Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ Dodoe Mi Hyɛmi Kɛ Klaami Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Nɔ́ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se Lo?

Anɛ Dodoe Mi Hyɛmi Kɛ Klaami Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Nɔ́ Nɛ Maa Ba Hwɔɔ Se Lo?

DODOE MI HYƐMI

Dodoe mi hyɛmi ji hemi kɛ yemi ko nɛ nihi ngɛ nɛ a kɛ hlaa nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Nihi heɔ yeɔ kaa dodoehi, nyɔhiɔ ɔ, kɛ si bɔlemi dodoe ɔmɛ tsuɔ nɔ́ pɔtɛɛ ko he ní ngɛ adesahi a si himi mi ngɛ zugba a nɔ. Dodoe mi hyɛli tsɔɔ kaa bɔ nɛ dodoe ɔmɛ, nyɔhiɔ ɔ, kɛ si bɔlemi dodoe ɔmɛ a si fɔfɔɛ ngɛ ha benɛ a fɔ nɔ ko ɔ lɛ maa tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ɔ subai kɛ e hwɔɔ se ma ji ha.

E ngɛ mi kaa dodoe mi hyɛmi je sisi kɛ je blema Babilon mohu lɛɛ, se kɛ̃ ɔ, nihi kɛ tsuɔ ní mwɔnɛ ɔ. Ngɛ jeha 2012 ɔ mi ɔ, a bi nihi a nya mi munyu ngɛ United States. Ke a gba nihi nɛ a bi mɛ munyu ɔ a mi lafa a, a kpɛti nihi 33 tsɔɔ kaa dodoe mi hyɛmi “ngɛ kaa jemi si kpami he nɔ ko,” nɛ a kpɛti nihi 10 hu tsɔɔ kaa e ji “jemi si kpami nitsɛnitsɛ.” Anɛ e ji anɔkuale lo? Dɛbi. Nɔ́ he je ji kaa;

  • Si bɔlemi dodoe ɔmɛ kɛ dodoe ɔmɛ be he wami ko nɛ ma nyɛ ma ná adesahi a nɔ he wami kaa bɔ nɛ dodoe mi hyɛli tsɔɔ ɔ.

  • Behi fuu ɔ, nɔ́ nɛ dodoe mi hyɛli ɔmɛ deɔ ngɛ nɔ ko hwɔɔ se he ɔ ngɛ gbajaa, nɛ e ma nyɛ ma kɔ nɔ fɛɛ nɔ he.

  • Blema a, nihi susu kaa si bɔlemi dodoe ɔmɛ bɔleɔ zugba a. Enɛ ɔ he ɔ, dodoe mi hyɛli daa susumi nɛ ɔ nɔ nɛ a kɛ tsɔɔ ɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, si bɔlemi dodoe ɔmɛ bɔleɔ pu ɔ mohu.

  • E slo nɔ́ nɛ dodoe mi hyɛli slɔɔtohi deɔ ngɛ nɔ kake hwɔɔ se si himi he.

  • Dodoe mi hyɛli daa be nɛ a kɛ fɔ nɔ ko ɔ nɔ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ ɔ hwɔɔ se ma ji ha. A tsɛɛ okadihi nɛ a daa nɔ kɛ peeɔ enɛ ɔ ke zodaic okadihi. A ngɛ okadi nɛ ɔmɛ kakaaka 12, enɛ ɔ he ɔ, a gba adesahi a mi kɛ wo kuuhi 12 mi. Kɛ je blema a, zugba a da we si ngɛ he kake, enɛ ɔ he ɔ, be nɛ ngɛ zodaic okadi ɔmɛ a nɔ kɛ be nɛ a naa jamɛ a okadi ɔ nitsɛ ɔ kɔ we hu.

A tsɔɔ kaa zodaic okadi nɛ ɔmɛ yeɔ bua nɛ a leɔ bɔ nɛ nɔ ko su ngɛ ha. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a fɔ mɛ ngɛ be kake mi ɔ jeɔ su ekpaekpahi kpo. Be nɛ a fɔ nɔ ko ɔ tsɔɔ we nɔ́ ko nɔ́ ko ngɛ suhi nɛ nɔ ko ma je kpo ɔ he. Dodoe mi hyɛli hyɛ we bɔ nɛ nihi ngɛ ha a tutuutu, se, a daa mɛ nitsɛmɛ a susumihi a nɔ nɛ a kɛ kojoɔ nihi. Anɛ enɛ ɔ pi nɔ hɛ mi hyɛmi lo?

KLAAMI

Kɛ je blema tɔɔ nɛ nihi ya biɔ ní kɛ guɔ klaami nɔ. Klaali komɛ hyɛɛ ní komɛ kaa lohwehi kɛ adesahi a mi ní aloo bɔ nɛ kungwɔ ku fɔɔ blɛfo ha a nɛ a kɛ deɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Klaali kpahi hu hyɛɛ bɔ nɛ tea bahi ngɛ ha aloo bɔ nɛ zugba nɛ a kɛ pee coffee ngmɔ ngɛ ha a nɔ kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se. Mwɔnɛ ɔ, nihi ngɔɔ womi nyafinyafihi nɛ fonihi ngɛ a mi, ahuhuɛhi kɛ ludu tɛhi kɛ ní kpahi kɛ tsuɔ ní kɛ “tsɔɔ” bɔ nɛ nɔ ko hwɔɔ se ma ji ha. Anɛ klaami ji blɔ nɛ da nɛ e sa nɛ nɔ ko nɛ e gu nɔ nɛ e kɛ le nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se lo? Dɛbi kulaa. Nyɛ ha nɛ wa susu sane ɔ he bɔɔ.

A munyu ɔmɛ je ekpaekpa. Behi fuu ɔ, níhi nɛ klaali deɔ kɛ blɔhi nɛ a guɔ nɔ kɛ klaa a je ekpaekpa, nɛ a kɛ a he kpa we gbi kulaa. Ke klaali slɔɔtohi gu blɔ kake nɔ kɛ klaa po ɔ, a deɔ nɔ́ ekpaekpa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke nɔ ko bi klaali enyɔ sane kɛ kɔ hwɔɔ se he, nɛ mɛ tsuo a da kaadi kake nɔ kɛ “ha heto” ɔ, jinɛ e sa nɛ a heto ɔmɛ nɛ a sɔ, se behi fuu ɔ, a heto ɔmɛ sɔɛ.

Akɛnɛ nihi ngɛ klaali a si kpae mwɔnɛ ɔ he jeɔ, nihi he we mɛ yi kpakpa ko hu kaa sa a. Nihi nɛ a kɛ klaali nɛ ɔmɛ kpa we gbi ɔ tsɔɔ kaa kaadihi aloo ahuhuɛhi nɛ a kɛ tsuɔ ní ɔ ji fiɛmi ní komɛ kɛkɛ. Klaali ɔmɛ daa bɔ nɛ nɔ ko peeɔ e ní ha a nɔ kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba nɔ ɔ nɔ hwɔɔ se. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɔ ko e kɛ klaami mumi tsu ní be kɛkɛɛ ɔ ma bi nɔ ko sane komɛ, nɛ e maa bu nɔ́ nɛ nɔ ɔ ma de ɔ tue saminya, nɛ e maa to bɔ nɛ nɔ ɔ maa pee e ní ha a he hɛ wawɛɛ. E maa da jamɛ a ní ɔmɛ a nɔ kɛ de nɔ ɔ e he sane komɛ. Enɛ ɔ ma ha nɛ nɔ nɛ klaa a ma he biɛ wawɛɛ kaa e nyɛ nɛ e tsɔɔ níhi nɛ kɔɔ nɔ ɔ he. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, nɔ ɔ de níhi nɛ kɔɔ lɛ nitsɛ e he ɔ tsuo momo, be mi nɛ e li. Akɛnɛ ni komɛ he kunya yeli ɔmɛ ye he je ɔ, kunya yeli ɔmɛ sisi ɔ ɔmɛ nɛ a ngɔɔ sika fuu ngɛ a dɛ.

NƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ DEƆ WƆ

Dodoe mi hyɛmi kɛ klaami tsɔɔ kaa a to bɔ nɛ wa hwɔɔ se ma ji ha a kɛ fɔ si momo. Se enɛ ɔ ji anɔkuale lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ nyɛmi nɛ waa kɛ hlaa nɔ́ nɛ wa ma he ye aloo nɔ́ nɛ wa suɔ nɛ waa pee, e tsɔɔ hu kaa nɔ́ nɛ wa maa hla a ma ná wa hwɔɔ se si himi nɔ he wami.​—Yoshua 24:15.

Mawu sɔmɔli ngɛ yi mi tomi kpakpa he je nɛ e sa kaa a kua dodoe mi hyɛmi kɛ klaami. Mawu hiɔ daimonio mumi fɛɛ ko. Baiblo ɔ de ke: ‘Nyɛ ti nɔ ko kó klaa, e ko pee nyakpɛ ní, e ko nu wɔ, e ko tsu kunya, 11 e ko fi kablɛ, e ko tsɛ kpade, nɛ e ko bi ní hulɔ. Yehowa a, o Mawu ɔ sume nihi nɛ tsuɔ níhi nɛ a hiɔ nɛ ɔ; lɔ ɔ he nɛ e ngɛ je ma amɛ fiee kɛ je zugba a nɔ ngɛ o blɔ nɔ ɔ nɛ.’​—5 Mose 18:10-12.

a Nɔ nɛ “ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ ngɛ je ɔ mi tsuo” ɔ biɛ.​—La 83:18.