Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

“Mile Akɛ Ebaate Shi”

“Mile Akɛ Ebaate Shi”

“Wɔnaanyo Lazaro ewɔ, shi miiya jɛmɛ ni mayatsĩɛ lɛ.”​—YOH. 11:11.

LALAI: 142, 129

1. Mɛni Marta he eye yɛ enyɛmi nuu lɛ he? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

MARTA, ni ji Yesu kaselɔ kɛ enaanyo kpaakpa lɛ miiye awerɛho, ejaakɛ enyɛmi nuu Lazaro egbo. Ani nɔ ko yɛ ni abaanyɛ afee kɛshɛje emii? Hɛɛ. Yesu wo lɛ shi akɛ: “Onyɛmi nuu lɛ baate shi.” Marta he Yesu shiwoo lɛ eye, ni enɛ shɛje emii fioo. Ewie akɛ: “Mile akɛ ebaate shi yɛ gbohiiashitee lɛ mli yɛ naagbee gbi lɛ nɔ.” (Yoh. 11:20-24) Wiemɔi nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, Marta he eye akɛ wɔsɛɛ lɛ abaatee gbohii ashi. No sɛɛ lɛ, Yesu fee naakpɛɛ nii ko. Etee Lazaro shi nakai gbi lɛ nɔŋŋ.

2. Mɛni hewɔ wɔmiisumɔ ni wɔná Marta hemɔkɛyeli lɛ eko?

2 Wɔle akɛ ŋmɛnɛ lɛ, Yesu loo e-Tsɛ efeŋ naakpɛɛ nii ni tamɔ nakai ehãŋ wɔ. Shi ani oheɔ oyeɔ akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaatee mɔ ko ni osumɔɔ esane lɛ shi, tamɔ bɔ ni Marta he eye lɛ? Ekolɛ owu loo oŋa, omami loo opapa, onii loo onaa ko ni osumɔɔ esane waa, loo ekolɛ obi ko egbo, ni ooshwe waa ni okɛ lɛ akpe ekoŋŋ ni ofua lɛ, ni okɛ lɛ agba sane ni nyɛŋmɔ. Tamɔ bɔ ni eji yɛ Marta gbɛfaŋ lɛ, oyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni bo hu obaawie akɛ, ‘Mile akɛ misuɔlɔ lɛ baate shi yɛ gbohiiashitee lɛ mli.’ Kɛ̃lɛ, ehi jogbaŋŋ akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo baajwɛŋ nɔ hewɔ ni eheɔ eyeɔ akɛ abaatee gbohii ashi lɛ nɔ.

3, 4. Mɛɛ naakpɛɛ nii ni Yesu efee momo eeenyɛ efee akɛ nomɛi hã Marta hemɔkɛyeli lɛ mli wa?

3 He ni Marta hi lɛ bɛŋkɛ Yerusalem, no hewɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ, be ni Yesu tee yoo okulafo ko binuu shi yɛ Nain ni yɔɔ Galilea lɛ, enaaa kɛ ehiŋmɛi. Shi ekolɛ enu he. Nakai nɔŋŋ eeenyɛ efee akɛ be ni Yesu tee Yairo biyoo lɛ shi yɛ ekolɛ Kapernaum lɛ, ebɛ jɛmɛ, shi ekolɛ enu he. Mɛi ni yɔɔ gbekɛ yoo lɛ shĩa lɛ ‘le akɛ egbo.’ Shi Yesu mɔ enineshi ni ekɛɛ: “Gbekɛ, tee shi!” Ni amrɔ lɛ, ete shi. (Luka 7:11-17; 8:41, 42, 49-55) Marta kɛ enyɛmi yoo Maria fɛɛ le akɛ Yesu baanyɛ atsa helai. No hewɔ lɛ, amɛnu he akɛ eji Yesu yɛ amɛŋɔɔ kulɛ, enaanyo ni esumɔɔ waa, ni ji Lazaro lɛ gboŋ. Shi amrɔ nɛɛ ni egbo lɛ, mɛni Marta kpaa gbɛ? Kadimɔ akɛ Marta wie akɛ, wɔsɛɛ lɛ, Lazaro baaba wala mli ekoŋŋ “yɛ naagbee gbi lɛ nɔ.” Mɛni hewɔ ehe eye akɛ abaatee Lazaro shi? Ni mɛni hewɔ obaanyɛ ohe oye akɛ mɛi ni osumɔɔ amɛsane lɛ baafata mɛi ni abaatee amɛ shi wɔsɛɛ lɛ ahe?

4 Wɔyɛ yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ abaatee gbohii ashi. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu yiŋtoi nɛɛ ekomɛi ahe. Anɔkwa, obaana saji komɛi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ni kɔɔ gbohiiashitee lɛ he ni ekolɛ osusuko he pɛŋ, ni enɛɛmɛi baahã hemɔkɛyeli ni oyɔɔ akɛ obaana mɛi ni osumɔɔ amɛsane lɛ ekoŋŋ lɛ mli awa.

SAJI NI HÃA WƆNÁA HIƐNƆKAMƆ

5. Mɛni hewɔ Marta yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi akɛ abaatee Lazaro shi?

5 Kadimɔ akɛ Marta ekɛɛɛ akɛ: ‘Minyɛmi nuu lɛ baanyɛ ate shi.’ Moŋ lɛ ewie akɛ: “Mile akɛ ebaate shi.” Marta yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi yɛ gbohiiashitee lɛ he. Mɛni hewɔ? Eeenyɛ efee akɛ, ele mɛi ni atee amɛ shi kwraa dani Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ahe saji. Ekolɛ agba lɛ saji nɛɛ yɛ shĩa kɛ agbɛnɛ hu, yɛ kpeehe lɛ be ni eji oblayoo fioo lɛ. Amrɔ nɛɛ, wɔbaapɛi gbohiiashitee srɔtoi nɛɛ ni atsĩ tã yɛ Ŋmalɛ lɛ mli lɛ ateŋ etɛ amli.

6. Mɛɛ naakpɛɛ nii ni sa kadimɔ waa agba Marta?

6 Mɔ klɛŋklɛŋ ni atee lɛ shi lɛ, atee lɛ shi be ni Nyɔŋmɔ duro gbalɔ Elia hewalɛ ni ekɛfee naakpɛɛ nii lɛ. Yoo okulafo ohiafo ko hi Foinikebii amaŋ ko ni atsɛɔ lɛ Zarefat, ni yɔɔ Israel kooyi lɛ. Be ko lɛ, yoo nɛɛ fee gbalɔ Elia gbɔ. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ fee naakpɛɛ nii ko ehã yoo lɛ; ehãaa ashikishaŋ kɛ mu ni yoo lɛ yɔɔ lɛ atã, koni yoo lɛ kɛ ebinuu lɛ akagboi. (1 Maŋ. 17:8-16) Be ko sɛɛ lɛ, hela mɔ yoo lɛ binuu lɛ ni egbo. Shi Elia fee nɔ ko yɛ sane lɛ he. Elia ta gbekɛ nuu lɛ gbonyo lɛ he, ni esɔle ekɛɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ! Miikpao fai, hã gbekɛ nɛɛ susuma [loo wala] akpale aba emli ekoŋŋ.” Nyɔŋmɔ bo Elia toi. Ehã gbekɛ lɛ ba wala mli ekoŋŋ! Enɛ ji klɛŋklɛŋ gbohiiashitee ni awie he yɛ Biblia lɛ mli. (Kanemɔ 1 Maŋtsɛmɛi 17:17-24.) Ekã shi faŋŋ akɛ, agba Marta sane ni sa kadimɔ waa nɛɛ.

7, 8. (a) Gbaa nɔ ni Elisha fee kɛshɛje yoo ko ni werɛ eho ehe lɛ mii. (b) Mɛni naakpɛɛ nii ni Elisha fee lɛ tsɔɔ wɔ yɛ Yehowa he?

7 Elisha, ni ji mɔ ni baye Elia sɛɛ lɛ, ji mɔ ni ji enyɔ nɔ ni tee gbohii ashi ni abɔ he amaniɛ yɛ Ŋmalɛ lɛ mli. Be ko lɛ, yoo ko ni ji hiɛnaanɔ gbɔmɔ yɛ Shunem maŋ lɛ mli lɛ fee gbalɔ Elisha gbɔ waa. Nyɔŋmɔ tsɔ gbalɔ lɛ nɔ eduro yoo kene nɛɛ kɛ ewu ni egbɔ lɛ binuu. Afii komɛi asɛɛ lɛ, gbekɛ nuu lɛ gbo. Enɛ hã yoo lɛ werɛ ho ehe waa. Ebi ewu lɛ gbɛ, ni efã gbɛ aaafee kilomitai 30 (mailii 19) kɛtee Elisha ŋɔɔ yɛ Karmel Gɔŋ lɛ nɔ. Gbalɔ lɛ hã Gehazi, ni ji esɔɔlɔ lɛ, tsɔ amɛhiɛ kɛtee Shunem. Shi Gehazi nyɛɛɛ atee gbekɛ nuu lɛ shi. Kɛkɛ ni gbekɛ lɛ mami ni werɛ eho ehe lɛ kɛ Elisha bashɛ shi.​—2 Maŋ. 4:8-31.

8 Elisha bote shĩa lɛ mli ni etee he ni gbekɛ nuu lɛ gbonyo lɛ kã lɛ, kɛkɛ ni esɔle. Yehowa bo lɛ toi ni efee nɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ; ehã gbekɛ nuu lɛ ba wala mli ekoŋŋ. Be ni yoo lɛ na akɛ ebinuu lɛ eba wala mli ekoŋŋ lɛ, emii shɛ ehe waa! (Kanemɔ 2 Maŋtsɛmɛi 4:32-37.) Eeenyɛ efee akɛ, enɛ hã ekai sɔlemɔ ni Hana sɔle be ni ekɛ Samuel tee sɔlemɔ buu lɛ koni eyasɔmɔ yɛ jɛmɛ lɛ. Hana sɔle akɛ, ‘Yehowa hãa mɔ yaa Gbonyobu mli, ni eteɔ mɔ shi.’ (1 Sam. 2:6, NWT) Nyɔŋmɔ tee gbekɛ nuu lɛ shi yɛ Shunem, ni enɛ tsɔɔ akɛ ebaanyɛ etee gbohii ashi.

9. Gbaa gbohiiashitee ni ji etɛ nɔ ni awie he yɛ Biblia lɛ mli lɛ.

9 Naakpɛɛ nii kroko ba yɛ Elisha gbele sɛɛ. Be ni Elisha kɛ nɔ ni fe afii 50 esɔmɔ akɛ gbalɔ lɛ, ‘hela ní baagbe lɛ lɛ mɔ lɛ.’ Egbo ni ayafu lɛ, ni be ni be shwie mli lɛ, eshwɛ ewui lɛ pɛ. Be ko lɛ, Israelbii komɛi yaafu nuu ko nɔŋŋ ni amɛna ni henyɛlɔi komɛi miiba. No hewɔ lɛ, amɛshɛ gbonyo lɛ amɛfɔ̃ Elisha gbonyobu lɛ mli ni amɛjo foi koni henyɛlɔi lɛ anine akashɛ amɛnɔ. Biblia lɛ kɛɛ: “Be ni nuu lɛ he yasa Elisha wui lɛ ahe pɛ lɛ, ehiɛ tsɛ̃ ni ete shi edamɔ enaji anɔ.” (2 Maŋ. 13:14, 20, 21) Gbohiiashitee srɔtoi nɛɛ hã Marta na akɛ Nyɔŋmɔ yɛ gbele nɔ hewalɛ. Esa akɛ amɛhã bo hu ohe oye akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ babaoo, ni ehewalɛ lɛ etãaa.

GBOHIIASHITEE NI BA YƐ BƆFOI LƐ ABEIAŊ

10. Mɛni ba nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Dorka lɛ nɔ? Mɛni Petro fee yɛ he?

10 Yɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ hu mli lɛ, awie akɛ Nyɔŋmɔ tsɔ etsuji anɔkwafoi komɛi anɔ etee gbohii ashi. Wɔwie momo akɛ Yesu tee oblanyo ko shi yɛ he ko ni bɛŋkɛ Nain, ni etee gbekɛ yoo fioo ko hu shi yɛ Yairo shĩa lɛ mli. Bɔfo Petro hu tee yoo Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Dorka (Tabita) lɛ shi. Be ni yoo nɛɛ gbonyo kã shi ni aato gbɛjianɔ koni ayafu lɛ lɛ, Petro tee jɛmɛ. Petro bɛŋkɛ gbonyo lɛ, esɔle, ni ekɛɛ: “Tabita, tee shi!” Amrɔ lɛ, yoo lɛ ba wala mli ekoŋŋ. Petro tsɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ ni ‘ekɛ lɛ damɔ amɛhiɛ ni ehiɛ kã.’ Akɛni eyɛ faŋŋ akɛ atee mɔ ko ni egbo shi hewɔ lɛ, “mɛi babaoo he Nuŋtsɔ lɛ nɔ amɛye.” Kaselɔi hei nɛɛ shiɛ Nuŋtsɔ lɛ he sane kpakpa lɛ, ni amɛhã mɛi le akɛ Yehowa baanyɛ atee gbohii ashi.​—Bɔf. 9:36-42.

11. Mɛɛ amaniɛ datrɛfonyo Luka bɔ yɛ oblanyo ko he? Te oblanyo lɛ shi ní atee lɛ ná mɛi anɔ hewalɛ ehã tɛŋŋ?

11 Mɛi komɛi na gbohiiashitee kroko hu. Be ko lɛ, bɔfo Paulo kɛ mɛi ekpe yɛ ŋwɛi asa ko nɔ yɛ Troia, ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ maŋ ni atsɛɔ lɛ Turkey lɛ kooyi-anaigbɛ lɛ. Paulo wie aahu kɛyashi nyɔɔŋteŋ. No mli lɛ, oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Eutiko ta samfɛlɛ lɛ naa eebo Paulo toi. Shi wɔ nyɔ enɔ ni ekpɔ kɛjɛ nsɔɔdo ni ji etɛ lɛ nɔ ebagbee shi. Eeenyɛ efee akɛ, datrɛfonyo Luka ji klɛŋklɛŋ mɔ ni yakwɛ Eutiko. Ena akɛ Eutiko egbo, shi jeee ni epila loo nɔ enyɔ enɔ. Paulo kpeleke shi ni eyafua Eutiko, kɛkɛ ni ewie nɔ ko ni hã mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ anaa kpɛ amɛhe, akɛ: “Ehiɛ kã.” Enɛ ta mɛi lɛ atsuiŋ waa! Akɛni amɛle nɔ ni eba lɛ hewɔ lɛ, amɛna faŋŋ akɛ atee Eutiko shi, “ni enɛ shɛje amɛmii naakpa.”​—Bɔf. 20:7-12.

ABAATEE GBOHII ASHI LƐƐLƐŊ

12, 13. Yɛ gbohiiashitee he saji ni wɔsusu he lɛ ahewɔ lɛ, mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi?

12 Esa akɛ gbohiiashitee he saji nɛɛ ahã ohemɔkɛyeli lɛ mli awa tamɔ Marta. Wɔbaanyɛ wɔhe wɔye akɛ wɔ-Nyɔŋmɔ kɛ Wala-Hãlɔ lɛ baanyɛ ekɛ gbohii aba wala mli ekoŋŋ. Eyɛ mli akɛ Yehowa tsɔ etsuji anɔkwafoi tamɔ Elia, Yesu, kɛ Petro nɔ etee gbohii ashi moŋ, shi jeee yinɔ fɛɛ yinɔ mli efee naakpɛɛ nii nɛɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ yɛ yinɔi komɛi amli lɛ, Nyɔŋmɔ eteee gbohii ashi lɛ, ani hii kɛ yei anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema lɛ he amɛye akɛ wɔsɛɛ lɛ, ebaatee gbohii ashi? Ani amɛnu he tamɔ Marta, mɔ ni wie akɛ, ‘Mile akɛ minyɛmi nuu lɛ baate shi yɛ gbohiiashitee lɛ mli yɛ naagbee gbi lɛ nɔ’ lɛ? Mɛni hewɔ Marta he eye akɛ abaatee gbohii ashi lɛ? Ni mɛni hewɔ bo hu obaanyɛ ohe oye akɛ abaatee gbohii ashi?

13 Saji pii yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ le akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaatee gbohii ashi. Hã wɔsusu ekomɛi ahe wɔkwɛ.

14. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Abraham he eye akɛ abaatee gbohii ashi?

14 Abraham shwe ni ená binuu ni baafee egboshiniyelɔ. Shi afii pii ho dani efɔ Isak. Agbɛnɛ, susumɔ nɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ akɛ efee Isak lɛ he okwɛ. Ekɛɛ lɛ akɛ: “Ŋɔɔ obi Isak ni ji obi koome ni odɔɔ ehe lɛ, . . . ni okɛ lɛ ayashã shãa afɔle.” (1 Mo. 22:2) Kɛ́ okwɛ lɛ, te Abraham baanu he ehã tɛŋŋ yɛ famɔ nɛɛ he? No mli lɛ, Yehowa ewo Abraham shi akɛ eseshi lɛ nɔ abaatsɔ ajɔɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ. (1 Mo. 13:14-16; 18:18; Rom. 4:17, 18) Agbɛnɛ hu, Yehowa ekɛɛ Abraham akɛ seshi ni abaatsɔ enɔ ajɔɔ jeŋmaji lɛ baajɛ “Isak mli” kɛba. (1 Mo. 21:12) Shi kɛ́ Abraham kɛ Isak shã afɔle lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni enɛ aba mli lɛ? Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hã Paulo tsɔɔ mli akɛ, Abraham he eye akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ atee Isak shi. (Kanemɔ Hebribii 11:17-19.) Biblia lɛ ekɛɛɛ akɛ Abraham he eye akɛ kɛ́ ebo Nyɔŋmɔ toi lɛ, yɛ ŋmɛlɛtswaa fioo ko, loo gbi kome, loo otsi sɛɛ lɛ, Isak baaba wala mli ekoŋŋ. Abraham leee be ni abaatee ebinuu Isak shi. Shi ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaatee ebinuu lɛ shi.

15. Mɛɛ hiɛnɔkamɔ Nyɔŋmɔ tsulɔ anɔkwafo Hiob ná?

15 Nyɔŋmɔ tsulɔ anɔkwafo Hiob hu he eye akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaatee gbohii ashi. Ena akɛ, kɛ́ afo tso afɔ̃ shi lɛ, ebaanyɛ etsɛ̃ ekoŋŋ tamɔ tso hee. Shi ebɛ lɛ nakai yɛ gbɔmɔ gbɛfaŋ. (Hiob 14:7-12; 19:25-27) Kɛ́ gbɔmɔ gbo lɛ, lɛ diɛŋtsɛ enyɛŋ ete shi ekoŋŋ. (2 Sam. 12:23; Lala 89:48) Shi enɛ etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ nyɛŋ atee gbohii ashi. Anɔkwa, Hiob he eye akɛ kɛ́ egbo lɛ, yɛ be ni sa mli lɛ, Yehowa baakai lɛ. (Kanemɔ Hiob 14:13-15.) Hiob le akɛ wɔsɛɛ lɛ, Yehowa baakai lɛ, shi eleee be tuuntu ni ebaafee nakai. Kɛ̃lɛ, ekɛ ehiɛ fɔ̃ mɔ ni kɛ gbɔmɔ ba wala mli lɛ nɔ akɛ ebaanyɛ ekai lɛ ni etee lɛ shi, ni ebaafee nakai hu.

16. Mɛni ŋwɛibɔfo ko wie kɛwo Daniel hewalɛ?

16 Nyɔŋmɔ tsulɔ anɔkwafo kroko ni awie ehe yɛ Hebri Ŋmalɛ lɛ mli ji Daniel. Daniel ye Nyɔŋmɔ anɔkwa ewala beiaŋ fɛɛ, ni Yehowa ye ebua lɛ. Be ko lɛ, ŋwɛibɔfo ko kɛɛ Daniel akɛ eji ‘nuu ni asumɔɔ esane naakpa.’ Ekɛɛ lɛ hu akɛ, “Hejɔlɛ ahao! ohe awa.”​—Dan. 9:22, 23; 10:11, 18, 19.

17, 18. Mɛni Yehowa wo Daniel shi akɛ ebaafee ehã lɛ wɔsɛɛ?

17 Be ni ŋwɛibɔfo lɛ kɛ Daniel wie lɛ, no mli lɛ Daniel eye aaafee afii 100, ni eshwɛ fioo ni ebaagbo. Ekolɛ Daniel susu nɔ ni baaba enɔ wɔsɛɛ lɛ he. Ani abaatee Daniel shi kɛba wala mli ekoŋŋ? Hɛɛ! Yɛ Daniel wolo lɛ naagbee lɛ, Nyɔŋmɔ wo lɛ shi akɛ: “Bo lɛ, yaa kɛyashi naagbee lɛ aaashɛ, ni ooojɔɔ ohe.” (Dan. 12:13) Nuumo Daniel le akɛ gbohii lɛ miijɔɔ amɛhe, ni “yiŋshwiemɔ loo nilee loo ŋaa ko” bɛ Gbonyobu lɛ mli, he ni etsɛŋ ebaaya lɛ. (Jaj. 9:10) Shi jeee Gbonyobu lɛ mli Daniel baahi kɛya naanɔ. Yehowa wo lɛ shi akɛ wɔsɛɛ lɛ, ebaahã lɛ nɔ ko ni nɔ bɛ.

18 Yehowa bɔfo lɛ tsa ewiemɔ lɛ nɔ akɛ: “Ooote shi oyaná ogbɛfaŋnɔ yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli.” Yehowa etsɔɔɔ gbi tuuntu ni abaatee Daniel shi loo be ni ebaahe dani akɛ lɛ aba wala mli ekoŋŋ. Daniel le akɛ ebaagbo ni eyajɔɔ ehe. Shi be ni akɛɛ lɛ akɛ wɔsɛɛ lɛ, ‘ebaate shi ni eyaná egbɛfaŋnɔ’ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, enu shishi akɛ, wɔsɛɛ lɛ, abaatee lɛ shi. Enɛ baaba mli yɛ egbele sɛɛ kwraa, yɛ “gbii lɛ anaagbee lɛ mli.”

Marta he eye akɛ abaatee gbohii ashi, ni bo hu obaanyɛ ohe enɛ oye (Kwɛmɔ kuku 19, 20)

19, 20. (a) Mɛɛ tsakpãa yɔɔ nibii ni wɔsusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ kɛ nɔ ni Marta kɛɛ Yesu lɛ teŋ? (b) Mɛɛ saji abaahã hetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

19 Ekã shi faŋŋ akɛ, yiŋtoi kpakpai ahewɔ ni Marta yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi akɛ Lazaro, ni ji enyɛmi nuu anɔkwafo lɛ ‘baate shi yɛ gbohiiashitee lɛ mli yɛ naagbee gbi lɛ nɔ’ lɛ. Esa akɛ shi ni Yehowa wo Daniel lɛ, kɛ hemɔkɛyeli ni mli wa waa ni Marta yɔɔ akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaatee gbohii ashi lɛ, ahã wɔ hu wɔhe wɔye akɛ abaatee gbohii ashi lɛɛlɛŋ.

20 Gbohiiashitee ni ba yɛ blema ni wɔsusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ hãa wɔnaa akɛ, gbohii baanyɛ aba wala mli ekoŋŋ. Agbɛnɛ hu, wɔna akɛ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema lɛ kpa gbɛ akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaatee gbohii ashi. Shi ani nɔ ko yɛ ni tsɔɔ akɛ kɛ́ awo shi akɛ abaatee mɔ ko shi, ni be kplaŋŋ ho po lɛ, ebaaba mli? Kɛ́ sanebimɔ nɛɛ hetoo ji hɛɛ lɛ, ebaafee yiŋtoo kroko hewɔ ni wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ, tamɔ bɔ ni Marta kpa gbɛ lɛ, akɛ wɔsɛɛ lɛ, abaatee gbohii ashi. Shi mɛɛ be gbohiiashitee lɛ baaba? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo.