Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Awovolɛ​—Bɛboa Bɛ Mra Bɛmaa Bɛnwu ‘Nrɛlɛbɛ Na Bɛnyia Ngoane’

Awovolɛ​—Bɛboa Bɛ Mra Bɛmaa Bɛnwu ‘Nrɛlɛbɛ Na Bɛnyia Ngoane’

“Sumunli wɔ ngakula nu, ɛze ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne mɔɔ kola maa ɛnwu nrɛlɛbɛ na . . . ɛnyia ngoane la.”​—2 TIM. 3:15.

EDWƐNE: 141, 134

1, 2. Kɛmɔti a awovolɛ bie mɔ amra yila bɛ nwo zo na bɛkulo kɛ bɛmaa bɛsɔne bɛ a, bɛdwenle nwo ɛ?

ƐVOLƐ biala, Baebolo sukoavoma dɔɔnwo yila bɛ nwo zo maa Gyihova na bɛmaa bɛsɔne bɛ. Bɛ nuhua dɔɔnwo le ngakula mɔɔ bɛtete bɛ wɔ nɔhalɛ ne anu na bɛkpa ɛbɛlabɔlɛ adenle kpalɛ mɔɔ tɛla biala a. (Edw. 1:1-3) Saa ɛle Kilisiene wovolɛ a, ɔda ali kɛ ɛ nye la kenle mɔɔ bɛbazɔne ɛ ra nrenyia anzɛɛ raalɛ la ade.​—Fa to 3 Dwɔn 4 anwo.

2 Noko, bie a ɛbadwenle nwo. Bie a wɔnwu ngakula bie mɔ mɔɔ bɛzɔnenle bɛ noko nzinlii bɛ adwenle nu yɛle bɛ kesee kɛ saa bɛfa Nyamenle ngyinlazo bɛbɔ bɛ ɛbɛla a ɔbaboa bɛ a. Bie mɔ bɔbɔ ɛvi nɔhalɛ ne anu. Ɔlua ɛhye ati, bie a ɛsulo kɛ ɛ ra ne babɔ ɔ bo kɛ ɔsonle Gyihova na akee yeagyakyi ɛhulolɛ ne mɔɔ ɛnee ɔlɛ ɔmaa nɔhalɛ ne la. Bie a ɔbayɛ kɛ menli mɔɔ ɛnee wɔ ɛvoya mɔɔ limoa Ɛfɛsɛse asafo ne anu mɔɔ Gyisɛse hanle bɛ nwo edwɛkɛ kɛ: “Wɔgyakyi ɛlɔlɛ mɔɔ ɛnee ɛlɛ ye alimoa ne la.” (Yek. 2:4) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔabɔ mɔdenle wɔahoati deɛ ɛhye na wɔaboa ɛ mra wɔamaa “bɛanyi bɛahɔ ngoanelielɛ nu” ɛ? (1 Pita 2:2) Amaa yɛanwu mualɛ ne la, bɛmaa yɛzuzu Timote neazo ne anwo.

“ƐZE NGƐLƐLERA NWUANZANWUANZA NE”

3. (a) Kɛzi Timote rayɛle Kilisienenli a, na duzu a ɔvale mɔɔ ɔzukoale la ɔyɛle a? (b) Ninyɛne nsa boni mɔ a Pɔɔlo hanle kɛ Timote ɛyɛ a?

3 Pɔɔlo limoa hɔle Lesetela wɔ 47 Y.M. la, ɔbayɛ kɛ mekɛ zɔhane a Timote mɔɔ ɛnee le kakula la zukoale Gyisɛse anwo debie a. Ɔvale mɔɔ ɔzukoale la ɔlile gyima, na ye ɛvolɛ nwiɔ anzi, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔ nee Pɔɔlo tu adenle. Ye ɛvolɛ 16 anzi, Pɔɔlo hɛlɛle Timote kɛ: “Kɔ zo di ninyɛne mɔɔ wɔzukoa na wɔlie wɔli kɛ ɔle nɔhalɛ la anzi, na ɛze menli mɔɔ ɛzukoale ɛvile bɛ ɛkɛ ne la yɛɛ sumunli wɔ ngakula nu, ɛze ngɛlɛlera nwuanzanwuanza [Hibulu Ngɛlɛlera] ne mɔɔ kola maa ɛnwu nrɛlɛbɛ na ɛdua Kelaese Gyisɛse anu diedi zo ɛnyia ngoane la.” (2 Tim. 3:14, 15) Yɛ ye nzonlɛ kɛ Pɔɔlo hanle kɛ ɛnee Timote (1) ze ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne, (2) ɔliele ninyɛne mɔɔ ɔzukoale la ɔlile, (3) yɛɛ ɔkola ɔmaa ɔnwu nrɛlɛbɛ na ɔdua Kelaese Gyisɛse anu diedi zo ɔnyia ngoane.

4. Ninyɛne boni mɔ a wɔnwu kɛ ɛfa ɛkilehile wɔ ngakula ne mɔ a ɔboa bɛ a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne.)

4 Kɛ Kilisienenli wovolɛ la, ɛkulo kɛ ɛ ra nwu ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne mɔɔ yemɔ a le Hibulu nee Kilisiene Giliki Ngɛlɛlera ne la. Ngakula bɔbɔ bahola azukoa menli nee ninyɛne mɔɔ Baebolo ne ka nwolɛ edwɛkɛ la anwo debie. Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛyɛ ninyɛne dɔɔnwo mɔɔ awovolɛ bahola ava aboa bɛ mra a. Nuhua boni mɔ a wɔ wɔ aneɛ nu a? Ɔwɔ kɛ ɛ ra ne nwu mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la amaa ɔ nee Gyihova anyia agɔnwolɛvalɛ mɔɔ anu yɛ se.

“WƆLIE WƆLI”

5. (a) Saa bɛka kɛ ‘die di’ a, ɔkile duzu? (b) Kɛzi yɛkola yɛnwu kɛ Timote liele edwɛkpa ne mɔɔ fale Gyisɛse anwo la ‘lile’ ɛ?

5 Ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne anu ndelebɛbo anwo hyia. Noko, saa ɛmaa ɛ mra nwu Baebolo nu menli nee nuhua edwɛkɛ ne mɔ a ɛnee ɔtɛwiele. Bɛhilehilele Timote na ‘ɔliele ɔlile.’ Wɔ aneɛ mɔɔ bɛvale bɛhɛlɛle la anu, edwɛkɛkpɔkɛ ne kile kɛ “ɛdie wɔali” anzɛɛ “ɛnyia diedi kɛ debie bie le nɔhalɛ.” Ɛnee Timote ze Hibulu Ngɛlɛlera ne wɔ ye ngakula nu. Noko nzinlii, daselɛ kpalɛ mɔɔ ɔnyianle la maanle ɔliele ɔlile kɛ Gyisɛse a le Mɛzaya ne a. Ye ndelebɛbo ne maanle ɔnyianle diedi. Nɔhalɛ nu, diedi mɔɔ Timote nyianle ye wɔ edwɛkpa ne anu la yɛle kpole, ɔti ɔmaanle bɛzɔnenle ye kɛ ɛdoavolɛ na ɔ nee Pɔɔlo yɛle edwɛkpatɛlɛvolɛ gyima ne.

6. Kɛzi ɛbahola wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛanyia diedi wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne mɔɔ bɛlɛsukoa la anu ɛ?

6 Kɛzi ɛbahola wɔaboa ɛ mra wɔamaa ‘bɛalie bɛali’ kɛ mɔɔ Timote yɛle la ɛ? Mɔɔ limoa, nyia abotane. Ɔdie mekɛ na awie anyia diedi. Ɛdie debie ɛdi a ɔngile kɛ adenle biala anu, ɛ mra noko balie ali. Ɔwɔ kɛ kakula biala mɔɔ ɛlɛsukoa Baebolo ne la ‘dwenle nwolɛ’ amaa yeanyia nɔhalɛ ne anu diedi. (Kenga Wulomuma 12:1.) Ɛdawɔ mɔɔ ɛle wovolɛ la a ɛbahola wɔaboa ɛ mra kpalɛ a, titili saa kakula ne biza kpuya dɔɔnwo a. Suzu neazo bie anwo.

7, 8. (a) Kɛzi Kilisienenli selɛ bie nyia abotane kilehile ɔ ra raalɛ ɛ? (b) Kɛzi wɔnwu kɛ ɔhyia kɛ ɛnyia abotane ko ne ala ɛ?

7 Thomas, selɛ bie mɔɔ ɔ ra raalɛ ɛnyia ɛvolɛ 11 la ka kɛ: “Me ra raalɛ ne kola biza me kɛ, ‘Asoo anrɛɛ Gyihova bahola alua ngakyihakyililɛ zo yeamaa ngoane ara azɛlɛ ye azo ɔ?’ anzɛɛ ‘Duzu ati a yɛ nee yɛ kpalɛzoamra ɛndo ɛra kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛamaa ninyɛne ayɛ boɛ ɛ?’ Ɔyɛ a, ɔwɔ kɛ mekomo me nwo zo amaa meanga mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔdie ɔdi la meangile ye. Meze kɛ tɛ daselɛ ko ala a maa awie nyia diedi a, emomu ɔgyi daselɛ ngyikyi dɔɔnwo azo.”

8 Thomas ze kɛ ɔwɔ kɛ ɔnyia abotane amaa yeahilehile ɔ ra raalɛ ne. Nɔhalɛ nu, ɔhyia kɛ Kilisienema kɔsɔɔti nyia abotane. (Kɔl. 3:12) Thomas nwunle kɛ, bie a ɔwɔ kɛ ɔnyia mekɛ dɔɔnwo ɔ nee ye suzu ninyɛne nwo. Ɔwɔ kɛ ɔgyinla Ngɛlɛlera ne azo ɔ nee ɔ ra raalɛ ne suzu ninyɛne nwo amaa yeanyia mɔɔ ɔlɛsukoa la anu diedi. Thomas ka kɛ, “Mɔɔ fale ninyɛne mɔɔ anwo hyia anwo la, me nee me ye kulo kɛ yɛnwu ye saa mɔɔ yɛ ra raalɛ ne ɛlɛsukoa la, amgba ɔdie ɔdi na ɔte ɔ bo a. Saa ɔbiza kpuya a ɔle kpalɛ. Nɔhalɛ nu, saa ɔdie debie bie ɔdi na yeambiza kpuya a ɔgyegye me.”

9. Kɛzi ɛbahola wɔava Nyamenle Edwɛkɛ ne wɔawula ɛ mra ahonle nu ɛ?

9 Saa awovolɛ nyia abotane kilehile bɛ mra a, ngakula ne mɔ bade diedi ne “tɛtɛlɛ nee ye tendenle nee ye anwumahɔlɛ nee kɛzi ye kuma ne de la abo kpalɛ.” (Ɛfɛ. 3:18) Yɛbanlea bɛ ɛvolɛ mɔɔ bɛli nee bɛ mɔdenlebɔlɛ na yeakpa mɔɔ yɛ nee bɛ bazukoa la. Mekɛ mɔɔ bɛlɛnyia diedi kpole wɔ mɔɔ bɛlɛsukoa anu la ɔbamaa bɛahola bɛahilehile bɛ diedi ne anu bɛahile awie mɔ mɔɔ bɛ gɔnwo mɔ sukuluma boka nwo la. (1 Pita 3:15) Kɛ neazo la, asoo ɛ mra bahola agyinla Baebolo ne azo ahilehile tɛnlabelɛ mɔɔ mowuamra wɔ nu la anu ɔ? Asoo bɛte mɔɔ Baebolo ne ka la abo? * Nɔhalɛ nu, ɔhyia abotane amaa wɔava Nyamenle Edwɛkɛ ne wɔawula ɛ ra ahonle nu, noko nvasoɛ bara wɔ mɔdenlebɔlɛ ne azo.​—Mɛla 6:6, 7.

10. Duzu a ɔwɔ kɛ ɛmaa ɔkyia wɔ wɔ mekɛ mɔɔ ɛlɛkilehile la ɛ?

10 Nɔhalɛ nu, wɔ neazo noko baboa ɛ mra amaa bɛanyia diedi. Stephanie mɔɔ lɛ ngakula mraalɛ nsa la ka kɛ: “Mɔɔ me mra ne mɔ le ngakula la ɛnee mebiza me nwo kɛ, ‘Asoo meka deɛmɔti medie medi kɛ Gyihova wɔ ɛkɛ, ye ɛlɔlɛ nee ye ndenle ne mɔ mɔɔ tenrɛ la anwo edwɛkɛ mekile bɛ ɔ? Asoo me mra ne mɔ nwu ye kɛ amgba mekulo Gyihova ɔ?’ Me nye ɛnla kɛ me mra ne mɔ balie ali, kyesɛ medame medie medi.”

‘NWU NRƐLƐBƐ NA NYIA NGOANE’

11, 12. Duzu a le nrɛlɛbɛ, na kɛmɔti a yɛkola yɛka kɛ tɛ ɛvolɛ mɔɔ awie ɛli la a kile kɛ ɔze nrɛlɛbɛ a?

11 Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, Timote (1) nyianle Ngɛlɛlera ne anu ndelebɛbo yɛɛ (2) ɔliele mɔɔ ɔzukoale la ɔlile. Noko, mɔɔ Pɔɔlo hanle kɛ ngɛlɛlera nwuanzanwuanza ne bahola amaa Timote ‘anwu nrɛlɛbɛ na yeanyia ngoane’ la, duzu a ɛnee ɔlɛkile a?

12 Insight on the Scriptures, Volume 2 ne kilehile nu kɛ, wɔ Baebolo ne anu, nrɛlɛbɛ eza kile kɛ “yɛbava adwenle nee ndelebɛbo yɛali ngyegyelɛ bie anwo gyima kpalɛ, yɛahoati esiane, yɛadwu bodane bie mɔ anwo anzɛɛ yɛadu awie mɔ folɛ kɛ bɛyɛ bie. Ɔle ngoaseadeyɛlɛ angɔbɛnzi.” Baebolo ne ka kɛ, “Ngoaseade yɛ kakula biala fɛ.” (Mrɛ.  22:15) Nɔhalɛ nu, saa awie ze nrɛlɛbɛ a ɔnyɛ ngoaseade, na ɛhye le daselɛ ko mɔɔ kile kɛ yenyi. Tɛ ɛvolɛ mɔɔ awie ɛli la a maa bɛnwu kɛ yenyi sunsum nu a, emomu, Gyihova anwo ɛzulolɛ mɔɔ ɔlɛ nee ɛhulolɛ mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔbali ye mɛla zo la.​—Kenga Edwɛndolɛ 111:10.

13. Kɛ ɔkɛyɛ na kakula ahile kɛ yenwu nrɛlɛbɛ mɔɔ bamaa yeanyia ngoane ɛ?

13 Ngakula mɔɔ bɛnyi sunsum nu la ɛmmaa bɛ atiakunluwɔzo ɛngyegye bɛ anzɛɛ bɛ tipɛnema ɛmbɛlɛbɛla bɛ ɛnyɛ bɛ kɛ ‘selɛkye mɔɔ bɔ bɛ kɔ ba la.’ (Ɛfɛ. 4:14) Emomu, bɛnyia anyuhɔlɛ ɔluakɛ, “bɛfa bɛ adwenle bɛyɛ gyima la ati, bɛtete ye na ɔkola ɔnwu ngakyile mɔɔ wɔ kpalɛ nee ɛtane nu la.” (Hib. 5:14) Bɛmaa ɔda ali kɛ bɛlɛnyi sunsum nu ɔlua kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ bɛsi​—wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ bɛ awovolɛ anzɛɛ mgbanyinli gyɛne ɛnnwu bɛ la. (Fel. 2:12) Nrɛlɛbɛ ɛhye anwo hyia maa ngoanelielɛ. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 24:14.) Kɛzi ɛbahola wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛanyia ye ɛ? Mɔɔ limoa, maa ɛ mra ne mɔ ɛnwu Baebolo ngyinlazo mɔɔ ɛfa ɛdi gyima la. Dua wɔ edwɛkɛ nee wɔ nyɛleɛ zo maa bɛnwu kɛ ɛlɛbɔ mɔdenle wɔava Baebolo ngyinlazo wɔabɔ wɔ ɛbɛla.​—Wlo. 2:21-23.

Duzu ati a mɔdenle mɔɔ awovolɛ bahɔ zo abɔ la anwo hyia ɛ? (Nea ɛdendɛkpunli 14-18

14, 15. (a) Edwɛkɛ mɔɔ anwo hyia la boni mɔ a ɔwɔ kɛ kakula mɔɔ ɛlɛdwenle ɛzɔnenlɛ nwo la suzu nwo a? (b) Kɛzi ɛbahola wɔaboa ɛ mra wɔamaa bɛazuzu nyilalɛ mɔɔ saa bɛdi Nyamenle mɛla ne mɔ azo a bɛbanyia la anwo ɛ?

14 Noko saa ɛkile ɛ mra mɔɔ le kpalɛ nee ɛtane a, ɛnee ɛtɛwiele. Eza ɔwɔ kɛ ɛ nee bɛ suzu kpuya ɛhye mɔ anwo: ‘Duzu ati a Baebolo ne tua ninyɛne mɔɔ ɔyɛ a yɛ nye die nwo la ɛ? Duzu a maa medie medi kɛ Baebolo ngyinlazo baboa me dahuu ɛ?’​—Aye. 48:17, 18.

15 Ɔwɔ kɛ bɛboa kakula mɔɔ ɔkulo kɛ bɛsɔne ye la bɛmaa ɔsuzu debie bieko anwo​—kɛzi ɔte nganeɛ wɔ ɛzonlelilɛ mɔɔ boka Kilisienenli mɔɔ ɔbayɛ anwo la. Duzu nvasoɛ a wɔ zo a? Duzu ngyegyelɛ a wɔ nu a? Kɛzi nvasoɛ ne le kpole tɛla ngyegyelɛ ne ɛ? (Maake 10:29, 30) Nwolɛ hyia kɛ awie badwenle edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo kpalɛ kolaa na bɛazɔne ye. Boa ɛ ra maa ɔdwenle nyilalɛ mɔɔ wɔ tieyɛ zo nee ngyegyelɛ mɔɔ bavi anzosesebɛyɛlɛ nu ara la anwo kpalɛ. Ɛhye bamaa yeanyia diedi kpole. Kɛ duzu? Kɛ Baebolo ngyinlazo bɛaboa ye dahuu.​Mɛla 30:19, 20.

SAA KAKULA MƆƆ BƐZƆNE YE LA ADWENLE NU YƐ YE KESEE A

16. Saa awovolɛ nwu kɛ ɔ ra mɔɔ bɛzɔne ye la adwenle nu yɛ ye kesee a, duzu a ɔwɔ kɛ ɔyɛ a?

16 Na saa bɛsɔne ɛ ra bɛwie na ye adwenle nu yɛ ye kesee wɔ nɔhalɛ ne anwo ɛ? Kɛ neazo la, bie a kakula bie mɔɔ bɛzɔne ye la anye balie ewiade ne anwo anzɛɛ ye adwenle bayɛ ye kesee kɛ saa nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ ɔbava Baebolo ngyinlazo yeabɔ ye ɛbɛla a. (Edw. 73:1-3, 12, 13) Kɛ awovolɛ la nwu ye kɛ kɛzi ɛbabua kpuya ɛhye mɔ mɔɔ ɛ ra babiza wɔ la bahola amaa yeazukoa wɔ diedi ne anzɛɛ ɔnrɛzukoa. Bɔ mɔdenle kɛ ɛ nee ɛ ra ne ɛnrɛzu kpolera wɔ ɛhye anwo, ɔnva nwo kɛ ɔle kakula anzɛɛ yenyi la. Emomu, maa ɔnwu ye kɛ ɛkulo ye na ɛkpondɛ kɛ ɛboa ye.

17, 18. Saa kakula adwenle nu yɛ ye kesee a, kɛzi ye awovolɛ bahola aboa ye ɛ?

17 Nɔhalɛ nu, kakula mɔɔ bɛzɔne ye la vile ye ahonle nu yilale ɔ nwo zo maanle Gyihova. Ɛhye le ɛwɔkɛ mɔɔ yebɔ kɛ ɔbahulo Nyamenle na yeava ye ɛhulolɛdeɛ yealimoa debie biala anyunlu. (Kenga Maake 12:30.) Gyihova bu ɛwɔkɛ ne kɛ anyebolo wɔ nu, na ɔnle kɛ awie biala mɔɔ ɛbɔ ɛwɔkɛ zɔhane la bu ɔ nye gua zo. (Nol. 5:4, 5) Kpondɛ mekɛ kpalɛ na fi atiakunlukɛnlɛma nu kakye ɛ ra nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye mɔ. Noko kolaa na wɔayɛ ɛhye la, fa ninyɛne mɔɔ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne ɛyɛ ɛmaa awovolɛ la di gyima. Ɛhye mɔɔ ɛbayɛ la bamaa yeanwu anyebolo nee nyilalɛ mɔɔ wɔ ɔ nwo zo mɔɔ yeyila yemaa Gyihova na yemaa bɛzɔne ye kɛ Kilisienenli la anu.

18 Kɛ neazo la, folɛdulɛ mɔɔ baboa la wɔ mokanwo ne mɔɔ se “Questions Parents Ask,” mɔɔ wɔ Questions Young People Ask​—Answers That Work, Volume 1 ne anu la. Ɔtu awovolɛ folɛ kɛ ɔnle kɛ bɛnyia adwenle ndɛndɛ kɛ bɛ ra ne ɛkpo nɔhalɛ ne, emomu ɔwɔ kɛ bɛnwu mɔɔ ɔlɛmaa yeayɛ zɔ la. Ɔbahola yeayɛ atipɛnema ngyegyelɛ. Ɔbahola yeayɛ anwokoonwuyɛlɛ anzɛɛ nganeɛ mɔɔ ɔte kɛ ngakula gyɛne mɔɔ bɛle Kilisienema ɛlɛnyia anyuhɔlɛ wɔ sunsum nu adɛla ye la. Mokanwo ne eza kilehile nu kɛ “ninyɛne ɛhye mɔ ɛngile kɛ ɛ ra ne ɛnlie wɔ diedi ɛndo nu. Fane dɔɔnwo ne ala, bie a ngyegyelɛ mɔɔ ɔlɛyia ye la a ɛmaa yera ye zɔ a. Tɛnlabelɛ mɔɔ ɔmaa ɔyɛ se kɛ ɔbala ye diedi ne ali la noko boka nwo bie.” Mokanwo ne eza fa nzuzulɛ ngakyile mɔɔ fale kɛzi Kilisiene awovolɛ bahola aboa bɛ mra ngakula mɔɔ bɛ adwenle nu ɛlɛyɛ bɛ kesee la maa.

19. Kɛzi awovolɛ bahola aboa bɛ mra amaa ‘bɛanwu nrɛlɛbɛ na bɛanyia ngoane’ ɛ?

19 Kɛ awovolɛ la, bɛlɛ ɛzonlelilɛ kpole​—eza bɛnyia nwolɛ adenle kɛ bɛbava ‘Gyihova folɛdulɛ nee ye ngilehilelɛ bɛatete’ bɛ mra. (Ɛfɛ. 6:4) Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, ɔwɔ kɛ bɛkilehile bɛ mɔɔ Baebolo ne ka la na eza bɛboa bɛ bɛmaa bɛnyia diedi kpole wɔ mɔɔ bɛlɛsukoa la anu. Nɔhalɛ nu, ɔwɔ kɛ bɛnyia diedi kpole mɔɔ bamaa bɛayila bɛ nwo zo bɛamaa Gyihova na bɛavi bɛ ahonle nu bɛazonle ye la. Ɔrɛla ye kɛ Gyihova Edwɛkɛ ne, ye sunsum ne nee mɔdenle mɔɔ bɛbabɔ kɛ awovolɛ la baboa bɛ mra yeamaa ‘bɛanwu nrɛlɛbɛ na bɛanyia ngoane.’

^ ɛden. 9Duzu A Baebolo Ne Kola Kilehile Yɛ A?” mɔɔ bɛfa bɛsukoa la le debie mɔɔ boa ngakula nee mgbanyinli kɔsɔɔti ɔmaa bɛte Baebolo nu nɔhalɛ bo na bɛkilehile nu a. Bɛwɔ aneɛ dɔɔnwo anu wɔ jw.org azo. Nea BAEBOLO NGILEHILELƐ > BAEBOLO ƐZUKOALƐ NINYƐNE abo.