Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Fɔlɔi​—Nyɛwaa Nyɛbii Lɛ Ni ‘Ahere Amɛyiwala’

Fɔlɔi​—Nyɛwaa Nyɛbii Lɛ Ni ‘Ahere Amɛyiwala’

“Obifabiiaŋ ojɛ ole ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ní baanyɛ ahã otsɔ hiɛshikalɔ ní ahere oyiwala.”​—2 TIM. 3:15.

LALAI: 141, 134

1, 2. Mɛni hewɔ fɔlɔi komɛi sheɔ gbeyei kɛ́ amɛbii lɛ miitao amɛjɔɔ amɛhe nɔ ni abaptisi amɛ lɛ?

DAA afi lɛ, mɛi akpei abɔ ni akɛ amɛ kaseɔ Biblia lɛ jɔɔ amɛhe nɔ amɛhãa Yehowa ni abaptisiɔ amɛ. Mɛi nɛɛ ateŋ mɛi babaoo ji gbekɛbii loo oblahii kɛ oblayei ni atsɔse amɛ yɛ anɔkwale lɛ mli, ni amɛkɔ gbɛ ni hi fe fɛɛ lɛ. (Lala 1:1-3) Kɛ́ oji fɔlɔ ni ji Kristofonyo lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ ookpa be ni abaabaptisi obinuu loo obiyoo lɛ gbɛ waa.​—Okɛto 3 Yohane 4 lɛ he.

2 Kɛ̃lɛ, saji komɛi baanyɛ ahã oye otsui. Ekolɛ ole oblahii kɛ oblayei komɛi ni abaptisi amɛ shi sɛɛ mli lɛ, amɛkɛɛ nilee bɛ mli akɛ abaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi anaa. Amɛteŋ mɛi komɛi po eshi anɔkwale lɛ. No hewɔ lɛ, ekolɛ obaashe gbeyei akɛ bo hu obi lɛ baabɔi Yehowa sɔɔmɔ, shi sɛɛ mli lɛ suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã anɔkwale lɛ he baajɔ, tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ mɛi komɛi ni yɔɔ blema Efeso asafo lɛ mli lɛ agbɛfaŋ lɛ. Yesu wie yɛ amɛhe akɛ, ‘Nyɛŋmɛɛ nyɛklɛŋklɛŋ suɔmɔ lɛ he.’ (Kpo. 2:4) Te obaafee tɛŋŋ oye obua obi lɛ koni suɔmɔ ni eyɔɔ kɛhã Yehowa lɛ mli awa daa ni ‘eda kɛná yiwalaheremɔ’? (1 Pet. 2:2) Timoteo nɔkwɛmɔnɔ lɛ baaye abua wɔ ni wɔhã sanebimɔ nɛɛ hetoo.

“OLE ŊMALƐI KRƆŊKRƆŊI LƐ”

3. (a) Te fee tɛŋŋ Timoteo batsɔ Kristofonyo? Ni mɛni efee yɛ nibii ni ekase lɛ ahe? (b) Mɛɛ nibii etɛ Paulo kɛɛ Timoteo akɛ kɛ́ mɔ ko fee lɛ, no baahã etsɔ Kristo kaselɔ?

3 Bɔfo Paulo tee Listra klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afi 47 Ŋ.B., ni eeenyɛ efee akɛ, nakai beiaŋ Timoteo, ni no mli lɛ eji oblanyo lɛ, kase Yesu he nii. Timoteo kɛ nɔ ni ekase lɛ tsu nii jogbaŋŋ, ni yɛ afii enyɔ sɛɛ lɛ, Paulo hã efata ehe koni amɛfã gbɛ ni amɛyashiɛ. Aaafee afii 16 sɛɛ lɛ, Paulo ŋma Timoteo wolo akɛ: “Yaa nɔ ohi shi yɛ nibii ni okase ní hã oyiŋ tsɔ ní ohe oye lɛ amli, ejaakɛ ole mɛi aŋɔɔ ní okase yɛ, ni akɛ, obifabiiaŋ ojɛ ole ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ [ni ji Hebri Ŋmalɛ lɛ], ní baanyɛ ahã otsɔ hiɛshikalɔ ní ahere oyiwala akɛni oyɛ Kristo Yesu mli hemɔkɛyeli lɛ hewɔ.” (2 Tim. 3:14, 15) Kadimɔ akɛ, Paulo kɛɛ (1) Timoteo le ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, (2) eyiŋ tsɔ ní ehe nibii ni ekase lɛ eye, ni (3) etsɔ hiɛshikalɔ koni ahere eyiwala akɛni eyɛ Kristo Yesu mli hemɔkɛyeli lɛ hewɔ.

4. Mɛɛ nibii ona akɛ kɛ́ okɛtsɔɔ obii bibii lɛ nii lɛ, eyeɔ omanye waa? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

4 Ŋmɛnɛ lɛ, Hebri Ŋmalɛ lɛ kɛ Kristofoi A-Greek Ŋmalɛ lɛ ni feɔ ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ. Kɛ́ fɔlɔ ni ji Kristofonyo ji bo lɛ, belɛ ekã shi faŋŋ akɛ, oosumɔ ni obi lɛ ale ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ jogbaŋŋ. Gbekɛbii bibii po baanyɛ akase mɛi kɛ nibii ni tee nɔ yɛ blema ni agba he sane yɛ Biblia lɛ mli lɛ. Yehowa asafo lɛ efee woji, vidioi, kɛ nibii krokomɛi ni fɔlɔi baanyɛ amɛkɛwa amɛbii. Ani nibii nɛɛ eko yɛ owiemɔ mli? Hã ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ, ja mɔ ko le Ŋmalɛ lɛ jogbaŋŋ dani wekukpaa ni mli wa baanyɛ ahi ekɛ Yehowa teŋ.

‘EYIŊ TSƆ NI EHE EYE’

5. (a) Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ‘yiŋ etsɔ ni ehe nɔ ko eye’ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? (b) Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Timoteo yiŋ tsɔ ni ehe Yesu he sane kpakpa lɛ eye?

5 Ehe miihia waa ni obii lɛ ale ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ. Shi mɛi kɛ nibii ni tee nɔ yɛ blema ni agba he sane yɛ Biblia lɛ mli lɛ ni obaatsɔɔ obii lɛ pɛ kɛkɛ faaa. Paulo kɛɛ Timoteo ‘yiŋ tsɔ ni ehe eye.’ Greek wiemɔ ni Paulo kɛtsu nii lɛ shishi ji, “ni nɔ ko baafee faŋŋ ahã mɔ ko” loo “ni mɔ ko baaná nɔmimaa akɛ nɔ ko ji anɔkwale.” Timoteo le Hebri Ŋmalɛ lɛ kɛjɛ ebifabiiaŋ. Shi be ni eshɛ eblahiiaŋ lɛ, nibii komɛi hã eyiŋ tsɔ akɛ Yesu ji Mesia lɛ. Kɛ́ wɔɔwie he yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, ená nɔmimaa akɛ nɔ ni ekase lɛ ji anɔkwale lɛ. Anɔkwa, Timoteo hemɔkɛyeli lɛ mli bawa aahu akɛ, abaptisi lɛ ni Paulo hã efata ehe koni amɛyashiɛ yɛ maŋsɛɛ.

6. Te obaafee tɛŋŋ oye obua obi lɛ koni eyiŋ atsɔ ni ehe nibii ni ekaseɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ eye?

6 Te obaafee tɛŋŋ oye obua obi lɛ koni ehemɔkɛyeli lɛ mli awa ni eyiŋ atsɔ ni ehe sane kpakpa lɛ eye tamɔ Timoteo? Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, esa akɛ oto otsui shi. Ebaahe be dani obi lɛ yiŋ baatsɔ. Kaasusu akɛ akɛni oyiŋ etsɔ ni ohe anɔkwale lɛ oye hewɔ lɛ, obi lɛ hu baahe eye. Esa akɛ obi lɛ kɛ ‘ejwɛŋmɔ’ atsu nii dani lɛ hu eyiŋ baatsɔ ni ehe nibii ni ekaseɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ eye. (Kanemɔ Romabii 12:1.) Nibii pii yɛ ni bo, ni ji efɔlɔ lɛ, obaanyɛ ofee kɛye obua lɛ koni enyɛ efee nakai, titri lɛ kɛ́ ebi bo saji. Hã wɔsusu bɔ ni papa ko fee enɛ ehã lɛ he, ni wɔkwɛ nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli.

7, 8. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ nyɛmi nuu ko to etsui shi yɛ ebiyoo lɛ tsɔsemɔ mli? (b) Mɛɛ shihilɛ mli ehe bahia ni oto otsui shi ohã obi lɛ tamɔ Thomas?

7 Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Thomas lɛ yɛ biyoo ni eye afii 11, ni nɔ ni ewie nɛ: “Mibiyoo lɛ biɔ mi saji tamɔ, ‘Ani eeenyɛ efee akɛ sutsakemɔ nɔ Yehowa tsɔ ebɔ gbɔmɛi, tsei, kɛ kooloi?’ aloo, ‘Mɛni hewɔ wɔfɔ̃ɔɔ oshiki, ni wɔfeee nibii krokomɛi ni mɛi feɔ koni amɛkɛye amɛbua ni nibii ahi yɛ maŋ lɛ mli lɛ?’ Bei komɛi lɛ, miyeɔ mihe nɔ koni mikahã lɛ hetoo tamɔ nɔ ni mikɛ anɔkwale lɛ miifi enɔ. Kɛ́ okpã anɔkwale lɛ owo mɔ ko toiŋ lɛ, no kɛkɛ hãŋ eyiŋ atsɔ. Moŋ lɛ, esa akɛ okɛ lɛ asusu nibii ni tsɔɔ akɛ anɔkwale lɛ nɛ lɛ ahe fiofio kɛyashi eyiŋ baatsɔ.”

8 Thomas le akɛ, ja eto etsui shi dani ebaanyɛ etsɔɔ ebiyoo lɛ nii jogbaŋŋ. Anɔkwa, ehe miihia ni Kristofoi fɛɛ ato amɛtsui shi. (Kol. 3:12) Thomas le akɛ ebaahe be dani ebiyoo lɛ yiŋ baatsɔ ni ehe anɔkwale lɛ eye, ni enɛ baabi ni ekɛ lɛ asusu nii ahe fiofio. Ele akɛ esa akɛ ejɛ Ŋmalɛ lɛ mli ekɛ ebiyoo lɛ asusu nii ahe dani ebaahe nɔ ni ekaseɔ lɛ eye. Thomas kɛɛ akɛ: “Kɛ́ wɔkɛ wɔbiyoo lɛ miisusu saji ni he hiaa waa lɛ ahe lɛ, wɔkwɛɔ kɛji wɔbiyoo lɛ heɔ nɔ ni ekaseɔ lɛ eyeɔ lɛɛlɛŋ ni enaa akɛ nilee yɛ mli. Wɔnáa he miishɛɛ waa kɛ́ ebi saji. Anɔkwa, kɛ́ wɔbiyoo lɛ kpɛlɛ sane ko nɔ ni ebiii sane yɛ he lɛ, ebaagba minaa.”

9. Te obaafee tɛŋŋ oye obua obii lɛ ni amɛhe Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ amɛye?

9 Kɛ́ fɔlɔi to amɛtsui shi ni amɛtsɔɔ amɛbii lɛ nii lɛ, fiofio lɛ, amɛbii lɛ baanu “nɔ ni ji anɔkwale lɛ lɛɛmɔ, kɛ ekɛlɛ, kɛ enɔkwɔlɛ, kɛ emlikwɔlɛ” lɛ shishi jogbaŋŋ. (Efe. 3:18, NWT) Esa akɛ fɔlɔi akwɛ afii ni amɛbii lɛ eye kɛ nɔ ni sa ni amɛbaanyɛ amɛtsɔɔ amɛ. Fiofio lɛ, hemɔkɛyeli ni amɛbii lɛ yɔɔ yɛ nɔ ni amɛkaseɔ lɛ mli lɛ mli baawa, ni ewaŋ ehãŋ amɛ akɛ amɛkɛ mɛi baagba amɛhemɔkɛyeli lɛ he sane, titri lɛ amɛskulbii. (1 Pet. 3:15) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ani obii lɛ baanyɛ ajɛ Biblia lɛ mli amɛtsɔɔ shihilɛ mli ni gbohii lɛ yɔɔ lɛ mli amɛtsɔɔ mɛi? Ani amɛnuɔ he akɛ nilee yɛ nɔ ni Biblia lɛ wieɔ yɛ sane nɛɛ he lɛ mli? * Ebaahe be dani obi lɛ baahe Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ eye, shi kɛ́ oto otsui shi ni omia ohiɛ otsɔɔ lɛ nii lɛ, odeŋmegbomɔ lɛ efeŋ yaka.​—5 Mo. 6:6, 7.

10. Mɛni ji gbɛ kome ni he hiaa waa ni esa akɛ otsɔ nɔ otsɔɔ obii lɛ nii?

10 Dani obii lɛ ahemɔkɛyeli mli baawa lɛ, ehe miihia ni bo, ni ji fɔlɔ lɛ, ofee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ohã amɛ. Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Stephanie lɛ yɛ biyei etɛ, ni nɔ ni ewie nɛ: “Kɛjɛ mibii lɛ agbekɛbiiashi tɔ̃ɔ lɛ, mibi mihe shii abɔ akɛ, ‘Ani mikɛ mibii lɛ gbaa nɔ hewɔ ni mi diɛŋtsɛ lɛ, miheɔ miyeɔ akɛ Yehowa yɛ, ni esumɔɔ wɔ, ni egbɛi fɛɛ ja lɛ he sane? Ani mibii lɛ naa faŋŋ akɛ, misumɔɔ Yehowa lɛɛlɛŋ?’ Kɛ́ mi diɛŋtsɛ lɛ, mihemɔkɛyeli lɛ mli waaa lɛ, minyɛŋ makpa gbɛ akɛ mibii lɛ ahemɔkɛyeli mli baawa.”

“OTSƆ HIƐSHIKALƆ NÍ AHERE OYIWALA”

11, 12. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko hiɛ kã shi lɛ mɛni etsɔɔ? Ni mɛni hewɔ jeee afii abɔ ni mɔ ko eye lɛ ni baatsɔɔ akɛ ehiɛ kã shi?

11 Wɔtsɔ hiɛ wɔna akɛ (1) Timoteo le Ŋmalɛ lɛ, ni (2) ehe eye akɛ nibii ni ekase lɛ ji anɔkwale lɛ. Shi mɛni Paulo tsɔɔ be ni ewie akɛ ŋmalɛi krɔŋkrɔŋi lɛ baanyɛ ahã Timoteo ‘atsɔ hiɛshikalɔ ní ahere eyiwala’ lɛ?

12 Insight on the Scriptures lɛ Kpo 2 lɛ wie akɛ, yɛ Biblia lɛ mli lɛ, kɛ́ akɛɛ mɔ ko hiɛ kã shi lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ kɛ “enilee kɛ eniiashishinumɔ tsuɔ nii kɛtsuɔ naagbai ahe nii jogbaŋŋ, ekɛjoɔ oshãra naa foi, ekɛshɛɔ otii komɛi ahe, loo ewoɔ mɛi krokomɛi ŋaa koni amɛfee nakai. Kɛ́ mɔ ko hiɛ kãaa shi lɛ, belɛ buulu loo kwashia ni.” Biblia lɛ kɛɔ akɛ “buulufeemɔ kpɛtɛ gbekɛ tsui he.” (Abɛi 22:15) Belɛ ekã shi faŋŋ akɛ, kɛ́ mɔ ko hiɛ kã shi ni ejeee buulu lɛ, no tsɔɔ akɛ ejwɛŋmɔ esa loo ejwɛŋmɔ mli egbele ni ejeee gbekɛ dɔŋŋ. Jeee afii abɔ ni mɔ ko eye lɛ ni baatsɔɔ akɛ eda yɛ mumɔŋ. Moŋ lɛ, mɔ ni sheɔ Yehowa gbeyei ni eesumɔ ni ebo lɛ toi lɛ ji mɔ ni eda yɛ mumɔŋ.​—Kanemɔ Lala 111:10.

13. Mɛni kɛ́ oblanyo loo oblayoo ko fee lɛ no baatsɔɔ akɛ ehiɛ kã shi bɔ ni abaanyɛ ahere eyiwala?

13 Oblahii kɛ oblayei ni eda bɔ ni sa yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hãaa nibii ni amɛshweɔ loo amɛtipɛŋfoi ‘atswa amɛ kɛya kɛba oookɛɛ ŋshɔkei miitswa amɛ ni eeloo amɛ kɛmiiya kɛmiiba.’ (Efe. 4:14) Moŋ lɛ, ‘amɛtsɔseɔ amɛjwɛŋmɔ lɛ koni ele ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ.’ (Heb. 5:14) Amɛkpɛɔ yiŋ kpakpai ni amɛfeɔ nakai be ni amɛfɔlɔi loo mɛi krokomɛi ni edara bɛ amɛmasɛi po. (Fip. 2:12) Nakai ni amɛfeɔ lɛ tsɔɔ akɛ amɛhiɛ kã shi bɔ ni abaanyɛ ahere amɛyiwala. (Kanemɔ Abɛi 24:14.) Te ooofee tɛŋŋ oye obua obii lɛ ni amɛhiɛ akã shi bɔ ni abaanyɛ ahere amɛyiwala? Esa akɛ ohã amɛle Biblia mli jeŋba he mlai ni ohiɔ shi yɛ naa lɛ faŋŋ. Esa akɛ owiemɔ kɛ onifeemɔ ahã amɛna faŋŋ akɛ ohiɔ shi yɛ Biblia mli jeŋba he mlai lɛ anaa.​—Rom. 2:21-23.

Mɛni hewɔ ehe miihia waa ni fɔlɔi aya nɔ aye abua amɛbii? (Kwɛmɔ kuku 14-18)

14, 15. (a) Mɛɛ saji ni he hiaa waa esa akɛ oblanyo loo oblayoo ni miisumɔ ni abaptisi lɛ lɛ ajwɛŋ nɔ? (b) Te obaafee tɛŋŋ oye obua obii lɛ ni amɛjwɛŋ jɔɔmɔi ni amɛbaaná kɛ́ amɛye Nyɔŋmɔ mlai lɛ anɔ lɛ anɔ?

14 Kɛ̃lɛ, jeee kɛɛmɔ ni obaakɛɛ obii lɛ akɛ nɔ ko ja loo ejaaa lɛ pɛ kɛkɛ ni baahã amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa. Esa akɛ oye obua amɛ ni amɛjwɛŋ sanebimɔi tamɔ nɔ nyiɛ sɛɛ nɛɛ anɔ: ‘Mɛni hewɔ Biblia lɛ kɛɔ akɛ wɔkafee nibii komɛi ni etamɔ nɔ ni amɛfeemɔ ŋɔɔ waa lɛ? Mɛni hewɔ miheɔ miyeɔ akɛ kɛ́ mihi shi yɛ Biblia mli jeŋba he mlai lɛ anaa be fɛɛ be lɛ, ebaahi ehã mi lɛ?’​—Yes. 48:17, 18.

15 Kɛ́ gbekɛ ko kɛɛ ebaasumɔ ni abaptisi lɛ lɛ, esa akɛ aye abua lɛ ni esusu sɔ̃i ni bakãa enɔ kɛ́ ebatsɔ Kristofonyo ni abaptisi lɛ lɛ ahe jogbaŋŋ. Te enuɔ he ehãa tɛŋŋ yɛ sɔ̃i nɛɛ ahe? Mɛɛ jɔɔmɔi ebaaná kɛ́ etsu sɔ̃i nɛɛ ahe nii? Mɛni esa akɛ ekɛshã afɔle koni enyɛ etsu amɛhe nii? Mɛni hewɔ nibii ni ekɛbaashã afɔle lɛ jeee nɔ ko kwraa kɛ́ akɛto jɔɔmɔi ni ebaaná lɛ ahe? (Mar. 10:29, 30) Baptisimɔ jeee shwɛmɔ sane. No hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni esusu saji nɛɛ ahe dani abaptisi lɛ, ejaakɛ kɛ́ abaptisi lɛ lɛ, ekɛ saji nɛɛ baakpe. Kɛ́ oye obua obi lɛ ni ejwɛŋ jɔɔmɔi ni ebaaná kɛ́ ebo Yehowa toi, kɛ naagbai ni ekɛbaakpe kɛ́ egbo enɔ toi lɛ anɔ lɛ, ebaahe eye akɛ kɛ́ ehi shi yɛ Biblia mli jeŋba he mlai lɛ anaa be fɛɛ be lɛ, ebaahi ehã lɛ.​—5 Mo. 30:19, 20.

KƐ́ OBLANYO LOO OBLAYOO KO NI ABAPTISI LƐ LƐ HEMƆKƐYELI HE BƆI JƆƆ

16. Kɛ́ gbekɛ ko ni abaptisi lɛ lɛ yiŋ bɔi lɛ kɔshikɔshifeemɔ yɛ nibii ni ekase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe lɛ, mɛni esa akɛ efɔlɔi afee?

16 Mɛni obaafee kɛ́ obi ni abaptisi lɛ lɛ yiŋ bɔi lɛ kɔshikɔshifeemɔ yɛ nibii komɛi ni ekase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe? Ekolɛ obi lɛ miiná suɔmɔ kɛhã nibii ni yɔɔ je lɛ mli lɛ, aloo eyiŋ miifee lɛ kɔshikɔshi kɛji nilee yɛ mli akɛ ebaaya nɔ ehi shi yɛ Biblia mli jeŋba he mlai lɛ anaa. (Lala 73:1-3, 12, 13) Akɛ fɔlɔ lɛ, ná ole akɛ bɔ ni obaafee onii ohã yɛ saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe lɛ baanyɛ ahã obi lɛ afi shi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli loo eŋmɛɛ he. Kɛ́ obi lɛ eda jio, edako jio, miamɔ ohiɛ waa ni okɛ lɛ akabé yɛ saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahe. Moŋ lɛ, yaa nɔ ojie suɔmɔ kpo otsɔɔ lɛ ni ohã ena akɛ oosumɔ ni oye obua lɛ.

17, 18. Kɛ́ oblanyo loo oblayoo ko yiŋ miifee lɛ kɔshikɔshi lɛ, mɛni efɔlɔi baanyɛ afee kɛwa lɛ?

17 Kɛ́ abaptisi mɔ ko lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ ejɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa, ni eji hiɛdɔɔ sane. Kɛ́ mɔ ko jɔɔ ehe nɔ lɛ, no tsɔɔ akɛ ewo Nyɔŋmɔ shi akɛ ebaasumɔ lɛ ni efee nɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ be fɛɛ be. (Kanemɔ Marko 12:30.) Yehowa buɔ shiwoo nɛɛ akɛ hiɛdɔɔ sane, ni nakai nɔŋŋ esa akɛ mɔ ni woɔ shi lɛ hu ana lɛ. (Jaj. 5:4, 5) Kaimɔ obi lɛ anɔkwa saji nɛɛ, shi feemɔ nakai yɛ be ni sa mli, ni okɛ lɛ awie kɛ mlihilɛ. Shi dani obaafee nakai po lɛ, kasemɔ saji komɛi ni Yehowa asafo lɛ eŋma kɛhã fɔlɔi lɛ. Enɛ baaye abua bo ni ona bɔ ni obaafee oye obua obi lɛ ni ena akɛ, ehe nɔ ni ejɔɔ ehã Yehowa lɛ, kɛ baptisimɔ ni ehã abaptisi lɛ lɛ ji hiɛdɔɔ sane, ni kɛ̃lɛ, ebaahã ená jɔɔmɔi babaoo.

18 Saji ni baanyɛ aye abua bo lɛ eko ji nɔ ni yɔɔ Questions Young People Ask​—Answers That Work, Kpo 1 lɛ sɛɛ ni yitso ji, “Questions Parents Ask” (Saji Ni Fɔlɔi Biɔ) lɛ. Ewoɔ fɔlɔi ŋaa akɛ: “Kaamu sane naa oya akɛ obi lɛ eŋmɛɛ hemɔkɛyeli lɛ he. Moŋ lɛ, taomɔ nɔ tuuntu hewɔ ni enuɔ he nakai.” Ani ekolɛ etipɛŋfoi miinyɛ enɔ ni efee nibii ni esaaa? Ani ehe efee shoo? Aloo ekolɛ enuɔ he akɛ Kristofoi oblahii kɛ oblayei krokomɛi miibɔ mɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli fe lɛ? Awie yɛ nakai sane lɛ mli akɛ, “bei pii lɛ, saji ni tamɔ nɛkɛ lɛ etsɔɔɔ akɛ obi lɛ heee nibii ni ekaseɔ lɛ eyeee. Moŋ lɛ, etsɔɔ akɛ ekɛ shihilɛ ko miikpe amrɔ nɛɛ ni no ehã eewa kɛmiihã lɛ akɛ ebaahi shi yɛ ehemɔkɛyeli lɛ naa.” Wolo lɛ tsɔɔ nibii komɛi ni fɔlɔi baanyɛ afee kɛye abua amɛbi ni yiŋ miifee lɛ kɔshikɔshi yɛ ehemɔkɛyeli lɛ he lɛ.

19. Te fɔlɔi baafee tɛŋŋ amɛye amɛbua amɛbii lɛ koni ‘amɛtsɔmɔ hiɛshikalɔi ni ahere amɛyiwala’?

19 Fɔlɔi, akɛ sɔ̃ wulu efɔ̃ nyɛnɔ akɛ nyɛkwɛ nyɛbii lɛ yɛ ‘Yehowa tsɔsemɔ kɛ eŋaawoo lɛ mli,’ ni enɛ ji hegbɛ kpele. (Efe. 6:4) Tamɔ bɔ ni wɔna yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, enɛ biɔ babaoo fe ni nyɛbaatsɔɔ nyɛbii lɛ Biblia mli anɔkwalei lɛ kɛkɛ. Moŋ lɛ, esa akɛ nyɛye nyɛbua amɛ ni amɛyiŋ hu atsɔ ni amɛhe nibii ni amɛkaseɔ lɛ amɛye. Ja amɛhemɔkɛyeli lɛ mli wa waa dani amɛbaajɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Yehowa ni amɛjɛ amɛtsui muu fɛɛ mli amɛsɔmɔ lɛ. Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ, Yehowa Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ lɛ kɛ mɔdɛŋ ni nyɛbɔɔ akɛ fɔlɔi lɛ baaye abua nyɛbii lɛ koni ‘amɛtsɔmɔ hiɛshikalɔi ni ahere amɛyiwala.’

^ kk. 9 Nikasemɔ woji ni fata Mɛni Biblia lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ? wolo lɛ he lɛ hi waa, ni amɛbaanyɛ amɛye amɛbua gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ ni amɛnu anɔkwale lɛ shishi jogbaŋŋ ni amɛnyɛ amɛtsɔɔ mli. Obaanyɛ ona yɛ jw.org lɛ nɔ yɛ wiemɔi babaoo amli. Kwɛmɔ fã ni ji BIBLIA TSƆƆMƆI > NIBII KƐHÃ BIBLIA KASEMƆ.