1. Čím si bola Marta v spojitosti so svojím bratom istá? (Pozri obrázok v úvode článku.)

MARTA, ktorá bola Ježišovou učeníčkou a patrila k jeho blízkym priateľom, žialila. Zomrel jej brat Lazar. Mohlo niečo zmierniť jej žiaľ? Áno, mohlo. Ježiš ju ubezpečil: „Tvoj brat vstane.“ To ju trápenia asi celkom nezbavilo, ale jeho ubezpečenie prijala. Povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ ​(Ján 11:20–24) Mala istotu, že niekedy v budúcnosti bude jej brat vzkriesený. Lenže Ježiš urobil zázrak ešte v ten deň a Lazara vzkriesil.

2. Prečo by si chcel mať rovnakú istotu ako Marta?

² Nie je dôvod očakávať, že Ježiš alebo jeho Otec urobia v súčasnosti taký zázrak aj pre nás. No máš ako Marta istotu, že ľudia, ktorých sme mali radi, budú raz vzkriesení? Možno túžiš znova vidieť svojho manželského partnera, matku alebo otca či milovaných starých rodičov. Alebo možno žiališ nad stratou dieťaťa. Túžiš ich znova objať, rozprávať a smiať sa s nimi. Našťastie máš tak ako Marta opodstatnený dôvod povedať: Viem, že vstanú pri vzkriesení. No pre každého kresťana je dobré zamyslieť sa, prečo tomu môže veriť.

3., 4. Ako na Martinu vieru vo vzkriesenie zapôsobilo to, že Ježiš vzkriesil dvoch ľudí?

³ Keďže Marta žila neďaleko Jeruzalema, nie je pravdepodobné, že videla, ako Ježiš vzkriesil syna vdovy z galilejského mesta Nain. Ale zrejme o tom počula. A o vzkriesení Jairovej dcéry, ktoré sa odohralo asi v Kafarnaume, zrejme tiež iba počula. Ľudia, ktorí boli vtedy v dome Jairovej dcéry, „vedeli, že zomrela“. Ale Ježiš vzal jej bezvládnu ruku a povedal: „Dievča, vstaň!“ A ono ihneď vstalo. (Luk. 7:11–17; 8:41, 42, 49–55) Marta i jej sestra Mária vedeli, že Ježiš dokáže uzdraviť chorých. Preto si mysleli, že keby bol u nich, Lazar by nebol zomrel. No Lazar zomrel. Čo Marta očakávala? Všimnime si, že hovorila o tom, že raz bude vzkriesený — čakala, že to bude „v posledný deň“. Prečo si tým mohla byť istá? A prečo si môžeš byť aj ty istý, že ľudia — medzi inými aj tí, ktorých si miloval — raz budú vzkriesení?

⁴ Máš na to presvedčivé dôvody. Keď budeme teraz niektoré z nich prechádzať, možno si v Božom Slove všimneš veci, ktoré si si často nespájal so svojou dobre podloženou nádejou, že sa znova stretneš s ľuďmi, ktorých si mal rád.

5. Prečo si bola Marta istá, že Lazar bude vzkriesený?

⁵ Všimnime si, že Marta nepovedala: „Dúfam, že môj brat vstane.“ Povedala: „Viem, že vstane.“ Bola si tým istá na základe zázrakov, o ktorých sa pravdepodobne učila ešte skôr, ako Ježiš začal svoju službu. Už v mladosti o nich počúvala doma i v synagóge. Teraz sa budeme venovať trom týmto správam zapísaným v Božom Slove.

6. O akom výnimočnom Eliášovom zázraku Marta určite vedela?

⁶ Prvé vzkriesenie sa odohralo, keď Boh dal svojmu prorokovi Eliášovi schopnosť konať zázraky. Na severe, v pobrežnom fénickom meste Carefat, pohostila proroka Eliáša istá vdova. Preto sa Boh zázrakom postaral, aby sa jej neminula múka ani olej, takže ona i jej syn zostali nažive. (1. Kráľ. 17:8–16) Neskôr jej syn ochorel a zomrel. V tejto situácii jej pomohol Eliáš. Dotýkajúc sa mŕtveho tela, modlil sa: „Bože, prosím, daj, aby sa duša tohto dieťaťa vrátila doň.“ A tak sa aj stalo! Boh ho vypočul a dieťa ožilo. To je prvé vzkriesenie zapísané v Biblii. (1. Kráľov 17:17–24) O tejto výnimočnej udalosti Marta celkom iste vedela.

7., 8. a) Porozprávaj, čo Elizeus urobil, aby utíšil žiaľ istej ženy. b) Čo Elizeov zázrak dokazuje o Jehovovi?

⁷ Druhé vzkriesenie, o ktorom sa dozvedáme z Písma, uskutočnil Eliášov nástupca, prorok Elizeus. Súvisí s istou významnou Izraelitkou zo Šunemu. Bola bezdetná a jej manžel bol už v pokročilom veku. K prorokovi Elizeovi bola mimoriadne pohostinná a Boh ju za pohostinnosť odmenil synom, ako to prostredníctvom svojho proroka sľúbil. O niekoľko rokov však chlapec zomrel. Predstav si, aká musela byť zdrvená. S manželovým dovolením išla asi 30 kilometrov k vrchu Karmel za Elizeom. Ten poslal napred do Šunemu svojho sluhu Geháziho. Jemu sa však nepodarilo priviesť chlapca späť k životu. Onedlho prišla do domu aj užialená matka s Elizeom. (2. Kráľ. 4:8–31)

⁸ Pri tele chlapca sa Elizeus modlil. A stal sa zázrak! Chlapec ožil! Keď to matka videla, bola celá nadšená, že ho má späť. (2. Kráľov 4:32–37) Je celkom možné, že jej zišli na um slová, ktoré v modlitbe vyslovila kedysi neplodná Anna, keď priviedla Samuela do chrámu, aby tam slúžil: „Jehova je... Uvrhovateľ do šeolu, a On vyvádza hore.“ ​(1. Sam. 2:6) Chlapca zo Šunemu Boh „vyviedol hore“, a tak dokázal, že je schopný ľudí vzkriesiť.

9. Opíš, ako súviselo s Elizeom tretie vzkriesenie zaznamenané v Biblii.

⁹ To však nebola posledná pozoruhodná udalosť, ktorá súvisela s Elizeom. Elizeus bol prorokom viac ako 50 rokov. Potom ochorel a zomrel. Neskôr, keď sa už jeho telo rozpadlo a zostali len kosti, vtrhla do krajiny skupina nepriateľov. Práve vtedy chceli Izraeliti pochovať mŕtveho muža. Aby unikli nepriateľom, urobili to v rýchlosti, len ho hodili do hrobu či hrobky, kde boli Elizeove kosti. Z Biblie sa dozvedáme, že „keď sa muž dotkol Elizeových kostí, okamžite ožil a postavil sa na nohy“. (2. Kráľ. 13:14, 20, 21) Uvažuj, aký význam mali tieto správy o vzkriesení pre Martu! A uvažuj aj nad tým, aký význam by mali mať pre teba. Istotne by ťa mali presviedčať, že Boh má nesmiernu, neobmedzenú moc.

10. Čo urobil Peter, keď zomrela istá kresťanka?

¹⁰ Aj v Kresťanských gréckych Písmach čítame, že Boží verní služobníci sa stali svedkami vzkriesenia. Už sme spomenuli, že Ježiš vzkriesil syna vdovy z Nain a Jairovu dcéru. Neskôr Boh prostredníctvom Petra vzkriesil kresťanku Dorkas (Tabitu). Peter prišiel k jej telu pripravenému na pohreb. Pomodlil sa a povedal: „Tabita, vstaň!“ Ihneď ožila a Peter ju „predstavil... živú“ spolukresťanom. To, čo sa stalo, bolo také presvedčivé, že „mnohí uverili v Pána“. Títo noví učeníci mohli vydávať svedectvo tak o Ježišovi, ako aj o tom, že Jehova dokáže kriesiť mŕtvych. (Sk. 9:36–42)

11. Akú udalosť zapísal lekár Lukáš a ako zapôsobila na očitých svedkov?

¹¹ Iní ľudia boli očitými svedkami ďalšieho vzkriesenia. Odohralo sa v Troade na území dnešného Turecka. Na zhromaždení, ktoré sa konalo na treťom poschodí jedného domu, bol aj apoštol Pavol. Hovoril na ňom až do polnoci. Medzi poslucháčmi bol aj mladý Eutychus, ktorý sedel v okne. V jednej chvíli zadriemal a vypadol. Prvý, kto k nemu pribehol, bol možno lekár Lukáš. Prezrel ho a vyslovil jednoznačný záver: Eutychus nie je iba zranený a v bezvedomí, je mŕtvy! Dolu zišiel aj Pavol a objal mŕtve telo. Po chvíli zvolal, čo nikto nečakal: „Jeho duša je v ňom.“ Všetkých očitých svedkov to muselo ohromiť! Keďže videli, ako Pavol vzkriesil mŕtveho, „veľmi sa potešili“. (Sk. 20:7–12)

12., 13. Aké otázky si v súvislosti so spomenutými prípadmi vzkriesenia zaslúžia odpoveď?

¹² Vďaka spomenutým správam by si mal mať tak ako Marta istotu, že náš Boh a Životodarca je schopný priviesť mŕtveho človeka späť k životu. Je zaujímavé, že v časoch, keď Jehova robil tieto zázraky, bol pri každom z nich prítomný verný Boží služobník, napríklad Eliáš, Ježiš alebo Peter. Čo však môžeme povedať o ľuďoch, ktorí zomreli v období, keď Boh nerobil takéto zázraky? Mohli verní muži a ženy v časoch, keď Boh nekriesil ľudí, očakávať, že to bude robiť niekedy v budúcnosti? Mohli mať rovnaké presvedčenie ako Marta, ktorá povedala: „Viem, že [môj brat] vstane pri vzkriesení v posledný deň“? Ale prečo mala dôvod veriť, že to príde? A prečo máš na to dôvod aj ty?

¹³ V Božom inšpirovanom Slove je viacero pasáží, z ktorých je zrejmé, že Jehovovi verní služobníci očakávali v budúcnosti vzkriesenie. Zamyslime sa aspoň nad niektorými.

14. Čo sa o vzkriesení učíme zo správy o Abrahámovi?

¹⁴ Pouvažuj nad tým, čo mal na Boží príkaz urobiť Abrahám s Izákom, dedičom, na ktorého tak dlho čakal. Jehova mu povedal: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna, ktorého tak miluješ, Izáka, a... obetuj ho ako zápalnú obeť.“ ​(1. Mojž. 22:2) Predstav si, aké pocity to muselo v Abrahámovi vyvolať. Jehova sľúbil, že prostredníctvom Abrahámovho potomstva budú požehnané všetky národy. (1. Mojž. 13:14–16; 18:18; Rim. 4:17, 18) Okrem toho sľúbil, že tieto požehnania prídu „prostredníctvom Izáka“. (1. Mojž. 21:12) Ale ako sa to mohlo splniť, keď Abrahám mal Izáka obetovať? Podľa Pavlových inšpirovaných slov Abrahám veril, že Boh dokáže vzkriesiť Izáka z mŕtvych. (Hebrejom 11:17–19) V Biblii sa nepíše, že by si Abrahám myslel, že keď poslúchne, jeho syn bude opäť žiť už o niekoľko hodín, na druhý deň alebo o týždeň. Nemohol vedieť, kedy vstane z mŕtvych. Bol však presvedčený, že Jehova ho vzkriesi.

15. Akú nádej vyjadril patriarcha Jób?

¹⁵ Aj patriarcha Jób sa tešil na to, že ľudia raz budú vzkriesení. Vedel, že ak sa obyčajný strom zotne, môže znova vypučať a byť ako nová rastlina. No s človekom to tak nie je. (Jób 14:7–12; 19:25–27) Keď zomrie, nemôže sám od seba vstať z hrobu a znova žiť. (2. Sam. 12:23; Žalm 89:48) To však, pochopiteľne, neznamená, že ho nemôže vzkriesiť Boh. Jób veril, že príde čas, keď si Jehova naňho spomenie. (Prečítajte Jóba 14:13–15.) Nemohol vedieť, kedy ten čas príde. Ale bol si istý, že Stvoriteľ človeka si naňho môže a chce spomenúť a vzkriesi ho.

16. Ako anjel povzbudil proroka Daniela?

¹⁶ Ďalším Božím služobníkom, ktorého poznáme z Hebrejských Písiem, je Daniel. Verne slúžil Jehovovi desiatky rokov a on ho podporoval. Raz mu anjel povedal, že je „veľmi žiadúci“, zaželal mu pokoj a nabádal ho, aby bol silný. (Dan. 9:22, 23; 10:11, 18, 19)

17., 18. Čo Jehova sľúbil Danielovi?

¹⁷ Keď mal Daniel takmer 100 rokov a jeho život sa chýlil ku koncu, možno si kládol otázku, čo prinesie budúcnosť. Bude vzkriesený? Celkom určite! Na konci jeho knihy čítame, o čom ho Jehova uistil: „Ty choď ku koncu; a budeš odpočívať.“ ​(Dan. 12:13) Zostarnutý Daniel vedel, že mŕtvi odpočívajú, že v hrobe niet „plánovania, ani poznania, ani múdrosti“. Uvedomoval si, že zakrátko tam pôjde aj on. (Kaz. 9:10) Ale to nebude jeho koniec. Jehova mu sľúbil, že bude opäť žiť.

¹⁸ Posolstvo, ktoré bolo určené prorokovi Danielovi, pokračovalo: „Vstaneš k svojmu údelu na konci dní.“ Neobsahovalo žiadnu zmienku o tom, koľko času dovtedy uplynie a kedy to bude. Daniel mal prísť ku svojmu koncu tak, že zomrie, a potom mal odpočívať. Ale slová „vstaneš k svojmu údelu“ boli jednoznačným sľubom, že raz bude vzkriesený. Bude vzkriesený dlho po tom, ako zomrel, až „na konci dní“.

19., 20. a) Ako súvisia udalosti, o ktorých sme hovorili, s tým, čo Marta povedala Ježišovi? b) Čomu sa ešte budeme venovať?

¹⁹ Je zjavné, že Marta mala dôvod byť presvedčená, že jej verný brat Lazar „vstane pri vzkriesení v posledný deň“. Istota, ktorú cítiť z toho, čo povedala Ježišovi, ako aj sľub, ktorý dostal Daniel, uisťujú aj kresťanov dnes, že vzkriesenie určite bude.

²⁰ V tomto článku sme skúmali prípady vzkriesenia, ktoré sa odohrali v dávnej minulosti. Dokazujú, že vzkriesenie je možné — že mŕtvych je možné priviesť k životu. A muži a ženy, ktorí slúžili Bohu, očakávali, že v budúcnosti bude vzkriesenie. Máme však dôvod veriť, že ľudia môžu byť vzkriesení aj dlhý čas po tom, ako to bolo sľúbené? Ak áno, potom by sme mali podobne ako Marta ešte viac dôvodov tešiť sa na čas, keď to príde. A kedy to bude? Týmto otázkam sa budeme venovať v nasledujúcom článku.