI A TABO KO

6. (a) Kɛ Zakaria nina kpaanyɔne ɔ je sisi ha kɛɛ? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.) (b) Mɛni he je nɛ e slo okpɔngɔ ɔmɛ eko fɛɛ eko kɛ e kɔla a?

6 Eko ɔ, Zakaria nyagbe nina nɛ ji kpaanyɔne ɔ ji nɔ́ nɛ woɔ nɔ hemi kɛ yemi mi he wami pe kulaa. (Kane Zakaria 6:1-3.) Moo po he foni nɛ o hyɛ: Ta zugba lɛ eywiɛ komɛ nɛ a dla kɛ ha ta ‘je kpo ngɛ yo enyɔ komɛ nɛ a ji akɔblee sɔuu ɔ’ a kpɛ kɛ ma. E slo okpɔngɔhi nɛ a ngɛ ta zugba lɛ ɔmɛ gblae ɔ eko fɛɛ eko kɛ e kɔla. Enɛ ɔ maa ye bua konɛ a le slɔɔto nɛ ngɛ a nɔ hili ɔmɛ a kpɛti. Zakaria bi ke: “Mɛni ta zugba lɛ nɛ ɔmɛ tsɔɔ?” (Zak. 6:4) E sa nɛ wɔ hu waa le nɔ́ nɛ nina nɛ ɔ tsɔɔ ejakaa e kɔɔ wa he.

Loloolo ɔ, Yehowa kɛ e bɔfo ɔmɛ tsuɔ ní kɛ poɔ e we bi a he piɛ, nɛ a woɔ mɛ he wami

7, 8. (a) Mɛni yoku enyɔ ɔmɛ daa si kɛ ha? (b) Mɛni he je nɛ a kɛ akɔblee pee yoku nɛ ɔmɛ ɔ?

7 Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, yokuhi ma nyɛ maa da si kɛ ha matsɛ yemihi aloo nɔ yemihi. Yokuhi nɛ Zakaria na a ngɛ kaa yoku enyɔ nɛ ngɛ Daniel gbami ɔ mi ɔ. Kake daa si kɛ ha Yehowa je ɔ tsuo nɔ yemi nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ. Nɛ kake hu daa si kɛ ha Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɛ Yesu ji e nya matsɛ ɔ. (Dan. 2:35, 45) Kɛ je be nɛ a wo Yesu matsɛ ngɛ jeha 1914 nyagbe ɔ, yoku enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ, nɛ a ngɛ ní tsumi pɔtɛɛ komɛ tsue konɛ Mawu yi mi tomi kɛ ha zugba a nɛ ba mi.

8 Mɛni he je nɛ a kɛ akɔblee pee yoku nɛ ɔmɛ ɔ? Akɔblee ngɛ kaa sika tsu, nɛ e he jua wa wawɛɛ. Yehowa ha nɛ a ngɔ dade nɛ e kpɛɔ nɛ ɔ kɛ ma bo tsu ɔ, nɛ pee se ɔ, e ha nɛ a kɛ ma Yerusalem sɔlemi we ɔ hulɔ. (2 Mose 27:1-3; 1 Ma. 7:13-16) Ke jã a, lɛɛ akɔblee nɛ a kɛ pee yoku ɔmɛ ɔ maa nɔ mi kaa Yehowa je mluku nɔ yemi ɔ kɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɛ ma ha nɛ adesahi nɛ a ná he piɛ pomi kɛ jɔɔmihi fuu ɔ se be.

9. Mɛnɔmɛ ji ta zugba lɛ ɔmɛ a nɔ hili ɔmɛ, nɛ mɛni ji a ní tsumi?

9 Jehanɛ ɔ, ha nɛ wa susu ta zugba lɛ ɔmɛ a he nɛ waa hyɛ. Mɛni ta zugba lɛ ɔmɛ kɛ a nɔ hili ɔmɛ daa si kɛ ha? Ta zugba lɛ ɔmɛ a nɔ hili ɔmɛ ji bɔfohi, nɛ eko ɔ, a ji bɔfohi a kuu slɔɔtohi. (Kane Zakaria 6:5-8.) A je “je ɔ tsuo Nyɔmtsɛ ɔ hɛ mi” kɛ yaa nɛ a ya tsu ní tsumi pɔtɛɛ ko nɛ a kɛ wo a dɛ ɔ he ní. Mɛni ní tsumi a kɛ wo a dɛ? A tsɔ ta zugba lɛhi kɛ a nɔ hili ɔmɛ zugba kpɔ pɔtɛɛ komɛ a nɔ. A tsɔ mɛ konɛ a ya po Yehowa we bi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a he piɛ kɛ je ma nɛ ngɛ “omleyi je” nɛ ji Babilon ɔ he. Yehowa be hae nɛ Babilon nɛ ngɔ e we bi nyɔguɛ ekohu. Hyɛ bɔ nɛ enɛ ɔ maa wo nihi nɛ a ngɛ sɔlemi we ɔ mae ngɛ Zakaria be ɔ mi ɔ he wami ha! A le kaa a he nyɛli ɔmɛ be nyɛe nɛ a tsi ní tsumi ɔ nya.

10. Mɛni nɔ mi mami nɛ Zakaria gbami nɛ kɔɔ ta zugba lɛhi kɛ a nɔ hili ɔmɛ a he ɔ haa nɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ náa?

10 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa tabohiatsɛ ɔ guɔ e bɔfohi a nɔ kɛ poɔ e we bi a he piɛ kaa bɔ nɛ e pee ngɛ Zakaria be ɔ mi ɔ. (Mal. 3:6; Heb. 1:7, 14) Kɛ je be nɛ mumi mi Israel ɔ ye e he ngɛ Babilon Ngua a he ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, e ngɛ mi kaa a kɛ si temi kɛ womihi ngɛ kpee mohu lɛɛ, se nɔ́ ko nyɛ we nɛ e tsi a nɔ yami nya. (Kpoj. 18:4) Akɛnɛ bɔfohi poɔ wa he piɛ he je ɔ, e sɛ nɛ waa ye gbeye kaa Yehowa asafo ɔ ma ya je lakpa jami sisi ekohu. (La 34:7) Mohu ɔ, wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Mawu we bi ngɛ je kɛ wɛ ɔ maa ya nɔ maa wa ngɛ mumi mi. Ke wa ngɛ Zakaria nina a he susue ɔ, wa náa nɔ mi mami kaa yoku enyɔ ɔmɛ ngɛ wa he bue.

11. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ tuami nɛ a ma ba tua Mawu we bi ɔ nɛ wo wa he gbeye ɔ?

11 E be kɛe nɛ nɔ yemihi nɛ ngɛ Satan je ɔ mi ɔ maa pee kake kɛ te si kɛ wo Mawu we bi, nɛ a maa bɔ mɔde kaa a ma kpata a hɛ mi. (Eze. 38:2, 10-12; Dan. 11:40, 44, 45; Kpoj. 19:19) Ezekiel gbami ɔ tsɔɔ kaa tabo nɛ ɔmɛ ha zugba a nɔ kaa bɔku, a hii si ngɛ okpɔngɔhi a nɔ, nɛ a kɛ abofu ma wɔ tuami. (Eze. 38:15, 16) * Anɛ e sa nɛ waa ye gbeye lo? Ohoo! Wa ngɛ bɔfohi a tabo ngɛ wa se. Ke haomi ngua a ba a, Yehowa bɔfohi a tabo ɔ maa pee kake kɛ po Mawu we bi a he piɛ, nɛ a ma kpata nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ Yehowa nɔ yemi ɔ a hɛ mi. (2 Tɛs. 1:7, 8) Hyɛ bɔ nɛ jamɛ a ligbi ɔ maa pee bua jɔmi ha! Se mɛnɔ nɛ e maa nyɛɛ Yehowa hiɔwe tabo ɔ hɛ mi?

YEHOWA BU E MATSƐ KƐ E WE OSƆFO Ɔ MATSƐ PƐƐ

12, 13. (a) Mɛni a de Zakaria kaa e pee jehanɛ ɔ? (b) Moo tsɔɔ nɔ́ he je nɛ nyumu nɛ e biɛ ji Tsɛ̃ ɔ daa si kɛ ha Yesu Kristo ɔ.

12 A je nina kpaanyɔ nɛ ɔmɛ tsuo kɛ tsɔɔ Zakaria pɛ. Se amlɔ nɛ ɔ, e pee ní komɛ nɛ nihi nɛ a ngɛ Mawu sɔlemi we ɔ mae ɔ maa na konɛ e wo mɛ he wami. (Kane Zakaria 6:9-12.) A de Zakaria ke e ngɔ sika hiɔ kɛ sika tsu ngɛ Heldai, Tobiya, kɛ Yedaya nɛ a nuu mɛ kɛ ho ma se ya ngɛ Babilonia nɛ a kpale kɛ ba a a dɛ, konɛ e kɛ pee “matsɛ pɛɛ.” (Zak. 6:11) Anɛ a de Zakaria kaa e ngɔ matsɛ pɛɛ ɔ kɛ bu Amlaalo Zerubabel nɛ e je Yuda wɛtso ɔ mi nɛ e ji David nina a lo? Ohoo. Eko ɔ, benɛ nihi na kaa e kɛ matsɛ pɛɛ ɔ bu Osɔfo Nɔkɔtɔma Yoshua a, e pee mɛ nyakpɛ wawɛɛ.

13 Anɛ matsɛ pɛɛ nɛ a kɛ bu Osɔfo Nɔkɔtɔma Yoshua a tsɔɔ kaa a wo lɛ matsɛ lo? Dɛbi. Pi David nina ji Yoshua, enɛ ɔ he ɔ, e be he blɔ kaa e yeɔ matsɛ. Matsɛ pɛɛ nɛ a kɛ bu lɛ ɔ ji gbami ko nɛ tsɔɔ kaa nɔ ko ma ba ye matsɛ kɛ osɔfo kɛ ya neneene. A tsɛɛ osɔfo nɔkɔtɔma nɛ a wo lɛ matsɛ nɛ ɔ ke Tsɛ̃. Ngmami ɔ ha nɛ e pee heii kaa Tsɛ̃ nɛ ɔ ji Yesu Kristo.​—Yes. 11:1; Mat. 2:23, sisi ningma.

14. Akɛnɛ Yesu ji Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma he je ɔ, mɛni ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ?

14 Akɛnɛ Yesu ji Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma he je ɔ, lɛ ji Yehowa hiɔwe tabo ɔ hɛ mi nyɛɛlɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e bɔɔ mɔde kaa e maa po Mawu we bi a he piɛ ngɛ je nɛ yi wu tso ní peepee hyi lɛ tɔ nɛ ɔ mi. (Yer. 23:5, 6) E be kɛe nɛ Kristo maa nyɛɛ e tabo ɔ hɛ mi kɛ kpata je ma amɛ a hɛ mi konɛ e kɛ fĩ Mawu nɔ yemi ɔ se, nɛ e kɛ po Yehowa we bi a he piɛ. (Kpoj. 17:12-14; 19:11, 14, 15) Se loko Tsɛ̃ aloo Yesu ma ba kojo ɔ, e ngɛ ní tsumi ngua ko nɛ e ma tsu.

E MAA MA SƆLEMI WE Ɔ

15, 16. (a) Mwɔnɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ nɛ a gu kɛ to anɔkuale jami sisi ekohu, nɛ a tsu a he, nɛ mɛnɔ lɛ pee jã? (b) Ngɛ Kristo Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ nyagbe ɔ, mɛni maa ba?

15 Ngɛ Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma nɛ a wo Yesu se ɔ, a ha lɛ ní tsumi kpa ko kaa ‘e ma Yehowa we ɔ.’ (Kane Zakaria 6:13.) Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Yesu kpɔ̃ Mawu we bi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ kɛ je Babilon Ngua a dɛ mi, nɛ e ha a to Kristofohi asafo ɔ sisi ekohu. Enɛ ɔ piɛɛ ní tsumi nɛ a kɛ wo e dɛ kaa e ma Yehowa we ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, e hla “tsɔlɔ anɔkualetsɛ kɛ ní lelɔ” ɔ konɛ e nyɛɛ Mawu we bi nɛ a ngɛ mumi mi sɔlemi we ngua a kpo ɔ nɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ a hɛ mi, nɛ́ e tsɔɔ mɛ blɔ. (Mat. 24:45) Jehanɛ hu ɔ, Yesu kɛ hɛdɔ ngɛ Mawu we bi a he tsue, nɛ e ngɛ mɛ ye buae konɛ a jami ɔ he nɛ tsɔ.​—Mal. 3:1-3.

16 Ngɛ Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ mi ɔ, Yesu kɛ nimli 144,000 nɛ e kɛ mɛ maa ye matsɛ kɛ osɔfo ɔ ma ha nɛ adesahi nɛ a yeɔ anɔkuale ɔ maa ye mluku. Ke a gbe ní tsumi nɛ ɔ nya a, Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ pɛ nɛ a maa hi zugba a nɔ. Nyagbenyagbe ɔ, anɔkuale jami he ma tsɔ kɛ pi si!

MOO YE BUA KƐ MA WE Ɔ

17. Mɛni nɔ mi mami nɛ Yehowa ha nɛ Yuda bi ɔmɛ ná, nɛ kɛ e sɛ gbi ɔ ye bua mɛ ha kɛɛ?

17 Kɛ Yuda bi nɛ a hi si ngɛ Zakaria be ɔ mi ɔ ná e sɛ gbi ɔ he se ha kɛɛ? Yehowa ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa e maa ye bua mɛ, nɛ e maa po a he piɛ konɛ a gbe ní tsumi ɔ nya. Akɛnɛ e ha nɛ a ná nɔ mi mami kaa a ma nyɛ maa ma sɔlemi we ɔ he je ɔ, enɛ ɔ wo mɛ he wami. Se kɛ nihi bɔɔ nɛ ɔ ma plɛ kɛ tsu ní tsumi agbo nɛ ɔ ha kɛɛ? Zakaria munyu nɛ nyɛɛ se ɔ ha nɛ gbeye nɛ a ngɛ yee, kɛ a yi mi nɛ ngɛ mɛ enyɔɔnyɔ pee ɔ tsuo se po. Anɔkualetsɛmɛ kaa Heldai, Tobiya, kɛ Yedaya ye kɛ bua mɛ, se ngɛ a yemi kɛ buami ɔ se ɔ, Mawu tsɔɔ kaa nihi fuu ma ‘ba piɛɛ a he kɛ ma Yehowa we ɔ.’ (Kane Zakaria 6:15.) E ngɛ mi kaa a tsi a ní tsumi ɔ nya mohu lɛɛ, se akɛnɛ a ná nɔ mi mami kaa Yehowa ngɛ a se he je ɔ, a kɛ oya yemi bɔni tsu ɔ mami ekohu. E kɛ we kulaa nɛ Yehowa je blɔ tsimi nɔ́ nɛ ngɛ kaa yoku nɛ ji a nya nɛ a tsi kaa a ko ma tsu ɔ kɛ je a blɔ mi, nɛ a gbe sɔlemi we ɔ mami nya ngɛ jeha 515 loko a fɔ Kristo ɔ mi. (Ezra 6:22; Zak. 4:6, 7) Se Yehowa munyu ɔ tsɔɔ ní nguanguahi nɛ maa ya nɔ ngɛ wa be nɛ ɔ mi hulɔ.

Yehowa hɛ be suɔmi nɛ wa jeɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ nɔ jee gblegbleegble! (Hyɛ kuku 18, 19)

18. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Zakaria 6:15 ɔ ngɛ mi bae ngɛ wa mwɔnɛ ɔ be ɔ mi?

18 Mwɔnɛ ɔ, nimli ayɔhi abɔ ba ngɛ Yehowa sɔmɔe, nɛ a jeɔ a tsui mi nɛ a ngɔɔ a “níhi nɛ a he jua wa” kaa a be, a he wami, kɛ a he lo nya níhi kɛ fĩɔ Yehowa mumi mi sɔlemi we ngua a se. (Abɛ 3:9) Kɛ wa ma plɛ kɛ ná nɔ mi mami kaa Yehowa bua jɔɔ yemi kɛ buami nɛ wa jeɔ wa tsui mi kɛ haa a he ha kɛɛ? Mo kai kaa Heldai, Tobiya, kɛ Yedaya tsuo ngɔ he lo nya níhi kɛ ba nɛ Zakaria kɛ pee matsɛ pɛɛ ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, matsɛ pɛɛ ɔ ma “kai” mɛ yemi kɛ buami nɛ nimli nɛ ɔmɛ kɛ ba fĩ anɔkuale jami se ɔ. (Zak. 6:14) Jã kɛ̃ nɛ Yehowa hɛ be ní nɛ wa tsuɔ, kɛ suɔmi nɛ wa jeɔ kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ nɔ jee gblegbleegble. (Heb. 6:10) Yehowa ma kai daa.

19. Kɛ e sa kaa Zakaria nina a nɛ wo mo he wami ha kɛɛ mwɔnɛ ɔ?

19 Níhi tsuo nɛ Yehowa asafo ɔ ngɛ tsue mwɔnɛ ɔ ji odase nɛ tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ e we bi jɔɔe, nɛ Kristo hu ngɛ wa hɛ mi nyɛɛe. Wa ngɛ asafo ko nɛ a to sisi saminya, nɛ e ngɛ he piɛ pomi, nɛ e maa hi si kɛ ya neneene ɔ mi. Yehowa yi mi tomi kɛ ha anɔkuale jami ɔ “maa ba mi.” O bua nɛ jɔ kaa o piɛɛ Yehowa asafo ɔ he, nɛ́ ‘o bu Yehowa o Mawu ɔ tue ngɛ anɔkuale mi.’ Kɛkɛ ɔ, wa Matsɛ kɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma a kɛ hiɔwe ta zugba lɛ ɔmɛ a nɔ hili ɔmɛ maa po o he piɛ. Moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma nyɛ kɛ fĩ anɔkuale jami se. Ke o pee jã a, o ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa tabohiatsɛ ɔ maa bu o he, nɛ e maa po o he piɛ ngɛ nyagbe ligbi nɛ ɔmɛ a mi, nɛ e maa po o he piɛ kɛ ya neneene!

^ kk. 11 Ke o ngɛ hlae nɛ o le níhi fuu ɔ, moo hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” nɛ je kpo ngɛ May 15, 2015, Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 27-28 ɔ.