Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Cuatro kárro ha peteĩ koróna ñandeprotehéva

Cuatro kárro ha peteĩ koróna ñandeprotehéva

“Péicha oikóta pehendu meméramo Jehová pende Jára heʼíva” (ZAC. 6:15, TNM).

PURAHÉI: 61, 22

1, 2. ¿Mbaʼe situasiónpepa oĩ vaʼekue umi judío Zacarías ohechapa rire pe visión sieteha?

ZACARÍAS ohecha rire pe visión sieteha, katuete orekóne raʼe heta mbaʼe opensa hag̃ua. Oiméne opyta ikyreʼỹve oikuaa rire Jehová okastigataha umi naiñonrrádoivape. Péro avei ohechakuaa nokambiaitiha mbaʼeve. Heta oĩ osegíva ojapo umi mbaʼe vai ha naiñonrrádoiva. Hiʼarive umi judío noterminái Jehová témplo. ¿Mbaʼérepa pyaʼete oheja rei hikuái pe traváho Ñandejára omanda vaʼekue chupekuéra? ¿Opensántepa hikuái ijehe ha oñehaʼã oiko porãve?

Zacarías oikuaa vaʼekue umi hudío oho jeýva Jerusalénpe ojeroviaha Jehováre. La Biblia heʼi “enterove umi omomýi vaʼekuépe Ñandejára espíritu” oheja hague hóga ha inegosiokuéra orekóva Babilóniape (Esd. 1:2, 3, 5, TNM). Umi judío oheja pe siuda oikuaa porãva ha oho Jerusalénpe, peteĩ lugár la majoría ni ndoikuaáiva. Haʼekuéra oviaha 1.600 kilómetro, hiʼarive pe tape ivai ha ipeligróso. ¿Mbaʼépa omomýi koʼã judíope? Omopuʼã jey vaʼerã hikuái pe témplo, ha upéva peteĩ tembiapo iñimportantetereíva chupekuéra g̃uarã.

3, 4. ¿Mbaʼépa ombohovái vaʼerã umi judío og̃uahẽ rire Jerusalénpe?

Ñapensamíntena pe viáhe pukuete ojapóvare umi judío, ohóva Babilóniagui Jerusalénpe. Haʼekuéra oreko kuri heta tiémpo opensa ha oñemongeta hag̃ua Jerusalénre. Umi ijedavéva omombeʼúne raʼe chupekuéra mbaʼeichaitépa iporã vaʼekue Jerusalén ha itémplo (Esd. 3:12). Reimérire hendivekuéra, ¿mbaʼéichapa reñeñandúne raʼe rehechávo Jerusalén por primera ves? ¿Rembyasýtapa remañávo umi konstruksión hoʼapávare ha rehechávo pe lugár iñanandypaha? Pe siuda murálla katu ikuára guasupa ha ndorekovéima umi tórre ni okẽ guasu. ¿Mbaʼéichapa reñeñandúne kuri rekomparávo Babilonia murálla tuichaitévare? Umi judío ohecháramo jepe koʼã mbaʼe, noñedesanimái. ¿Mbaʼérepa? Pórke oñemeʼẽ enkuénta Jehová oñangareko hague hesekuéra oviaha aja. Upévare, og̃uahẽre hikuái Jerusalénpe omopuʼã peteĩ altár oĩ haguépe pe témplo, ha upépe káda día ojapo sakrifísio Jehovápe (Esd. 3:1, 2). Upérõ umi judío ikyreʼỹeterei ha oĩma ombaʼapo hag̃uáicha. Haʼete voi mbaʼeve nomokangymoʼãiva chupekuéra.

Umi judío ndahaʼéi omopuʼãnte vaʼerã pe témplo, síno avei pe siuda ha hogakuéra. Tekotevẽ kuri oñemitỹ ikatu hag̃uáicha omongaru ifamiliakuérape (Esd. 2:70). Añetehápe heta oĩ kuri hembiaporã. Péro ensegidamínte iñenemigokuéra oñehaʼãma ojoko chupekuéra. Quince áño aja umi judío ombohovái pe oposisión, ha mbeguekatúpe ou ikangy hikuái (Esd. 4:1-4). Hiʼarive áño 522-pe, pe rréi de Persia omanda chupekuéra anivéma hag̃ua omopuʼã pe siuda. Haʼete voi ku núnka ndaikatumoʼãiva otermina la itraváho (Esd. 4:21-24).

5. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová omokyreʼỹ hag̃ua isiervokuérape?

Jehová oikuaa tekotevẽha omokyreʼỹ ha omombarete ipuévlope. Upévare ohechauka Zacaríaspe peteĩ visión, péicha oasegura isiervokuérape haʼe ohayhuha chupekuéra, ha omombaʼetereiha la ojapóva hikuái oservi hag̃ua chupe. Jehová opromete oñangarekotaha hesekuéra oñemoĩramo ombaʼapo jey pe siudáre. Oñeʼẽvo pe témplore Jehová heʼi: “Péicha oikóta pehendu meméramo Jehová pende Jára heʼíva” (Zac. 6:15, TNM).

JEHOVÁ ANHELKUÉRA

6. a) ¿Mbaʼéichapa oñepyrũ pe visión ochoha ohecha vaʼekue Zacarías? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼérepa idiferénte ojuehegui umi kavaju kolór?

Pe visión ochoha ohecháva Zacarías haʼéne hína la ñanepytyvõvéva jajeroviave hag̃ua (elee Zacarías 6:1-3). Ñapensamína pe visiónre. “Mokõi montaña de kóvre paʼũgui” osẽ unos kuánto kavaju oitiráva 4 kárro. Umi kavaju ningo de diferénte kolór ha péicha rupi ndahasýi oñediferensia hag̃ua ojuehegui umi kárro. Zacarías oporandu: “¿Mbaʼe piko koʼãva?” (Zac. 6:4, TNM). Zacaríasre oiko haguéicha, ñande avei jaikuaase mbaʼépa heʼise ko visión ñane tiémpope g̃uarã.

Koʼág̃a avei Jehová oipuru hiʼanhelkuérape oñangareko ha omombarete hag̃ua ipuévlope

7, 8. a) ¿Mbaʼépa orrepresenta umi mokõi montáña? b) ¿Mbaʼéicha rupípa de kóvre umi montáña?

La Biblia oñeʼẽ jave umi montáñare ikatu hína oñeʼẽ umi rréino térã goviérnore. Umi montáña ohecha vaʼekue Zacarías ojogua umi ohecha vaʼekuépe avei Daniel. Peteĩva umi montáña orrepresenta Jehová goviérno oĩva opa mbaʼe ári ha opa árare, ha pe ótro katu orrepresenta pe goviérno Ñandejára omoĩ vaʼekue Jesús poguýpe (Dan. 2:35, 45). Áño 1914 guive Jesús oñepyrũ ogoverna, ha upe guive oĩ mokõi montáña. Koʼã montáña iñimportanteterei ojejapo hag̃ua Ñandejára rembipota ko yvy ape ári.

8 ¿Mbaʼéicha rupípa de kóvre umi montáña? Pe kóvre ningo peteĩ materiál ivaliosoitereíva, ha overa hendy voi. Jehová omanda vaʼekue umi israelítape oipuru hag̃ua kóvre ojejapótarõ guare pe tavernákulo, ha avei oñemopuʼãtarõ guare pe témplo Jerusalénpe. (Éx. 27:1-3; 1 Rey. 7:13-16). Upéicha rupi, umi montáña de kóvre ojehecháva ko visiónpe, ohechauka Jehová goviérno oĩva opa mbaʼe ári ha avei Jesucristo goviérno ojajaipaha porãgui. Koʼa goviérno rupive yvyporakuéra ikatúta oiko pyʼaguapýpe ha ohupytýta heta vendisión.

9. a) ¿Mbaʼépa orrepresenta umi kárro ha umi kuimbaʼe oĩva pype? b) ¿Mbaʼépa ojeʼe chupekuéra ojapo hag̃ua?

9 ¿Mbaʼépa orrepresenta umi kárro ha umi kuimbaʼe oĩva pype? Umi oĩva pype ningo ánhel, posívlemente oñeorganisáva por grúpo (elee Zacarías 6:5-8). La Biblia heʼi haʼekuéra osẽha “ko yvy Jára renondégui” ojapo hag̃ua peteĩ traváho iñimportantetereíva. Umi ánhel oho vaʼerã umi lugár ojeʼehápe chupekuéra oprotehe hag̃ua Ñandejára puévlope, koʼyteve Babilóniagui, haʼéva hína “pe lugár oĩva nórte gotyo”. Ko visión rupive, Jehová ohechauka ipuévlope ndohejamoʼãveimaha opyta jey hikuái Babilonia poguýpe. Katuete ningo ko visión otrankilisáne raʼe umi ombaʼapóvape omopuʼã hag̃ua pe témplo. Haʼekuéra oikuaáma iñenemigokuéra ndaikatumoʼãiha ojoko chupekuéra.

10. ¿Mbaʼéichapa Zacarías profesía oñeʼẽva umi kárrore ha umi oĩvare pype ñanepytyvõ koʼág̃arupi?

10 Ñane tiémpope avei, Jehová oipuru hiʼanhelkuérape oñangareko ha omombarete hag̃ua ipuévlope (Mal. 3:6; Heb. 1:7, 14). Áño 1919 guive Jehová puévlo isãso Babilonia Guasu poguýgui, ha péicha pe rrelihión verdadéra osegi okakuaa (Apoc. 18:4). Péro oĩramo jepe oñemoĩva ikóntrape, ndaikatúi ojoko Ñandejára siervokuérape. Umi ánhel oñangareko Jehová organisasiónre, upévare jaikuaa porã Jehová puévlo ndoikemoʼãveimaha pe rrelihión japu poguýpe (Sal. 34:7). Upéicha rupi jasegíta javyʼa ha ñañemeʼẽmbaite Jehová servísiope. Zacarías profesía ñanepytyvõ ñantende hag̃ua ikatuha ñandepyʼaguapy, pórke umi mokõi montáña ñandeprotehe.

11. ¿Mbaʼérepa ndajakyhyjéi vaʼerã ojeataka vove Ñandejára puévlope?

11 Koʼẽrõitéma umi goviérno oĩva Satanás poguýpe oñeuníta ohundi hag̃uáicha Ñandejára puévlope (Ezeq. 38:2, 10-12; Dan. 11:40, 44, 45; Apoc. 19:19). Pe profesía oĩva lívro de Ezequiélpe omombeʼu koʼã ehérsito ouha umi arai ojahoʼiháicha ko yvy. Heʼi avei ouha hikuái kavaju ári pochy reheve, oataka hag̃ua Ñandejára puévlope (Ezeq. 38:15, 16). * ¿Jakyhyje vaʼerãpa? Nahániri, pórke Jehová ehérsito la oĩva ñanendive. Pe jehasa asy guasúpe Jehová anhelkuéra odefendéta ipuévlope, ha ohundíta oimeraẽ oñemoĩvape igoviérno kóntrape (2 Tes. 1:7, 8). ¡Ajépa javyʼaitéta upe día og̃uahẽ vove! Péro, ¿mávapa omoakã hína Jehová ehérsito yvagapegua?

JEHOVÁ OKORONA PETEĨ RRÉI HA SASERDÓTE

12, 13. a) ¿Mbaʼépa Jehová heʼi Zacaríaspe ojapo hag̃ua? b) ¿Mbaʼéichapa jaikuaa pe “yvyramáta roky” haʼeha Jesucristo?

12 Zacarías añoite ningo la ohecha vaʼekue umi 8 visión. Péro upéi haʼe ojapo peteĩ mbaʼe umi ótro ikatútava ohecha avei. Upéva omokyreʼỹta umi ombaʼapóvape omopuʼã jey hag̃ua Ñandejára témplo (elee Zacarías 6:9-12). Jehová heʼi Zacaríaspe ojerure hag̃ua pláta ha óro mbohapy kuimbaʼe héravape Heldai, Tobiya ha Jedayá. Koʼã kuimbaʼe og̃uahẽ ramo kuri Babilóniagui. Zacarías ojapo vaʼerã “peteĩ koróna iporãitereíva” pe pláta ha óro ombyatývagui (Zac. 6:11, TNM). ¿Mávapepa oñemeʼẽta pe koróna? ¿Ojejapópa pe governadór Zorobabélpe g̃uarã, oúva Judá trívugui ha haʼéva David familiare? Nahániri. Jehová heʼi Zacaríaspe omoĩ hag̃ua pe koróna pe saserdóte prinsipál Josué akãre. Entéro ohecháva la oikóva, katuete oñesorprendéne raʼe.

13 ¿Oikótapa rréi pe saserdóte prinsipálgui? Nahániri. Josué ningo ndoúi David familiarégui ha upévare ndaikatúi oiko chugui rréi. Koʼã mbaʼe ningo ohechaukánte la oikótava amo gotyove peteĩ rréi ha saserdótere. Haʼe oĩta opa árare, ha la Bíbliape oñehenói chupe Nazareno. Ko palávra oúva idióma hebréogui posívlemente heʼise “yvyramáta roky”, térã “brote”. La Biblia ohechauka porã pe profesía oñeʼẽha Jesucrístore (Is. 11:1; Mat. 2:23).

14. ¿Mbaʼépa ojapo Jesús kómo rréi ha saserdóte prinsipál?

14 Jesús ningo rréi ha saserdóte prinsipál, ha avei omoakã umi anhelkuérape. Haʼe ombaʼapo jejopy ani hag̃ua Ñandejára puévlo okyhyje oikóramo jepe ko múndo añáme (Jer. 23:5, 6). Cristo koʼẽrõitéma ohundíta opavave oñemoĩvape Jehová goviérnore, ha odefendéta Ñandejára puévlope (Apoc. 17:12-14; 19:11, 14, 15). Péro og̃uahẽ mboyve upe día, Jesús térã pe “yvyramáta roky”, oreko gueteri heta mbaʼe ojapo vaʼerã.

OMOPUʼÃTA PE TÉMPLO

15, 16. a) ¿Mávapa omopuʼã jey ha omopotĩ Ñandejára puévlope ñane tiémpope, ha mbaʼéichapa haʼe ojapo upéva? b) ¿Mbaʼépa ojehupytýta Jesús omohuʼã rire igoviérno de Mil Áño?

15 Jesús ningo rréi ha saserdóte, ha oñenkarga avei chupe “omopuʼã hag̃ua Jehová témplo” (elee Zacarías 6:13). Áño 1919-pe ojapo kuri upéva omosãsórõ guare Ñandejára puévlope Babilonia Guasu poguýgui. Avei upérõ Jesús omoĩ porã jey pe kongregasión ha onombra pe tembiguái jeroviaha ha iñarandúvape. Ko grúpo de ermáno unhído odirihi pe tembiapo iñimportantetéva ojejapóva ko yvy ape ári, pe témplo espirituál tuichaitéva korapýpe (Mat. 24:45). Jesús omopotĩ avei Ñandejára siervokuérape ikatu hag̃uáicha omombaʼeguasu hikuái Jehovápe haʼe oipotaháicha (Mal. 3:1-3).

16 Jesús ha umi 144.000 rréi ha saserdóte ogovernáta Mil Áñore. Upe tiémpo aja oipytyvõta hikuái entéro yvypóra iñeʼẽrendúvape iperfékto hag̃ua. Umi rréi ha saserdóte omohuʼã vove itraváho, Jehová siervokuéra iñeʼẽrendúva añoite opytáta ko yvy ape ári. Upe tiémpope ojeadora jeýta Jehovápe haʼe oipota haguéicha iñepyrũ guive.

ÑAIPYTYVÕKENA OÑEMOPUʼÃ HAG̃UA PE TÉMPLO

17. a) ¿Mbaʼépa Jehová oasegura umi judíope? b) ¿Mbaʼéichapa umi judío oñeñandu upe rire?

17 ¿Mbaʼéichapa oñeñandu umi judío ohendu rire Zacarías mensáhe? Jehová opromete vaʼekue oipytyvõtaha chupekuéra ha oñangarekotaha hesekuéra ikatu hag̃uáicha otermina pe témplo. Ko promésa omeʼẽ esperánsa umi judíope. Upéicharõ jepe, oiméne oñeporandu gueteri mbaʼéichapa ojapopáta pe traváho tuichaitéva imbovýramo jepe hikuái. Péro Zacarías heʼi peteĩ mbaʼe ikatútava oipytyvõ chupekuéra ani hag̃ua okyhyje ni ojepyʼapy mbaʼevére. Haʼe omombeʼu oĩtaha heta persóna oútava oipytyvõ chupekuéra “omopuʼã hag̃ua Jehová témplo”, ojapoháicha Heldai, Tobiya ha Jedayá (elee Zacarías 6:15). Entéro umi judío oĩ segúro Jehová oipytyvõtaha chupekuéra. Upévare pyʼaguasúpe oñepyrũ jey ombaʼapo, pe rréi de Persia oproivíramo jepe chuguikuéra ojapo upéva. Ko provléma haʼete peteĩ montáña tuichaitereíva oĩva haperãme, péro Jehová oipeʼa kuri upéva osegi hag̃ua ojejapo hembipota. Upéi, áño 515-pe a.C. oñetermina pe témplo (Esd. 6:22; Zac. 4:6, 7). Péro upérõ guare Jehová oñeʼẽ hína avei kuri peteĩ mbaʼe tuichaitereívare oñekumplíva ñane tiémpope.

Jehová núnka ndahesaraimoʼãi umi mbaʼe ohechaukávare jahayhuha chupe (Ehecha párrafo 18 ha 19)

18. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli hína ñane tiémpope Zacarías 6:15?

18 Ñane tiémpope, hetaiterei persóna omombaʼeguasu Jehovápe. Vyʼápe omeʼẽ hikuái “umi mbaʼe iporãvéva” orekóva, por ehémplo omeʼẽ itiémpo, imbaretekue ha imbaʼerepy. Péicha ombaʼapo hikuái pe témplo espirituál tuichaitéva rehe (Prov. 3:9, TNM). ¿Mbaʼéichapa jaikuaa Jehová ovaloraha umi mbaʼe ñameʼẽva chupe? Ñanemanduʼáne Heldai, Tobiya ha Jedayá ogueru hague pláta ha óro, ha Zacarías ojapo hague chugui peteĩ koróna. Ko koróna omomanduʼa chupekuéra pe kontrivusión ojapo vaʼekuére oñemombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe (Zac. 6:14). Upéicha avei, Jehová núnka ndahesaraimoʼãi opa mbaʼe jajapóvagui hesehápe ha mbaʼeichaitépa jahayhu chupe (Heb. 6:10).

19. ¿Mbaʼépa ñanemomýi vaʼerã jajapo hag̃ua pe visión ohecha vaʼekue Zacarías?

19 Koʼã ára pahápe, Jehová puévlo ojapo peteĩ traváho tuichaitereíva. Ha upéva ojehupyty Jehová vendisión rupive ha Cristo ñanemoakã haguére. Javyʼaiterei ikatúgui ñaime Ñandejára organisasiónpe, pórke jaikuaa odurataha opa árare, ndaiporiha ótro lugár isegurovéva ha ikatuha jajerovia hese. Ñande jaikuaa avei Jehová rembipota oñekumplitaha katuete ojeadora hag̃ua chupe haʼe oipotahaichaite. Upévare, ñamombaʼeterei ikatu haguére jaiko Jehová puévlo apytépe. Ñahendu meme rupi Jehová heʼíva, ñande rréi ha saserdóte prinsipál Jesús ha hiʼanhelkuéra oñangareko ñanderehe. Jajapókena opa ikatúva jaapoja hag̃ua pe adorasión verdadéra. Jehová ñandeprotehéta jaiko aja ko múndo añáme ha avei opa árare.

^ párr. 11 Retopavéta informasión oñeʼẽva ko témare pe artíkulo héravape “Oñeporandúva jepi”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 15 de mayo de 2015, páh. 29 ha 30-pe.