Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

“Mi vwo Ẹruefirhọ Kpahen Osolobrugwẹ”

“Mi vwo Ẹruefirhọ Kpahen Osolobrugwẹ”

“Adam rọ kẹta na no rhiẹ ohworho ẹhẹn ro tiobọnu arhọ rẹn ihworho.”—1 COR. 15:45.

IJORO: 151, 147

1-3. (a) Me yo fori na haba oborẹ e vwo imwẹro kpahen? (b) Mesoriẹ ẹrhọmọnuhwu na o rhiẹ oborẹ ọ ghanranren omamọ? (Mẹrẹn ifoto rọ ha uvuẹn ọtonrhọ uyono na.)

ARHA nọ, ‘Me wu bọn esegburhomẹmro ọnọ kpahen?’ me wu na ta? Itiọrurhomẹmro, wu ne djeyi fiotọre taghene i Jehova yẹ Ọmemama ọwan rọ jeghwai yẹ ọwan arhọ. Wu na ji ta kpahen esegburhomẹmro wu vwo kpahen i Jesu Kristi, rọ tan rẹ ọwan. Wu na ji ta rhẹ omamerhomẹ taghene i Paradais rẹ ihworho Osolobrugwẹ ine rhirhiẹ, ọ sa obaro na. Ọrẹn, wu ne kele ẹrhọmọnuhwu ba ifiẹrorhọ wu vwori ri mai ghanren?

2 O fori ne kele ẹrhọmọnuhwu ba ifiẹrorhọ re vwori, arha tobọ vwo imwẹro taghene ana vrẹn ukpokpogho rode na jeghwai ruẹ akpọ ọkpokpọ na. Ọnyikọ Paul o dje oborẹ ọsoriẹ ẹrhọmọnuhwu na o rhiẹ emru kirighwo re vwo esegburhomẹmro kpahen, ọke rọ ta: “Itiọrurhomẹmro, orhianẹ o vwo ẹrhọmọnuhwu-u, nọyẹ a ji rhọmọ Kristi nẹ uhwu-u.” Orhianẹ a ji rhọmọ i Kristi nẹ uhwu-u, manẹ o vwo rhiẹ Orodje ọwa-an, habaye, oborẹ e ghwoghwo kpahen usun ọnẹyen orho fiemru-u. (Se 1 Corinthians 15:​12-19.) Ọrẹn, e rheri taghene a rhọmọ i Jesu nẹ uhwu. Ọwan i vẹnẹ otu i Sadducee na, nime aye e vwo esegburhomẹmro taghene eri hwuru ina sabu rharhumu nyerẹ-ẹn. Arha tobọ ha ọwan djechẹẹ dede, e ji vwo imwẹro kpahen ẹrhọmọnuhwu na.​—⁠Mark 12:18; Acts 4:​2, 3; 17:32; 23:​6-8.

3 Paul ọ hunute ẹrhọmọnuhwu na, ọke rọ ya kpahen “uyono erukaro ri sekpahen Kristi.” (Heb. 6:​1, 2) Paul ọ ji karunumwuie taghene o vwo imwẹro kpahen ẹrhọmọnuhwu na. (Acts 24:​10, 15, 24, 25) Ọrẹn, nime ẹrhọmọnuhwu ọ ha usuẹn iyono erukaro re yono kpahen, o mevirhọ taghene uyono ghemeghe-e. (Heb. 5:12) Mesoriẹ?

4. Enọ ego ya na sabu nọ kpahen ẹrhọmọnuhwu na?

4 Ihworho i rha tuẹn uyono i Baibol na rhọ, aye ne yono kpahen ẹrhọmọnuhwu jerẹ ọrẹ Lazarus. Aye ne ji yono taghene Abraham, Job, ọrhẹ Daniel i vwo imwẹro taghene ana rhọmọ eri hwuru obaro na. Ọrẹn, me wu ne ruo, orhianẹ a nekpẹn oka ro ghini djeyi phia taghene ẹrhọmọnuhwu ọnọ phia obaro na? Baibol na ọ hunute ọke ana rhọmọ ihworho? Enọ enana i hobọte esegburhomẹmro ọwan, omarana, jenẹ a mẹrẹn ẹkpahenrhọ i Baibol na.

ẸRHỌMỌNUHWU DEDEVWO ẸGBUKPE BUEBUN I VRẸN NE

5. Enọ ego kpahen ẹrhọmọnuhwu na ye ne yono kpahen?

5 Ọnọ sabu phẹrẹ re ne roro taghene ana sabu rhọmọ ohworho ogege o hwu hin. (John 11:11; Acts 20:​9, 10) Ọrẹn, nẹ ẹrhọmọnuhwu ra tare taghene ọnọ phia obaro na vwo? Wu na sabu vwo imwẹro kpahen aruo ive ọrana ọrhọ tobọ rhianẹ ohworho na o hwuru obọ yanghene o jiri ne ro hwuru? Itiọrurhomẹmro, ẹrhọmọnuhwu re veri ọke jijiri ọ phiare, wu jeghwai vwo esegburhomẹmro kpahiẹn. Izede ọgo? Marhẹ o ru surhobọmwu ẹrhọmọnuhwu rọ nọ phia obaro na?

6. Marhẹ orugba i Psalm 118 o ru sekpahen i Jesu?

6 Sekpahen ẹrhọmọnuhwu re veri ọke jijiri, roro kpahen oborẹ ọ ha uvuẹn Psalm 118, rẹ ihworho ezẹko e roro taghene i David ọ yare. Ọrhọ ta: “Jehova, biko ame a rẹ, simi ame! . . . Ebrurhọ ọ havwiẹ rẹn ohworho rọ rhere uvuẹn ọdẹ ọrẹ i Jehova.” Ọkezẹko, wu karorhọ taghene ihworho i tẹmro ri ha uvuẹn ekete i Baibol ọnana kpahen i Messiah na, ọke i Jesu ọ ruẹ i Jerusalem rhẹ ekẹrẹkẹtẹ uvuẹn Nisan 9, e ki kpe yi. (Ps. 118:​25, 26; Matt. 21:​7-9) Ọrẹn, marhẹ yi Psalm 118 o ru rionbọrhọ ẹrhọmọnuhwu rọ nọ phia obaro na? Djokarhọ oborẹ ọbo ijoro na ọ tare: “Atita rẹ ihworho ra bọn oghwa na i tenren, o mo rhiẹ atita rọ mai ghanren ne.”​—⁠Ps. 118:⁠22.

“Ihworho ra bọn oghwa na” i tiẹn i Messiah na (Mẹrẹn udjoghwẹ 7)

7. Marhẹ itu i Jew na i tiẹn i Jesu te?

7 “Ihworho ra bọn oghwa na,” ri rhiẹ ilori ẹga na, i tiẹn Messiah na. Uruemru aye ọ vrẹn ọrẹ aye a ghwai nyaji Jesu vwo yanghene ọrẹ aye i vwe kwerhọ ye taghene i Jesu yẹ Kristi na. Itu i Jew na buebun i tiẹn i Jesu te erhirhiẹ aye e korunu taghene e kpe yi. (Luke 23:​18-23) Itiọrurhomẹmro, aye i toroba uhwu i Jesu.

A rhọmọ i Jesu no rhiẹ “atita rọ mai ghanren” (Mẹrẹn idjaghwẹ 8, 9)

8. Marhẹ yi Jesu o ru rhiẹ “atita rọ mai ghanren na”?

8 Marhẹ yi Jesu o ru “rhiẹ atita rọ mai ghanren” orhianẹ a ten riẹn jeghwai kpe yi? Ọrana ọ phiare nime a rhọmeriẹn nẹ uhwu. Jesu ọ vi ta ye rhotọre. O dje udje kpahen ọhworhare owu ro vwo ikebi, rẹ ihworho ra wian riẹn i ha oja riẹ ihworho ro dje vwe aye, omaran emọ Israel i ji ha oja riẹ emẹraro Osolobrugwẹ. Obẹtaye uvuẹn udje na, ọro vwo ikebi na no dje ọmọyen ro vwo ẹguọlọ kpahen rọ nọ ji ha ekwakwa ye riuku vwe aye. Aye i rhiabọ dede ọmọ na? Ẹjo! Era wian rẹn ọhworhare na ni tobọ kpe ọmọ na. Ọke i Jesu o dje udje na hin, nọ rionbọrhọ aruẹmẹrẹn rọ ha uvuẹn Psalm 118:22. (Luke 20:​9-17) Ọnyikọ Peter ọ ji tẹmro rọ họhọ ọnana, ọke rọ tẹmro rẹn ‘ihworho re suẹn na, ekpako na, ọrhẹ eyẹbe na ri kokori uvuẹn i Jerusalem.’ Peter ọ ta kpahen “Jesu Kristi onyẹ Nazarene, rẹ are i kpe rhẹ orhan na, rẹ Osolobrugwẹ ọ rhọmọren nẹ uhwu na.” Omarana, Peter nọ dabu dje yi fiotọre: “Ọnana yẹ ‘atita rẹ are ra bọn oghwa na i vwe ni fiemru, ọye yo mo rhiẹ atita rọ mai ghanren na.’”​—⁠Acts 3:15; 4:​5-11; 1 Pet. 2:​5-7.

9. Emru oghẹnrensan ọgo yi Psalm 118:22 ọ ta kpahen?

9 Itiọrurhomẹmro, aruẹmẹrẹn kpahen ẹrhọmọnuhwu rọ ha uvuẹn Psalm 118:​22, ọ ha ẹgbukpe buebun o ki te orugba. Ana tiẹn i Messiah na jeghwai kpe yi, ọrẹn ana rhọmiẹ no rhiẹ atita rọ mai ghanren na. Jesu no mo rhiẹ ohworho ra nyoma yen vwo arhọ.​—⁠Acts 4:12; Eph. 1:⁠20.

10. (a) Aruẹmẹrẹn ọgo yọ ha uvuẹn Psalm 16:10? (b) Mesoriẹ o mwu ọwan ẹro taghene rhẹ i David yọ ha ẹmro rọ ha uvuẹn i Psalm 16:10 te orugba-a?

10 Roro kpahen oghwẹmro ọrọrọ rọ ji rionbọrhọ ẹrhọmọnuhwu na. A ya ọbe i Psalm na vrẹn ẹgbukpe uriusionrin, ẹrhọmọnuhwu na ọ ki phia, ọnana ọnọ sabu lẹrhẹ imwẹro wu vwori gbanhon taghene ẹrhọmọnuhwu ọnọ phia dedevwo ẹgbukpe buebun i vrẹn ne. Psalm 16 ri David ọ yare, nọ tare: “Fọkime wu njaje mẹ vwo uvuẹn Usin na-a. Wu lẹrhẹ ohworho rọ sẹrorẹ atamwu kpahuọn mẹrẹn ukpotọ na-a.” (Ps. 16:10) David ọ vwọ haye ta taghene o hwuẹ dẹ, yanghene e sie-en. Baibol na ọ tare taghene i David o horo jeghwai hwu. Ọke ro hwu, ne sinrien rhẹ “ekete re sin esẹ ye ride rhọ, e sinrien rhẹ amwa i David.” (1 Ki. 2:​1, 10) Ni me yẹ Psalm 16:10 ọ ta kpahan?

11. Ọke ọgo yi Peter ọ ta kpahen oborẹ ọ ha uvuẹn Psalm 16:⁠10?

11 Ẹgbukpe uriusionrin a vrẹn ọke ra ya Psalm 16:​10, ọrhẹ ọke ikprughwre ezẹko a vrẹn ri Jesu o hwu hin, Peter nọ tẹmro rẹn itu i Jew ọrhẹ epha ezẹko kpahen Psalm 16:10. (Se Acts 2:​29-32.) Ọ tare taghene David o hwuru, e ji sien. Ihworho ra kerhọ i Peter i rhe te omaran. Habaye, iyẹnrẹn na ọ ta taghene aye i frẹfro kpahen ẹmro i Peter ọ tare taghene i David ọ ta kpahen ẹrhọmọnuhwu ọrẹ Messiah na-a.

12. Marhẹ yi Psalm 16:10 o rugba lele, imwẹro ọgo kpahen ẹrhọmọnuhwu yọ yẹrẹ ọwan?

12 Peter nọ rharhumu ha oghwẹmro na phia nyoma rọ rionbọrhọ Psalm 110:⁠1. (Se Acts 2:​33-36.) Fọkime i Peter ọ dabu dje eyaya ọfuanfon na fiotọre, nọ sabu lẹrhẹ ihworho buebun vwo imwẹro taghene Jesu yẹ Ọrovwori ọrhẹ Kristi na. Habaye, ihworho na ni me kwerhọ ye taghene Psalm 16:10 o te orugba ọke a rhọmọ i Jesu nẹ uhwu. Ọke oru, ọnyikọ Paul nọ ji bọn ẹmro enẹyen kpahen eghwẹmro erana ọke rọ tẹmro rẹn itu i Jew re rhirhiẹ amwa i Antioch uvuẹn ẹkwotọre i Pisidia. Ọnana ọ merheren aye oma omamọ te erhirhiẹ aye a guọlọ ẹmro erọrọ rhon. (Se Acts 13:​32-37, 42.) Ọrana nọ yẹrẹ ọwan imwẹro taghene ẹrhọmọnuhwu ọnọ phia obaro na, dedevwo ẹgbukpe buebun i vrẹn ne.

ỌKE ỌGO YẸ ẸRHỌMỌNUHWU NA ỌNỌ PHIA?

13. Enọ ego sekpahen ẹrhọmọnuhwu na yẹ ihworho ina sabu nọ?

13 O fori no rhiẹ emru urhebro rẹn ọwan taghene ẹrhọmọnuhwu ọnọ sabu phia dedevwo ẹgbukpe buebun i vrẹn ne. Ọrẹn, ohworho ọnọ sabu roro: ‘Ọnana no mevirhọ taghene mi na hẹrhẹ ọke jijiri mi ki mẹrẹn ohworho mẹ ro hwuru? Ọke ọgo yẹ ẹrhọmọnuhwu mi fiẹrorhọ na ọnọ phia?’ Jesu ọ ta rẹn inyikọ ye taghene o vwo ekwakwa ezẹko rẹ aye ina ja sabu rhe kpahen. Habaye, ọ havwiẹ rẹn aye rẹ aye ine rhe “ẹdẹ yanghene ọke rẹ Ọsẹ na o bruru na-a.” (Acts 1:​6, 7; John 16:12) Ọrẹn, ọnana o mevirhọ taghene ọwan e rhe emru owuorowu kpahen ọke ra na rhọmọ ihworho-o.

14. Marhẹ ẹrhọmọnuhwu i Jesu o ru vẹnẹ eri phiare ọ ki rhe?

14 Na sabu vwẹruọ ye, karorhọ ẹrhọmọnuhwu ri Baibol na ọ tẹmro kpahen. Ẹrhọmọnuhwu rọ mai ghanren yẹ ọrẹ i Jesu. Orhianẹ a rhọmọ i Jesu-u, manẹ e vwe vwo ifiẹrorhọ ra na mẹrẹn ihworho ọwan ri hwuru-u. Ihworho rẹ Elijah ọrhẹ Elisha i rhọmọnuhwu, Jesu ọ ki rhe e nyerẹn bẹmẹdẹ-ẹ. Aye i hwuru jeghwai gbon rhẹ usin. Ọrẹ ovẹnẹ, Jesu “ra rhọmọ nẹ uhwu rhe na, orho hwuẹ ghwomara-an, uhwu orho vwo omẹgbanhon uvuẹn oma i Jesu ghwomara-an.” O nyerẹn bẹmẹdẹ obẹ odjuwu.​—⁠Rom. 6:9; Rev. 1:​5, 18; Col. 1:18; 1 Pet. 3:⁠18.

15. Mesoriẹ o rhiẹ oborẹ ọ ghanranren taghene i Jesu yẹ “omamọ ọrukaro” na?

15 Jesu ye kiki rhọmọ riẹ odjuwu, ẹrhọmọnuhwu ọnẹyen yọ ji mai ghanren. (Acts 26:23) Ọrẹn, rhẹ i Jesu ọvo ya na rhọmọ riẹ odjuwu-u. Jesu ọ yẹ inyikọ ye imwẹro taghene aye ine lelie sun obẹ odjuwu. (Luke 22:​28-30) Na ki rhọmọ aye riẹ odjuwu, aye ine vi hwu vwẹre. Orho ru, nẹ ana rhọmọ aye rhiẹ ihworho ẹhẹn jerẹ Kristi. Paul nọ tare: “A rhọmo i Kristi nẹ uhwu ne, ọye yẹ omamọ ọrukaro usuẹn ihworho ri merhenren ọrẹ uhwu ne.” Paul nọ ji ta taghene ana rhọmọ awọrọ riẹ odjuwu, nọ habaye: “Ọrẹn, owuowọnwan rhẹ ẹkẹ ọnẹyen: Kristi yẹ omamọ ọrukaro na, orho nie hin nẹ ihworho ọrẹ i Kristi uvwre ọke ẹrhiọ ọnẹyen.”​—⁠1 Cor. 15:​20, 23.

16. Me ye rhe kpahen ọke ẹrhọmọnuhwu riẹ odjuwu na ọnọ phia?

16 Ọrana nọ lẹrherẹ ọwan rhe kpahen ọke ra na rhọmọ ihworho riẹ odjuwu. Ọnana ọnọ phia “ọke ẹrhiọ ọnẹyen.” Nyoma i Baibol na, Iseri Jehova i rhe ne taghene “ọke ẹrhiọ” i Jesu na ọ tonrhọ uvuẹn ẹgbukpe 1914. Dedevwo, ọke na o ji vwoba-a, ọrẹn, enyerẹn na ọ joma toba ne.

17, 18. Uvwre ọke ẹrhiọ i Jesu na, me yọ nọ phia rẹn ezẹko usuẹn eri ne lelie sun?

17 Baibol na ọ tẹmro kpahen oborẹ ana rhọmọ ihworho riẹ odjuwu lele, ọrhọ ta: “A guọlọ nẹ are i rhiẹ igbori kpahen era merhẹn ọrẹ uhwu-u . . . Fọkime erhe vwo esegburhomẹmro taghene i Jesu o hwuru jeghwai rharhumu nyerẹn, omaran Osolobrugwẹ ọnọ ji rhọmọ ihworho ri merhẹnren ọrẹ uhwu sekpahen i Jesu. . . . ihworho re ji nyerẹn uvwre ọke ẹrhiọ Ọrovwori na, i karo rẹn ihworho ri hwu ne-e; fọkime Ọrovwori na ono nẹ odjuwu rhe, rhẹ use gorigori, . . . ihworho ri hwu ne sekpahen i Kristi ni ne kiki rhọmọ. Ọrana ọrhọ vrẹn hin, ọwan re nyerẹn ri simirhọ ni ne lele aye ruẹ avwre na ya vwa Ọrovwori na uvuẹn ivwrevwrede na; omarana, ọwan rhẹ Ọrovwori na ni ne rhirhiẹ kugbe ọke ephian.”​—⁠1 Thess. 4:​13-17.

18 Ẹrhọmọnuhwu riẹ odjuwu na ọnọ phia “ọke ẹrhiọ” i Kristi ọ tonrhọ ne. Eri ne lele i Jesu sun re ji nyerẹn ọke ukpokpogho rode na ọ tonrhọ ne, ni na “ruẹ avwre na.” (Matt. 24:31) Eri na ya vwa Ọrovwori na i “merhẹn ọrẹ uhwu-u” nọyẹ aye i hwuẹ ọke jijiri-i. Aye “ephian ine wene ogege, uvuẹn ibrẹro owu, uvwre ọke ene kporo ukpori rọ kẹta na.”​—⁠1 Cor. 15:​51, 52.

19. “Ẹrhọmọnuhwu obọdẹn” ọgo yọ ha obaro na?

19 Inyenana, orhiẹ Ilele Kristi ephian yi ne lele i Jesu sun obẹ odjuwu-u. Ukpomaran, aye a hẹrhẹ ọke i Jehova ono fioba rhẹ enyerakpọ ọkon ọnana. Dedevwo, o vwo ohworho ro rhe ọke na-a, ọrẹn, oba na o ti kẹrẹ ne. (1 Thess. 5:​1-3) Orho ru, nẹ ana rhọmọ ihworho rhiẹ i Paradais uvuẹn otọrakpọ na. Ihworho ra rhọmọnuhwu na, ine vwo uphẹn rẹ aye ine rhie ihworho ri gbare ri ne je hwuo. Itiọrurhomẹmro, “ẹrhọmọnuhwu obọdẹn” rọ sa obaro na ọ vrẹn ọrẹ emẹse a “mẹrẹn ihworho aye ri hwuru nyoma ẹrhọmọnuhwu,” ọrẹn, ọke oru aye ni rharhumu hwu.​—⁠Heb. 11:⁠35.

20. Mesoriẹ e vwo imwẹro taghene ẹrhọmọnuhwu na ọnọ nyalele ẹkwaphiẹrhotọre?

20 Baibol na ọ tare taghene ana rhọmọ ihworho ri ne riẹ odjuwu lele ẹkwaphiẹrhotọre. (1 Cor. 15:23) Ọwan i ji vwo imwẹro taghene ẹrhọmọnuhwu ihworho ine rhirhiẹ otọrakpọ na, ọnọ ji nyalele ẹkwaphiẹrhotọre. Ọnana ifiẹrorhọ rọ merhen oma. Ọrẹn, ana sabu rhe roro, ana rhọmọ ihworho ri hwuru obọ rhiẹ akpọ ogege usun i Kristi ọ tonrhọ, neneyo ihworho ri vwo ẹguọlọ kpahen aye i rhiabọ dede aye? Ene kiki rhọmọ ihworho ri sunrun ọke ahwanren ri fuevwan, nẹ aye i ha userhumu phia kwaphiẹ akpọ na rhọ? Nẹ ihworho ri vwa ji ga i Jehova dẹ vwo? Ọke ọgo ya na rhọmọ aye, bọgo ya na rhọmọ aye nya? Ana sabu nọ enọ buebun. Ọrẹn, o ghini fo ne brudu kpahen enọ enana vwarana? O rhomu na ghwai hẹrhẹ na mẹrẹn oborẹ ọnọ phia lele? O fori ne vwo imwẹro taghene ọnọ merhen oma ra na mẹrẹn oborẹ i Jehova ono ru ekwakwa lele.

21. Ifiẹrorhọ ọgo ye wu vwori kpahen ẹrhọmọnuhwu na?

21 Ọke ọnana o fori ne ru esegburhomẹmro re vwo kpahen i Jehova gbanhon, fọkime ọnọ nyoma i Jesu rhọmọ ihworho ri hwuru. (John 5:​28, 29; 11:23) Neneyo i Jesu o djephia taghene i Jehova o vwo omẹgbanhon rọ nọ rhọmọ eri hwuru, nọ tare taghene i Jehova o nie taghene Abraham, Isaac, ọrhẹ i Jacob e ji nyerẹn. (Luke 20:​37, 38) Ọrẹn, vwana, jerẹ i Paul ana sabu ta: “Mi vwo ẹruefirhọ kpahen Osolobrugwẹ . . . taghene ono vwo ẹrhọmọnuhwu.”​—⁠Acts 24:⁠15.